{"guid": "3bb9d44e-814d-41e2-b338-dcc5dbb20891:7ef2cff5-e484-47c6-bafd-2845ced845a6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1", "spisova_znacka": "10Co/106/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/106/2016 z 24. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. októbra 2016, sp. zn. 10Co/106/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1", "identifikacne_cislo": "2513213281", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Brišková", "sudca_id": 947, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-briskova-947", "datum_vydania": "2016-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ef2cff5-e484-47c6-bafd-2845ced845a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/106/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513213281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513213281.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľa: K. J., nar. XX. O. XXXX,
bytom Q., A. XXX/XX, zastúpeného: Fons iuris, s.r.o, Bratislava, Kominárska 2, 4, IČO: 47 240 318, proti
výživou oprávnenej osobe: A. J., nar. XX. I. XXXX, bytom Q., A. XXX/XX, zastúpenej advokátkou: JUDr.
Katarína Galová, Piešťany, E. Belluša 10, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany z 21. októbra 2015 č. k. 4C/265/2013-261 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Výživou oprávnená osoba A. J. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia
výživného voči plnoletej dcére ako výživou oprávnenej osobe (zo sumy 130 eur mesačne na sumu
80 eur mesačne), ktorej bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 62 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 5, § 65 ods. 3, § 78 ods. 1, 3 ZoR (zákon o rodine č. 36/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil nepreukázaním podstatnej zmeny pomerov na strane
navrhovateľa v negatívnom smere, v dôsledku čoho nebola splnená zákonom stanovená podmienka
pre zníženie výživného. Výživou oprávnená osoba sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie
štúdiom na vysokej škole a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej trvá. Celkový príjem
navrhovateľa v období od júla 2013 do júla 2014 predstavoval priemerne mesačne 930,23 eur a za
obdobie do apríla 2015 priemerne mesačne 955,88 eur (aj počas pracovnej neschopnosti dosahoval
navrhovateľ vyšší príjem v porovnaní s obdobím rozhodným pre ostatnú úpravu vyživovacej povinnosti).
Matka výživou oprávnenej osoby je na rodičovskej dovolenke a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti.
Pri určení výšky ostatného výživného bolo vychádzané z príjmu navrhovateľa 703, eur mesačne (za
obdobie január až apríl 2009) a od 4. mája 2009 vo výške 520,01 eur (matka výživou oprávnenej osoby
dosahovala v roku 2008 priemerný mesačný čistý príjem 514,27 eur, od januára do apríla 2009 vo
výške 458,25 eur). Výživou oprávnená osoba študovala na strednej škole. Návrh na zníženie výživného
bol podaný nedôvodne, keďže od ostatnej úpravy výživného sa potreby výživou oprávnenej osoby
podstatným spôsobom zvýšili (predovšetkým tým, že po absolvovaní stredoškolského štúdia študuje
na UCM v Trnave, má výdavky na odbornú literatúru, cestovné) a naopak príjmy navrhovateľa sa
zvýšili, hoci mu aktuálne pribudli výdavky na lieky, tie však zásadným spôsobom pri preukázanom
príjme neovplyvňujú jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Ani iným spôsobom sa
majetkové pomery navrhovateľa nezmenili (doposiaľ nemá vyriešenú otázku samostatného bývania a
býva v podnájme). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením §
142 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný
do 30. júna 2016), v zmysle ktorého vznikol výživou oprávnenej osobe nárok na náhradu trov konania



