{"guid": "3c0ac025-358a-424a-a4a8-ff78874c925e:fc44d586-8623-4ee2-9aa1-7f0bd9edcba4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1", "spisova_znacka": "6Sp/19/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/19/2015 z 1. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. septembra 2015, sp. zn. 6Sp/19/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1", "identifikacne_cislo": "8015200366", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Škorpilová", "sudca_id": 912, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-skorpilova-912", "datum_vydania": "2015-09-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc44d586-8623-4ee2-9aa1-7f0bd9edcba4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/19/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200366
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200366.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Humenné,
katastrálny odbor, Štefánikova č. 18, Humenné, za účasti H. O., bytom Y. R. XX, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia Správy katastra Humenné č.k.: V XXXX/XX zo dňa 12 decembra 2011
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozhodnutie Správy katastra Humenné č. k. : V-XXXX/XX  zo dňa 12. decembra 2011.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č.k. : V - XXXX/XX zo dňa 12.12.2011 Správa katastra Humenné ( ďalej
len „odporca“ ) ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ustanovenia § 18 ods. 2
písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v platnom znení ( ďalej len „Katastrálny zákon“ ) rozhodol o návrhu na vklad
záložného práva podaného dňa 22.12.2009, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a H. O. ako záložcom zastúpeným na základe
splnomocnenia advokátom Mgr. Brunom Žlnayom,  so sídlom Stavbárska 7, Bratislava tak, že návrh na
vklad podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.

Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy  o zmene a doplnení niektorých zákonov
s účinnosťou od 01.10.2013 boli podľa § 8 písm. e) správy katastra zrušené. Podľa § 9 ods. 4 citovaného
zákona povinnosť správy katastra prešla na okresný úrad. Z uvedeného dôvodu súd v konaní pokračoval
na strane odporcu s Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor.

Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 20.02.2009 uzavreli zmluvu o úvere podľa § 497 a
nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka H. O. ako dlžník a navrhovateľ ako veriteľ. Súčasťou
zmluvy je aj plnomocenstvo, ktorým dlžník splnomocňuje advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, aby za
účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka.

Ďalej uviedol, že dňa 22.12.2009 mu bol doručený návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva
č. XXX/XXXX - R. zo dňa 01.12.2009 uzavretej podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho
zákonníka medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Mgr. Brunom Žlnayom ako zástupcom H. O. -
záložcu na základe splnomocnenia. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti a to stavba - rodinný
dom, súp. č. XXX, postavená na parc. registra C KN XXX, parc. registra C KN XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti podielu 1/1, nachádzajúce sa v k.ú. J., zapísané na LV č. XXX.



Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnom úkone
sa môže dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobu splnomocniteľ, ktorý udelí za týmto účelom
plnomocenstvo splnomocnencovi,  v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je
nepochybné, že udelenie plnomocnenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa
§ 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýto prejavom spájajú.

Konštatoval, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žlnayovi, ktoré je súčasťou zmluvy o
úvere, ktorým dlžník H. O. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou
osobou a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve záložcu je neurčité a nezrozumiteľné. V predmetnom splnomocnení nie je výslovne určené
na ktoré nehnuteľnosti ( identifikované podľa parcelných čísiel, listu vlastníctva, katastrálnych území )
sa vzťahuje, teda nie je zrejmé či sa jedná o konkrétne nehnuteľností, resp. o všetky nehnuteľnosti
vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný
predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako
ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, ktoré budú v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu, alebo ktoré budú podľa katastrálneho portálu
zapísané na listoch vlastníctva tvoriacich prílohu zmluvy o úvere je neurčitá a nezrozumiteľná. Ani
záložca ani záložný veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa
splnomocnenie vzťahuje, resp. bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento názor bol potvrdený viacerými
rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky  i v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/17/2007.

Dôvodil, že možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník H. O. mal možnosť zvoliť si sám svojho
zástupcu, pretože zmluva o úvere bola podpísaná 20.02.2009, ale plnomocenstvo bolo prijaté dňa
22.10.2009, čo sa mohlo diať  bez vedomia splnomocniteľa. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v
zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie, prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a
klientom. Je teda možné predpokladať, že advokát Mgr. Bruno Žlnay je vopred určený navrhovateľom
a preto možno pochybovať o tom, či bude dôsledne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Podľa názoru
odporcu je plnomocenstvo neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej
zmluvy čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka
nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote ako je výška plnenia povinného z úverovej
zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát
dlžníka má hájiť jeho záujem v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka
záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy
o úvere,  alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatenej pohľadávky splnomocniteľa na účet
záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo,  z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej
strany ( veriteľa ) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa ( dlžníka ) môže byť aj v rozpore s ustanovením
§ 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii.

Odporca ako ďalší nedostatok návrhu na vklad a záložných zmlúv videl to, že návrh i zmluvy neboli platne
podpísané. Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované.
Pre platnosť návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Dôvodil, že pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad ( napr. neplatnosť
zmluvy, resp. plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka ) je povinný návrh na vklad zamietnuť.
Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložná zmluva neboli platne podpísané, neboli splnené
hmotnoprávne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Ďalším hmotnoprávnym nedostatkom
je aj neurčité a nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom na to, že ide  o
podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje neplatnosť
zmluvy absolútnu.



