Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/774/2015 z 25. 10. 2016 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. 6Cdo/774/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:6613206729.1 Najvyšší súd | 6Cdo/774/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:6613206729.1 | 2016-10-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 438 ods. 1 CSP, § 470 ods. 1 CSP, § 166 ods. 1 CSP, § 452 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 447 CSP, § 442 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac15d9fc-1899-47ca-90a5-2b75f6801778 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6613206729.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/774/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613206729
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6613206729.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Lawyer Partners a. s., so sídlom v Bratislave,
Prievozská 37, IČO: 35 944 471, proti žalovaným 1/ A. R., bývajúcemu v S., T. XX, 2/ Z. E.,
bývajúcej v F., Q. P. XX, 3/ N. C., bývajúcej v V., V. X, 4/ S. R., bývajúcemu vo U., M. XX,
5/ Z. U., bývajúcej vo U., N. XX, 6/ B. C., bývajúcemu vo U., C. XX, 7/ B. K., bývajúcemu
v F., Q. P. XX, 8/ A. S., bývajúcej v S., K. XX, 9/ G. C., bývajúcej vo U., U. F. XX, 10/
K. F., bývajúcemu v S., S. XX, o zaplatenie peňažných súm, vedených na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 8Ro/263/2013, 8Ro/197/2013, 6Ro/144/2013, 7Ro/106/2013, 4Ro/136/2013,
9Ro/293/2013, 5Ro/294/2013, 12Ro/390/2013, 8Ro/388/2013, 5Ro/241/2013, o dovolaniach žalobkyne
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2014 sp. zn. 41Co/94/2014, z 3. júla 2014
sp. zn. 41Co/228/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/464/2014, z 2. júna 2014 sp. zn. 2Co/177/2014,
z 19. júna 2014 sp. zn. 41Co/573/2014, zo 4. júna 2014 sp. zn. 2Co/297/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn.
43Co/156/2014, zo 7. mája 2014 sp. zn. 43Co/439/2014, z 3. júna 2014 sp. zn. 2Co/55/2014 a z 10.
júna 2014 sp. zn. 1Co/118/2014, takto

r o z h o d o l :

Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 734/2015, 6 Cdo 754/2015, 6 Cdo 756/2015, 6 Cdo
766/2015, 6 Cdo 774/2015, 6 Cdo 778/2015, 6 Cdo 780/2015, 6 Cdo 782/2015, 6 Cdo 788/2015 a 6
Cdo 794/2015 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 734/2015.
Dovolania odmieta.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uzneseniami
z 22. novembra 2013 č. k. 8Ro/263/2013-10, z 18. novembra 2013 č. k. 8Ro/197/2013-9, z 18.
novembra 2013 č. k. 6Ro/144/2013-10, z 20. novembra 2013 č. k. 7Ro/106/2013-10, z 13. novembra
2013 č. k. 4Ro/136/2013-10, z 26. novembra 2013 č. k. 9Ro/293/2013-10, z 25. novembra 2013
č. k. 5Ro/294/2013-10, z 21. novembra 2013 č. k. 12Ro/390/2013-10, z 25. novembra 2013 č. k.
8Ro/388/2013-10 a z 21. novembra 2013 č. k. 5Ro/241/2013-11 zastavil jednotlivé konania z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu (§ 10 ods. 1 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti týmto uzneseniam podala žalobkyňa odvolania. Uviedla, že v týchto veciach podala žaloby
už v roku 2006 v elektronickej podobe, ktoré podania prvoinštančný súd odmietol prijať. Ústavný súd
Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil uvedený postup za protiústavný a vyslovil, že
právne účinky týchto žalôb zostávajú zachované ku dňu ich podania. Súd prvej inštancie ale v daných
prípadoch tak nepostupoval a konania zastavil, hoci pre to neboli splnené podmienky, nakoľko poplatok
bol splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009. Súd prvej



inštancie preto tieto veci posúdil nesprávne, v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) v záhlaví označenými uzneseniami napadnuté
uznesenia potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O. s. p.), keď dospel k záveru, že žaloby
podané elektronickými prostriedkami Okresnému súdu Lučenec dňa 11. apríla 2013 (na externom hard
disku, pôvodne predloženom Okresnému súdu Veľký Krtíš), nemožno stotožniť so žalobami pôvodne
doručenými okresnému súdu v júli 2006 urobenými elektronickou formou so zaručeným elektronickým
podpisom, ktoré okresný súd odmietol nezákonným spôsobom prijať. Okresný súd postupoval preto
správne, keď vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku a keď konanie zastavil z dôvodu, že
žalobkyňa v súdom určenej lehote súdny poplatok nezaplatila.

4. Proti uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolania. Žiadala zrušiť uznesenia
odvolacieho aj prvoinštančného súdu a vrátiť veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala
odňatie možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo v čase, kedy ju
súd vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho už nebolo možné podľa § 13 zákona o súdnych
poplatkoch vyrubiť. Nebol teda daný zákonný dôvod na takýto postup súdu a následne nebol ani
dôvod na zastavenie konania. Neobstojí ani záver odvolacieho súdu, že podania obsiahnuté na DVD
nosiči neobsahovali časovú pečiatku, a preto nespĺňali náležitosti elektronického podania so zaručeným
elektronickým podpisom. V danom prípade boli pôvodné návrhy riadne podpísané a spĺňali všetky
predpísané náležitosti, a to aj z hľadiska časovej pečiatky.

5. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo
„Civilný sporový poriadok“), prvej vety, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie
také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

6. S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu
súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 734/2015, 6 Cdo 754/2015, 6 Cdo
756/2015, 6 Cdo 766/2015, 6 Cdo 774/2015, 6 Cdo 778/2015, 6 Cdo 780/2015, 6 Cdo 782/2015, 6 Cdo
788/2015 a 6 Cdo 794/2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo
„dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie vyššie citovaného § 166 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods.
1 C. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 6
Cdo 734/2015.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni
2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolania v tejto veci boli podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky ich prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
dovolaní, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa §
470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).

8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolania boli podané včas aj naň oprávnenou
osobou, sa zaoberal prípustnosťou dovolaní a dospel k záveru, že ich treba pre neprípustnosť odmietnuť.

9. V prejednávaných veciach ide o dovolania podané v obdobných veciach, aké už boli v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej žalobkyne
- viď napr. konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 294/2013, 3 Cdo 331/2013, 3 Cdo



335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/ 2013, 3 Cdo 350/2013, 3
Cdo 355/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014 alebo
8 Cdo 98/2014. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach,
v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. Len na doplnenie poznamenáva, že závery v týchto
odôvodneniach platia aj v prípade, ak odvolací súd založil nepreukázanie totožnosti podania (žaloby)
urobeného elektronickými prostriedkami v roku 2013 s podaním (žalobou) urobeným elektronickými
prostriedkami v roku 2006 na skutkovom zistení (jeho správnosť dovolací súd nemôže podľa § 243a
ods. 2 veta druhá O. s. p., resp. teraz podľa § 442 C. s. p., preskúmavať), podľa ktorého elektronické
podania z roku 2006 neboli podpísané zaručeným elektronickým podpisom z dôvodu neplatnej časovej
pečiatky, a teda, že nešlo o podania, o ktorých by bol Okresný súd Lučenec povinný konať s účinkami
začatia konania v júli 2006 v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
145/2008. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

10. So zreteľom na uvedené preto najvyšší súd dovolania žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako
neprípustné odmietol.

11. V dovolacom konaní úspešným žalovaným najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo im žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.