ako úspešnej účastníčke konania. Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. jej súd prvej inštancie priznal náhradu
trov konania vyjadrenú percentuálne a o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu vyhovením návrhu navrhovateľa na zníženie
výživného (minimálne v období počas trvania práceneschopnosti). Súčasne navrhol zmeniť rozhodnutie
o náhrade trov konania nepriznaním tejto náhrady ani jednému z účastníkov konania (v zmysle § 150
O. s. p.). Odvolanie odôvodnil nepreukázaním zvýšených výdavkov zo strany výživou oprávnenej osoby
(nebolo jasné, aké sú na ňu náklady a ako sa zvýšili v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím o
výživnom). Napriek tomu, že výživou oprávnená osoba deklarovala náklady na dochádzanie do školy
do Bratislavy, uvádzajúc cenu celého lístka, uviedla tiež, že platí ISIC kartou, pričom je nepochybné,
že pre študentov je cestovné vlakom zadarmo. Nepreukázala náklady na knihy, učebnice, kopírovanie,
nevedela uviesť, aké energie platí v súvislosti s bývaním. V priebehu konania sa matka výživou
oprávnenej osoby presťahovala do rovnakého domu a teda výživou oprávnená osoba žiadne náklady
na platenie energií nemala. Navrhovateľ označil výšku vyčíslených výdavkov výživou oprávnenej
osoby ako nereálnu, aj s prihliadnutím na príjem jej matky. Navrhovateľ poukázal aj na morálny
aspekt predmetu konania. Výživou oprávnená osoba mu neodpovedala, či a kde študuje. Navrhovateľa
nezdraví, neopýtala sa na jeho potreby, zdravotný stav, hoci vedela o jeho úraze. Nejaví o navrhovateľa
ako otca záujem. Jej správanie je preto neúctivé a neakceptovateľné. Súd prvej inštancie sa však
nezaoberal súladom s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 ZoR, na ktoré bol povinný prihliadať z úradnej
povinnosti. Navrhovateľ poukázal aj na majetkové pomery matky výživou oprávnenej osoby, ktorá je
vlastníčkou ornej pôdy v rozsahu jednej polovice (z výmery 35 000 m2), z ktorej má evidentne nejaký
príjem. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani otázkou zmeny nákladov na bývanie na strane matky
výživou oprávnenej osoby po jej presťahovaní sa k výživou oprávnenej osobe. Nebola zohľadnená ani
skutočnosť zdravotného stavu navrhovateľa, sťažené podmienky s tým súvisiace a majúce vplyv na
jeho zamestnanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil navrhovateľ za arbitrárne a nedostatočne
odôvodnené, s poukazom na ustálenú judikatúru (sp. zn. 8Sžo 122/2010), akcentujúc právo na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako základné právo účastníka konania, obsiahnuté v
práve na spravodlivý proces. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia je konanie zaťažené
vadou, predstavujúcou odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedené závery možno nájsť v judikatúre
Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. IV. ÚS 248/08, I. ÚS 238/06, II. ÚS 6/2003, II. ÚS
119/2003, III. ÚS 115/2003 a I. ÚS 114/08). Nezáujem výživou oprávnenej osoby o navrhovateľa ako
svojho otca a nereagovanie na jeho výzvu či ešte študuje, bol navrhovateľom nútený podať návrh na
zníženie výživného a boli preto dané dôvody na aplikáciu § 150 O. s. p. v súvislosti s rozhodovaním
o náhrade trov konania. Navrhovateľ nemal inú možnosť vzhľadom na odmietavý postup výživou
oprávnenej osoby. Argumentoval i neustanovením sa výživou oprávnenej osoby na súdne pojednávania
(s výnimkou označených pojednávaní).

3. Výživou oprávnená osoba v písomnom vyjadrení navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľov
príjem, aj počas trvania pracovnej neschopnosti, v porovnaní s obdobím rozhodným v čase ostatnej
úpravy vyživovacej povinnosti, bol vyšší. Preto nepreukázal podstatné zhoršenie pomerov na jeho
strane odôvodňujúce zníženie výživného. Výživou oprávnená osoba zdôraznila, že navštevuje dennú
formu vysokoškolského štúdia, ktorá vyžaduje cestovanie do školy mimo miesta svojho bydliska, ale
aj na prax, s čím sú spojené výdavky (kúpou špeciálneho oblečenia), pričom súd nebol povinný
dokazovať všeobecne známe skutočnosti. Navrhovateľ vo svojom predchádzajúcom návrhu na zníženie
výživného z 26. novembra 2013 tvrdil, že nie je zrejmé do budúcna, či bude schopný vykonávať
prácu v štandardnom rozsahu. Nepredložil však žiaden dôkaz, ktorým by preukázal tvrdenú nemožnosť
vykonávania práce a následok s tým spojený v podobe podstatného zníženia príjmu. Opakovane
predkladané lekárske správy nepreukazujú právne významné skutočnosti pre zníženie výživného.
Zamestnávateľ aj napriek zdravotnému stavu navrhovateľa nezmenil jeho pracovné zaradenie, ktoré
by sa odrazilo v zmene mzdových podmienok. Tvrdenia navrhovateľa o porušení dobrých mravov sú
účelové. Od rozvodu manželstva sa práve on vôbec nezaujímal o výživou oprávnenú osobu (výživné
musela jej matka vymáhať v exekučnom konaní), nepodporoval ju a ich vzájomný vzťah už v čase
maloletosti bol negatívny. Ustálená súdna prax prijala záver, že negatívny postoj dieťaťa k jeho otcovi,
ovplyvnený dlhodobou históriou rodiny, nie je možné považovať za rozporný s dobrými mravmi a
potrestať dieťa za stav, na ktorom nenesie samo vinu. Spôsob, akým komunikuje navrhovateľ s výživou



