Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoZm/12/2014 z 21. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. októbra 2014, sp. zn. 3CoZm/12/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1510201266.1 Krajský súd Bratislava | 3CoZm/12/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1510201266.1 | 2014-10-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Cenné papiere Citované ustanovenia: ZZŠ, § 30 ods. 1 ZZŠ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6793bc72-f726-4124-912a-61420469e633 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1510201266.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510201266
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510201266.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa Arrow Global Limited,
so sídlom 20-22 Bedford Road, Londýn WC1R-4JS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, práv. zast. SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., Palisády 32, Bratislava, proti odporcovi Z.. S. D., O.., Q..
X.X.XXXX, U. Ž. XXX/X, S. J., o 14.761,30 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 101/2011-261 z 28.10.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 101/2011-261
zo dňa 28.10.2013 vo veci samej potvrdzuje a vo výroku o náhrade trov konania mení tak, že
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm
23/2010-31 zo dňa 26.7.2010, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám právneho
zástupcu náhradu trov konania o námietkach v sume 1.805,42 EUR do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a rozhodol, že sa žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozsudku súd
prvého stupňa uviedol, že z prvopisu zmenky vystavenej v Liptovskom Mikuláši dňa 6.4.2005 zistil,
že sa spoločnosť IT SERVICE s.r.o. zaviazala zaplatiť v Bratislave dňa 16.5.2007 na rad Všeobecnej
úverovej banky, a.s. zmenkovú sumu 454.198,94 Sk. Ďalej zistil, že ako aval za IT SERVICE s.r.o.
zmenku podpísal odporca a na rube zmenky je zapísaný indosament na rad navrhovateľa zo dňa
16.5.2007. Nakoľko bola na zmenku zaplatená suma 9.500,- Sk, navrhovateľ si zo zmenky uplatnil len
sumu 14.761,30 EUR (444.698,94 Sk). Vychádzajúc z obsahu zmenky súd prvého stupňa konštatoval,
že obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zák. č. 191/50 Zb.. Súd prvého
stupňa, zaoberajúc sa okolnosťami, za ktorých bola zmenka vystavená a avalovaná, konštatoval,
že odporca podpísal zmenku ako jeden z dvoch konateľov za vystaviteľa IT SERVICE s.r.o. taktiež
dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke podpísal jednak ako konateľ za vystaviteľa a jednak ako
avalista, a ako konateľ za dlžníka IT SERVICE s.r.o. podpísal aj zmluvu o kontokorentnom úvere. Ďalej
konštatoval, že odporca síce uviedol, že dokumenty podpísal v nemocnici v Liptovskom Mikuláši na
jednotke intenzívnej starostlivosti, na ktorú bol 6.4.2005 okolo 9. hodiny prevezený z práce po náhlej
nevoľnosti, avšak z námietok ani výpovede odporcu nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť záver, že mal v dôsledku zdravotného stavu zníženú schopnosť rozpoznať následky
svojho konania alebo schopnosť svoje konanie ovládať. Poukázal na to, že sám odporca v námietkach
uviedol, že konateľstvo aj obchodný podiel chcel zložiť ešte keď bol na JIS-ke, ale „bolo mu povedané“,
že až po podpise úverovej zmluvy, teda napriek zdravotnému stavu a hospitalizácii odporca vedel,
za akým účelom dokumentáciu podpisuje a podpísať ju chcel, aby spoločnosť, ktorej bol konateľom,



získala od banky kontokorentný úver. Súd konštatoval, že ak by išlo o stav vážne ohrozujúci život alebo
zdravie odporcu, je nepochybné, že by zdravotnícky personál za ním nikoho nevpustil, ani by odporcovi
neumožnil tak rozsiahlu dokumentáciu podpisovať. Za nedôvodnú považoval námietku odporcu, že
zmluva o kontokorentnom úvere mala len potvrdiť existujúci stav, keď pol roka alebo rok predtým VÚB
bez žiadosti a bez zmluvy povolila spoločnosti IT SERVICE na účte možnosť čerpania debetu, nakoľko
sám odporca pri výsluchu na dožiadanom súde 5.8.2013 uviedol, že hneď po podpísaní úveru boli na
konto IT SERVICE s.r.o. presunuté finančné prostriedky 500.000,- Sk. Súd uzavrel, že ak by skutočne
išlo len o zdokumentovanie existujúceho stavu a nie o poskytnutie nového úveru, nebolo by potrebné
finančné prostriedky na účet IT SERVICE s.r.o. presúvať. Súd prvého stupňa neuveril tvrdeniu odporcu,
že nevedel o zmenke a že podpísal ručenie ako fyzická osoba, a to s poukazom na výpoveď svedka Z..
