{"guid": "3c0c0334-7eeb-45a2-a6bb-dd16c90ba8e1:56b88d12-7d0d-4e2c-9be6-2e60017f32eb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2", "spisova_znacka": "8CoP/485/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/485/2015 z 7. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 7. februára 2016, sp. zn. 8CoP/485/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2", "identifikacne_cislo": "7515207078", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2016-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56b88d12-7d0d-4e2c-9be6-2e60017f32eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/485/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515207078
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7515207078.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. Q. nar. XX.X.XXXX a Q. nar.
XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice detí rodičov Ing. A. S. nar. XX.X.XXXX v súčasnosti bývajúcej na A. ulici č. X v E.
zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Mäsiarskej
ulici č. 4 v Košiciach a H. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Z. č.d. XXX zastúpeného JUDr. Pavlom
Šopákom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Kuzmányho ulici č. 11 v Košiciach v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu o nariadení
predbežného opatrenia o úprave styku otca s maloletými deťmi o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Košice - okolie z 9.10.2015 č.k. 9P 142/2015-96 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk otca s maloletým Q. a maloletým
Q. tak, že je oprávnený stretávať sa s deťmi každý týždeň v kalendárnom mesiaci v pondelok v čase
od 16.00 hod. do 18.30 hod., v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.30
hod. bez prítomnosti matky. Uložil rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice do právoplatného skončenia
konania sp.zn. 9P 142/2015 za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove
maloletých detí. Predbežné opatrenie vydal podľa § 102 ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že rozsiahlym
vykonaným dokazovaním v konaní vo veci samej bolo nepochybne preukázané, že otec detí nemá
problémy postarať sa o ne, pričom deti, najmä mal. Q. sú na neho citovo naviazané. Poukázal aj na
tvrdenie matky na pojednávaní vo veci samej, kde uviedla, že by nebránila otcovi v styku s deťmi, keby
vedela, že sa s otcom vedia normálne porozprávať. Konštatoval, že z doposiaľ vykonaného dokazovania
je zrejmá nevraživosť medzi rodičmi a nevyriešené konflikty medzi nimi, ktoré prenášajú na maloleté
deti čo sa ich môžu bezprostredne dotýkať. Úpravu styku otca s maloletými deťmi bez prítomnosti
matky odôvodnil tak, že rodičia nie sú prípustní dohodám, trvajú nemenne na svojich stanoviskách a
vychádzajúc z tejto situácie, v dôsledku čoho nevedia komunikovať, by prítomnosť matky pri styku detí
s otcom pôsobila kontraproduktívne. Vyjadril názor, že so zreteľom na dočasnosť tejto úpravy, ktorej
účelom nie je nahradzovať alebo predchádzať rozhodnutie o veci samej, súd v tomto štádiu konania
nemohol predbežne upraviť styk otca s deťmi v súlade s jeho návrhom, pretože nebolo preukázané, či tak
rozsiahly predbežný styk bude v záujme maloletých detí. Z uvedeného dôvodu upravil styk v nevyhnutnej
miere, rešpektujúc rozvrh mal. Q. v hudobnej škole do času, kým dokazovaním nebude možné rozhodnúť
vo veci samej. Pretože nepochybne zistil, že rodičia nie sú schopní zlepšiť svoju komunikáciu, ktorá
negatívnym spôsobom môže ovplyvniť správanie sa a psychiku maloletých detí a výsledky doterajšieho
dokazovania naznačujú, že k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi nedôjde bez odbornej pomoci, súd
uložil rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte psychologicko-poradenských
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.



Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne a navrhla, aby odvolací súd vydané predbežné opatrenie zrušil, pretože nebola preukázaná
naliehavá potreba upraviť styk otca s maloletými. Vytkla konajúcemu súdu, že neprípustne prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej a nevhodne upravil styk otca s maloletými, najmä mal. Q., ktorý je vo veku
batoľaťa, pretože má len 18 mesiacov. Poukázala na skutočnosť, že rozsah styku oboch maloletých
detí s otcom sa od jej odchodu zo spoločnej domácnosti do pojednávania 9.9.2015 nijako nezmenil,
pretože umožňovala otcovi stretnutia s oboma maloletými súčasne v rozsahu dvoch pracovných dní do
týždňa a jedného dňa počas víkendu. Svoju prítomnosť pri styku otca s maloletými vysvetlila tým, že
otec detí ju počas manželstva ponižoval a zosmiešňoval pred maloletými, vytýkal jej banálne nedostatky
častokrát aj celkom nezmyselne, ktoré si neúmyselne mal. Q. osvojil, pretože napodobňoval prejavy
svojho otca. Tieto nedostatky v správaní sa mal. Q. nadobudli taký rozmer, že musela s maloletým
vyhľadať odbornú psychologickú pomoc dávno predtým, než sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti.
