Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/361/2018 z 27. 11. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. novembra 2019, sp. zn. 3Co/361/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7716216565.1
Krajský súd Košice | 3Co/361/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7716216565.1 | 2019-11-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1ad8397-834f-4ccc-b25f-1126b8ee3624
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7716216565.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/361/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216565
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7716216565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Zuzany Čisovskej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 proti žalovanej U. R., S.. XX.XX.XXXX, N. M. W. X., V. G. Č..
XXXX/XX, o zaplatenie 7.985,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce č.k. 24Csp/159/2016 - 92 zo dňa 12. júna 2018

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III.

II. N e p r i z n á v a  stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.172,69 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.472,69 Eur od 21.12.2013 do 3.3.2017, úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 6.322,69 Eur od 4.3.2017 do 20.3.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 6.172,69 Eur od 21.3.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie istiny 1.812,45 Eur s príslušenstvom                       z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi p r i z n á v a  nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 54 % .

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobu podal ešte právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa
18.11.2016 a ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 7.985,14 eur
s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania z dôvodu, že dňa 12.02.2013 právny predchodca žalobcu
a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pôžičke s č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol  právny predchodca
žalobcu žalovanej  celkovú sumu  pôžičky 18.610,80 Eur na uhradenie iných záväzkov žalovanej.
Podľa zmluvy o pôžičke  mala žalovaná pôžičku splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach v
sume po 155,09 eur.  Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy len sumu
3.527,31 eur, zvyšné splátky neuhradila vôbec, čím neplnila svoje povinnosti a porušila svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami v zmluve a preto žalobca dňa 27.11.2013 listom a to pred žalobnou upomienkou vyzval
žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v lehote troch dní od doručenia výzvy pre
neplnenie splátok úveru, konkrétne pre nesplnenie 9 mesačnej splátky splatnej dňa 20.11.2013. Žalobca



si úrok z omeškania uplatnil 4 dňom odo dňa vrátenia zásielky a to odo dňa 21.12.2013, v zmysle čl. 12
bod 12.12 Všeobecný obchodných podmienok v spojení s ust. § 565 OZ.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.04.2018 žalovaná vzniesla námietku premlčania.
Uviedla, že premlčacia doba skončila dňa 12.02.2016 z dôvodu, že zmluva o úvere je neplatný právny
úkon podľa ust.§ 39 Občianskeho zákonníka a z dôvodu, že zmluva o úvere na 10.000,- eur nebola ňou
nikdy podpísaná, nakoľko žiadala o úver vo výške 14.000,- eur, pričom listom zo dňa 18.02.2013 jej bolo
listom oznámené schválenie úveru vo výške 10.000,- eur. Keďže zmluva o úvere nebola uzatvorená v
písomnej forme, je zmluva neplatná.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v
zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 503 ods. 1 a 2 ObZ, § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon“), § 1 ods.
2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2 písm. a) až k), r), y), § 11 tohto zákona, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 OZ, §
524 ods. 1, 2 OZ a to potom, čo v zmysle § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) súd v časti zaplatenia istiny vo výške  1.812,45 eur s príslušenstvom, konanie zastavil.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(„veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej
podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaná („dlžník“), ktorá v zmluvnom vzťahu vystupuje ako
fyzická osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 497
Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to takým
spôsobom, že žalovaná požiadala písomne o pôžičku právneho predchodcu žalobcu a tento ju následne
písomne schválil avšak v odlišných parametroch ako žalovaná žiadala. Veriteľ poskytol dlžníkovi úver
10.000,- eur, celková sumy pôžičky predstavovala 18.610,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa 8.610,80
eur, splátky 155,09 eur, počet splátok 120, ročná úroková sadzba 14,90 %, pri priemernej hodnote RPMN
12,29  %, RPMN 14,90 %, termín konečnej splatnosti 2/2023, so splatnosťou mesačnej splátky k 20-
tému dňu v mesiaci.

6. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský vzťah, apeloval na splnenie
podmienok v zmysle § 9 ods. 2 písm. c), f), k) a m) zákona č. 129/2010 Z.z. a to aj so zreteľom na
ust. § 11 ods. 1, 2 tohto zákona, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, čo aj
samotný žalobca sám uznal a žalobu v časti 1.812,45 eur vzal späť, dôsledkom čoho súd prvej inštancie
konanie v tejto časti aj zastavil.

