{"guid": "3c043322-14b7-46e8-9ee4-a7b4e1938171:5f7190de-b271-4bfe-a3d0-5b54cb3d6ff4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1", "spisova_znacka": "12CoP/7/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/7/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. júna 2016, sp. zn. 12CoP/7/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1", "identifikacne_cislo": "6214203663", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f7190de-b271-4bfe-a3d0-5b54cb3d6ff4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203663
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214203663.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky S. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J.B. XX,
XXX XX E. T., právne zastúpenej JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti odporcovi X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. č.
XX, XXX XX J., právne zastúpenému JUDr. Juditou Kučerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom J. Kráľa 1376/A, 936 01 Šahy, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému C. I. I. M., nar. XX. XX. XXXX a k maloletému V. S. M., nar. XX. XX.
XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo E. T., na
čas po rozvode, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
7P/77/2014-295 zo dňa 07. 10. 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k.
7P/77/2014-324 zo dňa 11. 11. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu č. k. 7P/77/2014-295 zo dňa 07. 10. 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
okresného súdu č. k. 7P/77/2014-324 zo dňa 11. 11. 2015 vo výrokoch, ktorými boli maloleté deti C.
I. I. M., nar. XX. XX. XXXX a V. S. M., nar. XX. XX. XXXX zverené do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, o výživnom, o úprave styku (druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy výrok) a v
súvisiacom výroku o trovách konania (ôsmy výrok) vrátane výrokov o trovách konania štátu (prvý a druhý
výrok dopĺňajúceho rozsudku)   z r u š u j e   a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“)  odvolaním napadnutým
rozsudkom zo dňa 11. 11. 2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11. 11. 2015 manželstvo
navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa XX. XX. XXXX pred Matričným úradom v J. rozviedol (prvý výrok).
Maloleté  deti C. I. I. M., nar. XX. XX. XXXX a V. S. M., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“)
na čas po rozvode zveril  do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že každý z rodičov
bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti po dobu jedného týždňa v čase od nedele od 18:00
hod.  do nasledujúcej nedele do 18:00 hod.  s tým, že obidvaja majú právo maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok (druhý výrok).  Okresný súd určil, že prevzatie maloletých detí do osobnej
starostlivosti druhého rodiča  bude  realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má deti práve vo
svojej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý bude mať v ďalšom období dieťa
podľa rozhodnutia súdu vo svojej osobnej starostlivosti a to vždy v nedeľu o 18:00 hod. (tretí výrok).
Okresný súd počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné  neurčil (štvrtý výrok). Styk s
maloletými deťmi upravil tak, že odporca je oprávnený  stýkať sa s maloletými deťmi počas vianočných
sviatkov každý párny rok od 24. 12. od 08:00 hod.  do 26. 12. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 27.
12.  od 08:00 hod.  do 01. 01. do 18:00 hod. a počas letných prázdnin od 01. 07.  od  08:00 hod.  do 15.
07. do 19:00 hod. a od 01. 08. od  08:00 hod. do 15. 08. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov
vo Veľkonočný pondelok každý nepárny rok od 08:00 hod. do 17:00 hod. (piaty výrok). Navrhovateľka je
oprávnená  stretávať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. 12. od
08:00 hod. do 26. 12. do 18:00 hod.  a každý párny rok od 27. 12. od 08:00 hod. do 01. 01. do 18:00 hod.,
počas letných prázdnin od 15. 07. od 19:00 hod.  do 01. 08. do 08:00 hod.  a od 15. 08. od 18:00 hod.



