{"guid": "3c3ec559-27d5-4fa8-aa84-85d923d7c98f:d5fbb58a-a543-41a6-8f1d-cb5b29cb245a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2", "spisova_znacka": "14Cob/111/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/111/2017 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. apríla 2018, sp. zn. 14Cob/111/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2", "identifikacne_cislo": "5615207185", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Pavel Lukáč", "sudca_id": 121, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavel-lukac-121", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5fbb58a-a543-41a6-8f1d-cb5b29cb245a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/111/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615207185
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5615207185.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Ivany Nemčekovej, v sporovej právnej veci žalobcu:
KOLLDENT s.r.o., so sídlom Čapajevova 23, 080 01 Prešov, IČO: 44 432 313, zastúpeného právnou
zástupkyňou JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX C., proti žalovanému:
MEDVE LM, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 4010, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 050 038, zastúpenému
právnym zástupcom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom X. I. XX, XXX XX W. I., v
konaní o zaplatenie 10.839,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/63/2015-221 zo dňa 25.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/63/2015-221 zo dňa 25.04.2017 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 8.572,11 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.572,11 Eur od 21.08.2015 do zaplatenia a vo
výroku o náhrade trov konania    p o t v r d z u j e .

Žalobca   m á   voči žalovanému   n á r o k   na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú
pohľadávku vo výške 8.572,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.572,11
Eur od 21.8.2015 do zaplatenia, vo zvyšnej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 58,16 %. V odôvodnení poukázal na žalobu v znení jej čiastočného späťvzatia, ktorou
sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 10.839,10 Eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa
15.8.2013 na dobu určitú od 01.10.2013 do 30.04.2024 užíval nebytové priestory označené v Prílohe
č. 1 k Zmluve ako miestnosti č. 1.32, 1.33, 1.34, 1.35, 1.36 a 1.37 o celkovej výmere 100,92 m2,
nachádzajúce sa na prízemí stavby bloku A - Polikliniky Liptovský Mikuláš, súpisné číslo XXXX,
postavenej na parcele č. CKN 332/1 a parcele č. CKN 332/1, zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný mal
podľa zmluvy uhrádzať prenajímateľovi dohodnuté nájomné vo výške 20.000,- Eur ročne v mesačných
splátkach po 1.666,67 Eur a zálohové platby vo výške 300,- Eur za služby spojené s užívaním
nebytových priestorov. Nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 31.10.2014 a žalovaný
od 01.11.2014 užíva nebytové priestory bez právneho dôvodu. Bezdôvodné obohatenie za päť mesiacov
od 01.04.2015 do 31.08.2015 predstavuje 9.833,35 Eur (1.966,67 Eur x päť mesiacov). Na základe
Zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013 zo dňa 01.10.2013 žalovaný užíval časť pozemku č. 332/8
zapísaného na LV č. XXXX. Od mesiaca február 2015 žalovaný nájomné neuhrádzal a z tohto dôvodu mu
žalobca predložil výpoveď zo zmluvy, a to dňa 17.04.2015. Uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty
nájom skončil k 30.06.2015 a od 01.07.2015 užíva žalovaný predmetný pozemok bez právneho dôvodu
a na úkor žalobcu sa obohacuje. Za mesiace júl a august 2015 má zaplatiť 503,38 Eur, t.j. spolu 1.006,73



Eur. V priebehu konania zobral žalobca cestou právnej zástupkyne žalobu späť čo do zaplatenia sumy 5
x 300 Eur titulom zálohových platieb vrátane príslušného úroku z omeškania a aj v časti zaplatenia záloh
za užívanie pozemku, t.j. domáhal sa zaplatenia sumy 8.572,11 Eur so zákonným úrokom z omeškania
vo výške 8,05 % ročne od 21.08.2015.

2. Z vykonaných dôkazov mal okresný súd preukázané, že podľa LV č. XXXX pre katastrálne územie
W. I. je žalobca vlastníkom budovy Polikliniky súpisné číslo XXXX a pozemku parc. č. 332/8, pričom
v časti C: Ťarchy je zapísané zákonné vecné bremeno za účelom vstupovať na cudzie pozemky a do
cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti - výroba
tepla a rozvod tepla a vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných
zariadení alebo jej časti. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava č. 0086/2014/
T-PE získal žalovaný povolenie na predmet podnikania výroba tepla, rozvod tepla od 01.02.2010 na
dobu neurčitú. K sústave tepelných zariadení mal žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu so Žilinským
samosprávnym krajom na dobu určitú do 15.12.2015, ku ktorému dňu nebytové priestory, resp. pozemok
vypratal. Z pripojeného spisu sp.zn. 9Cb/68/2015 mal okresný súd preukázané, že žalobca sa proti
Žilinskému samosprávnemu kraju domáhal určenia, že je vlastníkom sústavy tepelných zariadení, ktoré
konanie bolo uznesením pre späťvzatie žaloby zastavené. Medzi stranami sporu bola dňa 15.08.2013
uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou sa žalobca v postavení prenajímateľa zaviazal
prenechať žalovanému na užívanie nebytové priestory určené na prevádzku technologického zariadenia
o celkovej výmere 100,92 m2 nachádzajúce sa v prízemí stavby bloku A Polikliniky Liptovský Mikuláš
súpisné číslo XXXX s dohodnutým účelom nájmu užívať nehnuteľnosti na výkon podnikateľskej činnosti
nájomcu v zmysle jeho predmetu podnikania - dodávka a výroba tepla a TÚV a elektrickej energie.
Ročné nájomné bolo dojednané na 20.000,- Eur bez DPH a nájomca sa zaviazal uhrádzať tiež platby
za služby spojené s nájmom zálohovo mesačne v sume 300,- Eur bez DPH. Listom zo dňa 16.07.2014
vypovedal prenajímateľ Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú dňa 15.08.2013, nakoľko
nájomca neuhradil žiadnu splátku nájomného za užívanie nebytových priestorov s tým, že výpovedná
lehota uplynula dňa 30.10.2014. Zmluvou o nájme pozemku č. LM 3/2013 zo dňa 01.10.2013 prenajal
žalobca žalovanému pozemok - parcela č. 332/8 zapísaný na LV č. XXXX za účelom prevádzkovania
regulačnej stanice plynu, ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.07.2018 za dojednané
ročné nájomné vo výške 1.432,60 Eur. Listom zo dňa 17.04.2015 prenajímateľ zmluvu vypovedal a
výpovedná lehota uplynula dňa 30.06.2014. Dňa 15.08.2013 bola medzi žalovaným ako dodávateľom
a spoločnosťou PHARMACY - LM, spol. s r.o., Prešov, ako odberateľom uzatvorená Zmluva o dodávke
a odbere tepla č. 08/2013, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla na vykurovanie a prípravu
teplej úžitkovej vody, podľa ktorej dodávateľ bude dodávku tepla fakturovať odberateľovi vždy v súlade
s platnou cenou tepla.

3. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka, ust. § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ust. § 663 a § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust.
§ 5 ods. 1, 7, § 10 ods. 1, 2, § 38a ods. 1, 2 a § 9 ods. 2 písm. g) zák. č. 657/2004  Z.z. o tepelnej
energetike, pričom konštatoval, že žalobca sa žalobou v zmysle jej čiastočného späťvzatia domáhal
vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný predmetné nebytové priestory a pozemky užíval
aj po ukončení doby nájmu. Vo vzťahu k zmluve o nájme pozemku a ku zmluve o nájme nebytových
priestorov uviedol okresný súd, že tieto zmluvy obsahujú všetky podstatné náležitosti právneho úkonu
vyžadované zákonom s tým, že bola preukázaná existencia dvoch platných, vzájomných a obsahovo
zhodných prejavov vôle zmluvných strán, a to žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako nájomcu,
obsahom ktorých bolo dojednanie záväzku prenajímateľa prenajať nebytové priestory, resp. pozemok a
záväzok žalovaného platiť dojednané nájomné. Žalovaný namietal, že nebol povinný uzatvoriť zmluvu o
nájme nebytových priestorov a zmluvu o nájme pozemku, t.j. namietal platnosť uvedenej zmluvy okrem
iného omylom pri jej uzatváraní. Podľa okresného súdu sa omylom chápe nesúlad medzi právnymi
následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľa vyvolať, a následkami, ktoré skutočne vyvolal.
Omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak sa týka skutočnosti, ktorá je rozhodujúca
pre tento úkon, a osoba, ktorej bol tento právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o omyle musela
vedieť, avšak naň neupozornila. V súdenom prípade nebol zistený omyl vo vôli žalovaného, keď jeho
jednoznačnou vôľou bolo uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov a zmluvu o nájme pozemku
s dojednaným predmetom a vyvolať tým právne účinky, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú.



4. Okresný súd poukázal na zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá patrí medzi základné zásady súkromného
práva a ktorá vyjadruje plnú autonómiu vôle subjektov rozhodnúť sa, aký typ zmluvy a s akým obsahom
uzavrú, pričom v oblasti súkromného práva sa uplatňuje aj zásada pacta sunt servanda, teda zmluvy
sa majú dodržiavať, keď platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany, čo
predstavuje jednu zo základných zásad vyplývajúcich z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd, ktorá je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko
právo. Ak subjekty uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú
povinní plniť, a to aj keby plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné (rozhodnutie NS
SR sp.zn. 5 Cdo 39/2003). V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 184/2015 sa všeobecný
súd dopustí porušenia základných práv aj vtedy, ak formalistickým výkladom odoprie autonómnemu
prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vo svojej právnej
sfére vyvolať. Žalovaný napriek tomu, že mal oprávnenie podnikať v oblasti tepelného hospodárstva na
základe povolenia ÚRSO, prejavil vôľu prenajať si bytové priestory (poznámka krajského súdu: správne
malo byť uvedené nebytové priestory), resp. pozemky za dojednané nájomné. K povoleniu podnikať v
oblasti tepelnej energetiky musel žalovaný v zmysle ust. § 5 ods. 7 predkladať doklad o nájomnom vzťahu
k sústave tepelných zariadení, ktorým bola nájomná zmluva uzatvorená so Žilinským samosprávnym
krajom. Podľa § 10 Zákona o tepelnej energetike mal žalovaný ako držiteľ povolenia pri plnení úloh
súvisiacich s predmetom podnikania právo vstupovať na cudzie pozemky, do cudzích objektov a
zariadení v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných
zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutnom na výkon povolenej činnosti po predchádzajúcom
súhlase vlastníka nehnuteľnosti. Za obmedzenie výkonu vlastníckych práv bol žalovaný povinný v
zmysle § 10 ods. 2 písm. c) poskytovať jednorazovú náhradu. Žalovaný tým, že si ako držiteľ povolenia
a zároveň oprávnený zo zákonného vecného bremena prenajal od vlastníka nehnuteľnosti predmetné
nebytové priestory, resp. pozemok na výkon činnosti podľa Zákona o tepelnej energetike, už nebol
povinný žiadať predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľnosti a ani mu poskytovať jednorazovú náhradu
za obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv, keďže bol oprávnený užívať nebytové priestory a
pozemok na základe nájomnej zmluvy, a to nielen v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je charakteristický pre
zákonné vecné bremeno. Ust. § 10 Zákona o tepelnej energetike bolo novelizované s účinnosťou od
1.5.2014 tak, že sa spresnili práva a povinnosti držiteľa povolenia v súvislosti so vstupom na cudzie
pozemky pri výkone povolených činností tak, že na vstup na cudzie pozemky a do cudzích objektov
sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas vlastníka nehnuteľností a stačí, ak držiteľ povolenia vlastníkovi
vstup písomne oznámi. Aj v takom prípade však vlastníkovi nehnuteľnosti prináleží náhrada za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Žalovaný nebol povinný písomne oznamovať uvedené činnosti
vlastníkovi, nakoľko mal nehnuteľnosti v nájme.