Od uvedenej doby je maloletý v kuratele psychologičky, pričom jeho stav sa málo zlepšil. Zdôraznila, že
otec maloletých detí potiera jej rodičovskú rolu a nepovažuje ju za rovnocenného partnera a subjektívne
spôsobilého rodiča. Poukázala na realizované sedenie u psychologičky 4.11.2015, na ktorom mal. Q.
odmietal hovoriť o návštevách u otca a iba spontánne opakoval, že mamka nevedela variť ryžu, čo bola
jedna z mnohých banálnych zámienok otca k jej dehonestácii. Zdôraznila, že uvedenými skutočnosťami
je daná nevyhnutnosť jej prítomnosti pri stretnutiach otca s deťmi, aby sa situácia nezhoršila. Dospela k
záveru, že otec neustálym akcentovaním svojho záujmu u maloletých presadil svoju predstavu o styku
s maloletými bez toho, aby súd zvážil vhodnosť predbežnej úpravy a mal k dispozícii závery znaleckého
dokazovania. Zdôraznia tiež nevyhnutnú svoju prítomnosť pri styku otca s mal. Q., ktorý má iba 18
mesiacov, v dôsledku čoho je zneistený celodennou absenciou matky, pretože nie je samostatný, ani
emocionálne vyzretý, potrebuje špeciálne upravovanú stravu a má pevne stanovený denný režim. V
odvolaní popísala návštevu maloletých detí u otca po nariadení predbežného opatrenia napadnutým
uznesením, z ktorej sa maloleté deti vrátili hladné, nervózne, premočené, pričom mal. Q. mal na čele
veľkú modrinu. V závere odvolania vytkla konajúcemu súdu, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
nakoľko ani z dôkazov, ktoré boli doposiaľ v konaní vykonané, ani inak nevyplynula hrozba odôvodňujúca
naliehavú úpravu pomerov. Otec maloletých detí v konaní okrem negatívnych tvrdení na jej adresu
nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, z ktorého by rezultovala potreba dočasnej úpravy jeho práv.
Najmä nepredložil dôkaz, na základe ktorého by bolo možné odňať zo starostlivosti matky na celý deň
8-mesačné batoľa. K odvolaniu priložila lekársku správu zo 4.11.2015 podanú PhDr. E. U. klinickou
psychologičkou, z ktorej záveru vyplynulo, že mal. Q. odmietol rozprávať o návšteve u otca s tvrdením,
že si už nepamätá a predrozvodová situácia v rodine ho aj naďalej negatívne ovplyvňuje, najmä jeho
emocionalitu a reguláciu správania. Psychologička v správe konštatovala, že je nevyhnutná regulácia
správania obidvoch rodičov, najmä zdržať sa negatívnych vyjadrení na adresu druhého rodiča.

Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia v odvolaní nie sú pravdivé,
nezodpovedajú skutočnosti a vyhovenie odvolaniu matky odvolacím súdom by bolo v rozpore so
Zákonom o rodine. Podľa jeho názoru, matka v odvolaní uvádza svoje subjektívne a ničím nepodložené
závery, viac sa zaoberá ich manželským vzťahom, od čoho odvodzuje akési jej právo výlučne rozhodovať
o jeho styku s maloletými deťmi. Nie je schopná racionálneho uvažovania a najmä nemá schopnosť
pochopiť, že on takisto ako ona má právo stretávať sa s deťmi, podieľať sa na ich výchove, na ich
radostiach, má právo vedieť o ich zdravotnom stave a pomáhať im v živote. Jej tvrdenie, že mu
umožňovala pravidelný styk s deťmi do 9.9.2015 nie je pravdivé, pretože s deťmi sa mohol stretávať
iba na základe jej dobrej vôle a momentálnej nálady. Zdôraznil, že toto svoje tvrdenie preukázal v
konaní o veci samej predložením rozsiahlej komunikácie s matkou správami SMS, z ktorých je zrejmé,
že mu bezdôvodne obmedzovala a dokonca znemožňovala styk so synmi. Jej tvrdenia, že mal. Q. ho
napodobňoval, pretože on sa za prítomnosti maloletého choval nevhodne k matke tým, že ju ponižoval
a zosmiešňoval, označil za absurdné, tvrdiac, že tak sa voči matke detí nikdy nechoval. Bola to práve
matka maloletých detí, ktorá sa počas rozhovoru s ním na jeho otázku „prečo odišla zo spoločnej
domácnosti“ vyjadrila za prítomnosti detí tak, „lebo tak ti najviac ublížim, keď ti vezmem deti.“ Podľa
jeho názoru matka maloletých detí na očiernenie a zneváženie jeho osoby neváha použiť aj mal. Q.,
ktorý mal údajne pred psychologičkou PhDr. U. opakovať vetu, že matka nevie variť ryžu, ktorú vetu
spontánne po maďarsky opakoval. V tejto súvislosti uviedol, že nikdy takúto vetu pred mal. Q. nepovedal
a je málo pravdepodobné, že by ju maloletý hovoril pred psychologičkou, pretože maďarsky rozumie,
ale hovorí iba niektoré slová. Lekársku správu PhDr. U. zo 4.11.2015 považuje za tendenčnú. Vyjadril



názor, že iný psychológ za jeho prítomnosti s deťmi by určite došiel k iným záverom, ako sú uvedené
v správe menovanej psychologičky. V tejto súvislosti vyjadril súhlas s výchovným opatrením uloženým
napadnutým uznesením, z ktorého výstup bude zaručene objektívny. Zdôraznil, že mal. Q. počas jeho
návštevy ho spontánne objíma, vyjadruje sa, že nechce odísť, že chce ostať u neho aj cez noc, prosí
ho, aby to povedal tete na úrade, aby mu mamka dovolila ostať u neho a že je smutný, keď nie je s
ním. Pokiaľ ide o mal. Q., v čase, kedy je u neho bez prítomnosti matky, nejaví žiadne známky absencie
matky, je hravý, pokojný, vie sa najesť a poobede si aj pospí. Matka ho ako otca nikdy neinformovala o
zdravotnom stave detí a o potrebe mal. Q. mať akúsi špeciálne upravovanú stravu, napriek jej povinnosti
informovať ho o zdravotnom stave detí. Maloletý Q. v jeho prítomnosti konzumoval stravu vhodnú a
zodpovedajúcu potrebám dieťaťa v jeho veku. Deti počas stretnutí s ním majú vhodnú varenú teplú
stravu na obed aj na večeru a trávia s ním čas v rodinnom dome, kde vyrastali až do dňa, kedy matka s
nimi bezdôvodne opustila spoločnú domácnosť. Z odvolania matky vyplýva, že jej vadí, ak sa maloleté
deti v spoločnom rodinnom dome stretnú so širšou rodinou, pričom jej nevadí, že maloleté deti bývajú v
spoločnej domácnosti s jej rodičmi. V tejto súvislosti uviedol, že je prirodzenou túžbou starých rodičov
kontaktovať sa s maloletými deťmi, čo rozhodne je v záujme maloletých detí. Uviedol tiež skutočnosť, že
od času súdom upraveného jeho styku s maloletými deťmi sa učiteľka v MŠ, ktorú mal. Q. navštevuje,
pochvalne vyjadrila, že za posledný mesiac sa maloletý veľmi zmenil, je poslušnejší, spokojnejší, lepšie
sa stravuje a počúva. Z uvedeného vyvodil záver, že vydanie napadnutého predbežného opatrenia
je v záujme maloletých detí. Opodstatnenosť vydania napadnutého predbežného opatrenia vyplýva aj
zo stanoviska kolízneho opatrovníka pred súdom 9.9.2015, ktorý doporučil upraviť jeho styk s deťmi
pravidelne. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 potvrdiť. K vyjadreniu priložil
aj fotodokumentáciu pobytu maloletých detí u neho.