do 31. 08. do 08:00 hod (šiesty výrok). Okresný súd uložil obom rodičom, pokiaľ majú maloleté deti vo
svojej starostlivosti, povinnosť  maloleté deti na stretnutie s druhým rodičom riadne pripraviť a odovzdať
ich druhému rodičovi (siedmy výrok). O trovách konania rozhodol okresný súd  tak, že účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania (ôsmy výrok).
Okresný súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11. 11. 2015 uložil navrhovateľke  povinnosť  nahradiť trovy
konania štátu vo výške 348,06 Eur na špecifikovaný účet Slovenskej republiky - Okresného súdu Veľký
Krtíš vedeného v Štátnej pokladnici Bratislava, v  lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
(prvý výrok dopĺňacieho rozsudku)  a odporcovi  uložil povinnosť  nahradiť trovy konania štátu vo výške
198,06 Eur na špecifikovaný účet Slovenskej republiky - Okresného súdu Veľký Krtíš vedeného v Štátnej
pokladnici Bratislava, v  lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok dopĺňacieho
rozsudku).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že  sú splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod
manželstva účastníkov, pretože manželstvo účastníkov si od 12.  03.  2014 neplní ani jednu zo
svojich funkcií. Účastníci spolu nežijú, spolu nehospodária a spolu ani nezabezpečujú starostlivosť o
maloleté deti pochádzajúce z manželstva. V dôsledku vzájomných animozít medzi manželmi došlo k
takému citovému odlúčeniu a ochladnutiu vzájomných citov, preto nie je možné očakávať, aby účastníci
obnovili manželské spolužitie. Okresný súd poukázal na to, že  ani za súčasného stavu manželia spolu
nekomunikujú  (ako to aj vyplynulo zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny vo E. T.), preto nie je tu predpoklad na nápravu partnerského vzťahu ani
na jeho obnovení poradenskou formou. Podľa názoru okresného súdu, manželstvo účastníkov je už len
formálnym zväzkom, pričom  rozvod nie je a ani nebude v rozpore so záujmami maloletých detí a to aj
najmä s prihliadnutím na to, že maloleté deti boli často svedkami (podľa vyjadrení obidvoch účastníkov)
vzájomných nedorozumení, hádok medzi manželmi, preto potom  okresný súd manželstvo účastníkov
rozviedol.

Okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že za súčasného stavu sa aktuálne  javí
vhodná pre maloleté deti forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Okresný súd uviedol, že podľa
názoru znalca C.. L. by bolo vhodné, aby sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti podieľali naplno
obidvaja rodičia a zároveň, aby títo vyvinuli dostatok snahy a aby mali dostatok ochoty zlepšiť svoju
komunikáciu ohľadne maloletých detí tak, ako je to v záujme maloletých detí, pričom vzhľadom k
veku detí sa ako vhodný javí interval striedania jeden týždeň. Maloletý C. má vytvorený dobrý vzťah
k odporcovi,  rešpektuje ho ako autoritu a jeho vzťah k nemu je formovaný na základe vzájomných
citov, pričom očakáva od odporcu oporu v situáciách, v ktorých sa sám cíti byť slabý. Pokiaľ sa týka
vzťahu maloletého s navrhovateľkou,  je citovo a emočne sýtený, prežíva pri pocity istoty, bezpečia,
s navrhovateľkou vychádza dobre, rešpektuje ju ako autoritu, aj má voči nej prirodzenú dôveru.
Maloletý má rád obidvoch rodičov, avšak podľa názoru znalca  je neprimerané maloletého vystavovať
k  rozhodnutiu, ktorému rodičovi má byť zverené. Aj počas vyšetrenia maloletého bolo pozorovateľné
kontrolovanie svojich odpovedí a výpovedí, aby tým nepoškodil ani jednému z rodičov. Maloletý V. má
vytvorený prirodzený  vzťah k odporcovi, nemá voči nemu vytvorený odpor, či odstup, odporcu rešpektuje
ako autoritu, akceptuje ho ako citovo blízku osobu. Prirodzene a spontánne vyhľadáva spoločnú blízkosť
s odporcom, spontánne s ním komunikuje,  tento vzťah mu poskytuje dostatočné emočné a citové
zázemie. Vzťah k navrhovateľke je  silne citovo a emocionálne sýtený,  majú vytvorené silné puto,
maloletý navrhovateľke  dôveruje, cíti sa pri nej isto a bezpečne a tiež ju rešpektuje ako autoritu. Ohľadne
rodinnej situácie je  menej uvedomovaný, aj keď na jeho reakciách je vidno, že táto oblasť je aj pre
neho zaťažujúcim prvkom. K týmto témam sa hlbšie odmietal vyjadrovať,  čo podľa vyjadrenia znalca je
známkou obrany proti emóciám, ktoré súvisia s touto situáciou a zaťažujú ho.  Zo záverov znaleckého
posudku vyplynulo, že u navrhovateľky a odporcu je  prítomná potrebná spôsobilosť poskytovať výchovu
a starostlivosť o maloleté deti. Je dôležité, aby sa rodičia oslobodili a vysporiadali s ich skrachovaným
vzťahom a v rámci starostlivosti o deti sa vecne venovali potrebnej komunikácii o veciach maloletých detí.
Znalec ako vhodnú formu starostlivosti o maloleté deti navrhol striedavú osobnú starostlivosť obidvoch
rodičov s prihliadnutím na vek maloletých detí,  školskú dochádzku maloletého C. a predškolskú
dochádzku maloletého S., so striedaním sa v rozmedzí jedného týždňa, ktorý sa javí najvhodnejší a
to najmä s prihliadnutím na vek detí aby tieto neboli dlhšiu dobu odlúčené od jedného z rodičov, preto
okresný súd maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Okresný súd
uviedol, že pri rozhodovaní o zverení detí neprihliadol na  vyjadrenie svedkyne G.. R. K. ohľadne zverenia
maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, jej výpoveď sa okresnému súdu javila ako
tendenčná, nepresvedčivá, bez znalostí jednotlivých súvislostí a bez potrebných poznatkov o pomeroch
odporcu, vychádzajúc len z jednostranného tvrdenia  navrhovateľky.



