Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/78/2019 z 25. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. novembra 2019, sp. zn. 5Co/78/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5314207844.6 Krajský súd Žilina | 5Co/78/2019 | ECLI:SK:KSZA:2019:5314207844.6 | 2019-11-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfbe3f6b-7690-44f7-a8d0-307d081dbb05 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5314207844.6 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/78/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314207844
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5314207844.6

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a
členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: PaedDr.
L. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX S. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., Dolný
Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanému: Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XXXX,
zast. JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37
981 765, v konaní o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalobkyne a odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca, č. k. 4C/179/2014-460 zo dňa 29.01.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov -
žalobkyne PaedDr. L. H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX, prechodne S. XXX, občianky SR, a
žalovaného Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXXX, občana SR, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa
XX.XX.XXXX a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16P/27/2013-106 zo dňa
XX.XX.XXXX o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, do výlučného
vlastníctva žalovaného prikázal položky uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku. Do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal položky uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. Zároveň rozhodol,
že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu za vyporiadanie BSM sumu 25
167,665 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM -
každý z nich sumu 1 644 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán konania nepriznal
právo na náhradu trov konania.
Žalobou zo dňa 13.08.2014 žiadala žalobkyňa, právne zastúpená, vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd ustálil, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v nadväznosti na § 143 Občianskeho zákonníka. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vyporiadal podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Súčet všetkých aktív žalovaného predstavuje sumu
104 842,60 eur, súčet všetkých aktív žalobkyne predstavuje 4 716,40 eur. Spolu súčet všetkých aktív
žalobkyne a žalovaného predstavuje sumu 109,559 eur : 2 = 54 779,50 eur. Každý z bývalých manželov
by mal dostať aktíva v hodnote 54 779,50 eur, pretože súd použil princíp deľby každému 1 aktív a 1 pasív.
Pasívum je pôžička vo výške 49 790,87 eur : 2 = 24 895,435 eur. Každý z bývalých manželov je teda
zodpovedný za záväzok vo výške 24 895,435 eur. Od aktív pripadajúcich na každého z nich vo výške
54 779,50 eur súd odpočítal pasíva pripadajúceho na každého z nich vo výške 24 895,435 eur. Dospel
k výsledku 29 884,068 eur = aktívum, ktoré po odpočítaní pasív by malo pripadnúť každému z bývalých
manželov v rámci vyporiadania BSM. V skutočnosti aktíva, ktoré pripadli žalobkyni sú vo výške 4 716,40
eur a mala by mať aktíva vo výške 29 884, 065 eur (29 884,065 - 4 716,40 = 25 167,665 eur). Suma 25
167,665 eur je výplatok, ktorý musí žalovaný vyplatiť žalobkyni titulom vyporiadania BSM. Tento výpočet
platí aj opačne ako skúška správnosti. Celkový súčet aktív na strane žalovaného je 104 842,60 eur. Po