Matka maloletých detí 21.12.2015 doručila Krajskému súdu v Košiciach lekársku správu MUDr. R.
Q., z ktorej vyplýva, že mal. Q. je situáciou v rodine neurotizovaný, pretože si nevie súčasné vzťahy
vysvetliť. Menovaná lekárka v správe konštatovala, že u mal. Q. zistila zmnoženú agresivitu voči matke
aj bratovi, pretože preberá modelové správanie sa otca voči matke. V závere správy uviedla, že by sa
pri vyšetreniach mal. Q. mal zúčastniť aj jeho otec, ktorý to však odmietol.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdiť s odôvodnením, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva potreba
predbežne upraviť styk otca s maloletými deťmi.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade bola splnená zákonná
podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov
daná záujmom maloletých detí na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Otec
maloletých detí dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s deťmi, a to
najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia maloletých detí nežijú spolu a nevedia sa dohodnúť
na podmienkach pravidelnej realizácie styku otca s deťmi, pričom neochota vzájomne kooperovať
vo veci výkonu rodičovských práv a povinností je rozhodne v rozpore so záujmami maloletých detí.
Ustálená súdna prax vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti dovoľuje záver, že dlhodobejšia absencia
niektorého z rodičov pri výchove dieťaťa v tomto prípade najmä u mal. Q., so zreteľom na jeho útly vek,
môže spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné a v najlepšom
záujme maloletých detí. Zároveň je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované
na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je  v záujme detí, aby im
nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s obidvoma rodičmi. Ani jednému z
rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o deti druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).
Je predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné



prostredie a úlohou matky, ktorá v tomto prípade zabezpečuje celodennú starostlivosť o deti, je vytvoriť
priaznivé podmienky na uskutočnenie styku otca s deťmi. Tiež je potrebné zdôrazniť, že vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú interpretáciu účelu predbežného opatrenia v
súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale
predbežné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a
význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný
a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne
výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe,
tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa
poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných
zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach
dieťaťa. Navyše ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku zmierňujú tvrdosť úpravy vo vzťahu k
nariaďovaniu predbežných opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keďže navrhovateľ
nemusí preukazovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ak
sa domáha úpravy rodičovských práv a povinností, nakoľko tu postačuje osvedčenie nevyhnutnosti
dočasnej úpravy pomerov  v záujme dieťaťa. Preto odvolacia námietka matky v tejto súvislosti je
neopodstatnená. Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nenasvedčujú tomu, že by existovali
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku s maloletými deťmi, pretože tvrdenia matky o
nevhodnom modelovom správaní sa otca voči nej pred deťmi nebolo doposiaľ nepochybne preukázané.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že záujem maloletých detí nemožno zamieňať so
subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o
deti. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozsahom a frekvenciou styku otca s deťmi, ktorý zohľadňuje
osobitosti rodinných vzťahov medzi rodičmi, vek detí, ktoré v tomto útlom veku, najmä mal. Q. potrebujú
častejší kontakt s rodičom, v tomto prípade s otcom, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti. Odvolací
súd sa tiež stotožnil s formou styku otca s deťmi, ktorá má byť realizovaná bez prítomnosti matky,
pretože rovnako ako súd prvého stupňa so zreteľom na nevraživosť vzťahov medzi rodičmi plných
animozity je jej prítomnosti pri styku s deťmi neodôvodnená a dokonca kontraproduktívna. Odvolací
súd k správe predloženej matkou v odvolacom konaní podanou MUDr. Q. dodáva, že táto správa má
nepochybne nižšiu výpovednú hodnotu so zreteľom na náročnosť diagnostiky vyžadujúcej znalecké
dokazovanie, ktoré bolo nariadené konajúcim súdom v konaní o veci samej a zistenými skutočnosťami
na základe znaleckého dokazovania sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu
pre rozhodnutie vo veci samej, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa opodstatnenosťou
všetkých skutočností uvádzaných oboma rodičmi po zistení, že napadnuté uznesenie bolo vydané v
najlepšom záujme maloletých detí. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol vyššie dôvody.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9P/142/2015", "guid": "4f360dbd-b958-4999-a9c9-addb093698db:a248754e-8e82-4000-8264-ed8b5bb20989", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}