Okresný súd  výživné na maloleté deti, ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti neurčil,
pretože obidvaja rodičia majú v podstate rovnaké príjmy. Navrhovateľka  je zamestnaná a jej  priemerný
zárobok je vo výške  560,- až 600,- Eur. Odporca je  invalidný dôchodca. Okrem invalidného dôchodku
vo výške 121,- Eur mesačne, má príjem na základe dohody vo výške 65,- Eur a vo výške 200,- Eur
mesačne z brigádnickej činnosti.  Odporca chce začať  vykonávať živnostenskú činnosť, a teda je daný
predpoklad k ďalšiemu zlepšeniu jeho príjmov.
Okresný súd upravil styk navrhovateľky a odporcu s maloletými deťmi za účelom  upevňovania citového
puta k obidvom rodičom. Okresný súd zdôraznil, že  obidvaja rodičia by sa mali snažiť vytvoriť priaznivé
podmienky bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. Poukázal na právo styku, ktoré vyplýva z
Dohovoru o právach dieťaťa i z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý zvýrazňuje záujmy
maloletého dieťaťa na udržiavanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, aby nebolo odtrhnuté od
svojich koreňov, resp., že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov, prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O.s.p“), pretože nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania,
keďže je nesporné, že na rozvrate manželstva v podstate prispeli obidvaja manželia, každý svojou
mierou, pričom konflikty neriešili, tieto neustále stupňovali.
V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku okresný súd uviedol, že v rozsudku okresného súdu č. k.
7P/77/2014 - 295 zo dňa 07. 10. 2015  nerozhodol o trovách konania štátu, preto rozsudok doplnil v
zmysle ust. § 166 ods. 1 a 4 O. s. p.. Poukázal na to, že uznesením okresného súdu č. k. 7P/77/2014-161
zo dňa 07. 11. 2014 bolo priznané svedkovi D. F. Q. svedočné vo výške 46,73 Eur, ktoré bolo poukázané
zo štátnych prostriedkov. Uznesením okresného súdu zo dňa 11. 06. 2015 bola priznaná prekladateľke z
anglického jazyka G.. R. C. odmena vo výška 79,68 Eur za preklad rozhodnutia o priznaní svedočného,
ktorá  bola hradená vo výške 50,- Eur z odporcom zloženého preddavku na trovy dôkazu a suma 29,68
Eur zo štátnych prostriedkov. Uznesením okresného súdu č. k 7P/77/2014-240 zo dňa 11. 06. 2015
bolo priznané znalcovi C.. L. znalečné vo výške 507,36 Eur. Znalečné bolo hradené vo výške  200,-
Eur z odporcom zloženého preddavku na trovy dôkazu a suma 307,36 Eur zo štátnych prostriedkov.
Uznesením Okresného súdu č. k. 7P/77/2014-290 zo dňa 28. 09. 2015 bolo priznané znalcovi C.. L.
znalečné vo výške 62,35 Eur. Znalečné bolo hradené vo výške 62,35 Eur zo štátnych prostriedkov.
Okresný súd náhradu trov konania vo výške 696,12 Eur rozdelil medzi navrhovateľku a odporcu
rovnakým dielom po 348,06 Eur, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré
je nesporovým konaním, a preto nie je možné hovoriť o úspechu, resp. o neúspechu vo veci, čo je
rozhodujúcim kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporových konaniach, a teda štát má
v tomto prípade právo na náhradu trov konania voči obom rodičom v rovnakom pomere. Podľa názoru
okresného súdu u  navrhovateľky neboli splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Okresný súd uviedol, že navrhovateľka je zamestnaná a jej priemerný zárobok je vo výške 560,- a 600,-
Eur mesačne. Okresný súd mal preukázané, že navrhovateľka je v konaní zastúpená advokátkou, ktorej
sa na základe plnej moci na zastupovanie v konaní zo dňa 16. 05. 2014 zaviazala zaplatiť kedykoľvek
všetky výdavky súvisiace so zastupovaním. Keďže navrhovateľka je schopná plniť povinnosť vo vzťahu
k právnemu zástupcovi, v zásade musí byť spôsobilá túto finančnú povinnosť plniť aj vo vzťahu k štátu.
Okresný súd nezistil predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov ani  u odporcu, pretože
poberá invalidný dôchodok vo výške 121,- Eur, ďalej pracuje na dohodu, na základe ktorej zarobí 65,-
Eur a podľa jeho vyjadrenia si brigádnicky privyrobí sumu do 200,- Eur mesačne. Rovnako, ako u
navrhovateľky, odporca je v konaní právne zastúpený advokátom, a teda ak odporca je schopný plniť
si povinnosť vo vzťahu k právnemu zástupcovi, musí byť spôsobilý túto povinnosť plniť aj vo vzťahu k
štátu. Okresný súd prihliadol na to, že odporca zložil preddavok na trovy dôkazu vo výške 250,- Eur a
o túto čiastku znížil jeho povinnosť nahradiť trovy konania štátu.