G. J., ktorý za VÚB pripravoval podklady k úverovému prípadu a ktorý vypovedal, že zmluvu dojednal
len s odporcom a keď boli všetky podklady pripravené na podpis, zavolal odporcovi, ktorý povedal,
že je v nemocnici, kam mal za ním ísť a ďalej poukázal aj na to, že zo žiadosti zo dňa 7.3.2005
o uzavretie obchodu vyplýva, že spoločnosť IT SERVICE s.r.o., v mene ktorej žiadosť podpísal aj
odporca, v žiadosti o úver ako druh navrhovaného zabezpečenia uvádza blankozmenku spoločnosti
avalovanú fyzickými osobami. O tom, že zmenka bola odporcovi podstrčená nesvedčí skutočnosť, že
neoznámil banke, že sa necíti byť dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke viazaný a nedomáhal
sa ani neplatnosti týchto úkonov, čo súd považoval za logické, ak sa vopred na avalovaní zmenky s
VÚB nedohodol a pre zlý zdravotný stav nemohol zistiť, že sa stal zmenkovým ručiteľom. Odporca
sa nedovolal neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k VÚB, ešte pred vydaním platobného rozkazu a
samotné tvrdenie v námietkach, že zmenku podpísal nevedomky, nie je možné zamieňať s dovolaním
sa neplatnosti úkonu v zmysle § 40a Obč. zák.. Za neprimeranú označil súd prvého stupňa
námietku týkajúcu sa výšky zmenkovej sumy, nakoľko vychádza zo vzťahu medzi IT SERVICE s.r.o. a
VÚB, založeného zmluvou o kontokorentnom úvere a vychádzajúc z čl. I § 17 zák. č. 191/50 Zb. by túto
skutočnosť odporca mohol namietať, ak by nový majiteľ zmenky konal na škodu dlžníka, skutočnosť
ktorá však v konaní nebola preukázaná. Záverom súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že sa
odporca podpísaním zmenky per aval stal samostatným dlžníkom, a keďže zmenka nebola pri splatnosti
zaplatená, navrhovateľ oprávnene požaduje zaplatenie zmenkovej sumy s úrokom 6 % ročne, pričom
právo na zaplatenie tohto úroku vyplýva z čl. I § 48 ods. 1 zák. 191/50 Zb., ide teda o úrok zákonný, nie
účastníkmi dohodnutý a v žiadnom prípade nemôže byť účastníkmi považovaný za „úžerstvo“, ako ho
odporca označil v námietkach. Výrok týkajúci sa náhrady trov námietkového konania odôvodnil § 142
ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení v sume 1.805,45 EUR. Výrok týkajúci sa náhrady
trov štátu odôvodnil tým, že štátu vzniklo právo na náhradu svedočného 27,64 EUR proti odporcovi, ale
túto mu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko sú tu predpoklady pre oslobodenie odporcu
od súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zrejme zmeniť a zmenkový platobný
rozkaz zrušiť. Namietal, že v konaní došlo k vadám, pretože nebol vzhľadom na svoj zdravotný
stav v konaní riadne zastúpený, ako účastník konania nemal možnosť vzhľadom na jeho zdravotný
stav zúčastniť sa na pojednávaniach v Bratislave a neboli mu doručené všetky dokumenty, týkajúce
sa predmetu konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezistil dostatočne skutkový stav, nevypočul
ostatných svedkov Y. D., N. H., W. A., pracovníkov H. T. S. J., taktiež neboli predložené všetky listinné
dokumenty. Za nesprávny označil rozsudok aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, pretože celé
konanie je vo vzťahu k nemu nespravodlivé, skutočný vinník nie je potrestaný. Poukázal na to, že má
vážne zdravotné problémy, nemá dostatok prostriedkov na dôstojné ľudské živobytie a berú mu strechu
nad hlavou. Z toho dôvodu sa necíti byť v konaní riadne zastúpený v porovnaní s navrhovateľovou veľkou
zahraničnou spoločnosťou a z toho dôvodu žiada súd o ochranu jeho práv.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny až na výrok týkajúci sa náhrady trov konania.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za dôvodné
opakovať, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil. Odporca namietal v odvolaní, že mu neboli doručené všetky dokumenty týkajúce
sa predmetného konania, a preto nemohol vedieť o skutočnom stave. Odvolací súd nepovažoval
uvedené námietky za dôvodné, nakoľko bol odporca ako účastník konania dňa 5.8.2013 vypočutý ako
účastník pred Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, kde mu bol predmetný spis predložený na
nahliadnutie a vyhotovenie fotokópií. Nakoľko bol odporca v poučení, ktoré bolo pripojené k predvolaniu
na pojednávanie poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nemôže už odvolací súd prihliadať na ním už v
odvolaní označené dôkazy. Odporca v odvolaní ďalej poukazoval na to, že sa ako účastník konania bez
právneho vedomia necíti byť riadne zastúpený pred súdom. Odvolací súd túto jeho námietku v súčasnom
štádiu konania už nepovažoval za dôvodnú a nepovažoval za potrebné postupovať podľa § 30 O.s.p.
a odkázať odporcu na Centrum právnej pomoci, nakoľko konanie o námietkach je konaním špecifickým,
konaním v ktorom sa uplatňuje tzv. koncentračná námietka, teda v konaní je súd oprávnený zaoberať
sa výlučne tým, čo odporca uviedol vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, tieto
vzhľadom na § 175 ods. 1 a 3 O.s.p. nemôže už rozširovať, a preto postup podľa § 30 O.s.p.
odvolací súd nepovažoval za potrebný pre ochranu práv odporcu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca ako fyzická osoba nepodnikateľ, podpísal predmetnú zmenku len
ako aval, pričom dlžník zo zmenky, spoločnosť IT SERVICE s.r.o. Liptovský Mikuláš bola vymazaná z
obchodného registra, takže jediným subjektom, ktorý bude povinný plniť, je odporca, ktorý nie je priamo
dlžník. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že odporca poberá starobný dôchodok, nevlastní iný majetok
väčšej hodnoty a má takmer 70 rokov, má vážne zdravotné problémy, ktoré nemajú len prechodný
charakter. So zreteľom na uvedené okolnosti a skutočnosť, že navrhovateľom je obchodná spoločnosť,
pre ktorú nepriznanie náhrady nebude mať likvidačný charakter, dospel odvolací súd k záveru, že v
prejednávanej právnej veci sú dané dôvody mimoriadneho zreteľa hodné, ktoré oprávňujú súd použiť
ustanovenie § 150 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania o námietkach
nepriznať, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 220
O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.

Za použitia moderačného oprávnenia, uvedeného v § 150 ods. 1 O.s.p. z už uvedených dôvodov
nepriznal odvolací súd navrhovateľovi ani náhradu trov odvolacieho konania, hoci inak by mal na ňu
podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.