{"guid": "3bd9b553-8568-4e35-b6aa-4d8c90d78b39:2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "spisova_znacka": "20Co/72/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/72/2017 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. októbra 2017, sp. zn. 20Co/72/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "identifikacne_cislo": "8116206870", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cb069cd-0976-41d0-9e1a-3ac476c72771", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206870
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206870.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych
hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Kubániho 16, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9C/114/2016 - 84 zo dňa 15.12.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e  sa rozsudok.

II. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Dohode o poskytovaní služieb, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
18.07.2014 nachádzajúca sa v bode 7.1. v znení: \"Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody  zaplatí
mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku
za poskytnutie úveru.  Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach,
ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úroku za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi.\" je pre svoju neprijateľnosť neplatná., žalovanému zakázal ďalšie uplatňovanie Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX  zo dňa 18.07.2014, priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že podpísanie
dohody o zrážkach zo mzdy bolo nevyhnutné pre poskytnutie úveru, ani to, že žalobca nebol osobitne
poučený o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má za to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je platná v časti týkajúcej sa zabezpečenia pohľadávky žalovaného tvorenej úverom. Pokiaľ ide
o ostatné tam vymenované pohľadávky, ktoré mala dohoda zabezpečovať, ide o neplatnosť z dôvodu
ich neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, avšak podľa súdu ide iba o neplatnosť čiastočnú
podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez odborného
skúmania jeho bonity (teda skúmania pravdivosti a reálnosti spotrebiteľom uvádzaných údajov) je
hrubým porušením povinností dodávateľa, vedúcim k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (napr. KS
v PO sp. zn. 6Co/171/2016), čo znamená, že žalobca bol povinný žalovanému vrátiť iba poskytnutú
sumu 1500 eur, čo sa aj stalo. Ak by teda žalovaný podal žalobu o plnenie táto by zo strany súdu
bola zamietnutá a tento záver sa musí presadiť aj v prejednávanej veci tak, že nemožno pripustiť, aby
žalovaný, ktorý by neuspel v súdnom konaní o zaplatenie ním tvrdenej pohľadávky si túto pohľadávku
vymôže prostredníctvom zrážok zo mzdy.



K neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 7.1 súd prvej inštancie uviedol, že súd vidí jeho
neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto
ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu
nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu splátok úveru, k zmene zmluvy, k potrebe
kópií dokumentov a pod.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žalovaný má za to,
že súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri aplikácii ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej
uviedol, že predpoklad súdu prvej inštancie, podľa ktorého spotrebiteľ platí za služby, hoci ich nevyužíva,
je nesprávnym a odporuje obsahu uzavretej dohody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu
zamietol, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3.  Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal  vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a dospel  k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne.

4. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (až na výnimky nižšie uvedené,
ktoré však nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia) a len pre zdôraznenie správnosti dopĺňa.

5. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola
dňa 18.7.2014 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. V ten istý deň bola medzi stranami sporu
podpísaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný listom zo dňa 11.12.2014 vyzval zamestnávateľa
žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy.

6. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom  a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje  s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka  existuje  a v akej výške nerozhoduje  nestranná inštitúcia  ale spravidla podnikateľ
a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník  aktivuje.

7. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa)
spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy
vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade
neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy  ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy  ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP).

8. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.7.2014
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, v rámci ktorých žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu ako aj zo samotnej
predtlačenej revolvingovej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah
dohody o zrážkach zo mzdy žalobca nemohol ovplyvniť.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič nemení
na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť
spotrebiteľovi na majetok  a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.

10. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície
subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie
je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie
aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej



zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V
podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu  veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu podnikateľa  naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto
okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o
zrážkach zo mzdy.

11.  Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe  dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na čo musí brať súd ohľad.

12. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

13. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ  v znení zákona, no v spojení s ostatnými
zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto
je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie prijal správny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a teda aj o
neexistencii dlhu, v dôsledku čoho je ďalšie uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustné.