7. So zreteľom na vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu
nie je premlčaný, keďže žaloba bola podaná na súde dňa 18.11.2016 a žalobca dňa 27.11.2013 listom
vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to v lehote 3 dní od doručenia
výzvy pri nesplnenie splátok úveru, kedy konkrétne nebola zaplatená deviata mesačná splátka splatná
dňa 20.11.2013.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že čo sa týka nepreukázania písomnej akceptácie pozmeneného
návrhu zmluvy o úvere, nedodržanie písomnej formy zmluvy má len za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, v časti ktorej už žalobca vzal žalobu späť.

9. V konaní bolo preukázané, že aj keď žalovaná žiadala o poskytnutie úveru vo výške 14.000,-
eur, úver jej bol poskytnutý, ale len vo výške 10.000,- eur, z ktorého uhradila sumu vo výške 150,-
eur dňa 03.03.2017 a dňa 20.03.2017, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, z ktorého svoj záväzok nedodržala a veriteľovi uhradila iba
časť poskytnutých finančných prostriedkov a keďže žalobca v časti určenia, že ide o úver bezúročný
a bezpoplatkový a to pre nedodržanie náležitostí zmluvy a to so zreteľom aj na absenciu jej písomnej
formy, zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 6.172,69 eur spolu s priznaným príslušenstvom
v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR  č. 87/1995 Z.z. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol v rozsahu pomerného úspechu žalobcu proti žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP (viď bod 51 odôvodnenia napadnutého rozsudku).



10. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná a to proti výrokom pod č. I. a
III. Uplatnila odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) C.s.p. Mala za to,
že nárok je premlčaný s tým, že ďalej odkazovala na citáciu ust. § 52 ods. 1 a 4 OZ, § 53 ods. 1 až
3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 39 OZ, § 44 ods. 1, 2 OZ, § 46 ods. 2 OZ, ako aj ust. § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497
Obchodného zákonníka.

11. Konkrétne uvádzala, že so žalobcom dňa 12.02.2013 spísala žiadosť o poskytnutie pôžičky č.
XXXXXXX a žiadala uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej by veriteľ poskytol
dlžníkovi úver v sume 14.000,- eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 %, s celkovými nákladmi
spotrebiteľa 12.054,40 eur, mesačnou splátkou 217,12 eur, termínom konečnej splatnosti 2/2013,
celkovou sumou pôžičky 26.054,40 eur, s počtom splátok 120, pri priemernej hodnote RPMN 12,29 %
a RPMN 14,90 %. Žiadosť o poskytnutie pôžičky bola schválená a doručená poštou v nasledovných
parametroch - pôžička 10.000,- eur, celková suma pôžičky 18.610,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa
8.610,80 eur, splátka 155,09 eur, počet splátok 120, ročná úroková sadzba 14,90 %, pri priemernej
hodnote RPMN 12,29 %,  RPMN 14,90 %, termín konečnej splatnosti 2/2013, so splatnosťou mesačnej
splátky k 20. dňu v mesiaci. Toto schválenie bolo žalovanej doručené poštou bez podpisu žalobcu.
Uviedla, že písomná forma zmluvy nebola dodržaná a preto je zmluva v celom rozsahu neplatná v
zmysle ust. § 46 ods. 2 OZ, keďže prejav vôle účastníkov v zmluve nie je identický s odkazom na znenie
ust. § 44 ods. 2 a § 46 ods. 2 veta prvá OZ a to aj s apelom na to, že na poskytnutú sumu vo výške
10.000,- eur zmluva neexistuje (viď citované rozhodnutia krajských súdov) odkaz na článok 46 ods. 1,
2 Ústavy SR ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv v znení citovaných nálezov Ústavného súdu SR
a rozsudkov Súdneho dvora ES. Následne poukazovala na to, že je rozvedená, stará sa o dve maloleté
deti, so žalobou nesúhlasí, aj keď bola zmluva určená sčasti za bezúročnú a bez poplatkov. Navrhovala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie
rozhodnutie.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ účinný
od 01.07.2016), prejednal odvolanie žalovanej ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je nedôvodné.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019 o 09.30 hodine, v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
bolo zverejnené dňa 13.11.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v
zmysle § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a to v celom jeho rozsahu, pričom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne na ich doplnenie uvádza, že žalovaná aj keď citovala v podanom odvolaní
odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP napadnutý
rozsudok odôvodňovala len nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu v znení následného právneho
posúdenia veci, čo sa týka vznesenej námietky premlčania, neplatnosti uzavretej zmluvy titulom zmluvy
o úvere, keďže žiadala o poskytnutie 14.000,- eur a zo strany právneho predchodcu žalobcu jej bola
poskytnutá len suma vo výške 10.000,- eur, bez písomnej formy poskytnutého úveru. Preto poskytnutý
úver tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu možno považovať za bezúročný
a bezpoplatkový s odkazom na citované ust. § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., nie tak ako to navrhovala
odvolateľka, že poskytnutý úver je neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ a § 44 ods. 2 OZ a § 46
ods. 2 vetá prvá OZ, pre nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti týkajúcej sa výšky
poskytnutej pôžičky, keďže žalovaná mala za to, že pre nedodržanie písomnej formy zmluvy je zmluva
neplatná v celom rozsahu v zmysle § 46 ods. 2 OZ. Čo sa týka citovaných rozhodnutí, poukazovala na



