Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 25Co/83/2017 z 17. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 17. januára 2018, sp. zn. 25Co/83/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8216200311.1 Krajský súd Prešov | 25Co/83/2017 | ECLI:SK:KSPO:2018:8216200311.1 | 2018-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/837d6f35-fc56-48f3-85d3-e9b0ce7234ba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8216200311.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/83/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200311
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216200311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika
a.s., IČO: 44 483 767, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, právne zastúpený: GOREJ Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, proti žalovanej: P. R.,
Q..: XX.X.XXXX, U. N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 172,48- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/27/2016-56 zo dňa 22.9.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 172,48 Eur s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 172,48 Eur
od 25.4.2015 do zaplatenia.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané a nemal pochybnosti o tom, že
žalobca so žalovanou uzavreli dňa 16.09.2014 písomnú zmluvu o združenej dodávke elektriny, na
základe ktorej bol medzi nimi založený zmluvný vzťah, predmetom ktorého bola zo strany žalobcu
dodávka elektriny do odberného miesta žalovanej oproti povinnosti žalovanej za dodanú elektrinu
zaplatiť jej cenu. Výška ceny za dodávku elektriny, jej fakturácia, splatnosť i spôsob úhrady, boli učené
v Obchodných podmienkach dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov
elektriny v domácnosti vydaných žalobcom (ďalej iba „obchodné podmienky“). Súd prvej inštancie
zároveň posúdil vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o združenej
dodávke elektriny, ako vzťah spotrebiteľský, uzavretý medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou
ako spotrebiteľkou. Uviedol, že podľa žaloby, žalobca ukončil dodávku elektriny na odbernom mieste
žalovanej a zaslal žalovanej faktúru ukončeného odberu za obdobie od 19.09.2014 do 23.03.2015. Na
dôkaz svojho tvrdenia spolu so žalobou súdu predložil faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu nedoplatku
za fakturačné obdobie od 19.09.2014 - 23.03.2015 vo výške 172,48 Eur, vystavenú dňa 10.04.2015,
so splatnosťou dňa 24.4.2015. Žalobca ale nepredložil dôkaz o doručení faktúry žalovanej, preto súd
pojal pochybnosť, či faktúra, ktorou žalobca ako dodávateľ, žalovanej ako spotrebiteľke, fakturoval cenu
spotrebovanej elektriny, je splatná, a kedy jej splatnosť nastala. Súd prvej inštancie preto žalobcu vyzval
v dodatočnej lehote túto skutočnosť preukázať a tým preukázať, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka
je splatná v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka a čl. IV. bod 19 obchodných podmienok



žalobcu. Žalobca vo svojej odpovedi na výzvu súdu prvej inštancie (písomné podanie žalobcu zo dňa
23.08.2016) oznámil, že žalovanú vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 12.05.2015 na zaplatenie
dlžnej sumy vyplývajúcej z faktúry, ktorá bola splatná dňa 24.04.2015. Žalovaná na predžalobnú
upomienku nereagovala a dlžnú sumu neuhradila.

4. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nemal pochybnosti o dodávke elektriny žalobcom do
odberného miesta žalovanej, včítane obdobia, za ktoré žalobca žiadal zaplatiť nedoplatok na cene ním
dodanej elektriny, t. j. za obdobie 19.9.2014 - 23.3.2015, a s poukazom na ustanovenia § 17 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetika a citovaných obchodných podmienok, súd prvej inštancie považoval faktúru
ukončeného odberu, ako žalobca označil ním dňa 10.04.2015 vyhotovenú faktúru číslo XXXXXXXXXX,
za tzv. vyúčtovaciu faktúru v zmysle bodu 8 čl. IV. obchodných podmienok žalobcu, ktorú podľa bodu
11 čl. IV. tých istých obchodných podmienok žalobcu mohol žalobca vyhotoviť po zistení skutočného
odberu elektriny za príslušné fakturačné obdobie zo strany príslušného prevádzkovateľa distribučnej
siete a následného výpočtu rozdielu medzi cenou stanovenou na základe skutočného odberu a súčtom
prijatých preddavkových platieb za celé fakturačné obdobie.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že zo žalobcom predloženej vyúčtovacej faktúry nemožno vyvodiť
jednoznačný záver, že žalobca výpočet ceny žalovanou spotrebovanej elektriny vykonal na základe
vykonaného odpočtu skutočnej spotreby. Žalobca totiž ani len netvrdil, že odpočet skutočnej spotreby
vykonal a o vykonaní odpočtu nepredložil dôkaz. V dôsledku uvedeného súd mal pochybnosti o výške
žalobcom vypočítanej ceny a tým aj o výške pohľadávky, ktorej úhrady sa v spore domáha. K vyhotoveniu
faktúry došlo z dôvodu ukončenia odberu zo strany žalovanej. Žalobca však opomenul uviesť dôvody
ukončenia odberu a neuviedol ani deň, ku ktorému k ukončeniu odberu došlo. Súdu prvej inštancie totiž
neuniklo pozornosti, že podľa prílohy faktúry žalobcu označenej ako „Rozpis položiek“, odber elektriny
na odbernom mieste žalovanej bol zaznamenaný iba do 15.02.2015, no napriek tomu žalovanej poplatky
za distribúciu a regulované položky vypočítal až do 23.03.2015 bez toho, aby odôvodnil svoj nárok aj po
tom, čo žalovaná elektrinu, vychádzajúc z faktúry, odoberať prestala. Žalovaná podľa žalobcu nedoplatok
na cene elektriny bola povinná zaplatiť v lehote splatnosti uvedenej vo faktúre a to dňa 24.04.2015.
Podmienkou vedomosti žalovanej, že žalobca má voči nej pohľadávku z dôvodu nedoplatku na cene
elektriny pri skončení odberu, je nesporne doručenie faktúry žalobcom žalovanej. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že doručenie vyúčtovacej faktúry dodávateľom elektriny odberateľovi ukladá ustanovenie
§ 17 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z. z. upravujúci zmluvný vzťah medzi dodávateľom elektriny a jej
odberateľom, teda aj zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ako zákonnú povinnosť. Bolo tak
povinnosťou žalobcu túto zákonnú povinnosť naplniť, lebo len za splnenia tejto zákonnej povinnosti
mohla nastať aj splatnosť pohľadávky, ktorej úhrady sa žalobca v spore domáhal. Aj keď žalobca v žalobe
tvrdil, že faktúru, ktorou nedoplatok na cene elektriny žalovanej fakturoval, odoslal, ani len netvrdil, že
faktúru žalovanej doručil. Prvoinštančý súd pritom dodal, že žalobca nielenže netvrdil a nepreukázal
doručenie faktúry žalovanej, ale ničím nepreukázal ani len odoslanie faktúry.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že postupom žalobcu boli vážnym spôsobom porušené práva žalovanej
ako spotrebiteľky, čoho dôkazom je fakt, že zákonodarca povinnosť doručiť vyúčtovaciu faktúru
odberateľovi ukladá v ustanovení § 17 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, v ktorom v odseku 1 akcentuje
práva odberateľa ako spotrebiteľa, keď výslovne uvádza, že odberateľovi prislúchajú vo vzťahu k
dodávateľovi ďalšie, v citovanom ustanovení uvedené práva, okrem práv na ochranu spotrebiteľa. V
tejto súvislosti súd poukázal aj na čl. IV. bod 7 obchodných podmienok žalobcu upravujúcich obsah
faktúry. Žalovaná ako spotrebiteľka bez doručenia faktúry žalobcom sa tak nemohla dozvedieť nielen
o cene, ktorú žalobca žiada zaplatiť za ním dodávanú elektrinu, ale ani o spôsobe jej výpočtu a tým
posúdiť správnosť fakturácie. Aj tým nesporne boli závažným spôsobom porušené práva žalovanej
ako spotrebiteľky a rovnováha práv žalobcu ako dodávateľa s právami žalovanej ako spotrebiteľky.
Nedoručením faktúry žalovanej, pohľadávka žalobcu vyjadrená v predmetnej faktúre, ktorej úhrady sa
žalobca podanou žalobou domáhal, sa nestala splatnou, lebo z pohľadu ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka nenastala právna skutočnosť, na ktorú jej splatnosť bola naviazaná. Konštatoval, že žalobca
svoju žalobu voči žalovanej podal predčasne a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. Záverom súd prvej inštancie dodal, že splatnosť pohľadávka žalobcu nenadobudla ani ako následok
predžalobnej upomienky zo dňa 12.05.2015. Rovnako totiž ako v prípade faktúry, aj v prípade upomienky,
žalobca nepreukázal nielen jej doručenie žalovanej, ale ani len jej odoslanie. Zároveň pohľadávka
žalobcu sa tiež nestala splatnou ani doručením žaloby a jej príloh žalovanej súdom, v rámci prípravy