odpočítaní pôžičky, ktorá z jeho majetku bola zexekvovaná a pripadla mu v rámci vyporiadania BSM vo
výške 49 790,87 eur, by na žalovaného pripadlo aktívum vo výške 55 051,730 eur. V skutočnosti podľa
výpočtu mu malo pripadnúť aktívum len vo výške 29 884,065 eur. Rozdiel medzi sumou 55 051,730
eur a sumou 29 884,065 eur je suma 25 167,665 eur, teda suma, ktorú je žalovaný povinný vyplatiť
žalobkyni titulom vyporiadacieho podielu BSM. Súdny poplatok za vyporiadanie BSM: Celkový súčet
aktív je 109 559 eur a táto suma, tieto aktíva je sumou, z ktorej sú povinné strany konania zaplatiť
súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa položky 6b sadzobníka súdnych poplatkov v rozsahu 3 % z
majetku BSM, pričom pre účely poplatkovej povinnosti sa podľa ustálenej súdnej praxe za majetok BSM
považujú len aktíva patriace do BSM bez pasív. 3 % z aktív 109 559 eur je suma 3 288 eur (109 559 :
100 = 1 095,59 eur, približne 1 096 x 3 % = 3 288). 3 288 : 2 = 1 644 eur. K zaplateniu súdneho poplatku
súd zaviazal rovnako žalobkyňu ako aj žalovaného. Každý z nich musí zaplatiť Slovenskej republike na
účet Okresného súdu Čadca titulom súdneho poplatku za vyporiadanie BSM sumu 1 644 eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Trovy konania: Výrok o náhrade trov konania znie tak, že žiadna zo strán
konania nemá právo na náhradu trov konania. Výrok súd opiera o § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2
CSP a zásadu úspechu v spore. Pri vyporiadaní BSM každej zo strán konania patrí majetok - aktíva v
rozsahu 1. Nemožno teda konštatovať, že na jednej strane bol úspech, na druhej neúspech. Približne
rovnakému pomeru úspechu a neúspechu zodpovedá výrok o tom, že žiadna zo strán konania nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta postup súdu vo vzťahu k pojednávaniu dňa 29.01.2019,
kedy bol vyhlásený vo veci rozsudok, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobkyne. Svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil dňa 28.01.2019, súdu doručil PN vystavenú dňa 25.01.2019 a
rovnako tak súdu predložil potvrdenie ošetrujúceho lekára, že sa nemôže pojednávania zúčastniť z
dôvodu zdravotného stavu, ktorú neúčasť doporučil aj ošetrujúci lekár. Dáva do pozornosti odvolaciemu
súdu, že práceneschopnosť právneho zástupcu žalobkyne bola vystavená dňa 25.01.2019, t. j. v
piatok, v pondelok dňa 28.01.2019 bola elektronicky súdu doručená pošta - ospravedlnenie sa z
pojednávania, PN právneho zástupcu žalobkyne a potvrdenie ošetrujúceho lekára o nedoporučení
účasti na pojednávaní. Z potvrdenia MS SR vyplýva, že elektronické podanie bolo v súdnom registri
zaevidované dňa 29.01.2019 o 6.59 hod., avšak podanie bolo zaevidované v elektronickej pošte pod č.
0902231619 dňa 28.01.2019 o 10.43 hod. Advokátska kancelária dňa 29.01.2019 duplicitne odoslala
aj e-mailom ospravedlnenie s prílohami z dôvodu, že súd na podanie zo dňa 28.01.2019 nereagoval.
Z tvrdených skutočností je preukázané, že k ospravedlneniu právneho zástupcu žalobkyne došlo v
súlade s ustanovením § 183 CSP a argumentácia súdu, že ospravedlnenie poslali až v lehote 4
dní je neakceptovateľná /26.01. - 27.01.2019 - sobota, nedeľa, dni pracovného voľna/. Vzhľadom k
predmetu sporu, dĺžke konania sporu žalobkyňa nesúhlasila, aby právny zástupca ustanovil substituenta
a ani v možnostiach právneho zástupcu žalobkyne nebolo možné zabezpečiť substitúciu s poukazom
predovšetkým na zdravotný stav, krátkosť času a náročnosť predmetu konania. V rámci odvolania
žalobkyňa namieta aj položku č. 36, 37 a 38. Ďalej tvrdí, že okresný súd nemal do pasív BSM žalobkyne
a žalovaného zahrnúť položku č. 40, pretože táto v čase vyhlásenia rozsudku právne neexistovala.
V zmysle podaného odvolania navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k.
4C/179/2014-460 zo dňa 29.01.2019 v zmysle § 389 CSP zrušil a v zmysle § 391 CSP vrátil vec na
nové konanie a rozhodnutie.

3. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote. Žalovaný má za to, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené procesné
podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo
veci rozhodoval vylúčený sudca čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
a), písm. b) písm. c), písm. d), písm. e) písm. f) a písm. h) CSP. Okresný súd Čadca určil, že do BSM
účastníkov konania patrí všeobecná trhová hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. 7960, kat. úz.
Oščadnica, pričom všeobecná trhová hodnota nehnuteľností nemôže patriť do BSM, pretože nemôže
byť predmetom BSM. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď



do vyporiadania zaradil aj všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností zapísaných na LV č. 7960, kat. úz.
Oščadnica. Ďalšiu nesprávnosť napadnutého rozsudku žalovaný vidí v tom, že určil hodnotu pasív len
na sumu 49 790,87 eur aj keď hodnota spoločného záväzku ktorý bol vymáhaný v rámci exekučného
konania vedeného u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára - súdneho exekútora so sídlom v R. pod
sp. zn. EX 3782/14-12 bola ku dňu 25.11.2014 stanovená na sumu 53.391,77 eur (istina + príslušenstvo)
+ 12.981,39 eur trovy exekúcie spolu teda 66.373,16 eur. Žalovaný poukazuje na to, že v konaní na súde
prvej inštancie išlo nie len o vecnú nesprávnosť, ale aj o nedostatky v skutkových zisteniach, pretože v
tomto konaní nebol riadne zistení skutkový stav. Pre vydanie napadnutého rozsudku neexistoval žiaden
zákonný predpoklad a podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené, a je
teda nepreskúmateľné. V neposlednom rade žalovaný namieta nevykonateľnosť a nepreskúmateľnosť
výrokov napadnutého rozsudku z dôvodu nejasnej a neurčitej identifikácie vecí, ktoré mali pripadnúť do
vlastníctva toho ktorého z bývalých manželov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/179/2014-460 zo dňa 29.01.2019 v celom rozsahu
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu povinnosťou náhrady trov
konania.
4. Po predložení spisu na odvolací súd bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktoré urobil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, k odvolaniu žalobkyne. Tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo
strany žalobkyne v odvolaní zo dňa 18.02.2019 považuje v celom rozsahu za účelové, zavádzajúce a
nepravdivé. K tvrdeniu žalobkyne o odňatí možnosti konať pred súdom tým, že súd vykonal pojednávanie
dňa 29.01.2019 bez prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne žalovaný uvádza, že takéto tvrdenie
nemôže obstáť. Na pojednávaní dňa 29.01.2019 súd nevykonával žiadne dokazovanie v podstate po
otvorení pojednávania vo veci vyhlásil rozsudok. Žalobkyňa svoje tvrdenie o tom, že položka č. 38 -
drevené stojace hodiny, ktorá bola prikázaná do vlastníctva žalovaného nepatrí do BSM a svoje tvrdenie
o tom, že položka č. 37 - dar od rodičov žalobkyne - stavebné sporenie v sume 4.343,70 eur nijako
nepreukázala. Pre posúdenie toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený
majetok jedného z nich, nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká
suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov. Žalovaný dňa 20.02.2019
podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/179/2014-460 zo dňa 29.01.2019 na
ktorého odôvodnení a záveroch v celom rozsahu zotrváva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/179/2014-460 zo dňa 29.01.2019 v celom
rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a zaviazal žalobkyňu povinnosťou
náhrady trov konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojitosti s ust. § 391 CSP
zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho, čo strany uviedli v rámci odvolacieho
konania, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
nakoľko v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k postupu v rozpore so zákonom, keď súd nariadené
pojednávanie neodročil z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobkyne, pričom súd svojim
postupom odňal strane možnosť konať pred súdom, čo je potrebné považovať za okolnosť, pre ktorú je
potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

9. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti
konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania



realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Civilným sporovým poriadkom
na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým
odňal účastníkovi jeho procesné práva.

10. Zákon teda výslovne trvá na tom, že k odňatiu možnosti konať pred súdom muselo dôjsť postupom
súdu. Pod postupom súdu pritom treba rozumieť nielen postup senátu a predsedu senátu (samosudcu),
ale aj faktickú činnosť súdu v širšom zmysle slova vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité
úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto inej činnosti súdu sa následne premietol do vadného
postupu senátu alebo predsedu senátu (samosudcu) prejednávajúceho vec, prípadne iného orgánu
súdu povereného určitými úkonmi v civilnom konaní tak, že strane bola v dôsledku toho odňatá možnosť
konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom.

11. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh
strany. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho
pojednávania. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže
byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť
dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno
od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z druhej
podmienky existujú dve výnimky. Prvá sa týka advokáta, od ktorého v zásade možno vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom - substitútom (tzv. substitučné zastúpenie). Cieľom tejto
úpravy je eliminovať prípady, v ktorých advokáti žiadajú odročenie pojednávania napríklad pre kolíziu
viacerých pojednávaní a žiadajú odročiť to pojednávanie, na ktoré obdržali predvolanie neskôr, a pod.
Ak však dôvody pre odročenie nastali krátko pred pojednávaním, a teda zastúpenie substitútom by
objektívne nebolo možné žiadať (napr. náhla choroba, dopravná nehoda a pod.), alebo ak advokát
súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom,
nemožno spravodlivo žiadať, aby sa advokát na pojednávaní nechal zastúpiť substitútom.

12. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať,
aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo
iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne
musí predstavovať "dôležitý dôvod". Preto príčina, prečo sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže
a z dôvodu ktorej žiada o odročenie pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať
nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2010, sp. zn. 3 Obdo 11/2009)

13. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby
súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a) riadne predvolanie a
b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď
účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania
síce požiada, nepreukáže však existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). V zmysle
ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka (právneho zástupcu účastníka) preukázaná lekársky
uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Ak účastník
konania v takomto prípade požiadal včas o odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho
neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
OSP. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

14. Keďže v prejednávanej veci došlo zo strany súdu prvej inštancie k postupu v rozpore so zákonom,
považoval odvolací súd za správne, napadnutý rozsudok zrušiť podľa ust.§ 389 ods. 1 písm. b) CSP
a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
zjednať tak nápravu v porušení práv žalobkyne. Vzhľadom na porušený procesný postup súdu prvého
stupňa sa odvolací súd meritom veci nezaoberal.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí o veci.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)