{"guid": "3c1e6c2b-b71d-44aa-8afc-dc184d5f0f35:0b2dce64-4307-4229-9e5c-331756678f19", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6", "spisova_znacka": "7Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/191/2017 z 24. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2017, sp. zn. 7Co/191/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6", "identifikacne_cislo": "5309202613", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b2dce64-4307-4229-9e5c-331756678f19", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/191/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309202613
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: H. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Juraj Štrbák, advokát so sídlom
XXX XX K. XXXX, pracovisko F. F. XXXX, XXX XX O., proti žalovaným: 1/ Košická obchodná a.s., v
likvidácii, so sídlom Pražská 2, 040 11 Košice, IČO: 36211591,zastúpená splnomocneným zástupcom
Ing. Miroslav Raška, bytom F. XXX/XX, XXX XX S. - Y., Česká republika, 2/ Y. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. XXX, 3/ U. J., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX., bytom H. XXXX/X, XXX XX O., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k.
10C/77/2009-372 zo dňa 20. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ až 3/   p r i z n á v a   proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a vyslovil, že žalovaný v rade
1/ až 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo zistenia,
že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm.
c) CSP, pretože je rozpor medzi tvrdeným hmotno-právnym stavom vlastníctva a formálnych stavom
vykazovaným na liste vlastníctva, ktoré svedčí v prospech spoluvlastníkov, ktorí sú na liste vlastníctva
evidovaní.

2. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa dňa 18.12.2007 uzavrela kúpnu zmluvu, ktorou predala
sporný byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu J. Z. a
následne listom zo dňa 27.03.2009 písomne od kúpnej zmluvy odstúpila. Sporné medzi stranami bolo,
či kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, či je kúpna zmluva platný
právny úkon a či odstúpenie od zmluvy je platný právny úkon.

3. V danom prípade možnosť odstúpenia od zmluvy nebola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, t.j. medzi
žalobkyňou a J. Z. dohodnutá. Preto žalobkyňa mohla od zmluvy odstúpiť len v prípadoch uvedených
v zákone. Ako dôvod odstúpenia uviedla, že zmluvu uzavrela v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. Trvala na tom, že nemala záujem uzatvoriť kúpno-predajnú zmluvu k predmetnému bytu
a bol na ňu vyvíjaný fyzický i psychický nátlak zo strany bývalého manžela, čo u nej vyvolalo tieseň
a následne smerovalo k predaju nehnuteľnosti. Nevýhodné podmienky spočívali v tom, že nemá a
ani v čase predaja nemala pre seba a deti zabezpečené iné adekvátne bývanie a v tomto smere je
odkázaná na pomoc príbuzných. V zmysle § 49 Občianskeho zákonníka oprávnenie odstúpiť od zmluvy



má účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Z vykonaného dokazovania
nebolo preukázané, že by žalobkyňa uzavrela kúpnu zmluvu v tiesni, za nápadne nevýhodných
podmienok. Žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenia žalobkyne, že zo strany bývalého manžela
S. L. bol na ňu vyvíjaný nátlak, ktorý u nej vyvolal tieseň a z ktorého dôvodu byt predala. Pokiaľ svedok
H. B., otec žalobkyne, uviedol, že táto mu povedala, že ju bývalý manžel týral a dlžil nejaké peniaze Z.,
preto mu byt predala, uvedené vyjadrenie nepreukazuje, že by žalobkyňa predala byt v tiesni, teda že
bola k predaju bytu zo strany bývalého manžela donútená. Ako sám svedok uviedol, o tom, že žalobkyňa
byt predala, sa dozvedel od známych, a nie od žalobkyne, ktorá mu túto skutočnosť zamlčala. V trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 2T/82/2008 bol obžalovaný S. L. (bývalý manžel
žalobkyne) oslobodený spod obžaloby pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný. Ani v tomto trestnom konaní z výsluchu svedkov nebolo preukázané, že
by žalobkyňa bola nútená zo strany bývalého manžela byt predať. Z výsluchu svedkov J. Z., JUDr. G.
R., H. J., K. L. a E. L. v trestnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa mala záujem byt predať z dôvodu,
že s bývalých manželom si chceli kúpiť dom. Z jej správania vôbec nevyplynulo, že by bola k predaju
bytu nejakých spôsobom nútená. Kumulatívnou požiadavkou zákona na realizáciu oprávnenia odstúpiť
od zmluvy sú nápadné nevýhodné podmienky, za ktorých bola zmluva uzavretá. Ani splnenie tejto
podmienky nebolo preukázané. Z kúpnej zmluvy vyplýva, že sporný byt bol predaný za dohodnutú kúpnu
cenu 1.300.000,- Sk. Otec žalobkyne, svedok H. B. uviedol, že táto dohodnutá kúpna cena bola v tom
čase obvyklá. Za uvedenú kúpnu cenu si mohla teda žalobkyňa určite zabezpečiť adekvátne bývanie
pre seba a svoje dieťa. Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie ani jednej z kumulatívnych požiadaviek
zákona na uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka. Preto právny úkon
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2009 je neplatný.