5. K tvrdeniu žalovaného, že nájomná zmluva a zákonné vecné bremeno popri sebe nemôžu obstáť,
okresný súd uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Ustanovenie § 10 ods. 7 Zákona o
tepelnej energetike oprávnenia (právo na náhradu nákladov, právo na náhradu škody, nárok na
primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľností) aj povinnosti (povinnosť strpieť
v nevyhnutnom rozsahu a verejnom záujme vstup na cudzie pozemky a do objektov) priznáva nielen
vlastníkovi, ale aj nájomcovi nehnuteľnosti. Rovnako vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike a ktorá bola platná a účinná
v čase uzavretia predmetných právnych úkonov, ako ekonomicky oprávnené náklady uvádza nájomné
za prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti, v ktorej je umiestnené tepelné zariadenie vo vlastníctve
alebo v nájme regulovaného subjektu, ktoré sa používa výhradne na regulovanú činnosť. Podľa § 123
Občianskeho zákonníka je vlastník oprávnený v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie vec užívať nemusí vlastník realizovať
sám, ale je oprávnený prenechať vec do užívania inému, napr. nájomnou zmluvou. Podľa okresného
súdu je potrebné rozlišovať, či vecné bremeno vznikne na základe zmluvy o zriadení vecného bremena
alebo zo zákona. Obsah zákonného vecného bremena vyplýva priamo zo Zákona o tepelnej energetike a
takéto zákonné vecné bremeno môže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu.
Definíciu nevyhnutného rozsahu uvádza Ústavný súd SR vo svojom Náleze č. PL. ÚS 42/2015 zo
dňa 12.10.2016, podľa ktorého možno nevyhnutný zásah vykonať iba v ústavou dovolenej miere,
ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší ako je nevyhnutné a aby netrval dlhšie, než je
nevyhnutné. Okresný súd vyslovil názor, že zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti
obmedzovať v nakladaní s ňou, ani ho obmedzovať v oprávnení nehnuteľnosť prenajať. Zákon výslovne
s možnosťou prenajatia nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza sústava tepelných zariadení, počíta,
keďže oprávnenia a povinnosti vlastníka nehnuteľnosti priznáva aj nájomcovi. Okresný súd nesúhlasil



s tvrdením žalovaného, že takouto žalobou chce žalobca preklenúť uplynutie prekluzívnej lehoty na
uplatnenie jednorazovej náhrady. Žalobca mal legitímne očakávania, že má platne uzavreté nájomné
zmluvy, ktoré sa musia plniť, a tým, že nehnuteľnosti prenajal, oprávnenia a povinnosti zo zákonného
vecného bremena prešli na nájomcu. Žalovaný tým, že si predmetné nebytové priestory a pozemky
prenajal, mohol tieto užívať v rozsahu širšom než je nevyhnutný a zároveň ich užíval na výkon svojej
podnikateľskej činnosti v oblasti tepelného hospodárstva za účelom dosiahnutia zisku, pričom dodával
teplo štyrom iným subjektom ako žalobcovi.

6. K poukazu žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Cdo/1265/98 okresný súd
uviedol, že toto rozhodnutie sa týka uzavretia dohody o vecnom bremene oprávňujúcom žalovaného
časovo neobmedzene užívať pre podnikateľskú činnosť prízemnú časť predávanej nehnuteľnosti. Preto
následne tieto priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu vecného bremena, nemôžu byť za trvania
vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, znovu prenechané do užívania
nájomnou zmluvou, aj keď išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, za odplatu. Podľa tohto rozhodnutia bolo vecné bremeno zriadené zmluvou, avšak v súdenej
veci ide o zákonné vecné bremeno, preto sa takéto rozhodnutie na súdený prípad nemôže podľa
okresného súdu aplikovať. K predloženému emailu Ing. F., ktorým chcel žalovaný preukázať ukončenie
Zmluvy o nájme nebytových priestorov, poukázal okresný súd na zásadu profesionality, ktorá sa
uplatňuje v obchodných záväzkových vzťahoch, s tým, že žalovaný mohol Zmluvu o nájme nebytových
priestorov ukončiť len v súlade s čl. IX., prípadne v zmysle ust. § 9 Zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov.

7. Okresný súd v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia považoval za podstatné to, že zo strany
žalovaného nebolo skutkovo tvrdené a preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu po uplynutí
doby nájmu užíval len v nevyhnutnom rozsahu vyplývajúcom mu zo zákonného vecného bremena.
Žalovaný naopak nehnuteľnosti po uplynutí doby nájmu užíval rovnakým spôsobom a v rovnakom
rozsahu ako počas nájomného vzťahu, pričom nájomná zmluva predstavuje širší rozsah práva užívať
predmet nájmu ako nevyhnutný. Po skončení nájmu žalovaný užíval predmet nájmu bez právneho
dôvodu a za jeho užívanie neplatil žiadne plnenie, čo medzi stranami nebolo sporné. Okresný súd
preto uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške zodpovedajúcej
dojednanému nájomnému. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný po ukončení zmluvy o
nájme užíval nebytové priestory, resp. pozemok vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a za ich
užívanie neposkytoval žalobcovi žiadne plnenie, preto na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie.
Výšku bezdôvodného obohatenia uplatnenú žalobcom považoval okresný súd za primeranú, keďže
výška nájomného dojednaného v zmluve o nájme nebytových priestorov a v zmluve o nájme pozemku
predstavovala primeranú úhradu za užívanie nebytových priestorov, resp. pozemku v konkrétnom čase
a mieste. Strany sporu ako účastníci zmluvy o nájme nebytových priestorov, resp. pozemku, považovali
dojednanú výšku nájomného 1.666,67 Eur, resp. 119,38 Eur za mesiac za primeranú a v prípade, že by
nájomný vzťah trval, žalobcovi by prislúchalo nájomné v uvedenej výške, ktoré by bol povinný žalovaný
ako nájomca platiť. Navyše zo strany žalovaného voči výške uplatneného bezdôvodného obohatenia
nebola vznesená žiadna výhrada. Súdom priznaná suma tak predstavuje 5 x 1.666,67 Eur za obdobie
apríl 2015 až august 2015 a 2 x 119,38 Eur za obdobie júl a august 2015. Vzhľadom na uplatnený nárok
(bezdôvodné obohatenie), keďže čas plnenia nebol medzi stranami sporu dojednaný a nie je ustanovený
ani právnym predpisom, bol žalovaný povinný plniť prvého dňa po tom, čo ho o plnenie žalobca požiadal.
Žalobca preukázal výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.08.2015, ktorou žalovaného
vyzval na úhradu dlžnej sumy do 20.08.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho sa žalovaný dostal s plnením
svojho peňažného záväzku do omeškania.

8. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, okresný súd podľa § 144 CSP za súhlasu žalovaného
konanie zastavil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že priznal
žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo veci (79,08 %, t.j. časť, v ktorej okresný súd žalobe vyhovel),
náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného (20,92 %, t.j. časť,
v ktorej žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania), pričom rozdiel predstavuje 58,16
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením.



9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie.
Poukázal na závery okresného súdu, ktorý z titulu nezaplatenia nájmu v priebehu konania skúmal otázku,
či pri existencii zákonného vecného bremena môže vlastník nehnuteľnosti, na ktorú sa vecné bremeno
viaže, uzavrieť s oprávneným z vecného bremena aj súbežnú nájomnú zmluvu, ktorej predmet bol
totožný s predmetom, na ktorý sa vzťahovalo zákonné vecné bremeno. Okresný súd dospel k záveru,
že zákonné vecné bremeno nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v nakladaní s ňou, ani ho
obmedzovať v oprávnení podľa     § 123 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť prenajať. Dospel k záveru,
že súbeh nájomnej zmluvy so zákonným vecným bremenom je možný, pretože zákonné vecné bremeno
môže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu a nájomná zmluva umožňuje
nájomcovi, v danom prípade žalovanému, užívať prenajaté nebytové priestory v širšom rozsahu, než
je nevyhnutný.

10. Žalovaný uviedol, že v priebehu konania podal návrh na prerušenie konania, pretože v konaní pred
Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, sp.zn. 9Cb/68/2015 žalobca žaloval určenie vlastníckeho práva
k sústave tepelných zariadení v nehnuteľnosti, v ktorej bol vlastníkom, proti žalovanému Žilinskému
samosprávnemu kraju. Okresný súd opakovaný návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol s
odôvodnením, že toto konanie a konečné rozhodnutie v ňom nemôže ovplyvniť výsledok konania sp.zn.
4Cb/47/2014. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/177/2015 s tým, že
v konaní sp.zn. 9Cb/68/2015 žalobca zobral žalobu o určenie vlastníckeho práva späť a okresný súd
toto konanie zastavil. Žalobca späťvzatím žaloby potvrdil, že vlastníkom vecí, ktoré boli predmetom jeho
žaloby, je Žilinský samosprávny kraj. K uzneseniu Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/177/2015
žalovaný uviedol, že v tomto rozhodnutí sa vysvetľujú dôvody, pre ktoré došlo k prerušeniu konania
vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.zn. 4Cb/47/2014 a podľa tohto rozhodnutia krajského
súdu sa v podstate dáva návod okresnému súdu, ako má ďalej v konaní pokračovať. Napriek tomu
okresný súd tento názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Žiline neakceptoval a v podstate
rozhodol v rozpore s právnym usmernením krajského súdu. Ak by nájomná zmluva mohla súbežne platiť
a byť účinná spolu so zákonným vecným bremenom, pričom obidva právne tituly vyjadrujú tie isté práva a
povinnosti zmluvných strán, nebol by krajský súd konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
pod sp.zn. 4Cb/47/2014 prerušil. Krajský súd v uvedenom uznesení v podstate vyriešil alternatívy
riešenia predmetného sporu a dospel k záveru, že bez právoplatného rozhodnutia vo veci sp.zn.
9Cb/68/2015 nie je účelné pokračovať v konaní sp.zn. 4Cb/47/2014 bez prerušenia konania, keďže
výsledok konania vo veci sp.zn. 9Cb/68/2015 môže ovplyvniť predmet konania sp.zn. 4Cb/47/2014 a
neprerušením tohto konania by mohlo dôjsť k narušeniu princípu právnej istoty, keď bez právoplatného
rozhodnutia vo veci sp.zn. 9Cb/68/2015 nie je možné prijať nepochybný záver o práve žalobcu na
zaplatenie sumy 17.059,38 Eur titulom zmluvy o nájme nebytových priestorov. Krajský súd ďalej uviedol,
že v konaní sp.zn. 9Cb/68/2015 sa rieši zásadná skutková otázka postavenia - pozície žalobcu, ktorá
má vplyv aj na rozhodovanie o zaplatenie pohľadávky titulom nájomného, keď v konaní o určenie
vlastníckeho práva bude riešená aj otázka vlastníckeho práva žalobcu k sústave tepelných zariadení
a otázka charakteru tejto sústavy tepelných zariadení vo väzbe na osobitnú právnu úpravu a výsledok
tohto konania dopadne aj na posúdenie žalobcovho nároku na zaplatenie nájomného. Podľa žalovaného
výsledok konania sp.zn. 9Cb/68/2015 o určenie vlastníckeho práva mohol viesť len k dvom alternatívam
konečného rozhodnutia, pričom prvá spočívala v tom, že vlastníkom veci, ku ktorým sa domáhal
určenia vlastníckeho práva, bude žalobca a druhá alternatíva predpokladala rozhodnutie, že vlastníkom
týchto vecí je Žilinský samosprávny kraj. Ak by toto konanie bolo skončené rozhodnutím v prospech
žalobcu, tak by nájomná zmluva medzi MEDVE LM, s.r.o. ako nájomcom a Žilinským samosprávnym
krajom ako prenajímateľom bola od počiatku neplatná, pretože prenajímateľ by prenajímal niečo, čo
nemal vo vlastníctve. V takom prípade by žalovanému podľa Zákona o tepelnej energetike mohlo
vzniknúť (poznámka krajského súdu: zrejme malo byť správne uvedené nemohlo vzniknúť) ani zákonné
vecné bremeno k nehnuteľnostiam, a teda nájomná zmluva uzavretá medzi ním a žalobcom o nájme
týchto nehnuteľností by bola platná. V prípade, ak vlastníkom sústavy tepelných zariadení zostane
Žilinský samosprávny kraj, zmluva o nájme týchto zariadení medzi ním a žalovaným je platná a v
spojitosti s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým žalovaný získal povolenie na
predmet podnikania výroba tepla a rozvod tepla, mu vzniklo k predmetným nehnuteľnostiam zákonné
vecné bremeno. Zákonné vecné bremeno pre žalovaného oprávňovalo žalovaného užívať pre potreby
prevádzky sústavy tepelných zariadení nehnuteľnosti, na ktorých sa tieto tepelné zariadenia nachádzali,
za náhradu, ktorú si žalobca mohol uplatniť v lehote stanovenej Zákonom o tepelnej energetike. Žalobca
tento nárok v stanovenej lehote neuplatnil, čím došlo k márnemu uplynutiu lehoty a práve uzavretím
nájomnej zmluvy so žalovaným sa pokúsil tento svoj nárok zabezpečiť iným inštitútom. Nárok za