Proti rozsudku okresného súdu a proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka
v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadla výroky rozsudku ohľadne zverenia maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, o výživnom, o úprave styku (druhý až siedmy
výrok rozsudku) vrátane  dopĺňacieho rozsudku. Navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd zmenil
odvolaním napadnuté výroky a maloleté deti jej zveril do osobnej starostlivosti, odporcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletého C. I. I. M. sumou 50,- Eur mesačne a na výživu maloletého V. S. M.
sumu 50,- Eur mesačne k jej rukám, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode, a zároveň upravil styk odporcu s maloletými deťmi. Podľa jej názoru okresný
súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval v zmysle ustanovenia § 132 O. s. p., pretože niektorými ňou



predloženými dôkazmi sa okresný súd nezaoberal vôbec. Svedeckú výpoveď G.. K., ktorú maloleté deti
navštevujú pravidelne a ktorá dôkladne pozná ich zdravotný stav, okresný súd posúdil ako tendenčnú,
nepresvedčivú bez potrebných poznatkov o pomere odporcu. G.. K. podala svedeckú výpoveď ohľadne
posúdenia, či vzhľadom na súčasný psychický stav detí je pre ne vhodná striedavá osobná starostlivosť
obidvoch rodičov. To, že svedkyňa nepoznala pomery otca, nemá vplyv na to, či pozná psychický stav
maloletých detí. Okrem toho okresný súd nešpecifikoval, v čom videl jej svedeckú výpoveď za tendenčnú
a nepresvedčivú.

