Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18CoP/26/2015 z 13. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. septembra 2016, sp. zn. 18CoP/26/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114223894.1
Krajský súd Prešov | 18CoP/26/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8114223894.1 | 2016-09-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: ZoR, CMP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e8525c6-e9a7-44a7-84b7-602a74f0c1ad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114223894.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoP/26/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223894
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114223894.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muranskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, pochádzajúcu z matky E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. XX a z otca Z.. R. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom R., C. XX, t. č. S., N. XX, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom
Košice, Kuzmányho 57, za účasti starej matky Z. U., nar. X.X.XXXX, bytom R., C. XX, o návrhu otca v
konaní o zákaz styku so starou matkou, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k.
30P 243/2014-49 zo dňa 26.06.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca ako nedôvodný. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní, najmä po zhliadnutí CD nosičov,
ktoré predložil otec ako dôkaz, nedospel k záveru, že došlo k porušovaniu práv rodiča zo strany starého
rodiča v snahe odcudziť maloleté dieťa od vlastného otca. Zo záznamov, s ktorými sa súd prvej inštancie
oboznámil, nie je možné vytvoriť všeobecný záver o nevhodnom zasahovaní starého rodiča do výchovy
vnučky, resp. manipulácie s maloletou. Vychádzal z definície osôb blízkych podľa Zákona o rodine a
tiež Občianskeho zákonníka, ku ktorým medzi inými patrí aj starý rodič.  Vykonané dokazovanie nedalo
podklad súdu na to, aby dlhodobo obmedzil styk starej matky s maloletou. Navyše by to bolo aj ťažko
zrealizovateľné vzhľadom k tomu, že maloleté dieťa býva v spoločnej domácnosti s matkou a starí rodičia
z matkinej strany sú bezprostrední susedia, preto návrh zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej. Vyčítal súdu prvej inštancie, že vyhodnotil len
kladné vplyvy starej matky na dieťa. Ignoroval skutočnosť, ktorú preukazuje zvukový záznam, ktorý
pripojil k návrhu na začatie konania. Týmto postupom mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať  a
bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Ďalej konštatoval, že v priebehu roka a pol od podania
návrhu nastala zmena v správaní starej matky, čo má súvis s prebiehajúcim konaním a tým splnením
účelu tohto konania. Ak by bol oboznámený jeho dôkaz, bol by ukončil spor zmierom. Naďalej sa však
domnieva, že je povinnosťou príslušných orgánov chrániť maloleté dieťa pred negatívnymi vplyvmi.
Žiadal, aby odvolací súd zosúladil konanie so zákonom.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že jej dcéra, rovnako ako aj ona samotná, má
veľmi dobrý a pozitívny vzťah so starou matkou. Otec dieťaťa viní jej matku za rozpad manželstva a
z tohto postoja vyplýva aj uvedený návrh. Zo strany starej matky nikdy nedochádzalo k manipulácii s



maloletou K. v neprospech otca. Je poľutovania hodné, že otec dieťaťa nie je schopný sebakritiky  a
z rozpadu manželstva a negatívnej situácie osočuje jej matku. Opakovane sa zo strany otca dozvedá,
že boli porušované jeho práva ako otca maloletého dieťaťa, a že opatrovník nie je informovaný a
kompetentný. Je potrebné podotknúť, že otec, bez toho, aby informoval matku, odišiel zo spoločnej
domácnosti v doprovode maloletej dcéry obviniac starú matku, že ho fyzicky napadla. Sám rozhodol
o striedavej starostlivosti rodičov k maloletej, čo v konečnom dôsledku nebolo v prospech maloletého
dieťaťa. V priebehu konania sa vykonalo znalecké dokazovanie, kde znalkyňa už reagovala aj na konanie
o zákaze styku maloletého dieťaťa so starou matkou a dospela k záveru, že maloleté dieťa nie je zatiaľ
pripravené na striedavú starostlivosť a žiadnu manipuláciu zo strany starej matky nezistila. Je potrebné
zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa prevyšuje záujem ďalších osôb. Je potrebné konštatovať, že
odvolanie zo strany otca je rozporuplné, keď na jednej strane tvrdí, že sa zmenila situácia pokiaľ ide
o manipuláciu dieťaťa, má dojem, že stará mama upustila od takéhoto správania, je ochotný dokonca
zmierlivo ukončiť tento spor, na druhej strane však vytýka súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz, ktorý
navrhoval a z toho dôvodu boli porušené jeho práva a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.
Opakovane je možné konštatovať, že vidí len svoje záujmy a nie záujmy maloletého dieťaťa, zároveň
tiež je potrebné povedať, že súd prvého stupňa nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré sú navrhované,
vychádza z podstatných skutočností, a keďže dospel k záveru, že neboli preukázané žiadne manipulácie
s maloletým dieťaťom, tak z tohto dôvodu návrh zamietol.

5. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj stará  matka, ktorá uviedla, že trvá na svojom stanovisku, nikdy
nepodnecovala ani nepodporovala nevraživosť medzi rodičmi a vnučkou, ani vo vzťahu k jej otcovi.
Jej vzťah k dcére i vnučke je mimoriadne dobrý, obe miluje. Podľa jej názoru pokiaľ zaznamenal otec
nejakú zmenu v správaní maloletého dieťaťa voči nemu v jeho prospech, potom nevidí dôvod, prečo
má prebiehať súdne konanie. Opakovane zdôrazňuje, že nikdy žiadnu averziu voči otcovi maloletého
dieťaťa pred dieťaťom neprezentovala, nikdy dieťa nemanipulovala a ani nechápe, ako otec mohol zistiť
zmenu v správaní dieťaťa, keď stará matka sa chová k dieťaťu rovnako, ako aj v čase, kedy návrh na
zákaz styku bol podaný. Naviac, práve naopak, otec dieťaťa cíti averziu voči starej matke, a je to zrejmé
z jeho vyjadrení.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd prejednal konanie, ako aj rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej už len „CSP“) a § 111 a nasl.
zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej už len „CMP“) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe výsledkov vykonaného
dokazovania dospel aj k správnemu právnemu záveru. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZR), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

9. Podľa § 25 ods. 3 ZR,  ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že maloletá K. Q., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov E.
Q., nar. XX.X.XXXX a Z.. R. Q., nar. XX.X.XXXX. Na súde prvej inštancie prebiehalo konanie o rozvod
manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu. V rámci týchto konaní bolo
vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou Z.. F. F., ktorá reagovala na faktickú striedavú výchovu, ktorú
rodičia začali praktikovať a námietky oboch rodičov vo vzťahu k výchove maloletého dieťaťa v čase,
keď sa nachádza dieťa konkrétne u toho ktorého z rodičov. Záver znalkyne bol taký, že neodporúča
momentálne nariadiť striedavú starostlivosť k maloletému dieťaťu a zároveň tiež, že neboli zistené žiadne
manipulácie, prípadne ovplyvňovanie aj zo strany starej matky.

11. Vo vzťahu k inštitútu zákazu styku je nutné konštatovať, že ide o mimoriadne rozhodnutie zo strany
súdu a musia k takémuto zákazu styku existovať aj mimoriadne okolnosti. Z obsahu spisu aj pripojených
spisov, s ktorými sa odvolací súd oboznamoval v ostatnom konaní, ktoré prebiehalo v tom istom senáte
(18CoP/7/2016) možno dospieť k záveru, ku ktorému dospel aj súd prvej inštancie, že neboli zistené
žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že je potrebné návrhu otca vo vzťahu k zákazu



styku so starou matkou vyhovieť. Je zrejmé, že vzťahy v širšej rodine, to znamená medzi starými rodičmi
z matkinej strany a maloletým dieťaťom, sú veľmi dobré, čo vyplýva aj zo záveru súdu prvej inštancie
o tom, že žijú v bezprostrednom susedstve. Rovnako možno vyvodiť závery tak z platného Zákona o
rodine, ako  aj z Medzinárodného dohovoru o ochrane práv dieťaťa, že je jednoznačné a prospešné,
aby maloleté dieťa si pestovalo vzťah nie len k svojim rodičom, ale aj k širším príbuzným, tzn. starým
rodičom, ďalším príbuzným zo strany otca a zo strany matky, pokiaľ sa nezistia žiadne negatívne vplyvy,
čo v tomto prípade nebolo preukázané. Je potrebné tiež zobrať do úvahy okolnosť, že na Slovensku, kde
žije maloleté dieťa a rodičia maloletého dieťaťa je priam tradíciou, že sa pestujú kladné vzťahy k starým
rodičom, ktorí pomáhajú pri výchove vnúčat či už faktickou starostlivosťou alebo iným spôsobom a nie
je teda nič výnimočné, že najmä pokiaľ žijú či už v jednej domácnosti alebo v bezprostrednej blízkosti,
že tieto vzťahy sú nadštandardné.

12. Odvolacia námietka otca o odňatí možnosti konať pred súdom spočívajúca v tom, že súd prvej
inštancie nevykonal dokazovanie v celom rozsahu (neoboznámil sa s predloženými nahrávkami) za
situácie, že samotný odvolateľ uviedol, že stretávanie s maloletou nie je spojené s problémami, ktoré
ho viedli k podaniu návrhu, je neprijateľná. K povinnosti súdu vykonať všetky navrhované dôkazy
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 1MCdo/6/2010 s tým, že konajúci súd v zmysle
zásady koncentrácie vecí toho istého maloletého dieťaťa bol oboznámený so situáciou v rodine
aj z predchádzajúcich konaní (konanie o rozvod, konanie o úpravu práv a povinností), preto bol
legitímny postup súdu prvej inštancie vyhodnotiť, ktoré dôkazy vykoná, čo vo svojom rozhodnutí náležite
odôvodnil. Preto túto námietku odvolací súd neakceptoval aj z dôvodu, že pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktoré považuje odvolací súd za vecne správne.

13. Z týchto dôvodov sa odvolací súd domnieva, že sú splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).