veci na pojednávanie. Je totiž neprípustné plnenie zákonných povinností strán sporu prenášať na súd,
keď naviac za právne relevantné s následkom splnenia podmienky splatnosti v zmysle ustanovenia §
563 Občianskeho zákonníka, možno považovať iba doručenie vykonané žalobcom ako dodávateľom.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p.,
a vzhľadom na to, že žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, priznal jej súd, voči v spore
neúspešnému žalobcovi, náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie pri napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. V
odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaná od počiatku, teda od podania žaloby, nereagovala na
žiadne skutočnosti v nej uvádzané, nepodala voči vydanému platobnému rozkazu odpor, nepodala v
samotnom konaní ani žiadne vyjadrenie, nič nerozporovala, a to aj napriek tomu, že jej žaloba bola
spolu so všetkými prílohami doručená. Žalovaná taktiež nikdy nerozporovala u žalobcu, alebo na jeho
kontaktných miestach, akékoľvek skutočnosti týkajúce sa žalovanej sumy vyplývajúcej z faktúry č.
XXXXXXXXXX na sumu 172,48 Eur, splatnej dňa 24.04.2015 o ktorej nezaplatenie sa v tomto konaní
jedná. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaná v tomto konaní nevyvíjala žiadnu snahu o vyvrátenie
skutočností a nárokov uplatňovaných si žalobcom predmetnou žalobou. Žalobca má za to, že svoj
nárok vyplývajúci zo žaloby dostatočne preukázal, a to predložením listinných podkladov spolu so
žalobou, ako aj ďalších listinných dôkazov predložených dodatočne na základe výzvy súdu zo dňa
10.08.2016, ku ktorej sa žalobca riadne a včas vyjadril. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti
vyplývajúce mu z ustanovení Zákona o energetike. Žalobca na odbernom mieste žalovanej tak, ako
aj na iných odberných miestach po tom, čo z dôvodu neplatenia zo strany žalovanej ukončil odber
elektriny na odbernom mieste žalovanej, vykonal na tomto odbernom mieste žalovanej prostredníctvom
svojich zamestnancov odpočet skutočného stavu uvedeného na meradle, a tento následne vyúčtoval
žalovanej na zaplatenie prostredníctvom faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 172,48 Eur, splatnej dňa
24.04.2015. Po tom čo žalobca zaslal na adresu žalovanej predmetnú faktúru (žalobca dáva na
vedomie odvolaciemu súdu skutočnosť, že žalobca nevysiela faktúry, ako ani upomienky a predžalobné
upomienky do vlastných rúk jeho odberateľov, pretože by to znamenalo neúmerné zvýšenie nákladov
žalobcu na zasielanie všetkých týchto listín osobne do rúk jeho odberateľov, teda žalobca zasiela všetky
písomnosti hromadným podacím hárkom na adresy jeho odberateľov, a teda nedisponuje informáciou
o tom, či si danú písomnosť odberateľ aj reálne prevzal, alebo nie, avšak žalobcovi nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia Zákona o energetike, aby jeho odberateľom zasielal písomnosti do vlastných
rúk, s čím sú spojené aj zyýšené náklady žalobcu súvisiace s doručovaním písomnosti), žalovaná túto
neuhradila, a preto zaslal žalobca na adresu žalovanej predžalobnú upomienku na zaplatenie dlžnej
sumy z nezaplatenej faktúry, kde jej stanovil aj primeranú lehotu na jej zaplatenie. Žalobca ani po tom, čo
žalovaná na predžalobnú upomienku nereagovala, nepodal bez zbytočného odkladu žalobu na príslušný
súd ale túto podal až o 8 mesiacov neskôr, teda žalovaná mala dostatok času na uhradenie si svojich
záväzkov voči žalobcovi. Žalobca si taktiež splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona
o energetike v nadväznosti na jeho povinnosť uvádzať vo výúčtovacej faktúre skladbu jednotlivých
položiek a ich cenu, čo je zrejmé aj z predloženej faktúry. K postupu súdu prvej inštancie pri kontrole
uzavretej zmluvy a obchodných podmienok vzhľadom na zisťovanie, či neobsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky uviedol, že konajúci súd prekročil v danom prípade svoju povinnosť skúmať skutočnosti
v takom rozsahu, aby žalovaná ako spotrebiteľka neutrpela ujmu na svojich právach. Vzhľadom na
skutočnosť, že konajúci súd dospel sám k záveru, že na strane žalobcu neboli žiadne neprijateľné
zmluvné podmienky, konajúci súd aj napriek tomu skúmal predmetný prípad v takom rozsahu, aby
na strane žalobcu našiel akúkoľvek skutočnosť, na základe ktorej by mohol vysloviť záver, že jeho
žaloba bude zamietnutá. Poukázal na tvrdenia súdu, že výška ceny za dodávku elektriny do odberného
miesta žalovanej bola určená URSO a túto žalobca nijako neovplyvnil. Podmienky týkajúce sa jej
fakturácie, splatnosti i spôsobu úhrady, boli žalobcom stanovené v súlade so zákonom. K záverom súdu
o nepredložení dôkazu o doručení faktúry uviedol, že ho konajúci súd vyzval svojim podaním zo dňa
10.08.2016 k tomu, aby žalobca doručil obchodné podmienky na dodávku elektriny pre domácnosti,
ako aj prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy, obe platné v znení k 16.09.2014
a predložil dôkaz o tom, že ním uplatňovaná pohľadávka je splatná v súlade s ustanovením § 563
Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetnou výzvou sa konajúci súd
nedopytoval po žalobcovi, aby preukázal aj reálne doručenie zaslaných písomností na adresu žalovanej
a ich prevzatie zo strany žalovanej, teda žalobca ani nemal vedomosť o tom, že by skonajúci súd nejako