Podľa jej názoru okresný súd nesprávne vyhodnotil i to, že s odporcom majú narušenú komunikáciu,
čo potvrdil aj sám odporca, znalec, kolízny opatrovník a v neposlednom rade to konštatoval aj okresný
súd. Narušená komunikácia však nie je z jej strany, ale zo strany odporcu. Táto sa prejavovala počas
znaleckého skúmania, na pohovore u kolízneho opatrovníka. Znalec aj napriek poukázaniu na tieto
skutočnosti žiadnym spôsobom nevysvetlil, aký vplyv môže mať absencia komunikácie rodičov na výkon
striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Zdôraznila, že s odporcom žijú oddelene, odporca ani raz
nezaujal spoločný postup ohľadne výchovy ich maloletých detí, neprispieval na stravné, škôlku, družinu
maloletých detí, nepodieľal sa na nákupe školských pomôcok. Ani raz ju nekontaktoval, čo potrebujú
maloleté deti kúpiť do školy, škôlky, nekomunikoval s ňou ohľadne plnenia si školských povinností
maloletého C.. Dokonca trval na tom, aby oblečenie, ktoré mali deti v mieste jeho bydliska, si pred jej
bytom vyzliekli a odovzdali mu ich. Aj z tohto správania otca vyplýva jeho konfliktnosť  a snaha robiť jej
stále naschvál, pretože sa nevie preniesť cez skutočnosť, že sa ich manželstvo rozpadlo. Z uvedených
dôvodov je potom otázne, akým spôsobom bude prebiehať výkon striedavej osobnej starostlivosti, kde
je nevyhnutné, aby obidvaja rodičia komunikovali a vo veciach výchovy zaujali spoločný postup, pričom
iniciatíva zo strany odporcu nebola žiadna. Znalec C.. L. v znaleckom posudku uviedol ohľadne odporcu,
že sa jedná o osobu „ktorej praktický prístup je pasívnejší, samostatne vytvára menšie množstvo
príležitostí na intenzívnejší vzťah k deťom. Sám v sebe prežíva pozitívne naladenie, hoci zostáva
pasívny.“ Ďalej uviedla, že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
sú kumulatívne, aby obaja rodičia boli spôsobilí deti vychovávať, o striedavú starostlivosť majú záujem,
je to v záujme maloletých  detí a týmto spôsobom budú zabezpečené potreby maloletých detí. Aplikácia
striedavej osobnej starostlivosti však nie je možná, ak medzi sebou rodičia vytvárajú nepriateľské
prostredie, pretože pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú spolupracovať aspoň v nevyhnutnej
miere na zaistení potrieb detí. Pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nestačí konštatovanie
znalca, že rodičia sa musia dokázať oslobodiť a vysporiadať sa so skrachovaným vzťahom a v rámci
starostlivosti o deti sa vecne venovať potrebnej komunikácii o veciach detí. Znalec však sa nevysporiadal
s otázkou, aký vplyv bude mať na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti skutočnosť, že absentuje
komunikácia medzi rodičmi maloletých detí. Zo znaleckého posudku vyplýva, že komunikácia rodičov
detí je poznačená vzájomným odcudzením a konfliktnosťou. Aj minimálne podnety vyvolávajú konflikty,
vzájomné výčitky, nemajú zábrany hádať sa aj pred deťmi, či pred psychológom počas vyšetrenia.
Podľa jej názoru konfliktné prostredie medzi účastníkmi konania bude mať dôsledky na samotný
výkon striedavej osobnej starostlivosti, čo bude nevhodne pôsobiť na výchovu maloletých detí, keďže
konfliktné prostredie medzi účastníkmi konania pretrváva. Odporca s ňou ohľadne výchovy maloletých
detí nekomunikuje, narúša jej výchovné metódy (nepodporuje dochádzku C. v školskej družine, nerobí
si s ním domáce úlohy, nepodporuje ho v štúdiu cudzích jazykov, v návšteve krúžkov, maloletého V.
vyberá z predškolského zariadenia o 12. hod.). Odporca svoje povinnosti presúva na svojich príbuzných,
rodičov a sestru, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti (napr. maloleté deti do školy a škôlky vozí starý
otec, pomáhajú mu finančne), hoci si svoje rodičovské povinnosti musí odporca plniť sám. Okresný súd
nebral na zreteľ potrebu stabilného výchovného prostredia. Zdôraznila, že jedným z určujúcich faktorov
pri rozhodovaní o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti je aj schopnosť rodiča spolupracovať
s druhým rodičom pri výchove. Práve neschopnosť odporcu konať, vzájomná netolerancia medzi ňou a
odporcom boli dôvodmi rozvodu manželov. Odporca na pojednávaní tvrdil, že má vytvorené podmienky
na výkon striedavej osobnej starostlivosti vo E. T., kde má samostatný byt, avšak naďalej žije u svojich
rodičov v V.. Odporca klamal, keď tvrdil, že bude s maloletými deťmi žiť vo E. T., jeho pomery v byte
vo E. T. neboli kolíznym opatrovníkom ani prešetrené. Odporca v rodinnom dome v V. obýva jednu
izbu bez dverí, kde nie sú samostatné dve lôžka, ale iba jedno rozťahovacie lôžku, kde spí odporca s
maloletými deťmi. Okresný súd nebral na zreteľ ani to, že má preberať maloleté deti v nedeľu večer
o 18.00 hod. v mieste bydliska odporcu, t. j. v V., avšak autobusové spojenie z E. T. do V. a naspäť v
tomto období nepremáva a ona motorové vozidlo nemá. Okresný súd sa taktiež nezaoberal majetkovými
pomermi odporcu. Odporca síce tvrdil, že si „vybavuje“  nové živnostenské oprávnenie, keďže pôvodné
si zrušil k 08. 07. 2015. Podľa jej vedomostí je odporca  od 01. 10. 2015 zamestnaný. Odporca v roku