nekalé praktiky žalobcu pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi, ktoré ale bližšie nekonkretizovala pre danú
vec a to ani po citácii rozhodnutí Občianskeho zákonníka ako aj článkov Ústavy SR, taktiež citovaných
rozhodnutí Súdneho dvora ES a to bez zreteľa na túto predmetnú vec, čím sú jej odvolacie námietky
v tomto smere nedôvodné.

17. Odvolací súd apelujúc na odôvodnenie napadnutého rozsudku konštatuje, že právny predchodca
žalobcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a to takým spôsobom, že žalovaná písomne požiadala o pôžičku právneho predchodcu žalobcu
a tento ju následne písomne schválil avšak v odlišných parametroch ako žalovaná žiadala a poskytol
jej úver vo výške 10.000,- eur, pričom celková suma pôžičky predstavovala 18.610,80 eur, celkové
náklady spotrebiteľa 8.610,80 eur, splátky 155,09 eur, počet splátok 120, ročná úroková sadzba 14,90
%, pri priemernej hodnote RPMN 12,29 %, RPMN 14,90 %, termínom konečnej splatnosti 2/2023 a so
splatnosťou mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. Vzhľadom na to, že ide o úverový vzťah v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže k uzavretiu zmluvy došlo dňa 12.02.2013 z
dôvodu nedodržania písomnej formy zmluvy, ako aj ďalších náležitosti, ktorá má zmluva spotrebiteľská
spĺňať v zmysle § 9 ods. 2 písm. c), f), k) a m),tohto zákona, súd prvej inštancie dospel k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru a keďže žalobca v tejto výške vzal žalobu späť,
súd konanie v tejto časti zastavil, čím odpadla dôvodnosť preskúmavania odvolacích námietok v tomto
smere pričom ale je potrebné apelovať na to, že nedodržanie písomnej formy predmetnej zmluvy má
správne za následok, že úver bol poskytnutý bez úrokov a poplatkov (§ 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.),
tak ako to aj správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

18. Nakoľko žalovaná uhradila poskytnutý úver dňa 03.03.2017 vo výške 150,- eur a dňa 20.03.2017
sumu vo výške 150,- eur, rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovanej
zaplatiť zostávajúcu časť poskytnutého úveru vo výške 6.172,69 eur s príslušenstvom, keďže žalovaná
poskytnutý úver riadne a včas neuhrádzala, čím sa dostala do omeškania so zaplatením jednotlivých
splátok a žalobca dňa 27.11.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo
a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy pre nesplnenie splátok úveru a to konkrétne pre nesplnenie
9. mesačnej splátky splatnej dňa 20.11.2013 a keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná
dňa 18.11.2016, správne súd prvej inštancie taktiež dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok
nemožno považovať za premlčaný, keďže tu platí trojročná objektívna premlčacia lehota v zmysle
§ 110 Občianskeho zákonníka a to s odkazom aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, čo sa týka
posudzovania plynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty.

19. Nakoľko odvolacie námietky žalovanej sú totožné s procesnou obranou žalovanej v konaní na súde
prvej inštancie, ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil správne a v
zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, tak podľa odvolacieho súdu nie sú spôsobilé privodiť zmenu, prípadne
zrušenie napadnutého rozsudku.

20. Z dôvodu vecnej správnosti napadnutých výrokov rozsudku pod č. I. a III. odvolací súd v zmysle §
387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch pod č. I. a III., nakoľko aj výrok  o náhrade
trov konania na súde prvej inštancie je vecne správny.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej z dôvodu, že v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP), čím odpadá dôvodnosť rozhodnutia o výške priznaného nároku na
náhradu trov odvolacieho konania súdom prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach  pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).