4. Žalobkyňa alternatívne napadla absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok slobody vôle pri jej uskutočnení. Poukazovala na to, že bola donútená k
vykonaniu úkonu scudzenia jej patriacej veci vlastným manželom. Sloboda vôle nebola dodržaná z
dôvodu obáv ďalšieho fyzického a psychického násilia zo strany manžela. Už vyššie bolo konštatované,
že uvedené nebolo v preukázané. Žalobkyňa nepreukázala, že by právny úkon, ktorým predala spornú
nehnuteľnosť, nebola urobila slobodne, a preto nejde ani o dôvod vyslovenia absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobkyňa navrhla ako svedka vypočuť J. Z., ktorého účasť na pojednávaní sa nepodarilo zabezpečiť.
Vzhľadom k tomu, že tento svedok bol v minulosti vypočutý v trestnom konaní, ktorého obsah svedeckej
výpovede je uvedený v odôvodnení trestného rozsudku, a pri rozhodovaní z neho vychádzal, výsluch
navrhovaného svedka považoval za nadbytočný a z dôvodu zásady hospodárnosti ho nevykonal.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že súd prvej
inštancie zistil nesprávne skutkový stav a v jeho dôsledku vyvodil z neho nesprávny právny záver.
Nevykonal všetky ňou navrhované dôkazy. Tvrdenie súdu, že nepreukázala, že právny úkon urobila
v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že ho vykonala z nedostatku slobody vôle, nemôže
akceptovať. Z rozsudku nie je zrejmé, na podklade ktorých konkrétnych dôkazov súd rozhodol. Z
odôvodnenia nie je zrejmé, o ktoré dôkazy svoje rozhodnutie oprel, na základe ktorých rozhodol, a preto
ho považuje za zmätočné. Súd konštatoval, že žiaden zo svedkov nepotvrdil jej tvrdenia, že nehnuteľnosť
previedla v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, avšak práve trestný spis obsahuje dôkazný
materiál, ktorý svedčí v jej prospech a súd prvej inštancie len nesprávne uvádza, že obvinený exmanžel
S. L. (ďalej len exmanžel) bol spod obžaloby oslobodený, avšak tu podotýka, nie z dôvodu, že sa skutok
nestal, ale sa ho nepodarilo obžalobe preukázať. Jej dôkazná situácia je sťažená, nakoľko domáce
násilie či týranie manželom a jeho nátlak bol vykonávaný najmä za múrmi ich bytu. Pokiaľ súd uvádzal,
že z kúpnej ceny 1.300.000,- Sk si mohla zabezpečiť náhradné bývanie, poukazovala na to, že časť
kúpnej ceny v sume 304.000,- Sk jej nikdy neboli uhradené kupujúcim, časť kúpnej ceny 500.000,- Sk
Z. vyplatil banke na podklade ťarchy, ktorú pod nátlakom exmanžela bola nútená založiť podnikateľský
úver K. L. ako rodinného príslušníka exmanžela, a teda uvedenú sumu nikdy nevidela. Zvyšok sumy
500.000,- Sk jej pri podpise kúpnej zmluvy u JUDr. R. odovzdal p. Z., a to tak, že si ich hneď zobral
jej exmanžel a uvedené peniaze minul na svoje osobné účely. Je nepochopiteľné a proti zdravému
rozumu, aby spornú nehnuteľnosť v jej výlučnom osobnom vlastníctve v čase, keď mala maloleté dieťa,



previedla za takýchto podmienok. Rovnako sa nestotožňuje zo strohým odôvodnením rozhodnutia, že
nepreukázala svoje tvrdenie, že právny úkon je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Súd v
odôvodnení nesprávne prelína rôzne časové pásma, a to vtedy, keď tvrdí, že nehnuteľnosť zverejnila
v inzercii, čo nie je pravdou, nakoľko to urobil exmanžel bez jej vedomia, a keď sa o tom dozvedela, s
predajom nesúhlasila. Rovnako nesprávne súd uvádza, že tak učinila preto, lebo si chceli kúpiť dom,
čo nie je pravdou, ale z toho dôvodu, že v tom čase bola na sporný byt uvalená ťarcha, a to v podobe
záložného práva k úveru, ktorý čerpal K. L. s jej exmanželom údajne na ich podnikanie. S čím rovnako
nesúhlasila a bola prinútená. O predaji sporného bytu uvažovala, avšak niekoľko mesiacov predtým, že
jej exmanžel tvrdil, že má nejaké peniaze a keď byt nebol pod ťarchou.