2014 previedol obchodné podiely spoločnosti V., s. r. o. a P., s. r. o., avšak cenu, za akú previedol
tieto obchodné podiely, neuviedol. Podľa jej názoru, odporca je nedôveryhodnou osobou, ktorá neustále
klame v otázkach, či pracuje, koľko zarába, či si hľadá zamestnanie, ohľadne podnikania, kde bude s
maloletými deťmi žiť. Pretože pretrvávajú rozpory medzi nimi i ohľadne platenia nevyhnutných výdavkov
pre maloleté deti (školné, strava, poplatky za družinu, nákup pomôcok do školy, atď.),  okresný súd mal
pri určení striedavej starostlivosti určiť, ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, ktorý z
rodičov si bude na maloleté deti uplatňovať daňový bonus, a tiež mal rozhodnúť, u ktorého z rodičov
budú mať maloleté deti trvalé bydlisko. Okresný súd pri zverení maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov sa nevysporiadal s názorovými, komunikačnými rozdielmi rodičov, ktorí
nie sú zosúladení ani vo výchovnom spolupôsobení.

Navrhovateľka v odvolaní proti doplňujúcemu rozsudku žiadala, aby odvolací súd zmenil doplňujúci
rozsudok tak, že zaviaže odporcu nahradiť trovy konania štátu v sume 546,12 Eur.  Pokiaľ štátu vznikli
trovy súvisiace so svedočným svedka D. Q., tieto náklady vznikli z dôvodu, že odporca ho navrhol
vypočuť ako svedka. Jeho svedecká výpoveď v konaní nepreukázala tvrdenia uvádzané odporcom a
na preukázanie rozvratu v rodine nebola ani  potrebná.  Dôvod rozvodu medzi manželmi bolo totiž
citové ochladenie medzi manželmi, neschopnosť vzájomne komunikovať, názorové nezhody, povahové
odlišnosti, jej obmedzovanie zo strany odporcu. Pokiaľ teda vznikli výdavky v súvislosti so svedeckou
výpoveďou svedka Q., tieto by podľa jej názoru mal znášať odporca, a takisto by mal znášať trovy
znaleckého dokazovania, ktoré bolo navrhnuté odporcom. I naďalej zotrváva na tom, že striedavá
osobná starostlivosť je z emocionálneho hľadiska nevhodná pre maloleté deti, pretože účastníci konania
vzájomne nekomunikujú a táto situácia sa nezlepšila ani po vyhlásení rozsudku.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd dostatočne
zistil právny a skutkový stav veci. Striedavá osobná starostlivosť je v záujme maloletých detí, ako
to vyplýva zo znaleckého posudku C.. V. L. č. 8/2015, z výsluchu znalca a z vyjadrenia kolízneho
opatrovníka. Navrhovateľka je držiteľkou vodičského preukazu. Toho času prebieha rekonštrukcia bytu
na L. ul. č. XX vo E. T., kde majú maloleté deti trvalý pobyt, pretože navrhovateľka zdevastovala
byt pri jej odsťahovaní sa. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, ktorá krivo obviňuje jeho osobu.
Poukázal na to, že počas trvania manželstva sa snažil o to, aby boli rodina a vychovávali maloleté
deti v láske a v porozumení. Odporca  ďalej vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že ich
komunikačná bariéra má dlhodobejšiu históriu, začala sa vtedy, keď sa objavila kríza v manželstve.
Vzájomné odcudzenie malo svoje dopady pred rozvodovým konaním, pokračuje aj v súčasnosti po
rozvode, a tak ostáva na vôli ich oboch, aby upravili, zlepšili komunikáciu pre dobro detí. Spoločným
menovateľom pre pretrvávajúcu krízu zo strany navrhovateľky je robenie „naschvál“, resp. schválností.
Režim striedavej osobnej starostlivosti detí predkladá rodičom vysoké ľudské osobnostné požiadavky, a
teda deti sa nikdy nemôžu stať rukojemníkmi neznášanlivosti rodičov. Návrh navrhovateľky na zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti nemôže akceptovať, pretože má tendenčný charakter za
účelom odlúčiť ho od maloletých detí, aby boli zmanipulované ňou a jeho postavenie otca by bolo len
minulosťou.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec prejednal v medziach daných odvolaním, v
rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a rozsudok okresného súdu č. k. 7P/77/2014-295 zo dňa 07. 10. 2015  v spojení s dopĺňacím
rozsudkom okresného súdu č. k. 7P/77/2014-324 zo dňa 11. 11. 2015 vo výrokoch, ktorými boli maloleté
deti C. I. I. M., nar. XX. XX. XXXX a V. S. M., nar. XX. XX. XXXX zverené do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, o výživnom, o úprave styku (druhý, tretí, štvrtý, piaty, šiesty, siedmy výrok)
a v súvisiacom výroku o trovách konania (ôsmy výrok) vrátane výrokov o trovách konania štátu (prvý a
druhý výrok dopĺňajúceho rozsudku)  podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.)  z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu a
zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
(§ 113 ods. 1 O.s.p.) tak, že ich zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (navrhovateľky
a odporcu).
V priebehu prvostupňového konania navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti.