15. V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na  doplňujúci návrh, ktorým
sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer finančného
sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných
finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že
ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný zanedbať povinnosť
skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a
subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok môže siahnuť za
pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný argument zo
strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom nedodržania
povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať
spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa
vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu vedomý toho, že
spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ
si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží nebudú
splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v
dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez
údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo účelové
použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa,
ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Zároveň úprava
umožňuje sankcionovať ľahšie porušenia povinnosti iba podľa prvej vety ustanovenia §11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Prípadná bezúročnosť úveru a jeho oslobodenie od poplatkov je dôležitým
nástrojom ochrany spotrebiteľa, vzhľadom na to, že zákonom o spotrebiteľských úveroch bolo zrušené
nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru. V súčasnej dobe je teda maximálna výška spotrebiteľského úveru
limitovaná jedine dobrými mravmi a definíciou úžery Trestného zákona. V § 235 Trestného zákona sa
uvádza, že úžery sa dopustí ten, kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť
alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k
hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle
uplatniť ju, na seba prevedie. Podľa judikatúry a názorov zúčastnených subjektov finančného trhu je
hranica úžery od úročenia 24-30% za rok, v závislosti od jednotlivých okolností prípadu.“



16. Zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 Zákona
č. 129/2010 Z.z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky
„s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo
len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a  vyhodnotenia,
nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej
insolventnosti.

17. Už samotná terminológia zákona naznačuje, že veriteľ je povinný posúdiť platobnú schopnosť
spotrebiteľa, teda nie len mechanicky zistiť informácie o sociálnych a majetkových pomeroch, ale zistené
a overené informácie následne aj vyhodnotiť.

18. Odvolacia námietka žalovaného, že príjem žalobcu bol overený výpisom z účtu žiadateľa (č.l. 64
spisu) neobstojí, nakoľko predložený  výpis z účtu dokladuje pohyby na účte len za obdobie jedného
týždňa, čo v žiadnom prípade neposkytuje objektívny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobcu.
Rovnako ani platba vo výške 555,99 eur od platiteľa Glasko, s.r.o. dostatočne nepreukazuje jeho
príjem, nakoľko táto suma nemusí byť pravidelná čistá mzda žalobcu, ale môžu v nej byť obsiahnuté
mimoriadne odmeny či iné vyrovnania v rámci pracovnoprávneho vzťahu žalobcu so zamestnávateľom
(napr. vyrovnania v súvislosti s pracovnou cestou a pod.)

19. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver tak, ako
to vykonal žalovaný ako veriteľ, nezodpovedalo zákonným požiadavkám.

20. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.7.2014 Dohodu o poskytovaní služby, za ktorú sa žalobca
zaviazal platiť žalovanému mesačne odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o
sumu poplatku za poskytnutie úveru. Túto odplatu sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach, ktoré budú uvedené v Oznámení  veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V zmysle tohto
Oznámenia (č.l. 59 spisu) je splátka podľa Dohody o poskytnutí služby vo výške 36,40 eur mesačne,
výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby)
je 89,65 eur. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú
odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech
spotrebiteľa.

21. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú preto považuje odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,
ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória
skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových
vzťahoch). Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať
so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré
zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.\").
Dohoda o poskytovaní služieb nie je formulovaná tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce konkrétnu službu
využiť (odklad splátok, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta,
prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné
stretnutie s viazaným finančným agentom), môže si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo
možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek
tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred poplatok. Len tri z
deviatich služieb, ktoré sú predmetom dohody o poskytovaní služieb, sú v zmysle dohody spotrebiteľovi
dodané automaticky. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná.

22. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na primeranosť odplaty vo vzťahu k poskytnutej službe.
V danom prípade je pri mesačnej odplate 36,40 eur za službu informovania o zostávajúcich záväzkoch,
poskytnutie informácie pred splatnosťou splátky a o prijatí platby (t.j. za služby, ktoré sú v zmysle Dohody
o poskytnutí služby spotrebiteľovi skutočne dodané) nepomer jednoznačný.



23. Odvolací súd si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej administratívna
agenda predstavuje plnenie, ktoré nie je v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia
sa spája záver o ich neprijateľnosti. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je
pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo
vlastnom záujme dodávateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo
dňa 21.11.2012).

24. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch síce
predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme.

25. Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o čiastočnej
platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd zastáva názor o neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy ako celku, a to z dôvodov, ktoré uviedol vyššie. Rovnako za dostatočné poučenie nepovažuje
odvolací súd ani vopred predformulovaný text zmluvy, ktorému spotrebiteľ ani po jeho prečítaní nemusí
porozumieť.  Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

27.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania úspešnej protistrane. Keďže žalobcovi v súvislosti s odvolaním žiadne trovy
nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal, a neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konania nevznikol.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/114/2016", "guid": "394be76f-9939-4251-bc60-2cd7f6a7402d:1f975e40-ef40-4fb8-a489-6e344aa7059b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9d4e36a3-56de-48a7-a86c-a9bc4be42540:0d6acf1c-b510-4eb6-96a3-554ddeaa79d3", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1", "spisova_znacka": "18Co/109/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011 z 20. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8310213423.1"}], "citovane_v": []}