{"guid": "3ba7dea6-b55d-4852-8d06-ec0a8aed5dc3:886cf37a-8f56-42a7-9bb5-97b425d16e94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1", "spisova_znacka": "6Cob/16/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/16/2016 z 30. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. augusta 2017, sp. zn. 6Cob/16/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1", "identifikacne_cislo": "8113222681", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Soga", "sudca_id": 207, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-soga-207", "datum_vydania": "2017-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/886cf37a-8f56-42a7-9bb5-97b425d16e94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222681
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113222681.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: SLOVDAN, spol. s r.o., so sídlom Čečinová
16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 31 673 601, zastúpeného Mgr. Zdenkom Nováčkom, advokátom so sídlom
Brančská 7, 851 01 Bratislava proti žalovanému: EKOPRIM, s.r.o., so sídlom Strojnícka 17, 080 01
Prešov, IČO: 31 710 115, zastúpenému PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova
24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 3.148,82 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/205/2013-216 zo dňa 13.10.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca  m á  voči žalovanému  nárok  na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„Žalovaný  j e  p o v i n n ý  zaplatiť žalobcovi 3.148,82 eura, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne
zo sumy 232,86 eura od 19.4.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
1.203,08 eura od 18.5.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.712,88
eura od 28.10.2011, ako aj trovy konania vo výške 522,14 eura a  trovy právneho zastúpenia  vo výške
2 503,68 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie ceny
za vykonané dielo, ktorý nárok je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 536 a násl. Obchodného
zákonníka, pričom je podľa okresného súdu zrejmé, že účastníci uzavreli písomnú zmluvu dňa 6.4.2009,
v ktorej si dohodli svoje práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zmluvného  vzťahu. Rovnako podľa
súdu prvej inštancie je zrejmé z vykonaného dokazovania aj to, že táto písomná zmluva tak, ako
je to typické pri zmluvných vzťahoch v stavebníctve, nimi bola v priebehu konania zmenená ústnou
dohodou ohľadom predmetu diela, a ako možno dedukovať zo správania účastníkov zmluvného vzťahu,
aj ohľadom termínu plnenia, a aj platobných podmienok, pretože zo správania samotného žalovaného
vyplynulo, že konkludentne došlo k zmene termínu ukončenia diela. Inak si podľa okresného súdu
nemožno vysvetliť, prečo zo strany žalovaného  zmluvne dohodnutý termín nebol striktne vyžadovaný
a rovnako nebol striktne vyžadovaný aj spôsob vystavovania faktúr v lehote ich splatnosti. Účastníci
sa od počiatku vystavovania faktúr odchýlili od zmluvne dohodnutého spôsobu vystavovania faktúr, k
čomu došlo tak, že žalobca vystavoval faktúry a stanovoval ich lehotu splatnosti odlišne, ako bolo v
zmluve dohodnuté písomne, pričom aj fakturácia po etapách diela je podľa súdu prvej inštancie neurčito
a nezrozumiteľne stanovená.



3. Hoci teda si účastníci dohodli, že zmena písomnej zmluvy môže byť pod následkom neplatnosti
vykonaná iba písomným dodatkom, súdna prax pripustila, že možno platne zmeniť ústnou dohodou
zmluvu aj v takýchto prípadoch. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie českého Ústavného
súdu I.ÚS 1264/11, podľa ktorého rozhodujúca je skutočná vôľa účastníkov zmluvného vzťahu a takáto
neplatnosť je neplatnosťou relatívnou, a musí sa jej druhá strana zmluvného vzťahu dovolať, pokiaľ
ju namieta. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na výkladové pravidlá podľa § 266 Obchodného
zákonníka.

4. Už z prvého úkonu žalovaného vyplynulo podľa súdu prvej inštancie, že tento nerozporuje základ, ani
výšku žalovaného nároku, teda že žalobca vykonal dielo, ktorého cenu v týchto faktúrach vyfakturoval a
nerozporoval ani cenu za vykonané dielo. Žalovaný rozporoval jedine splatnosť jednotlivých faktúr, avšak
ohľadom toho súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný prijal každú z týchto faktúr s tam uvedeným
dátumom splatnosti, a ani voči jednej z faktúr s takto, ako tvrdí, nesprávne uvedeným dátumom splatnosti
nenamietal a nepoukazoval na zmluvne dohodnuté písomné podmienky, z ktorých vyplývala splatnosť
faktúry 30 dní odo dňa jej vystavenia. V tejto časti podľa súdu prvej inštancie, zo správania účastníkov
vyplýva jediný záver, že sa takto ústne dohodli, resp. že došlo pri vystavení prvej faktúry k akceptácii
nového návrhu o lehote splatnosti faktúr a žalovaný túto lehotu prijal. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že aj keď sa účastníci počas zmluvného vzťahu vôbec neriadili dohodnutými platobnými podmienkami
ohľadom spôsobu vystavovania faktúr tak, ako boli dohodnuté, neboli  ani určité ani zrozumiteľné,
pretože ak dohodli vyúčtovania po ukončení a prebratí danej etapy diela a dohodli, že dodávateľ bude
fakturovať dielo po ukončení každej etapy, nie je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, o aké etapy sa
jednalo a nevyplývalo to ani z cenovej ponuky, ani z iných zmluvných dojednaní, ani zo stavebného
denníka. V priebehu zmluvného vzťahu teda účastníci dohodli iné platobné podmienky, aj inú lehotu
splatnosti faktúr a žalovaný nenamietal tieto skutočnosti v lehote na uplatnenie prípadnej relatívnej
neplatnosti týchto úkonov.

5. Kompenzačnou námietkou uplatnenou žalovaným v súvislosti s oneskoreným odovzdaním diela, sa
súd prvej inštancie nezaoberal, pretože od počiatku vykonania dokazovania bolo zrejmé z predložených
listinných dôkazov, aj správania žalovaného, že  k omeškaniu zmluvne dohodnutého diela nedošlo
od dátumu písomne zmluvne dohodnutého termínu ukončenia diela, pretože bol to práve žalovaný,
ktorý na konkrétne špecifické dielo, ktoré mal žalobca vykonať, a ktoré sa vykonať zaviazal, ani k
30.11.2009, nemal pripravené všetky podmienky preto, aby žalobca toto dielo realizovať mohol a
došlo k akceptácii neskoršieho termínu plnenia, z čoho možno podľa okresného súdu usudzovať
konkludentne na posunutí termínu plnenia žalobcu v závislosti od postupu ostatných stavebných prác
- teda v závislosti od potrebnej stavebnej pripravenosti diela pre konečné osadenie a montáž dverí
do bytového domu. Pokiaľ by aj nedošlo takto k dohode o tom, že termín ukončenia diela nebude u
žalobcu do 30.11.2009, ako vyplýva zo stavebného denníka, a ako aj potvrdili vypočutí svedkovia, aj
samotný konateľ žalovaného,  stavba  tzv. meškala.  Z toho dôvodu nie je podľa súdu prvej inštancie
možné, ak stavebná pripravenosť nie je v zmysle konkrétneho diela zabezpečená a táto musí byť
nutne zabezpečená zo strany objednávateľa diela, nie zo strany zhotoviteľa diela, pretože tento nemôže
ovplyvniť túto stavebnú pripravenosť, pričítať žalobcovi omeškanie s vykonaním diela. Počas omeškania
žalovaného nemohol byť žalobca v omeškaní. Dôkazy svedčia o tom, že účastníci si písomne zmluvne
dohodli dodávku a montáž 79 kusov dverí aj zárubní s príslušenstvom, avšak ústne sa dohodli na
dodávke ešte ďalších 7 kusov dverí, pričom bolo v skutočnosti dodaných 86 kusov dverí a 88 kusov
zárubní. To vyplýva aj z prehľadu, ktorý žalobca predložil, a ktorý žalovaný nerozporoval. Do termínu
ukončenia diela boli dodané a vyfakturované iba zárubne. Žalovaný však ani jednu z faktúr nevrátil,
nenamietal voči položkám vyfakturovaným vo faktúrach, a aj po tvrdenom termíne ukončenia diela
zo strany žalobcu uhrádzal preddavky na toto dielo. Keďže teda dôkazné bremeno o tom, že nárok
žalobcu na uplatnenie zmluvne dohodnutých sankcií je v súlade s uzavretou zmluvou, je výlučne na
žalovanom, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených
skutočnostiach o tom, že sa skutočne žalobca dostal do omeškania s vykonaním tohto diela. Žalovaný
navyše ani neuplatnil sankcie za omeškanie najskôr, kedy mohol, a nevysvetlil presvedčivo, prečo tak
nevykonal a uplatnil tento nárok až započítacou námietkou v spore o zaplatenie ceny diela. Započítací
prejav pritom podľa súdu prvej inštancie, mohol urobiť dávno pred podaním žaloby a jeho správanie
je preto nevierohodné, pretože ak bol presvedčený o dôvodnosti svojho nároku, iste by tak podľa
okresného súdu bol urobil pred podaním žaloby. Samotný konateľ žalovaného nevedel súdu prvej
inštancie dostatočne presvedčivo vysvetliť, prečo, ak bol presvedčený o tom, že žalovaný nedodržal
termín diela, nekonal v zmysle zmluvy a neuplatnil tieto sankcie skôr, resp. prečo nejakým iným úkonom



po 30.11.2009, netlmočil žalobcovi svoje výhrady s jeho omeškaním a prečo neodstúpil od zmluvy, keď je
zrejmé, že samotná stavba meškala a bolo dostatok času na to, aby si prípadne našiel iného  zmluvného
dodávateľa. Preto prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, aj vrátane zmluvne dohodnutých
úrokov z omeškania, aj začiatku omeškania tak, ako už skôr vysvetlil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 188,50 eur cestovného v súvislosti s účasťou
konateľa žalobcu P.. X. na 4 pojednávaniach vo výške 333,64 eur. Na trovách právneho zastúpenia
súd prvej inštancie priznal žalobcovi odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 121,17 eur, a to
celkovo za 7 úkonov právnej služby s tým, že za ďalšie uplatnené úkony súd prvej inštancie odmenu
právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal, keď ďalšie porady s klientom - žalobcom, boli podľa súdu prvej
inštancie len zopakovaním predchádzajúcich tvrdení právneho zástupcu žalobcu a žalobcu, ktoré boli
vyprodukované už inými ústnymi a písomnými podaniami žalobcu, a preto ich nemožno považovať za
účelne vynaložené trovy konania. Nakoľko naviac jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní
zo dňa 13.4.2012 navýšil o ďalšie dve hodiny, priznal súd prvej inštancie odmenu za 8 úkonov právnej
služby, teda 969,36 eur plus 2x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 eur a 6x režijný paušál za rok
2015 vo výške 8,39 eur a náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach vo výške
1.467,90 eur, čo spolu predstavuje odmenu na právnych službách vo výške 2.503,68 eur.

7. Proti tomuto rozsudku ako proti celku, podal žalovaný včas odvolanie, keď prvotným dôvodom,
pre ktorý je podľa názoru žalovaného potrebné názor prezentovaný v rozsudku odmietnuť, je ničím
nepodložený záver súdu prvej inštancie, že zmluva o dielo, ktorá bola uzatvorená v písomnej  forme,
v zmysle ktorej sa táto zmluva môže meniť výlučne písomnou formou, sa konkludentne zmenila v
predmete termínu plnenia a splatnosti. Poukazujúc na ustanovenie § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka,
je podľa žalovaného zrejmý chybný záver súdu prvej inštancie. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že
keď súd prvej inštancie odkazuje na rozhodnutie Českého ústavného súdu, ani česká právna judikatúra
nepovažuje za právne možnú konkludentnú zmenu písomnej zmluvy v prípade, aký je tento. Podľa
žalovaného  česká právna úprava síce umožňuje zmenu písomnej zmluvy ústnou formou, avšak nie
konkludentne, pokiaľ si strany dojednali výnimku, aká bola dojednaná aj v tomto prípade. Ak sme teda
akceptovali českú judikatúru, zmluva o dielo mohla byť menená výlučne písomne, alebo ak by sa na tom
zmluvné strany dohodli, ústne. V žiadnom prípade však nemohlo dôjsť k zmene zmluvy konkludentnou
formou, a to ani v českom, ani v slovenskom práve. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne
dospel k záveru, že došlo k zmene zmluvy o dielo, keď to v konaní nikto netvrdil. Skutočnosť, že zmluva
bola platne nemenná, bola totiž podľa žalovaného vec nesporná, zhodne tvrdená oboma účastníkmi
konania.

8. Zo Stavebného denníka, výpovedí svedkov zhodných s výpoveďou účastníkov sporu je podľa
žalovaného zrejmé, že dielo sa vykonávalo najprv v bloku „C“ a následne  „B“ a „A“, a nie naopak,
ako to tvrdí súd prvej inštancie, z čoho potom vyplývajú ďalšie nesprávne úvahy súdu prvej inštancie
prezentované v odôvodnení rozsudku, a ktoré podľa jeho názoru preukazujú skutočnosť, že došlo k
zmene zmluvy o dielo.

9. Ak by sme podľa žalovaného aj pripustili, že vykonaním diela by došlo k porušeniu manuálu pre
inštaláciu a montáž zárubní a dvier, neznamená to  podľa žalovaného, že žalovaný (žalovaný má
zrejme na mysli žalobcu), nemusí vykonať dielo riadne a včas. Citujúc ustanovenie § 252 ods. 1
Obchodného zákonníka, žalovaný uviedol, že takmer totožné ustanovenie obsahuje aj v zmluve o
dielo, ktorá v článku 8.2 v bode 8.2.2 uvádza „povinnosti zhotoviteľa: ak zistí skryté prekážky na
mieste, kde má dielo zhotoviť a ktoré mu bránia zhotoviť dielo riadne, je povinný ihneď takéto prekážky
oznámiť objednávateľovi, a ak sa nedajú odstrániť, navrhnúť objednávateľovi zmenu diela“. Žalobca ako
zhotoviteľ však žalovaného na to, že sa na mieste vykonávaného diela nachádzajú prekážky, vôbec
neupozornil, a už vôbec nie bez zbytočného odkladu, ako mu to vyplýva z § 552 ods. 1 Obchodného
zákonníka zmluvy o dielo. Žalobca tak podľa žalovaného svojím konaním akceptoval miesto vykonávania
diela, keď dielo napokon dodal, a to bez toho, aby žalovaného ako objednávateľa, upovedomil na skryté
prekážky a bez toho, aby žalovanému navrhol zmenu diela. To napokon podľa žalovaného vyplýva aj
zo Stavebného denníka, kde sa nenachádza vôbec žiadna zmienka o tom, že na mieste vykonávaného
diela sú prekážky, ako aj z výpovede účastníkov konania, ktorí zhodne uviedli, že žalobca ako zhotoviteľ,
žiadnu výzvu, upozornenie, či oznámenie žalovanému ako objednávateľovi, nezaslal. Žalobca sa teda
podľa žalovaného nemôže dovolávať toho, že sa dostal do omeškania z dôvodu prekážok na strane



žalovaného, ak žalobca sám tieto prekážky akceptoval a porušil povinnosti, ktoré mu ukladajú právne
predpisy a zmluva o dielo. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že ak by aj prekážky na
mieste vykonávania diela existovali, žalobca je povinný znášať všetky náklady, ktoré mu vyplývajú zo
zákona a zo zmluvného vzťahu (okrem iného aj zmluvnú pokutu), nakoľko si za to môže žalobca svojím
nekonaním sám. Už na základe týchto skutočností je preto podľa žalovaného nutné konštatovať, že súd
prvej inštancie pochybil, keď priznal žalobcovi ochranu, ktorá mu vôbec nepatrí.

