Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 31CoE/52/2017 z 25. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. júla 2017, sp. zn. 31CoE/52/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5610205948.1 Krajský súd Žilina | 31CoE/52/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5610205948.1 | 2017-07-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50c90876-8355-4d15-bc8e-440bf1138fbd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5610205948.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31CoE/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610205948
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5610205948.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Mgr. Nory Tomkovej, v exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu F. XX, XXX XX H., vo
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598,
právne zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. konateľom JUDr.
Martinom Máčajom, advokátom, proti povinnému: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, o
zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6Er/775/2010-33 zo dňa 21.03.2017, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením vydaným sudcom okresný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ a § 58
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu zastavil. Z
odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom exekučnom konaní predstavoval exekučný
titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 17773/09 zo dňa 20.11.2009. Právnym
dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo zmluvy o úvere zo dňa
19.12.2008 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Z predmetnej zmluvy mal súd prvej inštancie
preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Pokiaľ oprávnený označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok
bol vydaný v súlade so zákonom, t.j. na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, keďže
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať v spotrebiteľskej veci spôsobuje materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka,
ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný súd v predmetnom konaní, nebola platne uzatvorená z
dôvodu nedostatku písomnej formy v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). V konaní nebola doložená rozhodcovská zmluva vo
forme osobitnej zmluvy, rozhodcovská doložka bola jednostranne určená oprávneným vo Všeobecných
obchodných podmienkach v bode 18. Okresný súd poukázal aj na to, že rozhodcovský rozsudok
nespĺňa ani predpoklady formálnej vykonateľnosti, keďže z pripojeného spisu rozhodcovského súdu
nebolo preukázané, že by rozhodcovský rozsudok bol doručovaný oprávnenému ako účastníkovi
rozhodcovského konania.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal jeho zrušenia.
Oprávnený namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Zmluvu o úvere č. 500100606 nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie
je mieste na ňu vzťahovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzatvorená na



výkon zamestnania, a preto povinný nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Oprávnený zároveň namietal aj posúdenie rozhodcovskej doložky okresným
súdom, pričom zdôraznil, že sa jednalo o tzv. nevýhradnú doložku a už len z toho pohľadu nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

3. Odvolací súd vec preskúmaval aplikujúc v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ustanovenia
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.07.2016, a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných
úkonov uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré bolo možné
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), preskúmal uznesenie súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo dňa 19.12.2008
je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je právne relevantné, ako oprávnený úverovú zmluvu označí. Pokiaľ
boli splnené podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu medzi subjektmi ako spotrebiteľskej
zmluvy, nemožno vylúčiť uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
označením zmluvy ako zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka. Odvolací súd dodáva, že
nestačí, pokiaľ je v zmluve uvedený dôvod poskytnutia úveru „výkon zamestnania“ (alebo povolania,
podnikania), aby sa automaticky nejednalo o úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dôkazne bremeno, že
úver bol poskytnutý fyzickej osobe na výkon povolania, je na oprávnenom. Za daných okolností
- jestvujúcich pochybností o účele poskytnutého úveru pre potreby posúdenia statusu dlžníka ako
spotrebiteľa- nastupuje dôkazné bremeno veriteľa preukázať iný ako spotrebiteľský účel úveru (ktoré
veriteľ neuniesol - ako vyplýva z ním predložených listín, žiadne dôkazy v tomto smere nezabezpečil
už v čase uzavretia zmluvy o úvere, ani nepredkladá resp. neoznačuje v exekučnom konaní), inak platí
v zmysle všeobecného interpretačného pravidla o obsahu spotrebiteľských zmlúv podľa § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že v súlade s ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka
v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi
oprávneným a povinným, ktorá bola uvedená v čl. 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako tzv.
alternatívna rozhodcovská doložka. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky,
ktoré sú neplatné. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov,
a teda nie individuálne s povinným, spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej
doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaní.
Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku
sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je
prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená.

7. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru,
že súd prvej inštancie postupoval správne, keď zastavil exekúciu, lebo rozhodcovský rozsudok vydal
orgán, ktorý naň nemal právomoc, a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by mohla prebehnúť exekúcia.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď zistil, že oprávnený ohľadne



svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom
oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v týchto prípadoch nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a/ až n/ CSP. (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427
ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.