Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/10/2012 z 19. 2. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 19. februára 2012, sp. zn. 2CoP/10/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8110221009.1
Krajský súd Prešov | 2CoP/10/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8110221009.1 | 2012-02-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5813a62-1d4a-414b-a245-efa68bbfed76
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8110221009.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110221009
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110221009.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. F. F., nar. XX. X. XXXX a mal. Y. F.,
nar. XX. X. XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti matky
F. F., rod. U., nar. X. X. XXXX, bytom S. XX, zast. JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou so sídlom
v Košiciach, Kováčska 17 a otca Z. F., nar. XX. X. XXXX, bytom S. XX, toho času C. R., zast. JUDr.
Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, ul. Štúrova č. 20, o úpravu práv a povinností
rodičov k mal. deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 28. 11. 2011 č. k. 24P
443/2010-50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok okrem výroku o zastavení konania.

Žiaden z účastníkov  n e m á   p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti
matky zastavil. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. F. F. a mal. Y. F., za obdobie od 23.8.2010
do 13.12.2010 sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k  rukám matky mal.
detí pre každé dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od  23.8.2010, do právoplatnosti rozvodového
rozsudku, teda do 13.12.2010. Dlžné výživné za obdobie od 23.8.2010 do 13.12.2010 pre mal. F. F.,
vo výške 94,15 Eura a pre  mal. Y. F., vo výške 94,15 Eur,  povolil otcovi splácať v 50 Eur mesačných
splátkach spolu s bežným výživným,  pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. Vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C 269/09 bolo manželstvo
rodičov mal. detí rozvedené, pričom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX.
Súd prvého stupňa preto konanie v časti o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky zastavil.
Vyživovacia povinnosť otca na čas po rozvode manželstva bola určená spomínaným rozsudkom o
rozvode manželstva, preto súd prvého stupňa v tomto konaní rozhodoval o výživnom a jeho určení v
čase od podania návrhu 23. 8. 2010 do 13. 12. 2010. Zistil, že matka mal. detí je toho času na materskej
dovolenke a otec mal. detí sa nachádza v C. Q. T. T. v R., kde nie je pracovne zaradený. Z toho dôvodu
vo vzťahu k otcovi určoval vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu. Dlžné
výživné v sume 94,15 Eur pre každé z mal. detí za toto obdobie povolil otcovi splácať po 50 Eur mesačne
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Pri vyčíslení výšky zameškaného výživného
prihliadal na to, že predbežné opatrenie vydané v tomto konaní z 2. 9. 2010 trvalo do nadobudnutia



právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode v
rozvodovom konaní, keďže predchádzalo konaniu 24P 443/2010. Z výsluchu matky vyplynulo, že  aj
napriek nariadenému predbežnému opatreniu otec výživné neplatil. O trovách konania účastníkov súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o zastavení konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
otec, ktorý navrhuje rozsudok v tejto časti zmeniť a návrh matky žiada zamietnuť, alternatívne navrhuje
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namieta tú skutočnosť, aby uhrádzal
výživné pre mal. deti za obdobie od 23. 8. 2010 do 13. 12. 2010. Uvádza, že v čase od 7. 9. 2010
do 9. 11. 2010 bol v nemocnici v W., nemal možnosť byť zaradený na výkon práce a matka mal. detí
mala v tomto období príjem zo spoločnosti HK2 Trading, s.r.o., ktorej bol aj on spoločníkom. Matka mu
žiadne peniaze z uvedenej spoločnosti nedávala, mala všetky jeho príjmy, a preto sa domnieva, žeby
mala uhrádzať aj výživné za toto obdobie. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že spoločnosť HK2 Trading,
s.r.o. v roku 2010 nevykonávala žiadnu činnosť. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd nedostatočne
vyporiadal s otázkou majetku a príjmov tejto obchodnej spoločnosti. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Matka považuje odvolanie otca za účelové so snahou, aby nebolo právoplatne rozhodnuté o výživnom za
dané obdobie. Má za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a o veci správne rozhodol.
Poukazuje ďalej na to, že otec na mal. F. neprispieval na výživu od novembra 2009 po súčasnosť. Taktiež
nepovažoval za potrebné prispievať ani na mal. Y.. Má za to, že prvostupňový súd vo veci správne
rozhodol, a preto navrhuje rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zastavení konania
v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je
dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vec správne právne
posúdil, o veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom
dokazovaní.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.



Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči deťom, vo všeobecnosti sa v
tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné
slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávnených detí, pričom tieto potreby
sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného
rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú
schopné samé sa živiť.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, manželstvo rodičov mal. detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Prešov z 2. 12. 2010 č. k. 25C 269/09-117, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2010. Na čas
po rozvode boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na ich
výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Rozhodným obdobím pre určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca je tak čas od 23. 8. 2010 do
13. 12. 2010, kedy nadobudol právoplatnosť už spomínaný rozsudok o rozvode manželstva rodičov
maloletých.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že v tomto rozhodnom období rodičia nežili v
spoločnej domácnosti. Matka mal. detí v danom období bola na materskej dovolenke a jej príjem
predstavoval poberaný rodičovský príspevok, výška ktorého v roku 2010 dosahovala 164,22 Eur za
mesiac, ako aj prídavky na deti. Od času po tom, čo matka opustila spoločnú domácnosť, sa spolu s
mal. deťmi zdržiava v domácnosti svojich rodičov.

Pokiaľ ide o otca, tento je od 4. 6. 2010 vo T.e T., pričom doposiaľ nebol zaradený na výkon práce. Otec
mal. detí je taktiež jedným zo spoločníkov a konateľov obchodných spoločností Workmania.eu, spol. s
r.o., Lajda Trade, s.r.o., Košice a HK2 Trading, s.r.o., Košice.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dôvodne určoval výživné
pre obe mal. deti, ktoré je otec povinný plniť za rozhodné obdobie, a teda od 23. 8. 2010 do 13.
12. 2010. Bolo nepochybne zistené, že v tom čase rodičia mal. detí neviedli spoločnú domácnosť a
otec svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Svoje tvrdenia o poukázanom plnení z výkonu obchodnej
činnosti spoločnosti HK2 Trading, s.r.o. Košice otec v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal.
Keďže v danom období otec mal. detí nevykonával pracovnú činnosť, nachádzal sa v C. v R., kde
nie je pracovne zaradený, súd prvého stupňa správnym spôsobom výživné za dané obdobie určoval
v stanovení minimálnej výšky výživného v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je každý rodič povinný plniť nezaopatrenému dieťaťu bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživné určené rozsahom 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Zb. v znení neskorších
predpisov).



Za situácie, že otec preukázateľne neplnil ani výživné určené nariadeným predbežným opatrením
(uznesenie OS Prešov z 2. 9. 2010, č. k. 24P 443/2010-20), je správny aj výrok rozhodnutia súdu
prvého stupňa o povinnosti otca uhradiť dlžné výživné v rozsahu po 94,15 Eur pre každé z mal. detí.
Prvostupňový súd dôvodne takto vzniknutý dlh otcovi povolil splácať v 50 Eurových mesačných splátkach
spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu (§ 160
ods. 1 O.s.p).

Poukazujúc na uvedené odvolací súd rozsudok, okrem výroku o zastavení konania, potvrdil podľa ust.
§ 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti
súdu o mal. deti (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.