Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/11/2019 z 28. 1. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2020, sp. zn. 17Co/11/2019, ECLI:SK:KSBB:2020:6218201402.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/11/2019 | ECLI:SK:KSBB:2020:6218201402.1 | 2020-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 137 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c27c5dd2-f9a2-442c-b923-aa7709e50099 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6218201402.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218201402
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6218201402.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: G.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX H. L., zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovaným: 1/ Y. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX H. L., zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, so sídlom
SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš a 2/ G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E. X, t. č. Q. pre seniorov H., n.o.
U. 1, XXX XX H. L., zastúpenej procesným opatrovníkom H. Palkovou, súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Veľký Krtíš, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/8/2018 - 78 zo dňa 13. septembra 2018 ako súdu prvej inštancie,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby a v treťom výroku o nepriznaní
nároku žalovanej 2/ voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania m e
n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 1/ trovy prvoinštančného konania v rozsahu
100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

IV. Žalovanej 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok); priznal žalovanej
1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (druhý výrok) a žalovanej 2/ nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou
došlou na súd dňa 26. 03. 2018 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu - dohody o
generálnom plnomocenstve uzavretej medzi žalovanou 2/ ako splnomocniteľkou a žalovanou 1/ ako
splnomocnencom spísanej vo forme notárskej zápisnice. Poukázal na to, že žalovaná 2/ (matka žalobcu
a žalovanej 1/) trpí dlhodobo Alzheimerovou chorobou, je toho času umiestnená v zariadení pre seniorov
A. vo H. L.. Jej duševný a fyzický stav je v takom štádiu, že nie je schopná samostatne konať a
rozhodovať v akýchkoľvek veciach, nakoľko má aj časté výpadky pamäte. Podľa žalobcu matka v čase
udelenia generálnej plnej moci už nebola spôsobilá na právne úkony, preto takýto právny úkon je od
počiatku neplatný, je potrebné chrániť práva, ktoré by mohli byť postupom žalovanej 1/ zneužité a tak



isto by mohlo dôjsť k ujme jeho práv ako zákonného dediča, z čoho podľa neho vyplýva aj existencia
naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 22. 05. 2017 bola na
notárskom úrade C.. K. L., notárky, U. úrad so sídlom G. 1, H. L., spísaná notárska zápisnica č. N
240/2017, Nz 17240/2017, NCRls 17601/2017. Z tejto notárskej zápisnice vyplýva, že žalovaná 2/ nevie
písať ani čítať, preto boli do úkonu pribratí aj dvaja svedkovia a to G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U.
č. XXX/XX, XXX XX H. L. a G.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. č. XXXX/XX, XXX XX H. L.. Obsahom
tejto notárskej zápisnice bolo uzatvorenie dohody o plnomocenstve, kde splnomocniteľ - žalovaná 2/
udelila tzv. generálnu plnú moc splnomocnencovi žalovanej 1/, aby ju plným právom zastupovala pri
všetkých právnych úkonoch podľa platného práva na území Slovenskej republiky, konala v jej mene,
vykonávala oprávnenia, prijímala povinnosti tak, ako keby to mala robiť ona sama a to vo všetkých
úkonoch bez obmedzenia. Plnomocenstvo sa vzťahuje najmä na podpisovanie rôznych dokumentov,
na prijímanie a doručovanie rôznych písomností, podávanie návrhov a žiadostí, uzatváranie zmierov,
podávanie a vymáhanie nárokov a ich prijímanie ako aj na všetky právne úkony v zmysle občianskeho,
správneho, daňového, dôchodkového práva s tým, že splnomocniteľ si je vedomý prípadných následkov
udelenia tohto splnomocnenia a toto je platné až do jeho písomného odvolania zo strany splnomocniteľa.
Žalovaná 2/ je toho času umiestnená v zariadení A. vo H. L. a trpí duševnou poruchou.

4. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.") v prvom
rade skúmal, či je žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu založenej na ust. § 38 Občianskeho
zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ") procesne prípustná a dospel k záveru, že nie je. Poukázal
na zmenu koncepcie určovacích žalôb oproti predchádzajúcemu procesnému kódexu účinnému do 30.
06. 2016 (konkrétne § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku - poznámka odvolacieho súdu),
keď Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016 v ust. § 137 rozlišuje klasickú žalobu o určenie,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu (písm. c)) a žalobu
o určenie inej právnej skutočnosti (písm. d)), pričom podľa názoru súdu prvej inštancie podmienkou
podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem musí vyplývať z osobitného právneho predpisu.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na právnickú literatúru - komentáre: „Zákonodarca uviedol,
že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp.
platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu
žaloby určovacej." (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters
Kluwer, 2015, str. 294). „Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi
skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že
právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri
určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo
je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či
je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný... ...Žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný." (Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový
poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). Súd prvej inštancie rozvinul, že v niektorých
prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je
neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Takýmito žalobami sú
napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka
práce), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách). S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že žaloba žalobcu o
určenie neplatnosti právneho úkonu - dohody o plnomocenstve, nie je prípustnou žalobou. Konštatoval,
že v prípade, ak by došlo k právnym úkonom, ktoré by boli v neprospech žalovanej 2/, resp. ktoré
by obmedzovali žalobcu na jeho právach, tak žalobca môže podať žalobu o určenie práva podľa §
137 písm. c) C. s. p., ak bude mať na tom naliehavý právny záujem. „Predpokladom na procesnú
legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca
môže žiadať aj o určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu
žalovanému)...". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 499). Súd prvej inštancie
sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu prezentovaným v konaní prostredníctvom jeho právneho
zástupcu, že by mohlo dôjsť k premlčaniu žalobcovho práva, pretože v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vlastnícke právo sa nepremlčuje, podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva teda nie je



časovo limitované. V prípade, ak by sa v dedičskom konaní po žalovanej 2/ zistilo, že bol prevedený
majetok žalovanej 2/, resp. boli z jej účtov vybrané finančné prostriedky, žalobca sa môže žalobou
domáhať určenia, že určité veci patria do dedičstva po žalovanej 2/ ako poručiteľovi.

5. Súd prvej inštancie pre úplnosť dodal, že aj v čase, keď bol účinný Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p."), v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) bolo možné
domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Súdy sa už v minulosti zaoberali otázkou, či je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
plnomocenstva spísaného vo forme notárskej zápisnice. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8Co/8/2012, kde súd vyslovil právny názor, že žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku je prípustná len vtedy, ak sa takýmto určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a tento nemožno odstrániť iným
právnym prostriedkom. Plná moc je len úkonom medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, pričom
ani jej prípadná neplatnosť nemusí sa dotýkať platnosti alebo neplatnosti konania splnomocniteľa a
sama o sebe nemusí mať následky pre tretiu osobu, ktorá konala so splnomocniteľom. Samotné
vyslovenie neplatnosti dohody o plnomocenstve automaticky neznamená aj neplatnosť prípadných
právnych úkonov vykonaných splnomocnencom a teda vyslovenie takejto neplatnosti je len určitým
prostredníkom, na ktorého určení práva neexistuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem
môže byť len na určení neplatnosti konkrétneho právneho úkonu učineného na základe takéhoto
plnomocenstva.

6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom
rozsahu.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p."), nakoľko žalované 1/ a 2/ mali plný úspech v spore. Žalovanej 2/ však nárok
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že jej žiadne trovy nevznikli.

8. Proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a proti druhému výroku o
nároku žalovanej 1/ na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. t.j. z
dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
trval na tom, že žalovaná 2/ nebola v čase uzavretia dohody o plnomocenstve spôsobilá na právne
úkony, nakoľko dlhodobo trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou so značným progresom. Poukázal
na to, že po uzavretí uvedenej dohody samotná žalovaná 1/ podala na súd návrh na obmedzenie
spôsobilosti žalovanej 2/ na právne úkony, čo odporuje tomu, že žalovaná 2/ bola spôsobilá na právny
úkon - uzavretie dohody o plnomocenstve. Nespôsobilosť na právne úkony nemožno konvalidovať tým,
že pri podpise generálnej plnej moci u notára sú prítomní dvaja svedkovia. Žalobca nesúhlasil s názorom
súdu, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o
plnomocenstve, ale až na určení neplatnosti následného právneho úkonu uzavretého v mene žalovanej
2/ žalovanou 1/, pretože podľa žalobcu je len malá pravdepodobnosť, že by sa riadne a včas dozvedel o
následnom právnom úkone týkajúcom sa zdravotného stavu žalovanej 2/, prevodu vlastníckeho práva
a pod. Poukázal na to, že plnomocenstvo je generálne, netýka sa len prevodu vlastníctva majetku.

9. Žalobca sa ďalej v odvolaní podrobne zaoberal otázkou danosti naliehavosti právneho záujmu
na určení právneho vzťahu, či práva a s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdo
1338/1996 poukázal aj na preventívny charakter určovacej žaloby spočívajúci v eliminovaní stavu
ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu. Vyslovením neplatnosti dohody o plnomocenstve by
sa podľa neho predišlo všetkým prípadným ďalším sporom.