Citoval § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a konštatoval, že v
danom prípade nie sú podmienky na vklad splnené. Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozhodnutia.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu, namietal že správny orgán prejudikuje neplatnosť splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na
základe správneho uváženia, ktoré neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý
a zrozumiteľný a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej
zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Podľa názoru odporcu v prípade splnomocnenca
Mgr. Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
preto je dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná.
V tejto súvislosti dôvodil, že Katastrálny zákon, tak ako aj Občiansky zákonník neustanovuje podstatné
obsahové náležitosti dohody o splnomocnení uzavretej medzi záložcom a zástupcom záložcu a
to ani v spojení s ustanovením § 17 Správneho poriadku. Správny poriadok pre zastúpenie na
základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na
platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností a teda účastník
katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o
splnomocnení a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v
mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo, ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve
záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že základná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy
vo vlastníctve záložcu.

Ďalej uviedol, že ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na právne tituly a nie na
plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne uvereným
podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom kto, koho a načo splnomocňuje. Žiadne jeho
ustanovenie nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo
zaniknúť právo. Aplikácia ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti
plnej moci je aj s poukazom na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky len šikanóznym výkladom
práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku. Preto neobstojí tento právny názor, podľa
ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľností. Platné právo
na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje
takýto úkon vykonať dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci.

Vo vzťahu k záveru, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje konflikt argumentoval,
že takýto záver musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a to v rámci správneho
konania minimálne v kontexte  s ustanovením § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Pokiaľ teda odporca
mal pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu, mal konanie prerušiť a zaobstarať si
spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo  však preukázateľne neurobil a za účelom overenia si takéhoto
svojho konštatovania, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku si nezabezpečil ani len
vyjadrenie, či už písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia
rozhodnutia nie je zrejmé na základe akých skutočností odporca dospel k takémuto zisteniu a ani
odôvodenie tohto záveru. Je nepochybné, že advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony.
Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany odporcu, a toto z uvedeného
dôvodu nemohlo viesť k takejto právnej úvahe. Splnomocnený právny zástupca bol vybratý zo zoznamu
advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu
nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie
odporcu o údajnom konflikte, resp. údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a
dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave.

K argumentácii odporcu o existencii predtlače a údajnej bližšej nešpecifikovanej skutočnosti, ktorá má
mať vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa uviedol, že odporca sa vôbec nezaoberal a riadne
neoboznámil s textom úverovej zmluvy, ktorej sa žiadna spomínaná predtlač nenachádza a rozhodoval
na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených dojmov a pocitov, namiesto riadnej právnej
argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Takéto rozhodnutie
možno označiť za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože nevychádza z nenáležite zisteného skutkového
stavu. K názoru odporcu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom
úverovej zmluvy a predmetnom záložnej zmluvy uviedol, že predmetná záložná zmluva napĺňa funkciu
zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom.



Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Plní svoju funkciu tým,
že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním
bola zabezpečená nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno
vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva a to funkcia zabezpečovacia a funkcia
uhradzovacia. Zabezpečovacia funkcia spočíva  v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne
svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť so
zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť, nie povinnosť záložné právo vykonať a uspokojiť
sa zo zálohu. Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy má odporca rozhodnúť o vklade napĺňa
výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak by aj po kladnom rozhodnutí došlo k naplneniu uhradzovacej
funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka,  záložný
veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu
po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnotu výťažku z predaja zálohu a
nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z tohto predaja. Náklady
vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Podľa § 151m
ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku,
záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá
prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v
súvislosti s výkonom záložného práva.

Ďalej argumentoval, že na základe týchto ustanovení je zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad,
ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva, zákonom danú povinnosť vrátiť
hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore
s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a
hodnotou nehnuteľnosti.

V závere opravného prostriedku namietal, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve
nesprávne právne posúdil, na základe čoho vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa § 244 ods. 1,2  O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup správneho orgánu\").

Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie,
ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a
odporca svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 24.08.2015 a 07.07.2015,
pričom súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Nariadeného pojendávania sa
nezúčastnil účastník konania H. O., ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené
dňa 29.06.2015, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 22.12.2009 návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - R. do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu
je Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - R. uzavretá podľa § 151a  a nasledujúcich
ustanovení Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a H. O. ako záložcom
zastúpeným na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Brunom Žlnayom, so sídlom Stavbarská 7,
Bratislava. Z článku II. predmetnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného



práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.02.2009 uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Ďalej z tohto článku nesporne vyplýva, že
táto záložná zmluva má slúžiť na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi a to na
vrátenie istiny úveru v sume 700 Eur a ďalších poplatkov, vrátane úrokov z omeškania.