užívanie nehnuteľností, ktorých vlastníkom nie je prevádzkovateľ systému tepelných zariadení, bol
riešený v Náleze Ústavného súdu SR, PL. ÚS 42/2015, ktorý hoci priznáva vlastníkom náhradu z titulu
postavenia povinného z vecného bremena, ani v jednej časti neuvádza a nekonštatuje, že by vlastníci
mali v prípade obmedzenia ich vlastníckeho práva nárok na náhradu z titulu nájomnej zmluvy. Rovnaký
názor je vyslovený aj v rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Cdo 1265/98, 26Cdo 285/2005, z
ktorých vyplýva, že priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva, ktoré zodpovedá vecnému
bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje,
platne prenechané do užívania nájomnou zmluvou aj keby išlo o zmluvu uzavretú s oprávneným z
vecného bremena. Žalovaný poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že vzhľadom na
uvedené, nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 15.8.2013 nemohla byť uzavretá
za existencie a trvania zákonného vecného bremena, a preto je neplatná. Žalovaný žiadal, aby Krajský
súd v Žiline rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Žalobca cestou právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného
uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neuvádzal pred
súdom prvej inštancie. Okresný súd správne vyhodnotil, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o nájme
nebytových priestorov, ktorý nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby dňa 31.10.2014 a od
1.11.2014 žalovaný nebytové priestory užíval bez právneho dôvodu. Súčasne strany uzatvorili zmluvu
o nájme pozemku, ktorý zmluvný vzťah skončil ku dňu 30.6.2015 a od 1.7.2015 užíval žalovaný
časť pozemku bez právneho dôvodu. Uzatvorené zmluvy boli podľa okresného súdu pre účastníkov
zmluvného vzťahu záväzné a tieto zmluvy boli povinní plniť, a to aj v prípade, kedy by plnenie bolo
pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Žalovaný napriek tomu, že mal povolenie na podnikanie v
oblasti tepelného hospodárstva na základe povolenia URSO, prejavil vôľu prenajať si nebytové priestory
a prenajať si aj časť pozemku. Okresný súd dostatočne odôvodnil, prečo zákonné vecné bremeno
nemôže vlastníka nehnuteľnosti obmedzovať v nakladaní s ňou a ani v oprávnení nehnuteľnosť prenajať,
pričom poukázal aj na vyhl. č. 222/2013 Z.z., ktorá ako ekonomicky oprávnené náklady uvádza nájomné
za prenájom nehnuteľností alebo jej časti, v ktorej je umiestnené tepelné zariadenie. Okresný súd
tak správne zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíval
nebytový priestor a časť pozemku na podnikateľské účely bez právneho dôvodu, t.j. bez platnej zmluvy a
bez uhrádzania náhrady, a preto došlo z jeho strany k obohateniu sa na úkor žalobcu, ktoré obohatenie
musí vydať. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

12. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. §
379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.572,11 Eur s prísl.,
a v závislom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/111/2017-258 zo
dňa 17.4.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



18. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovaného zo dňa 09.05.2017 (č.l. 237 spisu), v ktorom žalovaný
uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podáva odvolanie, uvádza, že toto podanie čo do rozsahu
podaného odvolania posudzoval podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Žalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne dôvody, ktorými by namietal nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo výroku o zastavení
konania vo zvyšnej časti a na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ním podané
odvolanie smeruje aj proti tejto časti rozsudku. Krajský súd pritom zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný s
čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas cestou právneho zástupcu na pojednávaní pred okresným
súdom dňa 13.9.2016 (č.l. 133 spisu). Odvolanie žalovaného čo do jeho rozsahu preto krajský súd
vyhodnotil ako odvolanie smerujúce voči rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým okresný súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.572,11 Eur s prísl., a v závislom výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania.

19. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní,
kde žalovaný žiadal žalobu v celosti zamietnuť na tom základe, že popri existujúcom zákonnom
vecnom bremene nemohla byť uzavretá platná nájomná zmluva. Žalovaný tým vymedzil odvolací
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala. Krajský súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že zo strany žalobcu išlo o žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie nebytových priestorov a pozemku žalovaným po tom, ako tak
zmluva o nájme nebytového priestoru ako aj zmluva o nájme pozemku bola ukončená výpoveďou.
Žalovaný v odvolaní uplatnil námietku ohľadom záverov, ktoré mal vysloviť krajský súd v uznesení
sp.zn. 13Cob/177/2015 zo dňa 21.1.2016 (fotokópia založená v spise na č.l. 78) s tým, že okresný
súd mal rozhodnúť v rozpore s vysloveným právne záväzným názorom Krajského súdu v Žiline. Za
účelom posúdenia tejto námietky sa krajský súd oboznámil so svojím vyššie uvedeným uznesením,
ktorým došlo k zmene uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa
13.4.2015 tak, že konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš č.k. 4Cb/47/2014-333 zo dňa
13.4.2015 sa prerušuje do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 9Cb/68/2015. V konaní pod uvedenou značkou 9Cb/68/2015 bolo predmetom
uplatneného nároku žalobcu určenie vlastníckeho práva proti žalovanému Žilinskému samosprávnemu
kraju ohľadom sústavy tepelných zariadení, rozvodov plynu, pary a teplej vody, výmenníkovej stanice
s dvomi výmenníkmi tepla a dvomi bojlermi, vykurovania vnútorného plynovodu a ohrevu teplej vody
ako súčasti nehnuteľnosti stavby polikliniky súpisné číslo 1212, postavenej na parc. č. 332/1 a č. 332/9,
zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie Liptovský Mikuláš, a prípojky plynu a regulačnej
stanice plynu, nachádzajúcich sa na parc. č. 332/8 pre katastrálne územie Liptovský Mikuláš. Krajský
súd z odôvodnenia uznesenia vo veci sp.zn. 13Cob/177/2015 nezistil, že by týmto uznesením boli
vyslovené záväzné právne názory na konanie v prejednávanej sporovej právnej veci, keď v tomto
uznesení bolo uvedené, že výsledok konania vedeného pod sp.zn. 9Cb/68/2015 ohľadom určenia
vlastníckeho práva žalobcu k sústave tepelných zariadení vyrieši postavenie žalobcu, ako aj, že otázky
z tohto samostatného konania dopadnú na posúdenie žalobcovho nároku na zaplatenie nájomného s
príslušenstvom, ktorý je predmetom daného konania, a to aj vo vzťahu k obrane žalovaného tvrdením
o existujúcom zákonnom vecnom bremene. Krajský súd mal za to, že je dôvodné predmetné konanie
prerušiť aj z titulu princípu právnej istoty vo väzbe k uplatnenému právu žalobcu na zaplatenie nájomného
z titulu uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013. Iné záväzné závery alebo
zhodnotenia z tohto uznesenia Krajského súdu v Žiline nevyplývajú, keďže v uznesení, ktorým sa
rozhodovalo o prerušení konania by boli záväzné právne názory predčasné. Nemôže tak obstáť
odvolacia námietka žalovaného, že práve v tomto uznesení Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn.
13Cob/177/2015 mali byť vyjadrené závery relevantné aj pre meritórne rozhodnutie okresného súdu o
uplatnenom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia po ukončení platnosti uzatvorených
nájomných zmlúv. Žalovaný v podanom odvolaní rozviedol úvahy o alternatívach v súvislosti s týmto
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, ktoré však z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Žiline nevyplývajú
a ktoré krajským súdom v takejto podobe vyjadrené neboli. Z uvedeného uznesenia Krajského súdu
v Žiline plynie len nevyhnutnosť posúdenia vzájomných vzťahov žalobcu a žalovaného a potreba, s



prihliadnutím na princíp právnej istoty, zohľadnenia výsledku konania vedeného pred okresným súdom
pod sp.zn. 9Cb/68/2015.

