Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/33/2013 z 8. 4. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 8. apríla 2013, sp. zn. 5CoE/33/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8812212006.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/33/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8812212006.1 | 2013-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b481be17-884c-43a5-b5b4-294ce7136891 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8812212006.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/33/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212006
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8812212006.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, 010
01 Žilina, IČO: 00321796, proti povinnému T. A., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E. X. XXX/X, XXX XX S. D.
H., o vymoženie 30,- eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/2183/2012-12 zo dňa 11.12.2012 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa
na ďalšie konanie.

Vo zvyšku o d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Povinnému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 14,32 eur do 3 dní
od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 47 ods. 3; 57 ods. 1 písm. f); 58 ods. 1 Exekučného
poriadku, pričom konštatoval, že dňa 21.11.2012 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie.

Povinný v návrhu uviedol, že dňa 09.11.2012, teda v lehote na podanie námietok, uhradil na adresu
súdneho exekútora sumu 63,19 eur a zároveň doložil o úhrade potvrdenie. Povinný mal za to, že v tento
deň uhradil istinu, t. j. 30,- eur, ako aj trovy exekúcie, a teda exekútor mal následne upustiť od vykonania
exekúcie.

Povinný následne zistil, že jeho účet je zablokovaný.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že judikované právo zaniklo splnením dlhu dňa
09.11.2012, teda jedným zo spôsobov zániku záväzku, preto exekúciu zastavil.

Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. §§ 196; 197 ods. 1
Exekučného poriadku, v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z., pričom konštatoval, že vzhľadom na to, že
povinný dňa 09.11.2012 uhradil poštovou poukážkou istinu a odmenu vypočítanú podľa ust. § 5 vyhl.
č. 288/1995 Z. z., ktorá bola vypočítaná správne, teda v minimálnej výške 33,19 eur, súd už opätovne



odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. Povinný síce uhradil odmenu súdneho exekútora, avšak
hotové výdavky uhradené neboli, preto priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov
podľa predloženého spisu súdneho exekútora, spolu vo výške 6,40 eur - poštovné - žiadosť o udelenie
poverenia 0,83 eur, upovedomenie o začatí exekúcie 1,33 eur, exekučný príkaz prikázaním z účtu v
banke 1,08 eur, exekučný príkaz prikázaním zrážkami zo mzdy a iných príjmov 1,08 eur x 2, internet
1,- eur. Súdnemu exekútorovi priznal aj 20% DPH vo výške 7,92 eur z odmeny 33,19 eur a hotových
výdavkov 6,40 eur.

Súd prvého stupňa preto konštatoval povinnosť povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
v sume 14,32 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nepostupoval správne, nakoľko povinný neuhradil exekúciu
v rozsahu, v akom mu bolo stanovené v upovedomení o začatí exekúcie. V prípade, ak povinný
nesúhlasil s výškou trov exekučného konania, mal možnosť podať námietky proti trovám exekučného
konania, alebo námietky voči exekúcii samotnej. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) sa použijú na
prípady, ak po vydaní exekučného titulu zaniklo judikované právo priznané týmto rozhodnutím jedným
zo spôsobov, ktoré súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov (započítanie, splnenie dlhu,
pokonávku). Právo nezaniklo ani jedným z týchto dôvodov a povinný svoju pohľadávku plnil nútene v
rámci exekučného konania, preto exekútor nemohol upustiť od vykonania exekúcie.

Súdny exekútor ďalej namietal, že trovy exekúcie boli vypočítané nesprávne, lebo súd o nich môže
rozhodovať iba v prípade, ak je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Trovy exekúcie majú byť
vymáhané v tomto exekučnom konaní.

Na základe uvedeného súdny exekútor žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu, nakoľko nebolo vydané v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.

K odvolaniu súdneho exekútora s vyjadril povinný. Vo vyjadrení uviedol, že už v rámci 14 dňovej lehoty
na podanie námietok proti exekúcii po doručení upovedomenia dňa 09.11.2012 uhradil istinu ako aj časť
trov exekútora, preto v danom prípade došlo k zániku vymáhaného nároku, čo však súdny exekútor
nerešpektoval, hoci sumu 63,19 eur obdržal. Napriek uvedenému podal odvolanie voči zastaveniu
exekúcie. Použitie ustanovenia § 47 ods. 3 Exekučného poriadku nie je podmienené podaním námietok
proti trovám exekúcie. Takýto záver by bol nelogický, keďže lehota na podanie námietok proti trovám
exekúcie je 3 dni, pričom povinný môže uhradiť celú vymáhanú sumu v lehote 14 dní od doručenia
upovedomenia. Ak súdny exekútor nerešpektuje uvedené ustanovenie, povinný by sa nemal ako brániť
voči výške trov, ktoré od neho vymáha, napriek úhrade v 14 dňovej lehote.

