Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/136/2015 z 22. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. septembra 2015, sp. zn. 3CoE/136/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3715203981.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/136/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3715203981.1 | 2015-09-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 159 ods. 3 OSP, § 104 OSP, § 103 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4db2da1-a2a6-4d95-b701-3785e52951fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3715203981.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/136/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715203981
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715203981.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka
so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti
povinnému: U. I., bytom G. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.557,54 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
02. júna 2015, č.k. 4Er/325/2015-24, takto dňa 23.septembra 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekučného konania p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159
ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
žiadal vymôcť od povinného istinu vo výške 1.557,54 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v
danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IDC12100631 zo dňa 24.02.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.05.2012 a vykonateľnosť dňa 20.05.2012. Zo súdneho manažmentu tamojšieho
súdu a následne zo súdneho spisu tamojšieho súdu spis. zn. 5Er/615/2013 bolo zistené, že oprávnený
sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM
ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn.
IDC12100631 zo dňa 24.02.2012, už domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 1.557,54 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č.k.
5Er/615/2013-24 zo dňa 18. júla 2013 exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil, z
dôvodu, že zistil v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Toto uznesenie bolo na odvolanie oprávneného potvrdené uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/306/2013-32 zo dňa 02.12.2013. Súd prvého stupňa považoval
za nepochybné, že obe konania (toto konanie a konanie tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/615/2013) o
udelenie poverenia boli vedené medzi totožnými účastníkmi. V oboch sa tiež posudzovala spôsobilosť
exekučného titulu. V už skončenom konaní sp. zn. 5Er/615/2013 tamojší súd právoplatne rozhodol,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, je ako exekučný titul nespôsobilý, nakoľko bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo
právoplatným, nemôže už tunajší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť
podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Z
uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
251 ods. 4 O.s.p.. Nakoľko exekučné konanie bolo zastavené a súdny exekútor mailom súdu oznámil, že
si trovy exekúcie neuplatňuje, súd prvého stupňa o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.



Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekučného konania podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) O.s.p. a § 221
ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p.. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a
to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal
na to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom
je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd
nie je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou
o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že
exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom.
Exekučný súd mu teda uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol
do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť odôvodnenia
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/633/2011-25 a sp. zn. 18CoE/635/2011-36.
Zastával právny názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania,
keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
23/2013, ako aj nálezy sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Taktiež poukázal aj na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 43CoE/85/2015. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom
konaní sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným uznesením zastavil exekučné
konanie, čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil,
čím mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
vo výroku o zastavení exekučného konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

Výrok súdu prvého stupňa o trovách exekučného konania odvolaním nebol napadnutý, a preto sa
odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia,
ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad súdneho exekútora JUDr.
Ing. Jána Gaspera, PhD. dňa 30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
1.557,54 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.
zn. IDC12100631 zo dňa 24.02.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16.05.2011 a vykonateľnosť dňa 20.05.2012. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil
exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 4Er/325/2015 je podkladom pre
vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s
ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č. k. 5Er/615/2013-24 zo dňa 18.07.2013 konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..



Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5Er/615/2013 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IDC12100631
zo dňa 24.02.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1.557,54 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie podanom Mgr. Jane Sitášovej. V
uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/615/2013-24 zo dňa 18.07.2013
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 23CoE/306/2013-32 zo dňa 02.12.2013.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné
rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p.
v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom



konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už medzi tými istými účastníkmi
v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného, uplatneného
návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V predchádzajúcom
exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/615/2013-24 zo dňa 18.07.2013 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s poukazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
povinného a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené
na takejto zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 5Er/615/2013,
nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie tak pre toto exekučné konanie,
ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého
exekučného titulu predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej
veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného
konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu
podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne
v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné
konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .