Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/97/2018 z 22. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. januára 2019, sp. zn. 17Co/97/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3617203794.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/97/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3617203794.1 | 2019-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1771acf0-4121-4777-a2e7-00a9593f9749 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3617203794.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203794
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617203794.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: S. banka K., a.s. so sídlom T., D.
XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: N. A., bytom S., D. XXXX/X, prechodne bytom S., A. E. XXXX/
XX, o zaplatenie 4.181,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske
zo dňa 07. februára 2018, č.k. 6Csp/229/2017-73, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 4.181,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.181,48 eur od 22.07.2017 do
zaplatenia, spolu s úrokom 117,45 eur, spolu s úrokmi z omeškania 1,67 eur, spolu s úrokom 7,90 %
ročne z nezaplatenej istiny 4.181,48 eur od 22.07.2017 do zaplatenia, spolu s poplatkom za poistenie
vo výške 2,98 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
4.181,48 eur spolu s úrokom 117,45 eur, spolu s úrokom z omeškania 1,67 eur, spolu s úrokom 7,90
% ročne z nezaplatenej istiny 4.181,48 eur od 22.07.2017 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.181,48 eur od 22.07.2017 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 117,45 eur od 22.07.2017 do zaplatenia,
nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 2,98 eur a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie
súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, § 565, § 517 ods.
2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d)zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba
podaná žalobcom je prevažne dôvodná. V konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a
žalovanou existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa § 497
Obchodného zákonníka, pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 4.700 eur, ktorý žalovaná aj čerpala, pričom mala úver splácať
v 108 mesačných po 61,25 eur. Žalovaná úver nesplácala riadne a včas. Riadne a včas nezaplatila
najmenej splátky splatné od apríla do júla 2017, pričom žalobca žalovanú upozornil upozornením zo dňa
18.05.2017 na možnosť zosplatnenia dlžnej sumy a vyzval ju na dodatočné splnenie svojej povinnosti.
Žalovaná napriek výzve dlžné splátky nezaplatila a žalobca dňa 21.07.2017 dlh zosplatnil. Ku dňu
21.07.2017 dlh žalovanej predstavoval dlžnú istinu 4.181,48 eur, 117,45 eur - dlžné nezaplatené úroky
do zosplatnenia, 1,67 eur - dlžné nezaplatené úroky z omeškania do zosplatnenia, 2,98 eur - dlžný



