{"guid": "3baab8e7-854e-40b2-b65d-a505c018bf82:45960b20-8995-4792-8abc-705efa048920", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1", "spisova_znacka": "8Co/31/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/31/2013 z 30. 1. 2013", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 30. januára 2013, sp. zn. 8Co/31/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1", "identifikacne_cislo": "1512200654", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2013-01-30", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/45960b20-8995-4792-8abc-705efa048920", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512200654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1512200654.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y. L. E., E..A..O.., E. E. Ú. X, R., B.: XX XXX XXX,
zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti
odporcovi: Q. G., R. G. XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Q. na O. O. E. T., E.
E. H. XX, D., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. hrdinov 66, Svidník,
O. Q. XXX,XX Y. E. D., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného E. R. B.B., Q. N.
XX. E. XXXX, Č.. L.. XC XX/.-XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX
Y. k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Č.. L.. XV. XX/XXXX-XX Q. N. XX.XX.XXXX súd prvého stupňa konanie zastavil,
odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi prostredníctvom
príslušného daňového úradu vrátil súdny poplatok za návrh. V časti výroku o nepriznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vzniknuté trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Zdôraznil,
že žiadne trovy vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní nemohli vzniknúť, nakoľko mu ešte nebol
doručovaný ani návrh na začatie konania a teda nemohol reálne vec ani prevziať a ani pripraviť sa
na zastupovanie odporcu. V prejednávanej veci vedľajší účastník okrem oznámenia vstupu do konania
nepreukázal vykonanie žiadneho úkonu na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že v
žiadnom prípade nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom v tomto konaní, nakoľko občianske
združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľa musí byť samo o sebe už z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.

V zákonom stanovenej lehote napadol uznesenie súdu prvého stupňa vedľajší účastník odvolaním, čo do
výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, dôvodiac, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa o
neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Svoj názor podložil viacerými rozhodnutiami
krajských súdov. Poukázal na svoje postavenie ako neziskovej organizácie, ktorá nedisponuje
pracovníkmi, technickým zariadením ani materiálnym zabezpečením, aby mohla zabezpečovať potrebný
právny servis na desiatkach súdov inak, ako prostredníctvom advokátskych kancelárií. Zdôraznil, že
to bol práve navrhovateľ, ktorý zavinil zastavenie konania a bol to práve jeho vstup do konania, ktorý
zabránil rozhodnutiu súdu v prospech navrhovateľa. Ďalej uviedol, že navrhovateľ ťaží z pasivity a
rezignácie spotrebiteľa, pričom práve táto nečinnosť spotrebiteľa navrhovateľovi vyhovuje s ohľadom na
jeho agendu, kde sú uplatňované zväčša premlčané pohľadávky. Argumentoval aj princípom „rovnosti



zbraní“, kedy aj v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v
konaní pred súdom. Vedľajší účastník je občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva
a právo na zástupcu má prinajmenšom z rovnakých dôvodov ako navrhovateľ, ktorý ho masovo využíva
v typovo rovnakých desiatkach tisícov sporov. Jeho vstupom do konania sa posilnilo postavenie odporcu
- spotrebiteľa v konaní, ktorý je často sám o sebe väčšinou pasívny a nedokáže sa účinne brániť. Svojou
činnosťou preto napĺňa aj ciele politiky Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľov. Podotkol, že pri
napĺňaní týchto cieľov je odkázaný na právne služby, nakoľko jeho členovia nie sú právnici s výnimkou
jednej členky, ktorá sa však výkonom svojho povolania nezaoberá. Vyslovil názor, že mnohokrát práve
už len jeho samotný vstup do konania postačuje na to, aby navrhovateľ zobral späť svoj návrh, ktorým
uplatnil proti spotrebiteľovi premlčaný nárok. Považoval tiež za potrebné uviesť, že práve rozhodovanie
súdov v otázke priznávania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako
právnickej osobe založenej za účelom ochrany spotrebiteľa, môže prispieť k znižovaniu spotrebiteľskej
agendy na súdoch. Ak by na strane spotrebiteľa v každom konaní vystupovalo združenie zastúpené
advokátom, dodávatelia by prestali podávať návrhy domáhajúce sa premlčaného nároku, pretože by
boli následne povinní nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Do pozornosti dal
aj novelizované ustanovenie § 137 O.s.p. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby odvolací súd
uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal mu náhradu trov celého konania.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia
vedľajším účastníkom. Svoj názor podložil viacerými rozhodnutiami krajských súdov, ktoré sa zhodli
v názore, že vedľajší účastník by mal vedieť poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi aj bez
právneho zástupcu a že trovy právneho zastúpenia v tomto prípade nie sú účelné. Uviedol, že nevidí
preto význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, ktoré sa mu javí ako nadbytočné, účelové a
nehospodárne. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodlo využiť pomoc advokáta v tisíckach sporov, do
ktorých hromadne vstupuje, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov; v opačnom
prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho
zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, na čo je
potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadať. Navyše nemožno prijať záver, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci. Argumentoval aj tým,
že žiadne z ustanovení Charty základných práv EÚ nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu
práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc
spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 O.s.p. potvrdil a
zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške XX,XX Y. pozostávajúcich z 1/2
úkonu právnej služby vo výške XX,XX Y. E. N. K. A. D. H. H. X,XX Y. E. N..