20. K námietke žalovaného ohľadom neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvy o nájme
pozemku z dôvodu, že táto zmluva nemohla byť uzavretá za existencie a trvania zákonného vecného
bremena, považuje krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie za potrebné poukázať na rozdielnosť
inštitútu zákonného vecného bremena a inštitútu nájmu či už nebytového priestoru alebo nájmu
pozemku. Okresný súd práve na rozdielnosti týchto dvoch inštitútov s prihliadnutím na skutočnosť, že v
prejednávanej veci sa jedná o vecné bremeno vzniknuté priamo zo zákona, posudzoval uplatnený nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia po ukončení uvedených nájomných zmlúv. Okresný
súd sa vecne správne zaoberal otázkou, či popri sebe môže existovať inštitút zákonného vecného
bremena a zároveň inštitút nájomnej zmluvy, ktorej vyriešenie má vplyv aj na dôvodnosť uplatneného
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia po ukončení zmluvných vzťahov. Vecné bremeno v zmysle
ust.           § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká viacerými spôsobmi, a to písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo priamo zo zákona. Ak vecné bremeno vzniká priamo zo zákona, je vlastník,
na ktorého veci takéto zákonné vecné bremeno vzniklo, povinný v zákonom stanovenom nevyhnutnom
rozsahu toto vecné bremeno rešpektovať, pričom za obmedzenie jeho vlastníckeho práva mu vzniká
nárok na primeranú náhradu. Vecné bremeno vzniknuté na základe zákona predstavuje verejno-právny
zásah do vlastníckeho práva bez toho, aby vlastník dotknutej veci s takýmto zásahom musel vysloviť
súhlas. Zákonné vecné bremeno má osobitný charakter daný skutočnosťou, že vzniká bez potreby
vyjadrenia vôle dotknutého subjektu priamo na základe zákonnej úpravy tak, že vlastník dotknutej veci
je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Na rozdiel od takýmto spôsobom priamo
zo zákona vzniknutého vecného bremena predstavuje zmluva o nájme zmluvný vzťah zriadený na
základe slobodne prejavenej vôle vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, ktorým vlastník vyjadruje svoju vôľu
vzdať sa možnosti užívania predmetu svojho vlastníctva v dojednanom rozsahu v prospech nájomcu na
základe zmluvou vymedzených podmienok. Zmluva o nájme nebytových priestorov a zmluva o nájme
pozemku, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté, sú tak odrazom ich zmluvnej voľnosti
pri úprave ich vzájomných práv a povinností ohľadom užívania nebytových priestorov a pozemku vo
vlastníctve žalobcu žalovaným ako nájomcom. Okresný súd správne vychádzal z prejavu vôle tak
žalobcu ako žalovaného vstúpiť do daného zmluvného vzťahu, do ktorého sporové strany vstúpili na
základe existencie svojej slobodnej vôle, čím medzi nimi bola preukázaná existencia dvoch vzájomných
a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán žalobcu ako prenajímateľa a žalovaného ako
nájomcu v písomnej forme. Obsahom týchto zmluvných vzťahov bol záväzok žalobcu prenechať
nebytové priestory a pozemok do užívania žalovanému, čomu zodpovedal záväzok žalovaného platiť za
toto užívanie dohodnuté nájomné. Podľa zmluvy o nájme pozemku č. LM 3/2013 zo dňa 1.10.2013 (č.l.
8 spisu) je pritom priamo v čl. I. bod 3 vymedzený aj účel nájmu ako prevádzkovanie regulačnej stanice
plynu. Obdobne v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.8.2013 (č.l. 4 spisu) je vymedzený
účel nájmu ako zabezpečenie riadnej prevádzky plynovej kotolne, ktorú bude nájomca prevádzkovať aj
pre prenajímateľa a bude z nej dodávať teplo a TÚV. V obidvoch zmluvách boli ďalej bližšie vymedzené
práva a povinnosti nájomcu vo vzťahu k prenajatým nebytovým priestorom, resp. pozemku, ktoré sa
týkali spôsobu výkonu práva nájmu a užívania nebytových priestorov a pozemku žalovaným, opráv
a rekonštrukcie prenajatých priestorov, dojednania zodpovednosti za škodu na predmete nájmu voči
tretím osobám, oprávnenie žalovaného ako nájomcu vstupovať do všetkých spoločných častí, zariadení
a priestorov stavby, ako aj neobmedzený prístup na strechu stavby, výkon bežných opráv a údržby
prenajatých priestorov, ich zabezpečenie žalovaným ako nájomcom na vlastné náklady, pričom obdobná
úprava práv a povinností je súčasťou tak zmluvy o nájme nebytových priestorov ako aj zmluvy o nájme
pozemku.

21. V zhode so súdom prvej inštancie možno konštatovať, že žalovaný dobrovoľne v rámci zmluvnej
autonómie strán prejavil vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom tak ohľadom nájmu nebytového
priestoru, ako aj ohľadom nájmu pozemku, na základe čoho za rešpektovania zásady, že zmluvy
sa majú dodržiavať, bol tak žalobca ako aj žalovaný povinný plniť si dohodnuté vzájomné práva a
povinnosti, medzi ktoré patrila aj povinnosť žalovaného platiť žalobcovi dojednanú odplatu za možnosť
užívať jeho nebytové priestory a pozemok vo forme nájomného. Krajský súd v tejto súvislosti považuje
za potrebné zdôrazniť, že uzavretiu týchto zmlúv medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe
dobrovoľne prejavenej vôle žalovaného, ktorý do týchto zmluvných vzťahov vstúpil napriek tomu, že
bol držiteľom rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým bolo vydané povolenie na



predmet podnikania výroba tepla, rozvod tepla, tak ako na to správne poukázal okresný súd. Takto
prejavenú vôľu žalovaného v rámci princípu zmluvnej voľnosti bolo potrebné v konaní rešpektovať, čím
nemôže obstáť námietka žalovaného o neplatnosti uzatvorených nájomných zmlúv z dôvodu žalovaným
namietaného rozporu s ust. § 39 Občianskeho zákonníka na základe tej skutočnosti, že žalovanému
k predmetným nehnuteľnostiam patrilo zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. o
tepelnej energetike.

22. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nemožnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy za situácie, kedy
žalovaný bol oprávnený predmetné nehnuteľnosti užívať na základe zákonného vecného bremena,
zvýrazňuje krajský súd závery súdu prvého stupňa v tom smere, že rozsah užívania nebytových
priestorov a pozemku na základe nájomných zmlúv sa nekryje s rozsahom užívania, na ktorý je žalovaný
oprávnený titulom zákonného vecného bremena. Práva žalovaného na základe nájomných zmlúv dávajú
žalovanému širší rozsah možnosti užívania predmetných nehnuteľností, než je rozsah užívania, ktorý
by žalovanému patril, ak by mohol tieto nehnuteľnosti užívať výlučne na základe zákonného vecného
bremena. Za tejto situácie a rozsiahlejších možností užívania nehnuteľností žalovaným podľa nájomných
zmlúv je daná opodstatnenosť záveru, že zmluvný nájom a zákonné vecné bremeno môžu obstáť popri
sebe. Rozdielnosť týchto dvoch inštitútov, teda inštitútu nájmu a inštitútu zákonného vecného bremena,
čo do ich obsahu a rozsahu vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 42/2015, z ktorého
v súlade s podmienkami čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že zásah do vlastníctva je možný iba a) v
nevyhnutnej miere, b) ak je vo verejnom záujme, c) uskutoční sa na základe zákona a d) za primeranú
náhradu, pričom zároveň takýto nevyhnutný zásah možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere,
ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší, ako je nevyhnutné a aby netrval dlhšie než je
nevyhnutné. O vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie svedčí aj skutočnosť, že podľa v danom
čase platnej vyhl. č. 222/2013 Z.z. sa pri určovaní ceny tepla zohľadňoval aj nájom, ktorý bol platený,
t.j. v cene tepla sa premietol prenájom priestoru, v ktorom je umiestnené tepelné zariadenie. Cenová
regulácia v tepelnej energetike tak počítala aj s nájmom nehnuteľností, a to napriek tomu, že zároveň zo
zákona vyplývala danosť zákonného vecného bremena, a preto nemôže obstáť námietka žalovaného,
že by uzatvorené nájomné zmluvy mali byť neplatné z dôvodu ich uzavretia za existencie a trvania
zákonného vecného bremena. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani odvolacia námietka žalovaného s
poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 20Cdo 1265/98 a 26Cdo 285/2005, a to z toho
dôvodu, že v týchto sa riešila kolízia nájomnej zmluvy a vecného bremena vzniknutého nie na základe
zákona, ale na základe dohody o zriadení vecného bremena. V prejednávanom prípade ale nejde o
kolíziu dohody o zriadení vecného bremena a zmluvy o nájme ako samostatných zmluvných typov, ktoré
sú výsledkom zmluvnej autonómie strán, ale o kolíziu vecného bremena, zriadeného na základe zákona
bez potreby súhlasu vlastníka dotknutej nehnuteľnosti na jednej strane, a zmluvy o nájme tých istých
nehnuteľností, ktorá je výsledkom dohody zmluvných strán s dohodnutým širším rozsahom užívania,
než je právo nehnuteľnosti užívať na základe zákonného vecného bremena.

