Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/398/2016 z 10. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 10. októbra 2017, sp. zn. 15Co/398/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6912208740.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15Co/398/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6912208740.1 | 2017-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 525 ods. 1 OZ, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., § 525 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e024433-2297-40ce-b5c2-2895ae389fc9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6912208740.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/398/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912208740
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6912208740.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Dr. V. D. XXX/X, XXX XX Y. W., 2/ J. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Dr. V. D. XXX/X, XXX XX Y. W., obaja
zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa č. 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
2.885,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 7C/37/2012 zo dňa 21. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej 1/,
žalovanému 2/, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných (odseky II., III., IV.) z r u š u j e a v tomto
rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia 2 885,48 Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu nepreukázania aktívnej legitimácie v
konaní. Žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania. Zároveň priznal náhradu trov konania subjektu
vystupujúcemu v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane žalovaných
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov. Námietke
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevyhovel. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu odôvodnil
nepreukázaním skutočností o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o
bankách“). Okresný súd mal za to, že v konaní žalobca nepreukázal, že pred postúpením pohľadávky
banka žalovaných písomne vyzvala na splnenie záväzku v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách,
že klienti si výzvu prevzali a napriek tomu zostali v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90
dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. O
trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov) vzhľadom na úspech žalovaných 1/, 2/. Rovnako rozhodol
aj o trovách konania vedľajšieho účastníka. Námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevyhovel,
nakoľko súhlas účastníka na strane ktorého vedľajší účastník vstúpil do konania nebol zákonnou
podmienkou účasti vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu.



2. Proti rozsudku okresného súdu v rozsahu zamietnutia žaloby a rozhodnutia o náhrade trov konania
žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných podal odvolanie žalobca. Podľa názoru
žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v
odvolaní poukázal na to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení
pohľadávky spolu s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré
bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
mal povinnosť z týchto oznámení vychádzať. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/2001, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 10Co/387/2015 zo dňa 04. 05. 2016, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo
dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014 sp.
zn. 9Co/133/2013). K platnosti postúpenia pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách uviedol, že toto ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka
pohľadávky. Zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinností vyplývajúcich z tohto ustanovenia
nemožno spojiť s občiansko-právnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá občiansko-právnu povinnosť vo vzťahu ku
klientovi banky, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa §
50 ods. 1 Zákona o bankách. Žalobca je názoru, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Z nedoručením takejto
výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie
vyplývajúce zo zákona o bankách v zmysle ust. § 50 ods. 1 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16. 03. 2016 sp. zn. 12Co/223/2015.
Žalobca tiež vyslovil názor, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že
predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Banka môže postúpiť
peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Ohľadne oprávnenia vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru žalobcom, žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou na
neho prešli všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Žalobca tiež zastáva názor, že pohľadávky banky voči svojim klientom nemožno považovať
za druh pohľadávok, ktoré v zmysle ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť.
Postúpením takýchto pohľadávok totiž nedochádza k zmene v ich obsahu a ani k zhoršeniu postavenia
dlžníka, a preto tento druh pohľadávok nespadá pod okruh výnimiek (ust. § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) so všeobecne platnej zásady, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť
akákoľvek pohľadávka. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu dochádza len k zmene v osobe
veriteľa. Žalobca odvolaním napadol aj rozsudok okresného súdu vo výrokoch o trovách konania, pričom
rozsudok v tejto časti považuje za nepreskúmateľný najmä vo vzťahu k posúdeniu náhrady trov konania
pozostávajúcich z odmeny advokáta zastupujúceho len žalovaného 1/ a vedľajšieho účastníka, pričom
súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z odmeny advokáta aj vo vzťahu k žalovanému 2/.
Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, ktorý v
konaní pred súdom prvej inštancie zároveň zastupoval aj vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považujú za správne po stránke právnej aj skutkovej. Podľa ich názoru okresný súd postupoval správne,
ak posúdil predmetný úkon postúpenia pohľadávky, teda zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.
03. 2011 ako neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa vyjadrili aj k
rozsahu postupovanej pohľadávky, pričom podľa ich názoru z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva,
že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Preto, ak právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku, ktorá nebola ním zosplatnená, postupoval
v rozpore s ustanoveniami Zákona o bankách a tiež aj Občianskeho zákonníka. K otázke preukázania
doručenia písomnej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, žalovaní 1/, 2/ uviedli, že podľa
ich názoru zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní, pričom žalobca predmetnú listinu
v konaní nepredložil, a teda nepreukázal ani jej doručenie do sféry advokáta - dlžníkovi. V súvislosti s
nedoručením písomnej výzvy dlžníkom žalobca v konaní tiež nepreukázal, že by dlžníci boli aj napriek
obdržaniu písomnej výzvy zo strany banky po jej prevzatí v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň
90 dní. Žalobca tak nepreukázal existenciu aktívnej vecnej legitimácie v konaní. K odvolaniu žalobcu
ohľadne priznania náhrady trov konania žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi uviedli, že na strane
žalovaných neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali žalovaným



náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať. Zdôraznili účelnosť vynaložených trov na právnu pomoc
aj zo strany vedľajšieho účastníka v konaní pred súdom prvej inštancie a ochranu spotrebiteľa. Navrhli
rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a správny, a zaviazať žalobcu aj na
náhradu trov odvolacieho konania, a to tak pre žalovaných 1/, 2/ ako aj pre Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS.