8. Je názoru, že procesný súd jej rovnako neumožnil prostredníctvom navrhovaných svedkov, najmä
nevypočutím svedka Z., preukázať skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že v čase rozhodnom, kedy malo
dôjsť k predmetnému nechcenému prevodu spornej nehnuteľnosti, táto bola prevedená pod nátlakom
exmanžela. Reálna kúpna cena, ktorá bola zaplatená len 500.000,- Sk, to už nemožno hovoriť o cene
obvyklej za prerobený 3-izbový byt v roku 2008. Takto jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a
procesný súd na základe neúplného dokazovania zistil nesprávne skutkový stav a v jeho dôsledku
vyvodil z neho nesprávny právny záver. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

9. Žalovaný v rade 1/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu
stotožňuje a považuje ho za vecne správny a je presvedčený, že ani jedna z uvedených námietok
žalobkyne nemôže obstáť, keď má za to, že sa s jej námietkami v odvolaní súd prvej inštancie dostatočne
vysporiadal a svojej závery riadne odôvodnil. Žalobkyňa mala možnosť navrhnúť také dôkazy, aby
dostatočne preukázala ňou tvrdený skutkový stav. Súd prvej inštancie previedol navrhované dôkazy
žalobkyne a následne ich zhodnotil podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, a teda zhodnotil dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia, pričom bral do úvahy všetky okolnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa
svoje tvrdenia ničím nepreukázala, ide na jej ťarchu a následne vedie k neúspechu žalobkyne v celej
veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za dostatočné a jasne z neho vyplýva, na
základe akých dôkazov súd rozhodol. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na
náhradu trov odvolacieho konania.

10. K odvolaniu žalobkyne žalovaný v rade 2/ sa vyjadril, že spolu so žalovanou v rade 3/ nadobudli
vlastníctvo k predmetnému bytu v dobrej viere a kúpnu zmluvu uzavreli v dobrej viere s tým, že
predávajúcemu vyplatili kúpnu cenu za uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom predaja. Zmluva
bola zavkladovaná pod číslom V749/2012 dňa 26.03.2012. V čase prevodu neboli nehnuteľnosti
zaťažené žiadnym vecným bremenom, predbežným opatrením alebo obmedzujúcou poznámkou, ktoré
by bránili v tej dobe predaju, prevodu alebo akémukoľvek nakladaniu s uvedenými nehnuteľnosťami.
Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v odstúpení od kúpnej zmluvy (že zmluvu uzatvorila v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok, keď exmanžel vyvíjal na ňu fyzický a psychický nátlak a nemala pre
seba a deti zabezpečené iné bývanie), neboli druhou stranou akceptované, a preto nemohlo dôjsť k
odstúpeniu od kúpnej zmluvy z dôvodu, že odstúpenie nebolo účastníkmi zmluvy dohodnuté, a preto
nemohlo dôjsť ani k naplneniu ust. § 48 ods. 2 OZ k zrušeniu kúpnej zmluvy. K odstúpeniu nemohlo
dôjsť ani v zmysle ust. § 49 OZ, nakoľko žalobkyňa nijako nepreukázala tieseň pri uzatváraní zmluvy.
Tvrdenie, že právny úkon neurobila slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nakoľko nikdy nemala
záujem o predaj nehnuteľnosti, sa nezakladá na pravde, nakoľko pred uzatvorením kúpnej zmluvy
18.12.2007 s p. Z., mala už pred týmto dňom približne 3-6 mesiacov nehnuteľnosti v ponuke na predaj
v Realitnej kancelárii, JPE. JUDr. E. J., kedy do ponuky tejto realitnej kancelárie uvedené nehnuteľnosti
dala na predaj žalobkyňa. Následne uvedený byt pri obhliadkach žalobkyňa i záujemcom o kúpu, ktorých
mala realitná kancelária, odomykala a sprístupňovala, a mala eminentný záujem, aby sa predmetný byt
predal. Na základe podnetu žalovaného v rade 1/ bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania trestného
činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu, alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1
Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. 2T/137/2008-177. Vzhľadom na uvedené
navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177



ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1
CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalobkyňa namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným odôvodnením, z
rozhodnutia nie je známe, o ktoré dôkazy svoje rozhodnutie oprel. Je potrebné uviesť, že právo na
určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl.
46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

13. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery,  ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

14. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne
vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho
práva, nevyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci.
Rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil pokiaľ ide o tvrdenú tieseň žalobkyne a tiež
nedostatok slobody vôle pri uskutočnení právneho úkonu, teda splnenia hmotnoprávnych predpokladov
na vyhovenie žalobe.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Súd prvej inštancie správne vo veci vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala žiadnymi dôkazmi,
či už listinnými, alebo výsluchom svedkov, že kúpnu zmluvu s J. Z. uzavrela v tiesni a za nápadne
nevýhodných podmienok. Súd v tomto prípade vychádzal jednak z trestného spisu sp.zn. 2T/82/2008, v
ktorom bol jej bývalý exmanžel oslobodený z pod obžaloby pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) Trestného zákona, nakoľko nebolo
preukázané a dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Tvrdenie žalobkyne v
odvolaní, že exmanžel bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že sa obžalobe nepodarilo preukázať
skutok je zavádzajúce, nakoľko uvedené vyplýva z obsahu trestného rozsudku a oslobodený bol z
dôvodu, že nebolo dokázané, že sa skutok stal. Exmanželovi bola vznesená žaloba na tom skutkovom



základe, že mal žalobkyňu pod vyhrážkou dolámania rúk, dolámania nôh a zabitia nútiť k podpísaniu
súhlasu s ručením sporným bytom na hypotekárnom úvere, o ktorý exmanžel požiadal, následne k
podpísaniu súhlasu s ručením daným bytom na hypotekárnom úvere K. L. (ktoré záložné právo bolo aj
evidované na LV) a napokon ju prinútil k podpísaniu zmluvy o predaji sporného bytu J. Z.. Práve v tejto
časti obžaloby nebolo dokázané, že sa skutok stal. Z tohto listinného dôkazu (rozsudok Okresného súdu
v Čadci sp.zn. 2T/82/2008 zo dňa 12.09.2011) vyplýva,
17. v trestnom konaní bol ako svedok vypočutý J. Z., ktorý uviedol, že od L. (od žalobkyne a exmanžela)
kúpil byt v dobrej viere a počas jednania či už so žalobkyňou alebo jej exmanželom nenadobudol ani
náznak podozrenia, že by bol niekto k predaju bytu donútený. Na základe inzerátu zavolal na telefónne
číslo a pri ohliadke bytu vládla pokojná vianočná atmosféra, žalobkyňa so svojím manželom sa k sebe
správali milo a predaj bytu sa skomplikoval vzhľadom na ťarchu evidovanú na LV. Spolu s L. sa stretli ešte
7 alebo 8-krát osobne a 2 alebo 3-krát telefonicky s každým zvlášť. Ani raz nemal dôvod pochybovať,
že by žalobkyňa predávala byt pod nátlakom. So žalobkyňou sa stretol trikrát aj osobne, medzi štyrmi
očami, a ani počas rozhovoru s ňou nič zvláštne nepozoroval. Žalobkyňa bola iniciatívna ohľadne zálohy
na byt a telefonovala mu, nakoľko chcú kúpiť nejaký dom. To, že je nejaký problém, sa dozvedel tesne
pred zavkladovaním zmluvy, keď mu zavolal exmanžel žalobkyne, že táto si na neho vymyslela aj so
svojimi bratmi, že ju mal donútiť predať byt. Tiež mu volal otec žalobkyne, ktorý bol v telefóne arogantný
a povedal, že žiaden byt sa predávať nebude. V rovnaký deň mu volala aj žalobkyňa a povedala mu,
že je v nemocnici, nakoľko ju mal manžel napadnúť. Rovnako v trestnom konaní vypočutá svedkyňa
H. J., ktorá je dôvernou priateľkou žalobkyne,  uviedla, že keď sa spolu rozprávali o predaji bytu, že
najskôr bude musieť kupec zaplatiť úver, na ktorý bola na LV napísaná ťarcha na byte, žalobkyňa jej
na to povedala, že kupec zaplatí dlh banke, avšak bratranec jej exmanžela jej následne tieto peniaze
vráti. Nemala teda pocit, že by žalobkyňa bola k predaju bytu donútená exmanželom. Následne sa jej
žalobkyňa zdôverila, že ju manžel oklamal a peniaze zobral a nemal v pláne kupovať dom. Notárka
JUDr. Dana Sálusová sa v trestnom konaní vyjadrovala k tomu, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
keď podmienky predaja si stanovila žalobkyňa a kúpujúci J. Z. s nimi súhlasil. V čase odovzdania zálohy
bola prítomná žalobkyňa a p. Z.. Žalobkyňa si peniaze osobne prepočítala, aj si ich prevzala a táto
prišla do úradu s nejakou osobou, ktorú osobu poslala za dvere, nakoľko nebola účastníkom konania.
Teda z tohto listinného dôkazu, v ktorom sú vyhodnotené svedecké výpovede v uskutočnené v trestnom
konaní (a na podklade ktorých dôkazov bol exmanžel oslobodený spod obžaloby) nebolo preukázané,
že žalobkyňa mala uzavrieť zmluvu v tiesni a nepotvrdila to ani svedecká výpoveď v tomto konaní jej
otca H. B. tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie.

