Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/155/2013 z 3. 6. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. júna 2014, sp. zn. 17CoE/155/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3898896980.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/155/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3898896980.1 | 2014-06-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e2f3ee4-f6b7-4c7d-80a6-559f514cc490 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3898896980.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/155/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898896980
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3898896980.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Z. W., Y.. C.. X.. XX/XX, I., v zastúpení: JUDr.
Zlatica Hammerová, advokátka, Šumperská 27/3, Prievidza, proti povinnému: ZIPEX PRIEVIDZA, spol.
s r.o., Dlhá 43, Prievidza 971 01, IČO: 31 628 052, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie
istiny 248,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza zo dňa 01. marca 2013, č.k. 0Er/376/1998-16 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Zároveň rozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi, Exekútorský úrad so
sídlom Hollého 1/417, Prievidza náhradu trov exekúcie nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že návrhom zo dňa 25.02.1998 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre istinu vo výške 7.488,- Sk s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu v Prievidzi č.k. 15C 15/97-14 zo dňa 16.10.1997. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi udelené súdom dňa 11.03.1998. V danej veci mal
súd preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5 K 317/98-68 zo dňa 20.02.2001 zamietol
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka ZIPEX PRIEVIDZA, spol. s r.o., Dlhá 43, Prievidza,
IČO 31 628 052 pre nedostatok majetku a povinný bol dňa 23.11.2004 vymazaný z obchodného registra.
Súd poukázal na znenia ustanovení § 57 ods.1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení a §
103 ods.1, § 104 ods.1, § 107 ods.1, 4 O.s.p.. S poukazom na uvedené ustanovenia mal súd za to,
že povinný neexistuje, zanikol bez právneho nástupcu, nemá spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania, a táto skutočnosť je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, pre ktorú nie je možné
pokračovať v konaní a je potrebné exekučné konanie zastaviť. Spôsobilosť právnickej osoby byť
účastníkom konania je upravená v § 19 O.s.p., ktorý sa prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p. vzťahuje aj
na exekučné konanie. Vzhľadom na uvedené, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil. S poukazom na § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. súd uviedol, že pravidlom je, že trovy exekúcie
znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený.
Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 zák. č. 233/1995 Z. z., podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu
exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však musí uvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. V takomto prípade oprávnený nahrádza aj trovy v ust. § 196 súdnemu exekútorovi.
Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo
k zastaveniu exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra po
takmer 8 rokoch od podania návrhu na vykonanie exekúcie, nemohol oprávnený podľa názoru súdu
ani pri náležitej opatrnosti predvídať. Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje
nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach /
Uznesenie ÚS SR I.ÚS 438/2008 z 17.12. 2008, č. II. ÚS 272/08 z 22.10. 2008/. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným



postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č.
70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v
citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej
strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že
ak zániku povinného predchádza dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného, je exekučný súd
povinný exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Exekučný súd postupuje
nesprávne, ak aplikuje ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku, v
platnom znení do 31.01.2002, v prípade dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť. Právny poriadok
v platnom znení do 31.01.2012 neupravoval výslovným ust. právnu situáciu, ako postupovať v prípade
zastavenia exekúcie, keď majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, preto mal súdny
exekútor za to, že treba v takomto prípade uvedenú právnu skutočnosť podriadiť ust. zákona za použitia
zásad analógie. V tejto súvislosti namietal, že súd nesprávne zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku, a nadväzne nesprávne aplikoval § 203 Exekučného poriadku, v znení
platnom do 31.01.2002. Uviedol, že uvedené tvrdenia vychádzajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5M
Cdo/21/2011 zo dňa 28.01.2013. Ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/15/2011,
6M Cdo/7/2002, 2M Cdo/15/2011. V súvislosti s rozhodnutím ESĽP - Van der Mussele proti Belgicku
mal za to, že v žiadnom prípade nie je v uvedenom rozhodnutí zdôraznené, že aj iné slobodné povolania
nesú riziko, ktoré je spojené s výkonom ich profesie, ako uviedol súd prvého stupňa, ale naopak je
výslovne uvedené len u advokátov pri zastupovaní a len podľa belgického právneho systému. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo
vo veci rozhodol a priznal mu trovy v celom v špecifikácii požadovanom rozsahu.

Vyjadrenie k odvolaniu súdneho exekútora písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov
podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že návrhom zo dňa 25.2.1998 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre istinu vo výške 7.488,- Sk s príslušenstvom. Dňa 11.03.1998
bolo súdom vydané poverenie č. 5307*001856 na vymoženie istiny 7.488,- Sk s príslušenstvom,
ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Klinca, a to na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č.k. 15C 15/97-14 zo dňa
16.10.1997

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že povinný bol dňa 23.11.2004 ex offo vymazaný z obchodného
registra. Z tohto dôvodu, nakoľko povinný stratil v dôsledku výmazu z obchodného registra spôsobilosť
byť účastníkom konania, súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por. v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.



Podľa § 196 Ex. por., v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Ex. por., v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť
oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné
vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových
výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania
znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže
tento zanikol ku dňu 23.11.2004 ako subjekt práv a povinností.

V danej veci mohol súd zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie len v prípade naplnenia
znenia zákonného ustanovenia § 203 Ex. por., v znení účinnom do 31.01.2002. Podľa ustanovenia §
203 Ex. por., v znení účinnom do 31.01.2002, v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť
oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie
predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však
prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené
a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

Po preskúmaní veci odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku súdneho exekútora, že súd prvého
stupňa zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom ju mal zastaviť
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko ide o situáciu, kedy majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. V zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné
dokončiť exekučné konania, začaté pred 01.02.2002, podľa doterajších predpisov. Dňa 25.02.1998,
kedy sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému opraveným návrhom na vykonanie
exekúcie, Exekučný poriadok neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného.
Ust. § 57 ods. 1 písm. h/, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, bol v tejto podobe začlenený do Exekučného poriadku až novelizáciou zákonom č.
32/2002 Z.z., účinným od 1. februára 2002. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne zastavil
exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že oprávnený v priebehu konania nemohol
pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku
jeho výmazu z obchodného registra. Opravený návrh na vykonanie exekúcie pochádza zo dňa
25.02.1998, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným.
Povinný bol vymazaný ku dňu 23.11.2004, t.j. viac ako 5 rokov po začatí exekučného konania.
Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie,
ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Preto v tomto
prípade nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203
Ex. por., v znení účinnom do 31.01.2002.

Odvolací súd dodáva, že výkon rozhodnutia, ovládaný dispozičnou zásadou, patrí nepochybne
súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie. Vzhľadom na právnu úpravu náhrady trov exekúcie v
Exekučnom poriadku a súdnu prax platí, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav, keď nebudú
uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z
príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať
za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej
predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Možno preto ustáliť,
že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou
postavenia podnikateľa je sústavná činnosť, vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné



riziko. Správne súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van
der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že
riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny
za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami, súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Súd môže zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného iba v zákonom vymedzených dôvodoch, a
preto nie je možné v danom prípade použiť analógiu legis ani analógiu iuris.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza, že toto
uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .