Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/100/2015 z 18. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. apríla 2016, sp. zn. 26Co/100/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2112214484.1 Krajský súd Trnava | 26Co/100/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2112214484.1 | 2016-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 351 ods. 2 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d72dd8d-a691-41f2-b2a6-15284e5736e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2112214484.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/100/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112214484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2112214484.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: C. V., nar. XX. Y. XXXX, bytom J. T.
XXXX/XX, XXX XX O., zast. advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, Teplická 2251/121, 921 01 Piešťany proti
žalovanému: Miroslav Čulaga, miesto podnikania SNP 23, 920 01 Hlohovec, IČO: 35 110 317, o 5.000
eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. októbra 2014
č. k. 13C/116/2013 - 142 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho advokáta náhradu trov odvolacieho konania v sume
366,89 eur a to do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 16.7.2012 do zaplatenia; II/ vo zvyšku
návrh zamietol a III/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 300 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.132,77 eura,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. Právne takéto svoje
rozhodnutie vo veci odôvodnil ust. § 40 ods. 3 a § 517 ods. 2 O.z. (Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 262 ods. 1, § 345 ods. 2, § 351 ods. 1 a 2, §
369 ods. 1, § 436 ods. 1 písm. d/, § 560 ods. 1 a § 564 Obch.z. (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnkov); vecne potom najmä tým, že návrh žalobcu bol dôvodný čiastočne,
keď zamietol návrh len v časti požadovaného úroku z omeškania nad 8,75%. Z odôvodnenia vyplýva,
že predmetom žalobného nároku žalobcu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť mu istinu 5.000
eur, ktorú sumu poskytol žalovanému ako zálohu na rekonštrukciu kotolne s tým, že žalovaný napriek
predchádzajúcim výzvam žalobcu na dokončenia prác v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 16. augusta 2011
toto nerealizoval, pristúpil žalobca k odstúpeniu od zmluvy (písomne 12. júla 2012), pričom žalovaný si
ním dodaný tovar (navyše pre účely riešenia kotolne tepelným čerpadlom nepoužiteľný) napriek výzve
žalobcu neprevzal a ani poskytnutú zálohu vo výške 5.000 eur nevrátil. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods.3 a keďže mal žalobca neúspech len v pomerne nepatrnej časti (úroku z omeškania)
priznal mu plnú náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie len žalovaný s návrhom na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že ho súd v konaní
nevypočul, pretože sa nemohol dostaviť na pojednávanie z dôvodu pracovnej cesty a jeho advokát JUDr.
Peter Peružek ho riadne ospravedlnil. Žalobcovi nie je dlžný žiadnu sumu, pretože tento mu poskytol
zálohu na zásobník HSK 800 + izoláciu, regulátor Ir 12, zmiešavač komplet, nosný materiál na zapojenie



kotolne s prípravou solárneho zapojenia a tepelného čerpadla na dome v V. U.. Materiál mu dodal na
rodinný dom V. U. a vlastní od tohto doklady o zakúpení a má aj svedkov, že žalobca tovar prevzal.
Žalovaný sa všetko snažil robiť svojpomocne a tým ich veľmi zdržiaval, preto nemohol v dohodnutom
termíne dokončiť prácu. Žalobca mal finančné problémy, preto sa rozhodol pre lacnejšiu variantu kotla.

Žalobca navrhol odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach odvolania celú vec (keď rozsudok
bol žalovaným napadnutý v celom rozsahu a takto len podružný význam mala závislosť rozhodnutia o
trovách konania od rozhodnutia vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 1 a contrario a ods. 2 O. s. p.
bez pojednávania (pretože tu podľa jeho názoru nevznikla potreba ďalšieho dopĺňania či opakovania
dokazovania, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie
odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok tak vo veci samej ako aj trovách konania treba považovať za vecne správny.

Odvolací súd nemal dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s argumentáciou použitou v odôvodnení
napadnutého rozsudku na podporu spôsobu rozhodnutia zvoleného súdom prvého stupňa a zásadne by
tak postačovalo (podľa prvej časti ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), vzhľadom k povinnosti v konaní o odvolaní
sa aspoň stručne vysporiadať aj s tzv. odvolacími námietkami (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) je treba na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť nasledovné :

Žalovaný namietal, že prvostupňový súd pojednával napriek tomu, že sa z neúčasti na pojednávaní
ospravedlnil a to prostredníctvom svojho zástupcu advokáta JUDr. Petra Peružeka. Ako vyplynulo
z obsahu spisu JUDr. Peružek žalovaného v konaní nikdy nezastupoval, ako vyplýva z úradného
záznamu na č.l. 109, sám advokát JUDr. Peružek oznámil, že žalovaného nezastupuje a urgencia o
urýchlené vytýčenie termínu pojednávania, ktorú napísal dňa 20. marca 2013 na Okresný súd Trnava v
mene žalovaného bola len jednorázovou záležitosťou. Prvostupňový súd postupoval správne, keď vec
prejednal v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávania (dňa 3.6.,
5.8. a 2.10.2014) vždy riadne a včas predvolaný (v zmysle § 48 ods. 3 O.s.p., t.j. fikciou doručenia),
žalovaný však svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie týchto pojednávaní z
dôležitého dôvodu, preto boli splnené podmienky dané v ust. § 101 ods. 2 O.s.p., na prejednanie veci
v neprítomnosti žalovaného. Aj ďalšia námietka žalovaného, že má dôkazy vyvracajúce žalobný nárok
neobstojí, pretože tieto mal v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, čo však neurobil, preto aj táto jeho námietka je irelevantná.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 aj 2 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil (vrátane rozhodnutia o trovách konania).

Pri takomto výsledku konania v ňom plný úspech zaznamenal žalobca a bol to tak on, komu vzniklo
právo i na náhradu trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1 a 2 a § 142 ods. 2 O. s. p.). V odvolacom
konaní boli realizované advokátom žalobcu dva úkony právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu vo
veci samej za ktorý prináleží advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 180, 93
eur + režijný paušál 8,04 eur a ďalší úkon účasť na pojednávaní dňa 19. apríla 2016 za ktorý prináleží
advokátovi odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 90,46 eur + režijný
paušál 8,58 eur. Advokát si dôvodne uplatnil aj hotové výdavky a náhradu za stratu času, a to cestu
osobným motorovým vozidlom z Piešťan do Trnavy a späť (jedna cesta 40 km) vo výške 21,68 eur a
náhradu hotových výdavkov 57,20 eur v zmysle § 17 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (4 x polhodina a 14,30
eur).

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.