18. Za tieseň podľa ustáleného judikatúrneho aj doktrinálneho výkladu treba považovať hospodársky
alebo sociálny, niekedy i psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu
uzatvárajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by
inak neurobila. Tieseň musí mať súčasne základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave - musí
teda pre ňu byť objektívny dôvod a súčasne sa musí stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej
osoby tak, že koná k svojmu neprospechu. Žalobkyňa takúto tieseň nepreukázala.

19. Pri posudzovaní, či kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, je potrebné
vychádzať z porovnania tých podmienok s bežnými podmienkami, za ktorých sa v čase uzavretia
zmluvy a v mieste, v ktorom sa prevádzaná nehnuteľnosť nachádza, podobné nehnuteľnosti predávali.
Teda nápadne nevýhodné podmienky spočívajú v posúdení rovnocennosti vzájomných plnení. Nakoľko
žalobkyňa byt predala za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk, išlo o obvyklú sumu v danom čase a v danom
mieste, čo potvrdil aj otec žalobkyne, svedok H. B.. Nemožno hovoriť o nápadne nevýhodných
podmienkach uzavretia zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že jej nebola uhradená celá
suma, keď jej ešte nebola uhradená suma 304.000,- Sk. Zálohu 500.000,- Sk, ktorú pri podpise zmluvy
prevzala, jej zobral manžel a zvyšok 500.000,- Sk bol uhradený úver, ktorým bola zaťažená daná
nehnuteľnosť a jednalo sa o úver bratranca jej exmanžela K. L.. Odvolací súd tu poukazuje na samotnú
kúpnu zmluvu, ako aj na vyjadrenie notársky JUDr. Salúsovej v trestnom konaní, že podmienky zmluvy
si stanovovala predávajúca. Z bodu V. kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola účastníkmi bola
dohodnutá vo výške 1.300.000,- Sk a táto vo výške 500.000,- Sk bude vyplatená pri podpísaní zmluvy,
časť kúpnej ceny bude vyplatená na splatenie bezúčelového úveru č. 9907000957 v Tatra banke do
28.01.2008 a zvyšok kúpnej ceny bude vyplatený predávajúcej po povolení vkladu kúpnej zmluvy do
správy katastra. Sama žalobkyňa aj vo výpovedi v trestnom konaní (č.l. 8) potvrdila, že pri podpise
zmluvy prevzala sumu 500.000,- Sk. Napokon uviedla, že tieto jej následne zobral jej exmanžel, čo
však nemôže byť na ťarchu kupujúceho. Tiež sa vyjadrila v tomto trestnom konaní, že asi za týždeň jej



kupujúci p. Z. telefonoval, že chcel vyplatiť úver v banke, aby sa tam zišli, načo mu ona oznámila, že
manžel nie je doma a že to s ním dohodne. Následne nelogicky vyplýva jej výpoveď, keď sa vyjadrila,
že manželovi o tom, že telefonoval p. Z., aby vyplatil dlh banke, povedala len z dôvodu, že nechce, aby
tento dlh banke vyplácal, ale aby im tie peniaze dal. Nevyjadrila sa však už či túto skutočnosť oznámila
aj kupujúcemu Z. a či uzatvorili dodatok ku kúpnej zmluve ohľadne zmeny vyplatenia kúpnej ceny, oproti
pôvodnej dohode. Z vkladu v hotovosti (č.l. 52) vyplýva, že kupujúci p. Z. vložil na splatenie úveru
istinu 495.854,- Sk dňa 22.01.2008. Kupujúci p. Z. listom zo dňa 13.03.2008 vyzýval žalobkyňu, aby
oznámila adresu, akým spôsobom má uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny, nakoľko v zmluve nie je uvedený
spôsob ani číslo účtu, kde má byť uhradená. Túto zvyšnú časť uhradí obratom podľa jej navrhnutého
spôsobu. Zásielka sa p. Z. vrátila ako odmietnutá žalobkyňou na prevzatie, a preto následne p. Z. zložil
istinu 304.150,- Sk do notárskej úschovy u notárky JUDr. Dany Sálusovej dňa 17.04.2008 (č.l. 57-59). Z
vyššie popísaného odvolacia námietka žalobkyne, že jej kúpna cena nebola poskytnutá, je irelevantná
a kupujúci Z. postupoval v zmysle čl. V. kúpnej zmluvy o spôsobe splatenia dohodnutej kúpnej ceny.

20. K tvrdeniu žalobkyne, že išlo v danom prípade aj o nedostatok slobody vôle z jej strany pri uzatváraní
kúpnej zmluvy s p. Z., odvolací súd poukazuje na to, že ak je pôvodcom psychického donútenia
(bezprávnej vyhrážky) alebo fyzického násilia tretia osoba (a nie druhý účastník zmluvy), je takto
„vynútený“ právny úkon absolútne neplatný pre neslobodu vôle len vtedy, ak druhý účastník zmluvy o
existencii tohto psychického nátlaku nielen vedel, ale tiež ho využil. Ako už bolo konštatované aj súdom
prvej inštancie, žalobkyňa nepreukázala, že by zo strany jej bývalého manžela bolo na ňu vytvárané
psychické či fyzické násilie, z ktorého dôvodu pre neslobodu vôle mala uzavrieť zmluvu s p. Z.. V
neposlednom rade je však nutné podotknúť, že p. Z. sa v trestnom konaní vyjadril, že nemal žiadne
pochybnosti pri uzatváraní zmluvy, zmluvu uzatváral v dobrej viere a rokoval tak so žalobkyňou, ako aj s
jej exmanželom, so žalobkyňou aj v neprítomnosti exmanžela a z jej správania nemal pochybnosti o tom,
že nechce kúpnu zmluvu na predaj sporného bytu s ním uzavrieť. Žalobkyňa ani počas celého konania
netvrdila, že kupujúci p. Z. mal mať vedomosť o násilí exmanžela na jej osobu. Preto ani prípadné
preukázané násilie exmanžela by nemalo žiaden vplyv na platnosť kúpnej zmluvy.

21. Odvolacia námietka, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd nevykonal dôkaz ňou
navrhovaný, a to výsluch svedka Z., je nedôvodná, nakoľko súd sa snažil predmetný dôkaz vykonať,
snažil sa zabezpečiť účasť navrhovaného svedka z adries navrhovaných žalobkyňou, avšak toto sa
súdu nepodarilo. Napokon však súd vychádzal z listinného dôkazu, a to rozsudku Okresného súdu
Čadca sp.zn. 2T/82/2008, v ktorom odôvodnení je vyhodnotená i svedecká výpoveď p. Z. uskutočnená
v trestnom konaní a žalobkyňa nepoukázala, aké nové skutočnosti chce predmetnou svedeckou
výpoveďou preukázať okrem toho, čo svedok uviedol v tomto trestnom konaní. V tejto súvislosti je
potrebné podotknúť, že súd nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a
nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1
CSP) a nie sporových strán. Uvedené nezakladá procesnú vadu, najmä v prípade, že súd v priebehu
konania vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu (oboznámenie rozsudku v trestnom konaní
obsahujúceho i vyhodnotenie navrhovanej svedeckej výpovede).

22. Vychádzajúc z vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní v rade 1/ - 3/, a to v celom rozsahu,
preto im súd priznal proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/77/2009", "guid": "d5d9a121-58ca-48e9-8bb7-ec2684966e54:28c31ae2-24f0-4403-ad9f-4d91ebb533bc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "3c1e6c2b-b71d-44aa-8afc-dc184d5f0f35:b6858d50-3e5c-4752-9a62-bd3bd6702055", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6", "spisova_znacka": "7Co/191/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/191/2017 z 24. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5309202613.6"}], "citovane_v": []}