10. Napokon bol žalobca názoru, že ust. § 137 C. s. p. hovorí len o exemplifikatívnom výpočte možných
žalôb.

11. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu so závermi a argumentáciou súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku stotožnila a navrhla jeho potvrdenie v napadnutom rozsahu ako vecne správneho.



Rozsudok NS ČR, na ktorý v odvolaní poukázal žalobca, považovala za neaktuálny vzhľadom na jeho
vydanie ešte v čase účinnosti O. s. p. Navyše zo samotnej existencie dohody o plnomocenstve podľa
žalovanej 1/ nie sú žiadne spory, ktoré by ohrozovali na právach a povinnostiach či už žalobcu alebo
žalovanú 2/.

13. Žalobca v replike poukázal na ustanovenia OZ, a to ust. § 34 definujúce právny úkon, ust. § 35 ods.
1 pojednávajúce o formách prejavu vôle a ust. § 37 ods. 1 a § 38 stanovujúce zákonné podmienky, za
splnenia ktorých sa právny úkon považuje za (ne)platný, pričom podľa jeho názoru práve z posledne
uvedených ustanovení OZ ako osobitného právneho predpisu vyplýva prípustnosť určenia neplatnosti
právneho úkonu - dohody o plnomocenstve. Výklad ust. § 137 C. s. p. prezentovaný súdom prvej
inštancie považoval za príliš rigidný.

14. Podľa žalobcu je potrebné sa vysporiadať s otázkou, odkedy je žalovaná 2/ nespôsobilá na právne
úkony. Znalec v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 7Ps/14/2017 síce ustálil,
že žalovaná 2/ trpí progresívnou duševnou poruchou, ktorá ju robí nespôsobilou na právne úkony,
nevyjadril sa však, odkedy toto ochorenie trvá, či bolo u žalovanej 2/ prítomné už v čase uzavretia dohody
o plnomocenstve.

15. Žalovaná 1/ v podaní zo dňa 07. 05. 2019 oznámila odvolaciemu súdu výsledok konania o
obmedzenie žalovanej 2/ v spôsobilosti na právne úkony, kde Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací rozsudkom sp. zn. 14CoP/14/2019 zo dňa 23. 04. 2019 potvrdil rozsudok Okresného súdu Veľký
Krtíš č. k. 7Ps/14/2017 - 98 zo dňa 19. 09. 2018, ktorým bola žalovaná 2/ obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony takmer v plnom rozsahu a bol jej ustanovený hmotnoprávny opatrovník v osobe žalovanej
1/, pričom žalovaná 1/ poukázala najmä na bod 23. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, kde
nepovažoval uzavretie dohody o plnomocenstve zo strany žalovanej 1/ za špekulatívne a zištné, ale za
motivované odporúčaním zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bola žalovaná 2/ v tom čase umiestnená
za účelom uľahčenia vybavovania úradných záležitostí žalovanej 2/.

16. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal
vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,
ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387
ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o procesnej
neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dohody o plnomocenstve a reagujúc na odvolacie dôvody
žalobcu dodáva:

17. Podľa § 137 písm. c) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 137 písm. d) C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako správne uviedol súd prvej inštancie aj s poukazom
na Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku vydaný vydavateľstvom C. H. Beck v roku 2016,
je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p., nie žalobou o určenie, či tu
právo je alebo nie je. O. s. p. v zmysle názorov vyvodzovaných z vtedajšej judikatúry zahŕňal v ust. §
80 písm. c) obe tieto právne kategórie hovoriac o určení (ne)existencie právnych vzťahov, pod ktoré
subsumoval aj neplatnosť právnych úkonov a o určení (ne)existencie práv, pričom pri oboch týchto
právnych kategóriách vyžadoval pre prípustnosť určovacej žaloby preukázanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Podstatný rozdiel oproti tomu uvedený v § 137 písm. c) a d) C. s.
p. spočíva v tom, že preukazovanie naliehavého právneho záujmu, resp. predpoklad jeho danosti v
prípade, ak vyplýva priamo z osobitného predpisu sa vyžaduje len pri žalobách o určenie (ne)existencie



