Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/35/2013 z 27. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. februára 2013, sp. zn. 7Co/35/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4611207290.3
Krajský súd Nitra | 7Co/35/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4611207290.3 | 2013-02-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 137 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 150 ods. 1 OSP, § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91f7a3be-2bb7-467e-86d0-4a863374771b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4611207290.3

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611207290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4611207290.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - N. V.,
S. XXXX/XX, H. republika, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie
OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova č. 9, IČO: 42 260 086, zastúpený advokátskou kanceláriou HKP
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č. 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie sumy 1.377,05 eura
s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 19. decembra 2012 č.k. 4C/18/2012-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, v napadnutom výroku o  trovách konania vedľajšieho
účastníka  m e n í  tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť  vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu,
náhradu trov prvostupňového konania v sume  189,60 eura, právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
na strane odporcu advokátskej kancelárii HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č. 6, do
troch dní od právoplatnosti  tohto uznesenia.

Navrhovateľ je   p o v i n n ý   zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho
konania v sume 20,33 eura,  právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka  advokátskej kancelárii HKP
Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova č.6, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol už len o trovách konania potom, čo pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom, bolo konanie vo veci samej zastavené uznesením Okresného súdu Topoľčany
č.k. 4C/18/2012-81 zo dňa 06.06.2012 a výrok o náhrade trov konania , že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP) bol odvolacím súdom zrušený a vec bola súdu
prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne o trovách konania rozhodol
napadnutým tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania
nepriznáva. Zároveň zamietol návrh vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania.
Súd prvého stupňa v súvislosti so stanoviskom súdu druhého stupňa vysloveného v uznesení č.k.
7Co/185/2012-126 zo dňa 28.09.2012 opätovne rozhodoval o náhrade trov konania a taktiež aj o návrhu
vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie konania, pričom dospel k záveru, že v zmysle
§ 146 ods.2 veta prvá OSP a § 150 ods.1 OSP odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
nie je možné priznať náhradu trov konania, pretože v zásade by síce mali právo na náhradu trov
konania od navrhovateľa, keďže navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania a k tomuto
späťvzatiu návrhu zjavne došlo po tom, ako vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku
premlčania proti pohľadávke uplatnenej navrhovateľom a nie z dôvodu, že by odporca splnil to, čoho
sa navrhovateľ domáhal. Nepriznanie náhrady trov konania odporcovi odôvodnil tým, že odporcovi v
súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a preto mu súd náhradu trov konania ani priznať
nemohol. Nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu odôvodnil
existenciou  dôvodov hodným osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne nie je možné vedľajšiemu