oprávnenou osobou (preukázaný aj jeho listom z 29. októbra 2012) nemožno považovať za bežnú
komunikáciu rodiča s dieťaťom („vyzývam ťa A. J. o zaslanie potvrdenia o ukončení stredoškolského
štúdia\"). Zohľadnenie dobrým mravov by bolo relevantné pri rozhodovaní o návrhu na určenie alebo
zrušenie vyživovacej povinnosti. Je tiež na zvážení, či je v súlade s dobrými mravmi účelovom
previesť vlastníctvo k motorovému vozidlu či zavádzať súd o pomoci v tom čase mŕtvych rodičov.
Výživou oprávnená osoba nežiadala o zvýšenie výživného, hoci je nepochybné aj bez rozsiahlejšieho
dokazovania, že prechodom zo stredoškolského na vysokoškolské štúdium došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane odôvodnených potrieb výživou oprávnenej osoby a na strane jej matky k zníženiu
príjmu, z dôvodov jej ďalších vyživovacích povinností. Výživou oprávnená osoba sa musí snažiť, aby
doteraz stanovené výživné pokrylo náklady na bývanie, ošatenie a štúdium. Samotná skutočnosť,
že matka výživou oprávnenej osoby je spoluvlastníčkou ornej pôdy, ktorá nezakladá profit z tohto
vlastníctva, nie je dôvodom na záver o lepších pomeroch. Návrh na zníženie výživného, ktorý podal
navrhovateľ aj voči maloletej dcére J., bol zamietnutý v konaní pred súdom prvej inštancie evidovaný
pod sp. zn. 16P/7/2014. Neboli dané dôvody ani na aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p.. Navrhovateľ
mal vedomosť o tom, že výživou oprávnená osoba študuje a dôvodom podaného návrhu na zníženie
výživného nebola tvrdená nevedomosť o štúdiu, ale jeho práceneschopnosť. Výživou oprávnená osoba
zmarenie pojednávania nezapríčinila, pretože v konaní pred súdom prvej inštancie bola vypočutá na
pojednávaní 12. januára 2015 a nebola vyslovená zo strany súdu požiadavka o jej opakovanej účasti.
Zavinenie, že sa pojednávanie nekonalo alebo konalo je otázkou, ktorá bude riešená až pri vyčíslení
trov konania.

4. Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34
CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 163 ods. 1, 2 O. s. p. (účinný do 30. júna 2016) rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, kedy došlo k zmene pomerov.

7. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

8. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami navrhovateľa v odvolaní,
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016) určovalo, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. O. s. p. však umožňovalo zmenu rozsudku, odsudzujúceho na
plnenie v budúcnosti zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých
súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším
spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na
strane oprávnenej osoby alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných
nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov
došlo.



10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne konštatoval nepreukázanú
podstatnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá mala spočívať (podľa tvrdenia navrhovateľa
v návrhu na začatie konania) v zhoršení jeho pomerov, v dôsledku dočasnej práceneschopnosti (na
základe ktorej mu vznikol nárok na nemocenské za obdobie od 11. júla 2013). Za obdobie od júla
2013 do júna 2014 čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavoval 968,98 eur (pozostávajúci z dávky
nemocenského 520,42 eur mesačne, úrazového príplatku 206,33 eur mesačne, príjmu zo zamestnania
242,23 eur mesačne za obdobie september 2013 až jún 2014; priemerný čistý mesačný príjem od
júla 2013 do augusta 2013 predstavoval 726,75 eur). V nasledujúcom období (od júla 2014 do apríla
2015) už zo zárobkovej činnosti navrhovateľa jeho priemerný čistý mesačný príjem činil 971,66 eur. Pri
úprave ostatného rozhodnutia o výživnom bolo vychádzané z čistého mesačného príjmu navrhovateľa
len vo výške 703 eur (za obdobie od január - apríl 2009) a neskôr od mája 2009 vo výške 520,01
eur. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu skutkovému záveru, že príjem navrhovateľa, aj
počas jeho pracovnej neschopnosti, bol vyšší v porovnaní s obdobím rozhodným pre ostatnú úpravu
jeho vyživovacej povinnosti voči výživou oprávnenej osobe. Obavy navrhovateľa vyjadrené v návrhu
na zníženie výživného, či bude schopný naďalej vykonávať prácu za štandardnú mzdu sa ukázali ako
nedôvodné, vzhľadom na zvýšenie jeho priemerného čistého mesačného príjmu.

11. Tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že dôvodom podania návrhu na zníženie výživného bolo
nereagovanie výživou oprávnenej osoby na jeho dopyt ohľadom pokračovania v štúdiu nebolo
preukázané (dôvodom podania návrhu na zníženie výživného boli vyššie uvedené tvrdenia o
nepriaznivých príjmových pomeroch navrhovateľa), pričom ak by výživou oprávnená osoba nebola
naďalej študentkou, jej nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť by viedlo k zániku vyživovacej
povinnosti, nie k zníženiu výživného.

12. Absencia citovej väzby a osobného kontaktu oprávnenej a povinnej osoby je výsledkom dlhodobého
vývoja ich vzájomného vzťahu (od narodenia dieťaťa po dobu dovŕšenia jeho plnoletosti), v ktorom
období má rozhodujúcu úlohu rodič, ktorý nesie primárnu zodpovednosť za úroveň i rozvíjanie tohto
vzťahu (ako plnoletá a zrelá osoba). Znížením výživného potom nemožno sankcionovať dieťa, za
nedostatky v tomto osobnom vzťahu, riešenie ktorých spočíva opäť v citlivom prístupe rodiča a prejavoch
jeho skutočného záujmu o dieťa. Narušený vzťah rodiča s dieťaťom, prejavujúci sa nedostatkom
komunikácie a nezáujmom, nie je možné zamieňať s neúctivým prístupom dieťaťa k otcovi a hodnotiť
ho ako konanie rozporné s dobrými mravmi. Námietka navrhovateľa v uvedenom smere tak nebola
dôvodná.

13. Cieľom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej
skupine osôb spoločnosti - deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je založená na
princípe solidarity, teda zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného
(rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR).
V konaní o výživnom sa potom miera životnej úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania
dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre určenie výšky výživného sú (na strane povinnej osoby)
miera schopností, možností a majetkových pomerov rodiča a (na strane oprávnenej osoby) odôvodnené
potreby dieťaťa.

14. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám a s tým súvisiacich výdavkov výživou oprávnenej osoby,
vrátane ich preukazovania, je potrebné uviesť nasledovné. Rozhodnutím o prijatí na štúdium na vysokej
škole v akademickom roku 2015/2016 bolo preukázané ukončenie bakalárskeho študijného programu
štátnou skúškou výživou oprávnenej osoby a pokračovanie v magisterskom študijnom programe dennou
formou. Preukázané v konaní boli tiež výdavky na podanie prihlášky (40 eur), poplatok za doklady o
štúdiu (20 eur), za preukaz študenta (15 eur), aj výdavky za overovanie podpisu a listín (10,50 eur).
Vzhľadom na študijný odbor výživou oprávnenej osoby (fyzioterapia) náklady sa týkajú aj cestovného
autobusom (ktorá doprava nie je bezplatná). Výživou oprávnená osoba cestuje do Bratislavy i do Trnavy
podľa rozpisu praktickej výučby. Ako zdravotnícky pracovník je povinná dodržiavať normy týkajúce sa
predpísaného odevu (nohavice, biele tričko spolu 25 eur, ortopedické topánky 40 eur), s polročnou
obmenou šatstva. Ďalšie výdavky sú vynakladané na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby,
zdravotnú starostlivosť (stomatológ, výdavky na liečivá vzhľadom na frekvenciu ochorení). Platba za
elektrinu a internet predstavuje 65 eur mesačne. S prihliadnutím na výšku výživného 130 eur mesačne
(4,26 eur denne) nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie, keďže bola adekvátna úhrade základných



existenčných potrieb vysokoškolskej študentky, ktoré opísala vo svojom výsluchu pred súdom prvej
inštancie. Odôvodnené potreby dieťaťa zahŕňajú aj náklady na bývanie a ďalšie výdavky súvisiace s
vývojom dieťaťa, adekvátne jeho schopnostiam, možnostiam, záujmom, ktoré sú prirodzene korigované
schopnosťami a možnosťami povinnej osoby. Rozhodovacia prax odvolacieho súdu vymedzila hranice
výživného stanovením rozpätia, v rámci ktorého by sa výživné rodiča malo pohybovať, konkrétne od 20
do 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu. V danom prípade však výživné nespadá do tohto
intervalu, pretože nedosahuje ani len jeho spodnú (minimálnu) hranicu. Je preto potrebné konštatovať,
že v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa bolo a aj je platiť doposiaľ určené výživné.

15. Uvedený záver nemôže ovplyvniť ani príjem a pomery matky výživou oprávnenej osoby. Pri
posudzovaní výšky nákladov na bývanie je rozhodujúca ich adekvátnosť, keďže ide o existenčné
výdavky každej fyzickej osoby. V súvislosti s obnovením spoločnej domácnosti výživou oprávnenej
osoby a jej matky v priebehu konania, matka poukázala na proces zmluvného usporadúvania odplatných
vzťahov týkajúcich sa úhrad energií a služieb súvisiacich s užívaním bytovej jednotky. Preto bolo možné
vychádzať z doposiaľ tvrdených platieb za elektrinu a internet výživou oprávnenej osoby (pri väčšom
počte osôb sú výdavky spojené s bývaním ešte vyššie). Vzhľadom na skutočnosť, že od posledného
rozhodnutia o výživnom sa príjem matky výživou oprávnenej osoby znížil (poberá rodičovský príspevok),
ako i pribudli jej ďalšie dve vyživovacie povinnosti, je práve navrhovateľ majetkovo lepšie zabezpečeným
rodičom, v ktorého schopnostiach a možnostiach je zabezpečiť odôvodnené potreby plnoletej dcéry.
Skutočnosť, že matka výživou oprávnenej osoby vlastní pozemok (ornú pôdu) v označenom podiele,
nepredstavuje preto dôvod zníženia výživného, aj s poukazom na vyššie uvedenú ustálenú súdnu prax,
stanovujúcu príslušné percentuálne rozpätie výšky výživného.

16. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016).

17. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane
vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník
konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a
právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka navrhovateľa, týkajúca sa nedostatku obsahových
náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani
argument o porušení práva na spravodlivý proces.

18. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., vyjadrujúce zásadu úspechu, na základe ktorej vznikol nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu úspešnej výživou oprávnenej osobe (ktorej na základe
rozhodnutia centra právnej pomoci bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci). Argumentácia
navrhovateľa poukazujúca na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nebola náležitá. Dôvodom
podania návrhu na zníženie výživného, vychádzajúc z tvrdení samotného navrhovateľa v návrhu na
zníženie výživného, nebola pasivita odporkyne a jej nereagovanie na otázku navrhovateľa ohľadom
pokračovania štúdiu, ale už vyššie uvádzané dôvody, týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa a
ním tvrdeného zníženého príjmu. V danom prípade nebol preukázaný ani nesúlad s dobrými mravmi v
súvislosti s nárokom na výživné, ako bolo už vyššie uvedené. Dôvod na aplikáciu § 150 O. s. p. (účinného
do 30. júna 2016) nebol preto daný. Otázka účasti výživou oprávnenej osoby na jednotlivých súdnych



pojednávaniach, ako i zavinenia vzniku trov, je záležitosťou separátneho rozhodovania o trovách konania
(§ 147, § 147a O. s. p.), pričom napadnuté rozhodnutie o celkovej náhrade trov konania správne
vychádzalo zo zásady úspechu (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa jednalo o sporové konanie).

19. Výživou oprávnená osoba bola úspešná aj v odvolacom konaní, vzhľadom na nedôvodné odvolanie
navrhovateľa. S účinnosťou od 1. júla 2016 je konanie o výživnom na plnoleté dieťa regulované CMP,
podľa ktorého zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Avšak podľa
§ 55 CMP ak to vyžaduje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi (s ohľadom na okolnosti
prípadu), je daný dôvod na náhradu trov konania. Práve skutočnosť začatia odvolacieho konania, ako
sporového konania, v spojení s potrebou zabezpečenia si právneho zastúpenia výživou oprávnenej
osoby (keďže navrhovateľ bol zastúpený zástupcom), odôvodňujú spravodlivé priznanie náhrady trov
odvolacieho konania úspešnej výživou oprávnenej osobe. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

20. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <..

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/265/2013", "guid": "522d84a8-7c41-406c-b11f-1335bd126172:a80bc8d3-1c33-436a-ab68-987724eaffa5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 238/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:107a0572-b23b-44d3-8d0f-f218158cb02a"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}], "citovane_v": []}