spochybňoval tú skutočnosť, že žalovaná bola oboznámená s tou skutočnosťou, že jej žalobca doručoval
predmetné písomnosti a že bola oboznámená aj s ich obsahom. Žalobca zaslal na adresu žalovanej
riadnou poštovou zásielkou s podacím hárkom predmetné písomnosti (faktúru, ako aj predžalobnú
upomienku), avšak žalobca už reálne neskúmal to, či si ich žalovaná aj naozaj prevzala a oboznámila
sa s ich obsahom. Žalobca má za to, že si splnil všetky svoje povinnosti a záver konajúceho súdu, na
základe ktorého postavil odôvodnenie svojho rozhodnutia o zamietnutí žaloby žalobcu, v celom rozsahu
považuje žalobca za neprijateľné a má za to, že týmto konaním súdu boli hrubo porušené jeho práva
a prekročené preskúmavacie právomoci súdu, ktoré má v rámci spotrebiteľských sporov aplikovať.
Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že konajúci súd ho svojou výzvou zo dňa 10.08.2016 vyžíval
na preukázanie splatnosti žalovanej pohľadávky, a nie na preukázanie reálneho doručenia písomností
na adresu žalovanej. Žalobca taktiež naďalej trvá na tom, že tým, že vyzval žalovanú predžalobnou
upomienkou zo dňa 12.05.2015 na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXXXXX,
ktorá bola splatná dňa 24.04.2015 a žalovaná na predmetnú predžalobnú upomienku nereagovala
a dlžnú sumu neuhradila, teda žalobca vyzval žalovanú riadne a včas na splnenie si jej splatných
povinností, a tá ani po výzve žalobcu si svoje záväzky nesplnila, nastala splatnosť predmetného dlhú
dňom 25.04.2015, teda deň po dni splatnosti nezaplatenej faktúry. Konaním súdu prvej inštancie boli
hrubo porušené práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď konajúci súd neúmerným spôsobom
a z vlastnej iniciatívy, uprednostňoval práva žalovanej, ktorá sa k danej veci ani nijako nevyjadrila a
skutočnosti tvrdené žalobcom ani nijako nepopierala, a neprihliadal pritom na preukázané tvrdenia a
skutočnosti uvádzané žalobcom, ktorý riadne a včas reagoval aj na výzvu a odpovedal mu na jeho dotazy
ako aj doložil všetky požadované listinné dôkazy. Závery súdu, že konaním žalobcu boli závažným
spôsobom porušené práva žalovanej ako spotrebiteľky, namietal tým, že z ničoho nie je zrejmé, že by
žalovanej predmetná faktúra, ako aj iné písomnosti neboli doručené. Toto tvrdenie konajúceho súdu nie
je ničím preukázané, preto žalobca opätovne poukázal na to, že konaním súdu boli hrubo porušené
jeho práva a prekročené preskúmavacie právomoci súdu, ktoré má v rámci spotrebiteľských sporov
aplikovať. Žalobca je účastníkom konania, ktorý si riadne splnil svoju povinnosť predložiť konajúcemu
súdu prostriedky procesnej obrany, ako aj procesného útoku a preukázal tak riadne a včas všetky
skutočnosti uvádzané v jeho žalobe. K výroku o nároku na náhradu trov konania uviedol, že žalovaná
v predmetnom konaní nevyvinula žiadnu činnosť, a ku ničomu sa nevyjadrila, teda nemala žiadne
náklady súvisiace s trovami konania v podobe zaplateného súdneho poplatku, alebo trovami právneho
zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania.