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 146  ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v prípade zastavenia konania je pre rozhodnutie súdu o
priznaní náhrady trov konania podstatné ustálenie otázky zavinenia  jeho zastavenia. V prejednávanej
veci zavinil zastavenie konania navrhovateľ, ktorý návrh na začatie konania vzal späť bez uvedenia
dôvodu, čo samo o sebe postačuje pre záver, že  procesne zavinil zastavenie konania. Nemožno
opomenúť ani skutočnosť, že navrhovateľ vzal návrh späť až po tom, ako mu bolo doručené oznámenie
vedľajšieho účastníka o vstupe do konania na strane odporcu. Možno preto súhlasiť s názorom
vedľajšieho účastníka, že aj týmto jeho konaním v prospech odporcu došlo k úspešnej realizácii ochrany
spotrebiteľa, výsledkom čoho bolo vzatie návrhu späť v celom rozsahu. Táto skutočnosť determinuje
aj existenciu nároku odporcu aj vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2
vety prvej O.s.p.



Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno opomenúť
aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok
je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že účelnosť vynaložených trov konania sa posudzuje vždy ad hoc. Účelnosť
spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje
ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa
právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na
obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia,
je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník
konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje
práva a záujmy na súde. Ak totiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických
osôb, disponuje dostatočnými materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom
(napríklad má viacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva
plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť
právnym zástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia
účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto
postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným
právom každého účastníka súdneho (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je otázka
posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu a ktorá nezasahuje do práva
účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti
s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom
daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného
práva na právnu pomoc podľa  čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať
ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov
konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu
toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady
trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej
kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku E. N. Y. V.- XXX/XX Q.
N. XX.XX.XXXX, na ktorý poukázal v odvolaní aj vedľajší účastník. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí
od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti
uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo
strany vedľajšieho účastníka, neboli účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením, ktoré vzniklo
za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je aj vstupovanie
združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka  a zastupovanie poškodených spotrebiteľov na
súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju
činnosť, musí reálne disponovať  zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou základňou, minimálne
v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Už skutočnosť, že
vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na G. H. E. A., preukazuje,
že pri vzniku a registrácii samotného združenia, muselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25
ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo
posudzovalo jednak to, či k vzniku združenia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť
združenia, vyporiadanie záväzkov vo vzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti
spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo
v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a
personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že
vedľajší účastník vstúpil do konania bez vyzvania odporcu a teda z vlastného podnetu, v konaní neurobil
na prospech odporcu žiadny ďalší úkon, nakoľko navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť. Z
úradnej činnosti je však známe, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke
predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez
väčších obmien aj v iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony,
ktoré nevyžadujú rozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu  nie je nutné právne vzdelanie. Okrem
toho, z výpisu z registra vyplýva, že jedna z osôb oprávnených konať za združenie má vysokoškolské



právnické vzdelanie, čo jednoznačne postačuje na koncipovanie a zasielanie podaní na súdy v rozsahu,
v akom to robí vedľajší účastník. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie
bolo nevyhnutné pre zabezpečenie  plnohodnotnej ochrany spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti zabezpečovanie tejto ochrany, má mať
k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
rozhodnutie Ú. E. E. A. B.. Ú. XX/XX, ktorý v ňom okrem iného uvádza, že všeobecný súd neporuší
základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie,
neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelné.  Odvolací súd má za to,
že tento záver možno aplikovať aj na toto konanie a na posudzovanie nároku na náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti a po vyhodnotení odvolacích námietok
považuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o nepriznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal náhradu trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa XX.XX.XXXX V. H. H. XX,XX
Y. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004), pri základnej
sadzbe tarifnej odmeny vo výške XX,XX Y., tzv. režijným paušálom vo výške X,XX Y. K. XX %.-U. N.
H. H. X,XX Y..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemožno podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": []}