Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/58/2012 z 22. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. augusta 2012, sp. zn. 9CoP/58/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5411203673.1 Krajský súd Žilina | 9CoP/58/2012 | ECLI:SK:KSZA:2012:5411203673.1 | 2012-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d3607fe-e81e-4f24-adb6-30b2fb7b1171 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5411203673.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/58/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5411203673
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5411203673.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkýň: 1/ Bc. Q. V.,
nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. V., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom F. K., M. A., ul. Na B. č. XXXX/XX-XX,
proti žalovanému: Q. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., ul. W. č. XX, v konaní o návrhu na zvýšenie
výživného pre plnoleté deti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.
k. 5P/5/2011-85 zo dňa 23. januára 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolaním účastníkov
nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyniam 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalovanému uložil platiť žalobkyni 1/ na jej výživu zvýšené výživné
vo výške 70 eur mesačne, počnúc dňom 23. 09. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 23. 09.
2011 do vyhlásenia rozsudku vo výške 157,06 eur uložil zaplatiť žalovanému žalobkyni 1/ do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť platiť žalobkyni 2/ na jej výživu zvýšené výživné
vo výške 70 eur mesačne, počnúc dňom 23. 09. 2011. Zameškané výživné za obdobie od 23. 09. 2011
do vyhlásenia rozsudku vo výške 157,06 eur uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 2/ do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 25. 01. 2005 č.
k. 7P/321/2004-26 v časti o výške výživného. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu
pomernej časti trov konania nepriznal.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane žalobkýň, ktoré
sú vysokoškoláčky. Žalobkyňa 1/ je v akademickom roku 2011/2012 študentkou I. ročníka inžinierskeho
štúdia dennou formou na Žilinskej univerzite v Žiline. Žalobkyňa 2/ študuje v II. ročníku denného štúdia na
Ekonomickej univerzite v Bratislave, Fakulte hospodárskej informatiky. Žalobkyňa 2/ býva na internáte.
Obom žalobkyniam bolo priznané sociálne štipendium vo výške 175 eur mesačne za obdobie od 01.
09.2011 do 30. 06. 2012. Matka žalobkýň za obdobie od januára 2011 až do decembra 2011 vykazovala
priemerný čistý mesačný príjem vo výške 324 eur + daňový bonus, aktuálne vo výške 61,53 eur a rodinné
prídavky na tri deti. Okrem toho poberá invalidný dôchodok od 01. 01. 2011 v sume 195,90 eur mesačne.
Žalovaný je zamestnaný v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a. s., ako prevádzkový elektrikár na
dobu určitú do 30. 09. 2012. Je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti, zapísanej na LV



č. XXXX kat. úz. S., ďalej nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX kat. úz. S., rodinného domu súp. č.
XXXX v podiele 1-iny.

Po zohľadnení takto zistených skutočností s odvolaním sa na platnú právnu úpravu okresný súd ustálil
výšku výživného v prospech oboch žalobkýň vo výške 70 eur mesačne, vyčíslil zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Poukazoval, že bol chybne posudzovaný vzhľadom na jeho majetkové pomery. Za rok 2011 nemal väčší
príjem ako 2.000 eur. Momentálne pracuje vo vlastnom záujme viac, aby splatil aj zameškané výživné.
Za nedôstojné považoval posúdenie zo strany súdu, že sa účelovo zriekol svojho majetku, nakoľko konal
len podľa poslednej vôle matky, ktorú nemal dôvod nedodržať.

Žiadal, aby bolo zvýšené výživné na obe žalobkyne vo výške 45 eur, nakoľko viac si dovoliť nemôže.

Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Poukazovali, že štúdium na vysokej škole je finančne náročnejšie ako na strednej škole. Príjmy matky
nedokážu pokryť všetky náklady, ktoré musia v súvislosti so štúdiom vynakladať. Pokiaľ otec poukazuje,
že nemá dostatočné prostriedky na živobytie, je to jeho vlastnou vinou, nakoľko musí splácať zameškané
výživné z dôvodu, že toto dobrovoľne neplatil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako správny, v napadnutej
časti, podľa ust. 219 O. s. p. potvrdil. Vo výroku, ktorý odvolaním účastníkov napadnutý nebol, ponechal
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Rozhodnutia súdov, či už priamo výživné určujúce, alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného
schválená, môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov na strane účastníkov. Tento postup
je nevyhnutný, nakoľko nie je možné, aby boli ponechané v platnosti rozhodnutia, ktoré vychádzali zo
skutočnosti, ktoré sa postupom času zmenili. O výživnom sa rozhoduje vždy podľa stavu, ktorý tu je v
čase rozhodovania. Pokiaľ po rozhodnutí dôjde k zmene pomerov, či už na strane oprávnených alebo
povinných osôb, je potrebné vždy vykonať novú úpravu výšky výživného, aby zodpovedala aktuálnemu
stavu.

V danom prípade nepochybne bolo preukázané, že žalobkyne 1/, 2/ sú študentkami, vysokoškoláčkami.
Jedna študuje na Žilinskej univerzite v Žiline, druhá na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Teda
preukázateľne sa pomery na strane oboch žalobkýň od posledného rozhodnutia zmenili. Zmenili sa
pomery na strane otca - žalovaného a ich matky. Okresný súd dostatočným spôsobom zdokumentoval
skutočnosti rozhodné pre určenie výšky výživného, a tieto vyhodnotil v súlade s aktuálne platnou právnou
úpravou.

I keď rozsah vyživovacej povinnosti v zákone výslovne vyjadrený nie je, vyplýva zo všeobecne
uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá
zodpovedá životnej úrovni rodičov a ktorú by rodičia dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej
domácnosti.

Kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodiča.

V danom prípade boli odôvodnené potreby oboch žalobkýň dostatočným spôsobom zistené. Taktiež boli
zdokumentované majetkové, zárobkové pomery otca.



Podľa aktuálne platnej právnej úpravy je stanovená výška minimálneho výživného, ktorú je povinný platiť
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Táto výška výživného sa
nutne prispôsobuje odôvodneným potrebám dieťaťa, daným jeho vekom, záľubami, zdravotným stavom
a takisto i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča.

Nie bezvýznamnou je skutočnosť, že v danom prípade sa výživné určuje v podstate na dve dospelé ženy,
ktorých odôvodené potreby sú nepomerne vyššie ako potreby maloletých detí, a to čo do nárokov na
oblečenie, obutie, hygienické potreby, kozmetiku, stravu, a teda nebolo možné zohľadňovať iba výdavky,
ktoré vynakladajú v súvislosti so štúdiom na vysokej škole.

Pokiaľ za takéhoto stavu okresný súd uložil odporcovi platiť na obe žalobkyne výživné sumou 70 eur
mesačne, nie je možné takto stanovenú sumu znížiť, nakoľko táto iba v minimálnej miere dokáže pokryť
výdavky, ktoré obom žalobkyniam fakticky reálne vznikajú.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti
rozhodnutia.

Žalobkyne 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešné. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili,
nevyčíslili a z obsahu spisu nevyplýva, že by im účelne vynaložené výdavky vznikli. Preto krajský súd
žalobkyniam 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je p r í p u s t n é .