Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Tos/36/2016 z 20. 6. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. júna 2016, sp. zn. 5Tos/36/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6316010017.1 Krajský súd Banská Bystrica | 5Tos/36/2016 | ECLI:SK:KSBB:2016:6316010017.1 | 2016-06-20 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 193 ods. 1 písm. c) TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3644c39-7406-4904-bf0b-0117cfb24e5a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6316010017.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010017
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6316010017.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. júna 2016 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o sťažnosti
odsúdeného B. K. proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 1Nt/1/2016 zo dňa 07.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného B. K. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Brezno podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného
B. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 1T
82/2014.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť sám i prostredníctvom obhajcu. V písomnej sťažnosti
uviedol, že tvrdenia v rozsudku Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T 82/2014, ktorým bol odsúdený, sa
nezakladajú na pravde. Nie je pravdou, aby bývalú manželku fyzicky napádal, či ju psychicky týral. Tieto
tvrdenia neboli nikdy preukázané. Na niektoré tvrdenia poškodenej - bývalej manželky mohol reagovať
ich syn I. K., ten však nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý. Nie je tiež pravdou, aby poškodenú
čakával skoro ráno, aj v tomto smere navrhol obstaranie dôkazov vyšetrovateľovi, a to dochádzkou do
zamestnania poškodenej, avšak mu nebolo vyhovené. Poukazuje na podľa neho neobjektívny znalecký
posudok vypracovaný znalkyňou W.. N., ktorý pokladá za objednávku zo strany orgánov činných v
trestnom konaní. Tento znalecký posudok zhoršil jeho postavenie, lebo bola zmenená v jeho neprospech
právna kvalifikácia z prečinu na zločin. V návrhu na povolenie obnovy navrhol vypočuť nových svedkov,
avšak mu nebolo vyhovené. Podľa neho súd vopred vedel, ako rozhodne, o čom svedčí aj spätná
eskorta. Navrhol vec okresnému súdu odňať a vyhovieť jeho sťažnosti a povoliť obnovu konania.

V sťažnosti prostredníctvom obhajcu uviedol, že žiada o vykonanie konfrontácie s poškodenou a
tiež opätovné vypočutie jeho syna I. K. k skutočnostiam, ktoré vtedy vzhľadom na svoj vek nevedel.
Tiež napáda objektivitu znaleckého posudku W.. N., keďže mu nebolo doručené uznesenie o pribratí
znalkyne a táto nevykonala vyšetrenie za prítomnosti poškodenej. Vyslovuje názor, že bez zákonne
vypracovaného znaleckého posudku nemožno bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, či si
poškodená týranie nevymyslela. Navrhol vypracovať nový znalecký posudok. Neskôr sa tiež dozvedel,
že k skutočnostiam uvádzaným v obžalobe by sa mohli vyjadriť ďalšie osoby, ktoré sú vymenované v
napadnutom uznesení, ktoré sami o sebe, prípadne s dôkazmi skôr známymi by mohli byť spôsobilé
zmeniť pôvodné rozhodnutie.

V konečnom dôsledku navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a uložiť okresnému súdu vo veci znovu konať
a rozhodnúť.



Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že
sťažnosť nemožno označiť za dôvodnú.

Sťažnostný súd považuje za potrebné v úvode poukázať na to, že obnova konania je mimoriadny
opravný prostriedok s tým, že akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je
prípustný iba vo výnimočných prípadoch, striktne ustanovených zákonom.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak výjdu najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Obnova konania je pritom takým mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý slúži na odstránenie
nedostatkov v skutkových, teda nie právnych zisteniach právoplatného rozsudku, a to v tých prípadoch,
ak príčiny zistených nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia.

V konaní o obnove sa teda nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, teda jeho zákonnosť, ale
len otázky, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní uplatnené, boli súdu v čase
rozhodnutia neznáme a zároveň, či by sami o sebe alebo v spojení s inými dôkazmi boli spôsobilé
odôvodniť iné rozhodnutie o vine či treste.

Za nové pritom treba považovať také skutočnosti, ktoré neboli pred súdnym rozhodnutím predmetom
zisťovania alebo dokazovania. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo
vydané rozhodnutie, ktorého sa návrh na povolenie obnovy týka, obsiahnutý v spise.

Naproti tomu za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy zistiteľné
z obsahu spisu, a to dokonca ani vtedy, keď sa s nimi súd v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca
prehliadol.

Vychádzajúc z uvedeného aj krajský súd uvádza, že pre obnovu konania neobstojí tvrdenie odsúdeného,
že skutok, za ktorý bol odsúdený, sa nezakladá na pravde s tým, že bolo porušené jeho právo na
obhajobu neakceptovaním navrhovaných dôkazov. Krajský súd znovu pripomína, že v konaní o obnove
sa nezisťuje správnosť pôvodného rozhodnutia, či jeho zákonnosť, ale zisťuje sa len, či pôvodné dôkazy
alebo nové dôkazy boli súdu skôr neznáme a či sú spôsobilé zvrátiť rozhodnutie. Zo spisového materiálu
potom vyplýva, že niektoré dôkazy boli známe, i keď odmietnuté v konaní pred súdom v pôvodnom
konaní a teda nie sú novými skutočnosťami, či dôkazmi.

Neobstojí tvrdenie, že odsúdenému nebolo doručené uznesenie o pribratí znalkyne W.. N., pretože je
zistiteľné zo spisu, že odsúdený toto uznesenie riadne prevzal (č. l. 184 pôvodného spisu). Nie je
tiež pravdou, že znalkyňou nebolo vykonané osobné vyšetrenie poškodenej. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že sa poškodená pred znalkyňou dostavila so svojimi deťmi. Znovuvykonanie dôkazu nie je
pritom dôkazom novým, ani vykonanie dôkazov skôr odmietnutých, keďže z nich nevyplývajú nové
skutočnosti, či dôkazy, ktoré by mohli samé o sebe, či so skôr vykonanými dôkazmi a skutočnosťami
navodiť iné rozhodnutie.

Odsúdený navrhol vypočuť aj ďalších svedkov, nie je však zrejmé, čo chcel nimi dokazovať a ani tieto
navrhované dôkazy nevykazujú znaky, že by boli spôsobilé zvrátiť pôvodné rozhodnutie.

Krajský súd preto rozhodnutie okresného súdu považoval za správne a sťažnosť odsúdeného ako
nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti nepokladal za dôvodné zaoberať sa návrhom odsúdeného, aby
bola vec delegovaná inému súdu.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.