{"guid": "3c15aaca-d9f2-450c-a7a1-dcc6322112ea:4c5f7278-1b18-4a42-b55b-6444df1072b2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1", "spisova_znacka": "5CoE/67/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5CoE/67/2015 z 25. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. januára 2016, sp. zn. 5CoE/67/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1", "identifikacne_cislo": "2315209178", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2016-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 zákona č. 223/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/223/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/223-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/223#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c5f7278-1b18-4a42-b55b-6444df1072b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5CoE/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315209178
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Šramelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315209178.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 zastúpený advokátkou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so
sídlom Martinčekova č. 13, proti povinnému: S. P., nar. X.XX.XXXX, bytom: U. č. XXX, vedenej
súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská č. 70, Bratislava,
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 974,57
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
12Er/417/2015-14 zo dňa 8. júla 2015, EX 1717/15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, o ktoré žiadal na základe exekučného titulu - právoplatného a
vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn.IA-C/1213/0838 zo dňa 13.3.2014, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. (ďalej len „RAM“). Z
odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa skúmaním priložených listín zistil,
že Zmluva o úvere č. 3545513311 zo dňa 26.4.2011, ktorú uzavreli  právny predchodca oprávneného
(Poštová banka, a.s.) s povinným  (spotrebiteľom) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, pričom na
základe predmetnej zmluvy poskytol spotrebiteľ na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému
finančné prostriedky, ktoré sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.
Preskúmaním predložených listín súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa
26.4.2011 má povahu spotrebiteľského úveru, na ktorú sa vzťahuje režim zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná úprava spotrebiteľských
zmlúv uvedených v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v  znení účinnom v čase podpisu
predmetnej úverovej zmluvy do (ďalej len „OZ“). Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah
ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise z obchodného
registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé, že právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného
mal súd prvého stupňa  súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o
spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle
ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o
spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že úverová zmluva v článku 3 bod 3.5 obsahuje rozhodcovskú
doložku. Predmetná rozhodcovská doložka  je podľa názoru súdu prvého stupňa neprijateľná a
napadnuté ustanovenie absolútne neplatné, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu



medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto  dojednania je teda najmä skutočnosť, že táto podmienka nebola
so spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Takáto rozhodcovská doložka sa podľa názoru súdu prvého stupňa prieči dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom a ako taká je v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka  ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady č.
93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko tak to dojednanou
rozhodcovskou doložkou bola odopretá ochrana spotrebiteľa, ktorú mu poskytujú vyššie uvedené
ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ a ustanovenia smernice rady č. 93/13/EHS), a takáto neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa ním,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bude vyhovené, alternatívne, napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V podrobných dôvodoch odvolania namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nebol príslušný konať ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia
zákonnej povinnosti banky podľa § 93b zákona o bankách. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu §
53 a ods. 4 OZ a porušenie § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Z
dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí je nezákonné skúmať platnosť
rozhodcovskej doložky a konštatovať, že spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
ku škode spotrebitelia bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako
neskúmal vôľu povinného a teda nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej
doložky, ale rovno ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj
osud závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Rozhodcami
pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom sú pritom výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, pochádzajúce z geograficky rôznych
oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžníka ako spotrebitelia nevynímajúc. Tiež uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, teda je tu prekážka právoplatne rozsúdenej
veci „ res iudicata“. Poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého záver o
značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a
porovnaním so stavom, aký by tu existoval bez jej existencie. Bez ohľadu na záver, ku ktorému exekučný
súd dospeje, ide v jednom i v druhom prípade o právny následok viazaný na konkrétne skutkové zistenia,
zistené z vykonaných dôkazov. Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok a ani ZoRK neposkytujú
pritom žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovského rozsudku
rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. K aplikácii sekundárneho práva európskej únie súdom prvého
stupňa uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
Vzhľadom na uvedené nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu EHS č.
93/13/EHS. Pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy
ani judikatúru ESD, nakoľko táto judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. V odvolaní tiež vytkol súdu prvého stupňa porušenie princíp
právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach
poverenie vydávajú aj zamietajú. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Krajského
súdu v Banskej Bystrici, ktorými boli zrušené uznesenia okresných súdov, ktorými bola zamietnutá
žiadosť o udelenie poverenia v obdobných veciach. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti exekučného



titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie, má svoje limity, ktorými sú predmet skúmania, ktorým je
rozhodcovský rozsudok v rozsahu § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom
konaná v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZoRK“), to znamená, že predmetom skúmania
je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu
tohto exekučného titulu. Objektívna nemožnosť plnenia môže byť právna alebo faktická. Plnenie možno
považovať za právne nedovolené vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo keď
zákon obchádza. Vytkol súdu prvého stupňa neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným
súdom a to v tom smere, že exekučný súd nahrádza pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek úkon. Uviedol, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) a zistení, že odvolanie
spĺňa náležitosti § 205 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §  219 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou
argumentácie použitej súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvého stupňa odvolacím súdom s odkazom na ne (prvá časť ustanovenia §
219 ods. 2 O. s. p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným,
odvolací súd k týmto námietkam dodáva:

Nemožno prijať už tú námietku odvolateľa, v ktorej poukázal na okolnosť, že z platnej právnej úpravy,
týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, nemožno vyvodiť oprávnenie exekučného súdu nahrádzať pasivitu
spotrebiteľa predstavovanú nepodaním žiadosti na preskúmanie rozsudku iným rozhodcom v zmysle §
37 „ZoRK“ ako aj nepodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 „ZoRK“.