Súčasťou administratívneho spisu je aj zmluva o úvere zo dňa 20.02.2009 uzavretá podľa ustanovenia
§ 497 a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka medzi dlžníkom H. O. a navrhovateľom ako
veriteľom. Obsahom tejto zmluvy je aj predtlačený text plnomocenstva, podľa ktorého dlžník splnomocnil
advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, aby okrem iného dlžníka zastupoval v rozsahu cit.: „ ..... za účelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa - spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim
záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552
Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v mojom vlastníctve alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www. katasterportal.sk zapísané
na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa a súčasne
tohto splnomocnenia ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním
riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere, ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od
uzatvorenia záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká
k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložného právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto
splnomocnenie udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania alebo
uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka veriteľa zo zmluvy  o úvere pozostávajúce
z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na
spísanie záložnej zmluvy a nákladov na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností“.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra,  záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,



b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,
d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení
a s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že
odporca ako orgán verejnej moci postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho
kompetencii je aj rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V rámci rozhodovacieho procesu posudzuje
náležitosti zmluvy z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 osa. 1 a 2 Katastrálneho zákona
kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že udelené plnomocenstvo je svojim obsahom neurčité a
nezrozumiteľné.  Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným
právnym úkonom,  ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená
v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať a podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Dlžník v plnomocenstve tvoriaceho obsah vyššie citovanej zmluvy o úvere splnomocnil advokáta
na uzavretie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré „v čase uzavretia záložnej zmluvy sú v jeho
vlastníctve, alebo ktoré sú podľa katastrálneho portálu www. katasterportal.sk zapísané na listoch
vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere“.  Takto formulovaný text plnomocenstva nespĺňa
základné náležitosti právneho úkonu a to určitosť a zrozumiteľnosť. Zrozumiteľnosť právneho úkonu
znamená, že adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Právny úkon je určitý vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo
keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Určitosť a zrozumiteľnosť písomného prejavu je
objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodného pochybnosti medzi
účastníkmi právneho vzťahu ani u osôb nezúčastnených na zmluvnom vzťahu. Z obsahu plnomocenstva
zakomponovaného vo vyššie citovanej zmluve o úvere nie je jasná a zrozumiteľná vôľa dlžníka,



ku ktorým nehnuteľnostiam malo byť zriadené záložné právo. Chýba ich bližšie označenie, aspoň
parcelným číslom, katastrálnym územím, podielom a podobne. K zmluve o úvere nie je pripojený ani list
vlastníctva, ktorý mal tvoriť jej prílohu a ktorý mal špecifikovať tieto nehnuteľnosti.

Súd sa stotožňuje aj s názorom odporcu, že vzhľadom k spornej zmluve o úvere nie je možné odstrániť
rozpor, či dlžník pri uzatváraní zmluvy  mal možnosť voľby výberu advokáta a či mienil uzavrieť aj
zmluvu o plnomocenstve. Zmluva o úvere je vyhotovená ako predtlač s obsahom plnomocenstva priamo
v zmluve ( strede textu ), bez  ďalšej prezentácie, prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi
advokátom a klientom. Na rovnakej strane zmluvy sú v texte uvedené aj zmluvné podmienky pre
poskytnutie výšky úveru a podmienky jej vrátenia. Z celého kontextu tejto zmluvy nie je možné preto
vysloviť jednoznačný právny záver akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy,  a či mienil udeliť
aj plnomocenstvo advokátovi.

V danom prípade je opodstatnená zo strany odporcu aplikácia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého zastupovať nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Z väčšieho množstva totožných konaní
vedených na tunajšom súde je nesporné, že osoba advokáta Mgr. Bruno Žlnay vystupoval vo viacerých
úverových obchodoch navrhovateľa a uzatváral zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových
- veriteľových dlžníkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo 150/2012 zo dňa 11.06.2013 vyslovil právne
vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť vybrať so osobu splnomocnenca
a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto
skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či
výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho
zastupovania záujmov úverového dlžníka.

Odporca správne vec posúdil, ak poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ svojim konaním nezohľadnil
výšku úveru a jeho príslušenstvo pri uzavieraní záložnej zmluvy, ktorá sa týka celého nehnuteľného
majetku záložcu v ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia z úverovej zmluvy a tým ohrozil dobré
mravy.  Zo zmluvy o zriadení záložného práva je nesporné, že predmetom záložného práva majú byť
nehnuteľnosti a to stavba rodinného domu, súp. č. XXX, stojaca na parc.  C KN č. XXX ako aj parcela
zastávané plochy a nádvoria C KN č. XXX o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXX pre k.ú. J.. Pritom
výška pohľadávky, resp.  istina úveru je 700 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a   povinností z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Zábezpeka, či už formou zálohu alebo zabezpečovacieho prevodu práva by mala rozsahom a obsahom
zodpovedať povahe zabezpečovacieho záväzku. Preto je v rozpore s dobrými mravmi dohoda, na
základe ktorej dlžník poskytne veriteľovi pri úvere alebo pôžičke krytie v hrubom nepomere so
zabezpečovanou pohľadávkou.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho
zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so
zákonom.

Krajský súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol  podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má  popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,   proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}