Povinný vo vyjadrení tiež uviedol, že je študentom a jeho snahou bolo pohľadávku uhradiť, čo aj urobil
a už aj vzhľadom k výške vymáhanej pohľadávky nechápe postoj exekútora, čo týmto odvolaním chce
docieliť. Súdny exekútor nepostupuje v súlade s Exekučným poriadkom a ani v súlade s dobrými mravmi.

Na základe uvedeného povinný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie
súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie je dôvodné. Odvolanie súdneho exekútora proti
výroku o zastavení exekúcie je potrebné odmietnuť.



Podľa ustanovenia § 57 od. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo
ním priznané.

Exekučné konanie je uceleným konaním, ktoré začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie a skončí
buď vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie alebo zastavením exekučného konania v
dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.

Prvostupňový súd zastavil exekúciu z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku.

Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia istiny 30,- eur,
odmeny za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a trov exekučného konania.

Súdny exekútor JUDr. Marián Janec požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 18.10.2012.

Na základe žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 18.10.2012, a to na vymoženie uloženej povinnosti 30,- eur a trov exekúcie.

Dňa 21.11.2012 doručil povinný súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekučného konania. V návrhu
uviedol, že súdny exekútor ho upovedomil o začatí exekúcie dňa 25.10.2012. Vzhľadom k tomu, že
nemal písomný doklad o tom, že uhradil uloženú poriadkovú pokutu vo výške 30,- eur, preto na Pošte S.
D. H. dňa 09.11.2012 pod podacím číslom 30241 uhradil na adresu súdneho exekútora sumu 63,19 eur,
kde v správe pre prijímateľa bolo uvedené: úhrada istiny ako aj trovy exekúcie do jej zastavenia v zmysle
§ 5 ods. 2 vyhlášky číslo 288/1995 Z. z. Keďže uhradil istinu a trovy exekúcie, mal za to, že exekútor
upustí od vykonania exekúcie. Bol prekvapený, keď si na účet v Slovenskej sporiteľni a.s. zložil sumu
30,- eur, kde však exekútor túto sumu, resp. výplatu akejkoľvek čiastky z uvedeného účtu zablokoval.
Po dotaze matky, že uhradil istinu ako aj vzniknuté trovy exekúcie, súdny exekútor oznámil, že pokiaľ
neuhradí celú čiastku, a to 170,- eur, exekúcia bude pokračovať a s účtom nebude môcť narábať.

Povinný v predmetnom návrhu ďalej uviedol, že s uvedeným postupom súdneho exekútora nesúhlasí,
tento nepostupoval v súlade so zákonom, vzhľadom k tomu, že povinný istinu spolu s odmenou
exekútora, ktorá mu patrila podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. uhradil skôr, ako mu uplynula
lehota na podanie námietok. Súdny exekútor mal exekúciu zastaviť.

Na základe uvedeného povinný žiadal, aby exekučný súd exekučné konanie zastavil.

Súd prvého stupňa návrhu povinného na zastavenie exekúcie napadnutým uznesením vyhovel.

Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku vyplýva, že súd exekúciu zastaví, ak
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Jedným z najčastejších dôvodov na aplikáciu tohto
ustanovenia je splnenie dlhu.

Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu
dlhu došlo mimo vykonávania exekúcie. Uvedené platí aj pre čiastočné splnenie vymáhanej pohľadávky.

V prípade, že už v prebiehajúcom exekučnom konaní došlo k plneniu, resp. k čiastočnému plneniu
povinným, nemožno tento jeho úkon chápať ako splnenie dlhu mimo vykonávanej exekúcie (dokonca



dobrovoľné), aj keby išlo o splnenie v splátkach so súhlasom oprávneného. Vždy ide o plnenie
uskutočnené až v procese núteného výkonu rozhodnutia.

Sama okolnosť, že už v prebiehajúcej exekúcii povinný dlh, alebo jeho časť splnil, nemožno zamieňať
so zákonnými dôvodmi na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku tak, ako to urobil súd prvého stupňa, a to ani v prípade, ak k splneniu dlhu došlo v lehote,
stanovenej zákonom na podanie námietok proti exekúcii.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že na vydanie napadnutého uznesenia nebol daný
zákonný dôvod.

Námietky súdneho exekútora súvisiace s vyššie uvedeným sú síce dôvodné, ale vzhľadom na to,
že súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti, je účastníkom exekučného konania len v tej časti, v ktorej sa rozhoduje o
trovách exekúcie, odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len odvolanie súdneho exekútora ako podané
neoprávnenou osobou podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
odmietnuť.

Vo svetle uvedeného je však dôvodnou odvolacia námietka súdneho exekútora, pokiaľ ide o trovy
exekúcie, a to v tom, zmysle, že súd môže o trovách exekúcie rozhodovať len v prípade, ak je daný
zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

Keďže v danom prípade, tak ako to vyššie konštatoval odvolací súd, nebol daný zákonný dôvod na
zastavenie exekúcie, preto v danom prípade nebol ani daný zákonný dôvod na rozhodovanie o trovách
exekúcie.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa rozhodne znova o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.