Je to totiž najmä okresným súdom aplikované ustanovenie § 44 ods. 2 resp. i ods. 3          Exekučného
poriadku, ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v každom prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Tunajší odvolací súd už viackrát v minulosti
prejudikoval, že práve takáto úprava je prostriedkom ostatnej preventívnej kontroly zákonnosti v procese
exekučného vymáhania z plnenia uloženej povinnosti. Ide o právnu úpravu, ktorej účelom je zabrániť v
donútení plniť niekoho ním dobrovoľne nesplnenú povinnosť tam, kde by práve opak (teda odobrenie
a  potvrdenie exekúcie) bol možným len za cenu porušenia práva. V tejto súvislosti však musí platiť, že
udelenie poverenia exekútorovi je možné iba v prípade, keď exekučný súd nezistí rozpor so zákonom
u žiadnej z troch listín, v súhrne predstavujúcich podklad na vedenie exekúcie (1. žiadosť o udelenie
poverenia, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul);  pričom naopak pre rozhodnutie opačnej
povahy postačuje zistenie príslušného nesúladu čo už i len u jednej z nich. Exekučný súd nemôže
rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Tak je
tomu i v prípade nevyvolania konania o zrušení rozhodcovského rozsudku (či nepodania žiadosti v
zmysle § 37 „ZoRK“), kde významné miesto zastáva práve exekučný súd, ktorý sa však v žiadnom
prípade nepasuje do pozície opravného súdu resp. do formálnej pozície sledujúcej zrušenie exekučného
titulu, predstavujúceho rozhodcovský rozsudok.

Niet sporu o tom, že už v čase uzavretia zmluvy oprávneného a povinného  muselo byť jasne vylúčené,
aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu spotrebiteľskú. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje
so závermi súdu prvého stupňa opretými o ustanovenie § 53 ods. 1 O. z., ktorý obsahuje definíciu
neprijateľnej podmienky, vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a rovnako i ods. 4 a 5 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez
nádeje na úspech obhajoba exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade



na neprijateľnosť treba usudzovať aj v prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber
medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu
dodávateľom podrobiť sa právomoci výlučne tohto rozhodcovského súdu.

Zhrnúc uvedené bolo namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku
sporu, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinného slabšiu zmluvnú stranu
v právnom vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka
prieči dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah,   a tiež skutočnosti, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, pretože vykazuje rysy neprijateľnosti, keďže nebola
spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
pri súčasnom vzdaní sa ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k
inému záveru než k tomu, ku ktorému dospel pred ním súd prvého stupňa, teda záveru o potrebe
vyhodnotenia prejednávanej rozhodcovskej doložky, tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského
rozsudku, slúžiaceho tu za exekučný titul za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku.

Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka
nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia,
ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp.  exekučným titulom.

Oprávnený v odvolacích dôvodoch tiež namietal, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách ukladal
bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Avšak zo spôsobu uzatvorenia
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, nie je možné jednoznačne odvodiť, že
bankou (právnym predchodcom oprávneného) bol návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky ponúknutý
dlžníkovi (povinnému) a tento mal možnosť tento návrh prijať ale aj odmietnuť. Vzhľadom na skutočnosť,
že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy ( resp. jej všeobecných obchodných
podmienok) je zrejmé, že dlžník nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v
prípade, ak by rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol
riadne oboznámený s rozhodcovskou doložkou a pristúpil na ňu.  Vzhľadom na všetky tieto dôvody
predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle
§ 53 ods. 1 OZ, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Taktiež námietku oprávneného, že  právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku
právoplatne rozsúdenej veci, považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko nulitný (z pohľadu práva
neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci
všeobecným súdom nepredstavuje.

Pretože za daného stavu prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol v súlade so zákonom a správne, odvolací súd uznesením v zmysle § 251
ods. 4, aplikujúc § 219 ods. 1, ods. 2 O. s .p. napadnuté uznesenie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako súd prvého stupňa) druhostupňový súd nerozhodoval,
pretože nejde o meritórne a konečné rozhodnutie, ale len fázu konania, ktorá je podkladom pre následné
zastavenie exekúcie v zmysle  § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. K takémuto postupu bude priestor v
ďalšom následnom konaní okresného súdu (§ 224 ods. 4            O. s. p. per analogiam).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Er/417/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "7d23088c-5439-402b-a469-ebc1e8f18d46:8534aa4e-37b0-433c-99bf-3f7f8c54d6b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Er/417/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12Er/417/2015 z 12. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2016-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7d23088c-5439-402b-a469-ebc1e8f18d46:8534aa4e-37b0-433c-99bf-3f7f8c54d6b1"}], "citovane_v": []}