4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, s prihliadnutím na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP,
viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej potvrdil ako
vecne správny v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

8. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa
týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

9. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava a
postupníkom EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava bola uzavretá dňa 24. marca 2011, tak ako to
konštatoval aj okresný súd. V zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 prvá a druhá veta Zákona o bankách,
účinného v čase uzavretia zmluvy, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval relevantné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil. Súd prvej
inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k záveru, že
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v prejednávanom spore je správne. Žalobca na základe uvedeného nie je nositeľom nároku
voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou.

11. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok a v dôsledku oznámenia postupcu (banky) o postúpení pohľadávky žalovanému.



12. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa
nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

13. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

14. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobril aj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

15. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že
došlo k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného
súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,
že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Uvedený záver platí predpokladu, že k postúpeniu
pohľadávky dôjde pred začatím konania.

16. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak by postupca
svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal
dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez



toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky
dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky
dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia
pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako
prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
neplatnosti postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok vo vzťahu k postúpeniu
spornej pohľadávky pôvodného veriteľa (banky), voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere č.
0381 483 623 zo dňa 25. 10. 2004 na žalobcu, a to pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretiu postúpenia pohľadávky. Z uvedeného ustanovenia
jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi vznikne tretej osobe až
po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie
ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou
sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak
omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na
plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky voči nim pred
splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva
postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek
nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravu
vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového
tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. upravujúcej bankové tajomstvo,
podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných
informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených,
čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za nedôslednosť
zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013 došlo zákonom
č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona nazýva na „ochrana klientov a bankové
tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanému
bankou pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok. Táto zmluva je v časti postúpenia spornej
pohľadávky voči žalovanému na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania
doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanému zo strany banky pred uzavretím uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávok, nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok
na postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu ako tretiu
osobu. Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku
nepreukázania platného postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. a § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potom správne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu zamietol posúdil ako
vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým rozhodol o povinnosti žalobcu
nahradiť žalovaným 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP.
Porušenie práva na spravodlivý proces odvolací súd videl v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, a
tým nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti.

19. Rozhodnutiu okresného súdu je potrebné v prvom rade vytknúť nesprávne vymedzenie zastúpenia
strán konania už v záhlaví rozsudku. Zo záhlavia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že advokát
JUDr. Andrej Cifra zastupuje žalovanú 1/ Máriu Kolesárovú a vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Všeobecná plná moc bola udelená žalovanou 1/ advokátovi
dňa 07. 02. 2013 (č. l. 81 spisu). Ďalšia všeobecná plná moc, ktorú udelila a ktorou splnomocnil advokáta
JUDr. Andreja Cifru žalovaná 1/ Q. S. je zo dňa XX. 06. 2016. Týmto istým dňom je datovaná všeobecná
plná moc, ktorou splnomocnila advokáta JUDr. Andreja Cifru na zastupovanie v konaní žalovaný 2/ J. S..
Obe plné moci boli doručené Okresnému súdu Rimavská Sobota až 11. 07. 2016. V čase rozhodovania



okresný súd o náhrade trov konania síce správne rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. vzhľadom na úspech žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka, avšak vzhľadom na zastúpenie
žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka tým istým advokátom nerozlíšil časovú následnosť, a tým
aj účelnosť úkonov, výšku a spôsob určenia odmeny advokáta právne neodôvodnil odmenu advokáta
s odkazom na vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, nezohľadnil počet úkonov právnej služby podľa času zastupovania
žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka, a rovnako z rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, či
zohľadnil spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb, čo by malo za následok zníženie základnej
sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky. Rozhodnutie okresného súdu je tak
nepreskúmateľné, preto odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než v tejto časti rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o náhrade trov
konania.

20. Civilný sporový poriadok nepozná pojem vedľajší účastník. Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS nie je intervenientom v zmysle § 81 a nasl. CSP, nie je ani osobitným subjektom
v zmysle § 95 ods. 1 CSP, preto odvolací súd v odvolacom konaní s daným subjektom už nekonal.
Neznamená to však, že tento subjekt nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Pokiaľ
advokát zastupujúci žalovaných 1/, 2/ podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu a v tomto vyjadrení poukázal,
že zastupuje aj Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, v tomto rozsahu na vyjadrenie nebolo
možné prihliadnuť. Vyjadrenie bolo vzaté do úvahy len v časti, v ktorej advokát zastupuje žalovaných
1/, 2/.

21. V odvolacom konaní vo veci samej mali úspech žalovaní 1/, 2/ preto v súlade s
§ 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, žalovaným 1/, 2/ ako úspešným stranám v
odvolacom konaní bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).