Z ustanovenia  § 24 ods. 2 zák. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj „Zákon o rodine“) vyplýva, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Odvolací súd uvádza, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti znamená  zveriť dieťa do
starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Striedavá
osobná starostlivosť umožňuje maloletému dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi,  prispieva tak
k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju v prípade, ak sú uvedeným spôsobom lepšie zaistené
potreby maloletého dieťaťa v porovnaní s jeho zverením jednému z rodičov.

Je nesporné, že dieťa má právo na oboch rodičov. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho
poriadku vychádza zo znenia čl. 18 ods.1 Dohovoru  o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva „Štáty, ktoré sú
zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada,
že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.“

Ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine neumožňuje bezdôvodne odmietnuť zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch
rodičov za splnenia podmienok, že obidvaja rodičia sú spôsobilí reálne dieťa vychovávať a ak o osobnú
starostlivosť majú obidvaja rodičia záujem. Pokiaľ záujem o striedavú starostlivosť prejaví len jeden z
rodičov, eventuálne ak jeden z rodičov bude zabraňovať snahe druhého rodiča o uzatvorenie dohody
ohľadne striedavej osobnej starostlivosti, nie je daný dôvod na vydanie zamietavého rozhodnutia súdu.
Aj v týchto prípadoch súd  musí skúmať, či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Podstatnou
okolnosťou pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je, aby rodičia vedeli medzi
sebou kvalifikovaným spôsobom komunikovať.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil,  že komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom bola
a je i toho času  vážne narušená, pričom medzi nimi dochádza(lo)  ku konfliktným situáciám, a to i
pred maloletými deťmi. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu navrhovateľky, odporcu, z obsahu odvolania
navrhovateľky,  z vyjadrení odporcu k odvolaniu navrhovateľky.

I Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor socálnych vecí a rodiny E. T. v správe zo dňa 07. 10.
2014 (č.l. 103-104 spisu) uviedol : „Psychologický rozchod, resp. rozvod manželského spolužitia v
tomto prípade vnímame ako neukončený, ale nezvratný proces. Napätie vznikajúce v tomto procese sa
dostáva do komunikácie v súvislosti s rodičovskými kompetenciami. Tým pádom často stráca vecnosť
a je plná negatívnych emócií z oboch strán. Deti sú (podľa popisu oboch klientov) jednoznačne rady
v prítomnosti každého z rodičov, ale zároveň majú výrazné obavy zo vzniku hádky medzi rodičmi
vždy, keď „hrozí“ ich spoločné stretnutie. Čím dlhšie je obdobie nejasností a nedostatočnej spolupráce
medzi rodičmi, vnútorná tenza narastá. Výhrady jedného rodiča voči druhému sú vo svojej podstate
riešiteľné prostredníctvom vecnej komunikácie, ktorej sú obaja schopní v prípade, že sa rozhodnú túto
komunikáciu vecne nielen začať, ale držať sa jej zásad počas celého rozhovoru aj na jeho konci.“