účastníkovi na strane odporcu celkom priznať náhradu trov konania. Výnimočnosť súd prvého stupňa
vzhliadol v okolnostiach danej veci. Je nepochybné, že vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť
v občianskoprávnom konaní právnym zástupcom resp. advokátom , avšak súd spochybňuje účelnosť
takto vynaložených trov právneho zastúpenia na strane právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktoré
nespĺňajú to, že došlo k ich účelnému vynaloženiu. Napriek tomu, že v konaní došlo k zastúpeniu
vedľajšieho účastníka advokátskou spoločnosťou, tak dôsledky uvedené v rovine náhrady trov konania
v súdnom konaní nerezultujú v účelnosť takto vynaložených trov právneho zastúpenia, ktoré v konaní
vedľajšiemu účastníkovi vznikli.  Dôvodil tým, že v prípade vedľajšieho účastníka ide o paušálny vstup
do konaní , v ktorých okrem spisovej značky a mena účastníka konania nemali žiadnu vedomosť o
predmete konania a bez vedomosti spotrebiteľa o vstupe vedľajšieho účastníka, ktorého záujmy majú
hájiť v danom spore. Pre uvedené dôvody súd prvého stupňa nepovažoval trovy konania vynaložené
vedľajším účastníkom za účelne vynaložené, pretože zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa
právnym zástupcom je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené. Paušálne
vstupy združení na ochranu občana ako spotrebiteľa do konaní, kde vystupujú v pozícii navrhovateľa
rôzne právnické osoby, bez ohľadu na samotný stav a štádium, v ktorom sa konanie nachádza, vôľu
odporcu a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka nepovažoval súd prvého stupňa za dôkaz o vôli a
snahe týchto združení naplniť svoj cieľ, pre ktorý boli zriadené.  Taktiež zohľadnil aj tú skutočnosť,
že písomné podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka účtované ako jednotlivé úkony právnej
služby sú vyhotovené vo všeobecnej rovine a svojim obsahom sa navzájom stotožňujú. Vychádzajúc z
uvedeného súd prvého stupňa podľa  § 150 ods.1 OSP využil moderačné právo v otázke priznania trov
konania a rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu
trov konania. Zároveň súd rozhodol o návrhu vedľajšieho účastníka na strane odporcu na prerušenie
konania z dôvodu rozhodnutia prejudiciálnej otázky tak, že uvedený návrh zamietol , pretože povinnosť
predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa článku 234 zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie
v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať
žiaden opravný prostriedok (výnimkou z povahy veci je návrh na obnovu konania) a preto súd prvého
stupňa nevidel dôvod na prerušenie konania, pričom vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn.
IV.ÚS 206/08 zo dňa 3.7.2008.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší
účastník na strane odporcu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa
názoru vedľajšieho účastníka v danom prípade  mal súd prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť
podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a či
navrhovateľ svojím nedôvodne podaným návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Tým, že
navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť, zavinil že konanie sa muselo zastaviť, pričom sa tak
nestalo pre správanie odporcu. Poukázal na to, že je občianskym združením založeným za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov
v občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 OSP. V nadväznosti na uvedené považoval stanovisko popierajúce význam právneho
zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Navyše výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho
účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, treba podľa vedľajšieho účastníka považovať za
odporujúci zákonom Slovenskej republiky a tiež predpisom Európskej únie, pretože pri jeho aplikovaní
by nebolo možné prostredníctvom združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva
a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia. Zastal
názor, že súd prvého stupňa svojím postupom a nepriznaním náhrady priamo poprel rovnosť podmienok
v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka garantovaných okrem
iného ust. § 93 ods. 4 OSP a znemožnil mu reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia vymedzených
zákonom. Ohľadne priznávania trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu poukázal na iné
rozhodnutia odvolacích súdov SR.  Na základe uvedeného žiadal uznesenie zmeniť v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
vrátane odvolacieho konania v celkovej výške 237,41 eura, resp. zrušiť uznesenie súdu v napadnutej
časti a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Poukázal  za to, že vedľajší účastník na strane
odporcu  musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych



konaniach v spotrebiteľských veciach. Navyše v zmysle ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. združenia
na ochranu spotrebiteľa majú pritom  možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Podľa názoru
navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Uviedol,  že v danom
prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol,
že nevzhliadol význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, pretože samotnou úlohou združenia
je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.  Poukázal na to, že pred zaslaním oznámenia o
vstupe do konania vedľajší účastník  nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, pričom viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa
na predmet sporu. Svoje závery oprel aj o rozhodnutia  iných odvolacích súdov SR.  Záverom si uplatnil
trovy odvolacieho konania .

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo  podľa § 212 ods. 1 OSP, a po prejednaní
veci  bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP  dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane odporcu je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa
12.09.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.377,05 eura  spolu s príslušenstvom.  Dňa
07.10.2011 vydal súd prvého stupňa vo veci platobný rozkaz č.k. 6RO/208/2011-23, ktorým uložil
odporcovi, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu
1.377,05 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.089,21 eura od 13. 04. 2007
do zaplatenia a nahradil trovy konania vo výške 366,09 eura, alebo aby v tej istej lehote podal
odpor na súde. Uznesením č.k. 6RO/208/2011-32 súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz č.k.
6RO/208/2011 zo dňa 07.10. 2011 z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do
vlastných rúk. Listom zo dňa 25. 04. 2012 vstúpilo do konania Spotrebiteľské združenie OSA ako
vedľajší účastník na strane odporcu a zároveň v písomnom vyjadrení vznieslo námietku premlčania.
Súčasne právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia  za dva úkony právnej služby. Písomným podaním zo dňa 31.05.2012 navrhovateľ (č.l. 79
spisu) vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť. Uznesením č.k.
4C/18/2012-81 zo dňa 06.06.2012 súd prvého stupňa zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho
poplatku navrhovateľovi s tým, že o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V dôsledku včas podaného odvolania vedľajším účastníkom na strane odporcu  v
časti náhrady trov konania, Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací svojím uznesením zo dňa 28.09.2012
č.k. 7Co/185/2012-126 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení vyslovil záver, že
dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti o trovách konania boli zmätočné, pretože súd prvého
stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na ust. § 146 ods. 1,  § 146 ods. 2 a § 150 OSP s tým, že
v danej veci zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré trovy konania odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal, pričom v rozpore s týmto záverom, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.
1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po vrátení veci súd
prvého stupňa  rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva a zároveň zamietol návrh vedľajšieho účastníka na strane
odporcu na prerušenie konania.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov  včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy  dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.



Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods.1 OSP v prípade, že navrhovateľ
vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.
c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Povinnosť nahradiť trovy zastaveného
konania možno uložiť niektorému z účastníkov podľa § 146 ods. 2 OSP a to na základe prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej
vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol
podaný dôvodne. K zastaveniu konania teda môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého
z účastníkov. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne.

V posudzovanej veci navrhovateľ vzal po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom  návrh  v
celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Tento  dispozitívny úkon navrhovateľa
bol dôvodom pre zastavenie konania. Z procesného hľadiska potom platí, že navrhovateľ procesne
zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť trovy konania  odporcom  a vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcom podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporcovi
nejaké trovy vznikli, preto mu ich ani súd nepriznal. Je však nepochybné, že  vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy konania vznikli  titulom právneho zastúpenia advokátom, preto navrhovateľ, ktorý
procesne zavinil zastavenie konania vznikla povinnosť  nahradiť mu trovy konania potrebné na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník  sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi  zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V
zmysle  poznámky 10a)  k tomuto ustanoveniu,  osobitným  predpis  je   aj zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti  ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností ( § 93 ods. 4 OSP).

Z vyššie citovaného  ustanovenia § 93 ods. 2 OSP  vyplýva, že v tých sporoch, ktoré majú povahu
spotrebiteľských sporov sa môže konania zúčastniť na strane spotrebiteľa  právnická osoba, ktorou je
združenie podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľské združenie OSA má oprávnenie v tomto spore vystupovať
ako vedľajší účastník na strane odporcu a nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože
túto možnosť mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 93 ods. 2 OSP. Vedľajší
účastník má  právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť
prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom, a potom  aj právo na náhradu trov konania v prípade,
ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Preto neobstojí argumentácia súdu
prvého stupňa, ako ani navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka, že v danej veci
nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, keďže práve po vznesení námietky
premlčania  zo strany vedľajšieho účastníka došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v danej veci vedľajší účastník riadne hájil práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym
zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré
uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nemožno



považovať za dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené
právnym zástupcom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
výroku o trovách konania  vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi
podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP priznal náhradu trov  prvostupňového konania  v celkovej sume
189,60 euro písomné  vyjadrenie a námietka premlčania   zo dňa 07.06.2012) podľa § 14 ods. 1 písm
a), b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Výška  tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. je 71,37 eura (vychádzajúc
z tarifnej hodnoty 1.377,05 eura),  k odmene patrí režijný paušál  7,63 eura   (§ 16 ods. 3)  a daň z
pridanej hodnoty ( 20 %  zo sumy   71,37 + 7,63 )   v sume 15,80  eura    (§ 18 ods. 3) . Spolu za
jeden úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania  odmena  94,80
euro. Za účelne vynaložené trovy vedľajšieho účastníka považuje odvolací súd odmenu za dva úkony
právnej služby, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka poskytol t.j. sumu 198,60 euro  ( 2x 71,37
+ 2x7,63+2x 15,80 ) Takto vyčíslené trovy prvostupňového  konania je navrhovateľ  povinný  zaplatiť
právnemu zástupcovi  vedľajšieho účastníka ( § 149 ods. 1 OSP), v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia (  § 160 ods. 1 OSP).

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľovi súd uložil povinnosť  zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy  právneho  zastúpenie pozostávajúce  z odmeny za jeden úkon právnej služby (písomné
odvolanie) podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.  v sume   20,33 eura, jeden
úkon po 9,13  eura, ( zo základnej tarifnej odmeny t.j. zo sumy  189,60), z režijného paušálu eura 7,81
(§ 16 ods. 3 vyhl.) a DPH (§ 18 ods. 3) v sume  eura 3,39 eura (20% zo sumy 9,13 + 7,81). Celkove trovy
odvolacieho konania predstavujú sumu 20,33 eura, ktorú  je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi
zastupujúceho vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP), v lehote do troch dní od právoplatnosti  tohto
uznesenia (§ 160 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.