23. Vyššie uvedené závery je podľa názoru krajského súdu odôvodnené vztiahnuť aj na situáciu, ktorá
medzi sporovými stranami nastala po tom, ako predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov a
zmluva o nájme pozemku boli ukončené výpoveďou. Ako vecne správne konštatoval súd prvej inštancie,
v prebiehajúcom spore o vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo zo strany žalovaného skutkovo
tvrdené ani preukázané, že po uplynutí doby nájmu dotknuté nehnuteľnosti patriace žalobcovi užíval len
v rozsahu, ktorý by zodpovedal jeho možnosti tieto nehnuteľnosti užívať na základe zákonného vecného
bremena. Ak žalovaný aj po uplynutí doby nájmu užíval predmetné nehnuteľnosti rovnakým spôsobom a
v rovnakom rozsahu ako počas platnosti nájomných vzťahov, teda v širšom rozsahu danom pôvodnými
zmluvnými dojednaniami sporových strán, tak po uplynutí doby trvania nájomného vzťahu v danom
rozsahu užíval žalovaný nehnuteľnosti patriace žalobcovi bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom
na užívanie týchto nehnuteľností žalovaným v rozsahu širšom, než je rozsah užívania daný zákonným
vecným bremenom, boli práve nájomné zmluvy. Ak žalovaný po ich ukončení naďalej v rovnakom
rozsahu predmetné nehnuteľnosti užíval, tak sa jednalo z jeho strany o užívanie, na ktoré chýbal zmluvný
podklad, teda o užívanie bez právneho dôvodu. Takýmto užívaním žalovaný získal majetkový prospech
tým, že za plnenie poskytnuté zo strany žalobcu v podobe užívania nehnuteľností patriacich žalobcovi,
neposkytoval žalobcovi relevantné protiplnenie, ktoré bol počas doby trvania nájomného vzťahu povinný
poskytovať vo výške dojednaného nájomného. Takéto obohatenie je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, krajský súd zvýrazňuje skutočnosť, že túto výšku žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie ani v podanom odvolaní nenamietal, čím nespochybnil záver súdu
prvej inštancie o primeranosti výšky bezdôvodného obohatenia, zodpovedajúcej výške dojednaného



nájomného. Okresný súd tak vecne správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške zodpovedajúcej pôvodnej výške nájomného určeného v nájomnej zmluve ohľadom
nebytového priestoru vo výške 1.666,67 Eur, resp. vo výške 119,38 Eur mesačne za užívanie pozemku.
Okresným súdom priznaná suma 8.572,11 Eur zodpovedá dobe, za ktorú žalobca uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, a to v rozsahu 5 mesiacov za užívanie nebytových priestorov a v
rozsahu 2 mesiacov za užívanie pozemku.

24. Na základe uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k názoru o vecnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie. Krajský súd preto pristúpil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP k potvrdeniu tohto rozsudku
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 8.572,11 Eur s prísl., a vo výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý výrok
nebol osobitne odvolaním žalovaného napadnutý a ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej bol
rovnako potvrdený ako vecne správny.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca,
ktorému tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.



Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cb/63/2015", "guid": "e1a1bb0f-4e85-49a6-aa50-2d89ee02eef1:2ddbcb76-f02c-4a26-a772-f9868f1779d3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 42/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 42/2015 z 12. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-12", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1404744a-f61a-4400-9fc9-979202c57007"}, {"guid": "ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 184/2015", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 184/2015 z 26. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-26", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5687c5dc-0d8e-4b9d-9d7c-ddb0cde6040d"}, {"guid": "8e983738-d462-43b0-98db-a44732d472d8:91286b98-98c9-4edc-9a4e-aa6a0ab1cf94", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Cb/68/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 9Cb/68/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Okresný súd Dolný Kubín", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8e983738-d462-43b0-98db-a44732d472d8:91286b98-98c9-4edc-9a4e-aa6a0ab1cf94"}, {"guid": "4c5d2067-f2af-455b-b3ea-248d1962e83b:7049ccb8-31e2-4fc7-9a7e-3716a4d220e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/63/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/63/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4c5d2067-f2af-455b-b3ea-248d1962e83b:7049ccb8-31e2-4fc7-9a7e-3716a4d220e8"}, {"guid": "27557d0a-2266-4020-8239-ecea852f390c:2169c207-ec51-4f73-837b-4f7cbb406f15", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cb/47/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4Cb/47/2014 z 17. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2014-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/27557d0a-2266-4020-8239-ecea852f390c:2169c207-ec51-4f73-837b-4f7cbb406f15"}], "citovane_v": []}