10. K žalobcom podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad uvedených
v ustanovení § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C.s.p. (a contrario) s tým,
že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom
rozsahu.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo



argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Podstatným odvolacím argumentom žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.).

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 16.09.2014 Zmluvou o združenej dodávke elektriny, predmetom ktorej bol
záväzok žalobcu zabezpečiť dodávku elektriny do odberného miesta žalovanej a povinnosťou žalovanej
zaplatiť za dodanú elektrinu jej cenu. Súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou
ide o spotrebiteľský vzťah. Na právny vzťah strán sporu je preto potrebné aplikovať všetky ustanovenia
vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a
nasl., ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ako
neopodstatnená sa preto javí námietka žalobcu, že súd skúmal predmetný prípad v takom rozsahu, aby
na strane žalobcu našiel akúkoľvek skutočnosť, na základe ktorej by mohol vysloviť záver, že žaloba
žalobcu bude zamietnutá.

18. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol nárok žalobcu, ktorý
pozostával z konečného vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny. V tomto smere je rozhodnutie súdu
prvej inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že zo strany žalobcu
dochádzalo k dodávke elektriny do odberného miesta žalovanej, súd prvej inštancie však správne
konštatoval, že v prípade uplatneného nároku sú odôvodnené pochybnosti ohľadne určenia výpočtu
ceny žalovanou spotrebovanej elektriny v spojení so stanovením presného ukončenia odberu elektriny
zo strany žalovanej, z ktorého následne vyúčtovanie vychádzalo.

19. Vzhľadom na správnu aplikáciu ustanovenia § 17 zákona č. 251/2012 súdom prvej inštancie na
predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou, je potrebné sa stotožniť s jeho závermi,
že zo strany žalobcu neboli dodržané povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedeného ustanovenia o
doručení faktúry konečného vyúčtovania platieb za dodávku elektriny a informovaní odberateľa o skladbe
jednotlivých zložiek ceny za dodávku elektriny.

20. Ak na základe súdom prvej inštancie vykonaného dokazovanie nie je zo spisu jednoznačné
preukázané nielen odoslanie vyúčtovacej faktúry a jej doručenie žalovanej, je vo veci predčasné
konštatovanie o splatnosti predmetnej faktúry v zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak
sa žalovaná z dôvodu nedodržania povinnosti žalobcom vyplývajúcim mu z ustanovení § 17 zákona
č. 251/2012 Z. z. a Obchodných podmienok žalobcu o doručení faktúry žalobcom, nemohla dozvedieť
nielen o cene, ktorú žalobca žiada zaplatiť za ním dodanú elektrinu, ale ani o spôsobe je výpočtu a tým
posúdiť správnosť fakturácie.

21. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie ho výzvou zo dňa 10.08.2016
vyzýval na preukázanie splatnosti žalovanej pohľadávky v súlade s ustanovením § 563 Občianskeho
zákonníka, a nie na preukázanie reálneho doručenia písomností na adresu žalovanej. Z výkladu obsahu
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka určujúceho splatnosť pohľadávky, sa má za to, že v prípade,
ak splatnosť pohľadávky vyplývajúcej z takejto faktúry nebola dohodnutá iným zákonným spôsobom,
je dlžník povinný predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdŕžaní výzvy, resp. v tomto prípade
faktúry. Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť žalobcu pri ukončení odberu elektriny vystaviť a doručiť
vyúčtovaciu faktúru, bolo jeho povinnosťou v rámci dokazovania takéto zaslanie a doručenie preukázať.

22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že konaním súdu prvej inštancie boli porušené
jeho práva na spravodlivý proces.



23. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru),
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav,
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/2004).

25. Aj rozhodnutie o trovách konania súdom prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správne
a zákonné.

26. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 C.s.p., v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto
rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, a nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania, a žalovanej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy
nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).