práva podľa § 137 písm. c) C s. p. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti sa ust. § 137 písm. d) C.
s. p. o naliehavom právnom záujme nezmieňuje, jeho preukazovanie teda nie je pre prípustnosť takejto
určovacej žaloby podstatná. Jedinou zákonnou podmienkou jej prípustnosti je skutočnosť, že oprávnenie
(možnosť) domáhať sa určenia právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (nie naliehavý
právny záujem ako zmätočne uvádza súd prvej inštancie). Súd prvej inštancie však správne príkladmo
vymenoval prípady, kedy právny predpis hovorí o tom, že sa neplatnosti niektorých právnych úkonov
možno domáhať na súde (žalobou). OZ neobsahuje ustanovenie o tom, že sa absolútnej neplatnosti
právnych úkonov možno domáhať na súde. Ust. § 38 OZ, od ktorého žalobca odvodzuje neplatnosť
právneho úkonu - dohody o plnomocenstve, stanovuje len podmienky, za akých je právny úkon neplatný,
na rozdiel od súdom prvej inštancie uvedených ust. § 77 Zákonníka práce, či ust. § 21 ods. 2 zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách však nehovorí o tom, že sa neplatnosti právneho úkonu
možno domáhať na súde. Podmienky, ktoré sa vyžadujú na to, aby právny úkon - skončenie pracovného
pomeru bol platný a ktorých nedodržanie má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru
(samozrejme za predpokladu podania žaloby v ust. § 77 Zákonníka práce stanovenej prekluzívnej
lehote) nie sú uvedené v § 77 Zákonníka práce, ale napr. v §§ 60 - 72. Pre prípustnosť žaloby o
určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu preto nestačí, že osobitný predpis stanovuje
podmienky (ne)platnosti právneho úkonu, ale že výslovne stanovuje aj možnosť domáhať sa určenia
tejto právnej skutočnosti na súde.

20. Nakoľko vzhľadom na uvedené za súčasného právneho stavu účinného od 01. 07. 2016 žaloba o
určenie neplatnosti dohody o plnomocenstve prípustná nie je, je bez právneho významu zaoberať sa
meritom veci - okolnosťami, za akých bola uzavretá vrátane skúmania, či už v tom čase trpela žalovaná
2/ duševnou poruchou, ktorá ju robila nespôsobilou na daný právny úkon.

21. Je síce pravdou, že výpočet druhov žalôb uvedený v § 137 C. s. p. je len exemplifikatívny, ak však
zákon stanovuje ako podmienku podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, že to musí vyplývať z
osobitného predpisu, nemožno túto podmienku ignorovať a tvrdiť, že sa jedná v tomto prípade o žalobu
sui generis. Stanovenie tejto podmienky by totiž potom nemalo zmysel.

22. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v čase jeho rozhodnutia, aj za hypotetického predpokladu,
že by bol stále účinný § 80 písm. c) O. s. p. by odvolaniu žalobcu už aj tak nebolo možné vyhovieť,
nakoľko tým, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ps/14/2017 - 98 zo dňa 19. 09. 2018 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/14/2019 zo dňa
23. 04. 2019 bola žalovaná 2/ obmedzená v spôsobilosti na právne úkony takmer v celom rozsahu a za
hmotnoprávneho opatrovníka jej bola ustanovená žalovaná 1/, už na tomto právnom základe je žalovaná
1/ oprávnená ako zákonný zástupca žalovanej 2/ v zmysle §§ 26 a 27 OZ na takmer všetky právne úkony
v mene žalovanej 2/, dohodu o plnomocenstve tak už nepotrebuje, pričom ani žalobca v konaní netvrdil,
že by medzičasom na základe splnomocnenia žalovaná 1/ aj nejaký právny úkon v mene žalovanej 2/
skutočne urobila, len zdôrazňoval preventívny charakter určovacej žaloby.

23. Odvolací súd preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislé druhý a tretí výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku žalovaných na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovanej 2/ na náhradu trov prvoinštančného konania vecne
správne, keď jej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. O
nároku žalovanej 1/ na náhradu trov prvoinštančného konania podľa pomeru úspechu vo veci (§ 255
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) však rozhodol nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil
žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania
zaplatená. Zmena výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v treťom výroku o trovách konania teda
súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. Obsahovo ide o totožné
rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V tomto výroku bol preto rozsudok súdu
prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalobca vo veci samej plne neúspešný a
žalovaná 1/ plne úspešná. Žalovanej 2/ odvolací súd nepriznal náhradu trov konania, napriek jej plnému
úspechu v odvolacom konaní, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, k odvolaniu sa
nevyjadrila.



25. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania tam, kde bol nárok
na náhradu priznaný, rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto
dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho
konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).