Zo znaleckého posudku č. 8/2015 znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí,
Klinická psychológia dospelých V. L. vyplýva: „Komunikácia rodičov detí je poznačená vzájomným
odcudzením a konfliktnosťou. Aj minimálne podnety vyvolávajú konflikty, vzájomné výčitky, nemajú
zábrany hádať sa aj pred deťmi, či psychológom počas vyšetrenia.“

Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov je potrebné, aby bola medzi rodičmi kvalifikovaná (plne hodnotná) komunikácia, nepostačuje
základná komunikácia, pretože rodičia musia vedieť komunikovať ohľadne podstatných otázok
týkajúcich sa  starostlivosti, výchovy maloletých detí, ich zdravotného stavu, plnenia si školských
povinností, rozvíjania záujmov maloletých detí, musia promptne spoločne riešiť krízové situácie,
problémy, ktoré sa pri starostlivosti o maloleté deti  môžu vyskytnúť, a to bez hádok, výčitiek, bez
vzájomného osočovania, pričom rodičia musia byť voči sebe tolerantní, musia si vedieť  poskytnúť
vzájomnú pomoc a informácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté deti.



Odvolací súd konštatuje, že realizácia striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť dôvodom pre
prehlbovanie konfliktných situácií, neznášanlivosti medzi rodičmi, čo by bolo jednoznačne v rozpore so
záujmami maloletých detí.

V odôvodnení napadnutého rozsudku skúmanie uvedeného podstatného hľadiska pri zverení maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov absentuje. Okresný súd sa taktiež
nevysporiadal s otázkou, či odporca vie reálne samostatne bez pomoci príbuzných poskytnúť náležitú
starostlivosť o maloleté deti, zabezpečiť ich potreby, či sa odporca pravidelne informuje ohľadne
zdravotného stavu maloletých dotazom na pediatra, alergológa, psychológa, poskytuje adekvátnu
starostlivosť pri  zdravotných problémoch maloletých detí (napr. sprevádza maloleté deti pri lekárskych
vyšetreniach, vie aké lieky maloleté deti užívajú), či sa pravidelne informuje v škole o školských
výsledkoch maloletého C. I. I., či sa zúčastňuje združení v škole, v materskej škole, či mu jeho zdravotný
stav umožňuje podieľať sa pri vzdelávaní maloletého (podľa navrhovateľky  odporca trpí biologicky
podmienenou poruchou dyslexie), akým spôsobom pomáha maloletému s prípravou na vyučovanie,
ako zabezpečuje školskú dochádzku maloletého, v akom rozsahu prispieva na výživu maloletých detí
výživným, či sa  podieľa  na zabezpečení  potrieb maloletých detí.

Okresný súd totiž pri zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov musí
mať náležitým spôsobom zistené, či odporca, ktorý sám nezabezpečoval osobnú starostlivosť o dve
maloleté deti, ju bude vedieť reálne zabezpečiť. Nepostačuje totiž, že odporca má vytvorený pozitívny
vzťah k deťom, má ich rád,  kardiálnou otázkou je,  či odporca bude  vedieť sám  v každej oblasti života
zabezpečiť všetky potreby maloletých detí, a teda či zverením maloletých detí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov budú  v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine lepšie zaistené
ich potreby ako v prípade, ak by zostali v osobnej starostlivosti navrhovateľky, a teda či zverenie do
striedavej starostlivosti  bude  v najlepšom záujme maloletých detí.

Pretože okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možno konštatovať, že nedostatočne zistil
skutkový stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na predpokladaný rozsah ďalšieho dokazovania, ktorý presahuje rozsah odvolacieho konania
a prihliadnuc na koncentračnú zásadu a zásadu dvojinštančnosti konania, je potrebné, aby dokazovanie
v naznačenom smere vykonal prvostupňový súd.

Pretože okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť,
ako rozsudok okresného súdu vrátane dopĺňacieho rozsudku  v odvolaním napadnutých výrokoch  i v
súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.  h) O. s. p.  zrušiť  a vec
mu   v tomto rozsahu vrátiť na  ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Odvolaním nenapadnutý výrok (prvý výrok) rozsudku zostal nedotknutý (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu
odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/77/2014", "guid": "b230214b-9e92-4099-8d4c-9596365608b4:3f1b19ca-4943-49f1-add8-484c748edc0a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}