Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/64/2014 z 21. 12. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. decembra 2015, sp. zn. 1Cob/64/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1 Krajský súd Prešov | 1Cob/64/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1 | 2015-12-21 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d8a8341-e9c0-4f10-ae51-ff61b33644a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8609204655
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8609204655.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ J. L.U., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX/XX, C., 2/ X. L.,
P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX/XX, C., obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Annou Lažovou, so sídlom
Sov. hrdinov 200/533, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finance4you, a.s., so sídlom Sekurisova 16,
841 02 Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom
Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, o neplatnosť neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 5Cb/106/2009-79 zo dňa 7.7.2014 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konanie zastavil a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal s tým, že žalobcovia nemajú právo na ich náhradu.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou proti žalovanému domáhali určenia
neplatnosti neprijateľných podmienok v úverovej zmluve. Následne zástupkyňa žalobcov podaním zo
dňa 29.4.2014 vzala žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaný podaním zo dňa 18.6.2014 so späťvzatím
žaloby nesúhlasil. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2011
sp. zn. 4 Obo/81/2010 vyslovil, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so späťvzatím návrhu je výlučne
vecou úvahy súdu a nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne, ale aj závažné etické, morálne,
ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie nezastaví. V danom prípade
podľa názoru žalovaného boli jednoznačne dané vyššie citované dôvody, keďže žalobcovia v tom
časte už 4,5 roka využívali finančné prostriedky žalovaného v rozpore so zmluvou, pričom v danej
veci už bol uzatvorený právoplatne schválený zmier medzi účastníkmi konania, ktorý bol následne
zrušený Okresným súdom Svidník. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcov nebola žiadna snaha vrátiť
žalovanému aspoň istinu úveru, vo veci bol podaný ďalší návrh, ktorým sa žalobcovia snažili účelovo
využívať ďalej finančné prostriedky žalovaného bez právneho dôvodu. Žalobcovia vzali späť žalobu
celkom po pojednávaní, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Prvostupňový súd dospel k
názoru, že skutočnosti tvrdené žalovaným, že finančné prostriedky žalovaného žalobcovia už 4,5 roka
užívajú v rozpore so zmluvou a zo strany žalobcov nebola žiadna snaha vrátiť žalovanému aspoň istinu
úveru, vo veci bol podaný ďalší návrh, ktorým sa žalobcovia snažili účelovo využívať ďalej finančné
prostriedky žalovaného bez právneho dôvodu, nie sú vážnym dôvodom, pre ktorý súd konanie nezastaví,
preto konanie zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., podľa
ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom
alebo sčasti priznať. V danom prípade súd prihliadol na to, že žalobcovia v tomto konaní vystupujú ako
spotrebitelia. Žalobcovia vzali späť svoju žalobu z dôvodu, že na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/37/2013
sa vedie konanie, ktorým sa žalobcovia domáhajú neplatnosti celej úverovej zmluvy, ktorej obsahom
sú aj zmluvné podmienky. Podľa súdu prvého stupňa takto zistené okolnosti na strane žalobcov ako
účastníkov konania je možné kvalifikovať ako existujúce dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré súd
nepriznal náhradu trov konania vzniknutých na strane žalovaného.



Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom poukázal na porušeniu zásady
hospodárnosti a rýchlosti konania v zmysle § 6 O.s.p., nakoľko konanie vedené pod sp. zn.
5Cb/106/2009, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXXX nebolo do dňa podania odvolania právoplatne skončené, teda počas trvania 4,5
roka nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. Žalovaný má za to, že uvedené časové obdobie je vážnym
dôvodom na to, aby bolo vo veci rozhodnuté a zároveň uviedol, že touto námietkou sa prvostupňový súd
vo svojom odôvodnení nezaoberal. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29.4.2011 sp. zn. 4 Obo/81/2010,v ktorom vyslovil, že posúdenie dôvodnosti nesúhlasu so
späťvzatím návrhu je výlučne vecou úvahy súdu a nemusí sa jednať len o dôvody a záujmy právne,
ale aj závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy závažného charakteru, pre ktoré súd konanie
nezastaví. V danom prípade podľa názoru žalovaného boli jednoznačne dané vyššie citované dôvody,
keďže žalobcovia v tom časte už 4,5 roka využívali finančné prostriedky žalovaného v rozpore so
zmluvou, pričom v danej veci už bol uzatvorený právoplatne schválený zmier medzi účastníkmi konania,
ktorý bol následne zrušený Okresným súdom Svidník. Žalovaný uviedol, že zo strany žalobcov nebola
žiadna snaha vrátiť žalovanému aspoň istinu úveru, vo veci bol podaný ďalší návrh, ktorým sa žalobcovia
snažili účelovo využívať ďalej finančné prostriedky žalovaného bez právneho dôvodu. Na podporu svojho
tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010 sp. zn. 4
Cdo/136/2010, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku
nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a
hodnotiaceho úsudku súdu. Tieto dôvody však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti
dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku. S
odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo /132/2008 žalovaný uviedol,
že súd musí s prihliadnutím na okolnosti prípadu zvážiť, či nesúhlas so späťvzatím návrhu druhej
strany je založený na právnom alebo inom záujme, pričom takýmto záujmom je aj právny význam
na meritórnom rozhodnutí žalovaného. Podľa názoru žalovaného je teda nepochybné, že meritórne
rozhodnutie v konaní, v ktorom žalovaný viac ako 4,5 roka očakáva rozhodnutie vo veci samej má právny
význam pre žalovaného, a to aj vzhľadom na základné princípy súdneho konania a legitímny záujem
žalovaného na rozhodnutí vo veci samej. Právny záujem žalovaného spočíva v odstránení spornosti
práva a právnej neistoty medzi účastníkmi konania. Odôvodnenie prvostupňového súdu týkajúce sa
rozhodnutia o trovách konania považuje žalovaný za nedostatočné a nepreskúmateľné. Žalovaný má
za to, že zastavenie konania zapríčinila protistrana a nepriznanie trov len na základe konštatovania,
že žalobcovia sú spotrebiteľmi je nedostatočné, nelogické a nepreskúmateľné, keďže spotrebiteľom je
v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každá osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Žalovaný žiada odvolací súd, aby uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania zrušil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné
vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 3 Cdo 57/2008 konštatoval, že späťvzatie
návrhu na začatie konania je procesný úkon navrhovateľa, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že
na prejednaní svojho návrhu celkom alebo v určenej časti nemá záujem a je uzrozumený s tým, že
o jeho návrhu (časti jeho návrhu) nebude súdom meritórne rozhodnuté (viď tiež § 96 ods. 1 O.s.p.).
Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom odporcu, aby konanie bolo dokončené
meritórnym rozhodnutím súdu, odporca má procesné právo (oprávnenie) vyjadriť nesúhlas s týmto
procesným úkonom navrhovateľa (viď tiež § 96 ods. 2 O.s.p.). Uvedenému procesnému právu odporcu
zodpovedá procesná povinnosť súdu vyzvať odporcu pred rozhodnutím o tomto úkone navrhovateľa,
aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí. V konaní na súde prvého stupňa platí, že ak odporca
so späťvzatím návrhu na začatie konania účinne prejaví svoj nesúhlas z vážnych dôvodov, súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný v
prípadoch uvedených v § 96 ods. 3 O.s.p.). Rovnako vtedy, keď k späťvzatiu návrhu na začatie konania



dôjde (až) po rozhodnutí súdu prvého stupňa, musí byť rešpektované procesné oprávnenie odporcu
vyjadriť sa k procesnému úkonu navrhovateľa, ktorým prejavil vôľu vziať späť návrh na začatie konania
(viď § 208 O.s.p.). Odvolací súd musí odporcovi vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k tomuto návrhu
navrhovateľa vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno
predpokladať, že odporca neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania.

Späťvzatie žaloby je teda jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania
s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho
autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť
zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami,
a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre
ktoré konanie zastaviť nemožno.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím
žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, preto konanie zastavil. K
odlišnému záveru dospel odvolací súd po vyhodnotení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania a po preskúmaní právnych záverov súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho,
že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však
nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové
okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia
konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie
účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov.

Odvolací súd považuje skutočnosti tvrdené žalovaným, teda to, že meritórne rozhodnutie v konaní,
v ktorom žalovaný viac ako 4,5 roka očakáva rozhodnutie vo veci samej má právny význam pre
žalovaného, a to aj vzhľadom na základné princípy súdneho konania a legitímny záujem žalovaného
na rozhodnutí vo veci samej, sú dostatočnými dôvodmi, pre ktoré zastaviť konanie bez súhlasu
žalovaného nemožno. Právny záujem žalovaného spočíva v odstránení spornosti práva a právnej
neistoty medzi účastníkmi konania, pričom meritórne rozhodnutie v predmetnej veci (t.j. konanie o
neplatnosť neprijateľných podmienok v úverovej zmluve) bude mať právny význam tak pre žalovaného,
ako aj pre žalobcov.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p. zrušil a v súlade s § 221 ods. 2 O.s.p. vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom priebehu konania postupovať v zmysle ustanovenia § 96
ods. 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.