nezaplatený poplatok za poistné, k zaplateniu celého tohto dlhu súd žalovanú zaviazal. Súd zároveň
priznal žalobcovi k istine aj úrok z omeškania ročne vo výške 5 % od 22.07.2017 do zaplatenia. Ďalej
uviedol, že keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh zo zmluvy o úvere, má žalobca nárok aj na dohodnutý
úrok, ktorý je podľa zmluvy vo výške 7,90 % ročne, a to z istiny 4.181 eur od 22.07.2017 do zaplatenia
(keď do 21.07.2017 je úrok vyčíslený a priznaný vo výške 117,45 eur, avšak žalovaná nezaplatila dlh
ani po tomto dátume, preto má žalobca naďalej nárok na úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov
až do ich vrátenia). Vo zvyšku súd žalobu zamietol, z dôvodu, že podľa názoru súdu nie je možné
žalobcovi priznať úrok z omeškania z úroku. Vychádzal z toho, že príslušenstvom pohľadávky je aj
úrok z omeškania v zmysle ust § 121 ods. 3 OZ. Zákonodarca v uvedenom ust. rozlišuje „pohľadávku“
a “príslušenstvo“. Príslušenstvom je okrem iného aj úrok, okrem úroku je príslušenstvom aj úrok z
omeškania. Ak zákonodarca hovorí o tom, že v občianskom práve je možné priznať príslušenstvo z
„pohľadávky“ a nehovorí o tom, že je možné priznať príslušenstvo z „ príslušenstva“ ( teda ani úrok z
omeškania z úroku), tak v súlade s ust. § 54 ods. 1 OZ nie je možné toto ustanovenie v spotrebiteľských
právnych vzťahoch prelomiť ani dohodou zmluvných strán. Dohoda o úroku z omeškania z úroku by totiž
bola odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo je neprípustné. Preto súd
žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne z nezaplatených úrokov 117,45 eur od 22.07.2017 do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania sú odôvodnil ust. § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď neúspech žalobcu v
spore je zanedbateľný (iba malá časť príslušenstva, do podania žaloby iba v sume 0,45 eur), preto má
žalobca nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II., ktorým súd
žalobu vo zvyšku zamietol. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru a s poukazom na rozsudky
Krajského súdu Prešov zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 4Cob/62/2007, Krajského súdu Banská Bystrica
zo dňa 13.06.2017, č.k. 14Co/542/2016 a Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29.11.2017, č.k.
43Co/19/2017, pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných
úrokov aj úroky z omeškania. Má teda nárok na úrok z omeškania aj zo zmluvných úrokov vyčíslených
do zosplatnenia úveru. Poukázal na to, že úroky z úveru predstavujú cenu požičaných peňazí, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky tak, ako to vyplýva aj z
úpravy § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ dlžník mešká s úhradou úroku, má veriteľ právo požadovať
úroky z omeškania z nezaplatených úrokov z úveru. Poukázal na ust. § 506 Obchodného zákonníka,
ktoré súd citoval, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania, pričom súčasťou sumy vyplývajúcej z úverovej zmluvy,
ktorú má dlžník vrátiť je nielen istina úveru, ale aj dohodnuté úroky. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle
ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, žalobe vyhovel v plnom
rozsahu a zaviazal žalovanú aj k zaplateniu náhrady trov konania a náhrady trov odvolacieho konania
vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ( vo vyhovujúcej časti) odvolaním napadnutý nebol,
preto je rozsudok súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý.

6. V danej veci bola medzi žalobcom a žalovanou dňa 02.12.2015 uzatvorená úverová zmluva, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 4.700 eur. Úver sa žalovaná zaviazala zaplatiť v
mesačných splátkach v počte 108 po 61,25 eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.07.2017
vyzval žalobca žalovanú na úhradu celého zostatku úveru vo výške 4.363,58 eur s prísl. do 31.07.2017.

7. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že zosplatnenie ako jednostranný právny
úkon veriteľa zásadne mení pôvodne dohodnutý úverový vzťah. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že
zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie
a je potrebné ich odlišovať. Zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania



predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvných
úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V prípade predčasného a mimoriadneho
zosplatnenia úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa (na základe slobodnej voľby veriteľa)
dôjde k zmene pôvodne dohodnutého úverového vzťahu. V dôsledku takéhoto jednostranného
úkonu veriteľa vznikne mu nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, t.j. veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru a obmedzenie možnosti produkovať zisk.

8. Odvolacie námietky žalobcu poukazujúce na to, že má nárok na úrok z omeškania zo zmluvných
úrokov odvolací súd posúdil ako nedôvodné vzhľadom na súdnu prax zakazujúcu anatocizmus (t.j.
požadovanie úrokov z omeškania z riadnych úrokov) z dôvodu, že riadne úroky sú podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznáva
nárok na úroky z omeškania iba z plnenia z hlavného peňažného záväzku. Ak by sme veriteľovi
priznali možnosť poberať úroky aj zo splatných úrokov, znamenalo by to, že aj príslušenstvo pohľadávky
by malo svoje vlastné príslušenstvo. Z ust. § 121 OZ, ako aj zo samotnej povahy veci vyplýva, že
požadovať príslušenstvo z príslušenstva nemožno a úročenie úrokov je teda neprípustné. Požadovať
od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva je neprípustné nielen pri dohodnutých úrokoch, ale aj pri
úrokoch z omeškania. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, ale nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Ak sa dlžník dostane do omeškania s
platením dohodnutých úrokov, nemožno od neho požadovať úroky z omeškania z dohodnutých úrokov
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obdo 4/1994). Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že
zákon (Občiansky zákonník a ani Obchodný zákonník) veriteľovi takúto možnosť nepriznáva.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, v zamietavom
výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, ktorej však v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).