10. Podľa odvolateľa nie je zrejmé, prečo, ak žalobca nenamontoval všetky dvere riadne a včas, lebo by
došlo podľa súdu prvej inštancie k ich poškodeniu, prečo potom žalobca niektoré dvere namontoval a
niektoré nie. Nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie prišiel na zistenia, že žalobca nemohol dielo vykonať
včas, a to z dôvodu na strane žalovaného, akými úvahami sa riadil, aké skutkové okolnosti tomu svedčia.
Ak by pritom súd prvej inštancie splnil svoju povinnosť, bezpochyby podľa žalovaného by došlo k záveru,
že stavba bola prevedená tak, ako to vyplývalo zo zmluvy o dielo, keď  túto skutočnosť mali preukázať
priamo svedkovia W. Y. X., ako aj Stavebný denník, na ktorý súd prvej inštancie odkazuje. Ako podľa
žalovaného bezpochyby vyplýva zo Stavebného denníka, už v čase termínu dodania diela boli všetky
zárubne hotové (ktoré napokon montoval žalobca), a teda žalobcovi stačilo len osadiť dvere do pántov.
To však žalobca nevykonal. Podľa názoru žalovaného, žalobca neobsadil predmetné dvere preto, lebo
príslušnými dverami jednoducho nedisponoval.

11. Poukazujúc na uvedené bol preto žalovaný toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
a právne nesprávny. Žiadne prekážky, ktoré by bránili žalobcovi vykonať dielo riadne a včas totiž na
mieste vykonávania diela neexistovali, zo Stavebného denníka a z výpovedí svedkov je naopak zrejmé,
že žalobca mal od žalovaného zabezpečené všetky podmienky na riadne vykonanie diela, ak by aj na
mieste vykonávania diela nejaké prekážky boli (čo žalovaný odmieta), aj v tomto prípade žalobca mal
povinnosť vykonať dielo riadne a včas.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v rámci odvolacieho petitu navrhol konajúcemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil  tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov
konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

13. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na pracovný postup pre montáž
dverí, Stavebné denníky č. 8 - 18, výpoveď konateľa žalovaného G.. T. a jeho bývalého zamestnanca
T., štatistiku odobratých dverí a na žalovaným uhradené zálohové faktúry za pripravené dvere, aj na
základe ktorých mal prvoinštančný súd za preukázané, že u žalovaného absentovala podľa § 370
Obchodného zákonníka stavebná pripravenosť pre žalobcovi montáž dverí, čím sa  podľa § 365 ods. 4
Obchodného zákonníka žalobca nemohol voči žalovanému dostať do žiadneho omeškania, z ktorého
by pre žalovaného mohli plynúť čo i len hypotetické sankčné postihy voči žalobcovi, ktorých započítania
sa v tomto súdnom konaní účelovo domáha.

14. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca preto odvolanie žalovaného za neopodstatnené a
žiadal ho zamietnuť s tým, že si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

15. V ďalšom poukázal na to, že sa plne stotožňuje s ostatným posúdením veci podľa nálezu Ústavného
súdu ČR I.ÚS 1264/2011, kde z vykonaného dokazovania nemali existoval akékoľvek pochybnosti o tom,
že obaja účastníci svojím reálnym konaním zmluvu konkludentne modifikovali (viď posunutie termínov,
zálohové platby a podobne), čo v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka) žalovaný doteraz nikdy nenapadol. Z opatrnosti vzniesol žalobca námietku premlčania
voči žalovanému napadnutiu tejto konkludentnej modifikácie zmluvy. Nakoľko dohoda podľa § 272
Obchodného zákonníka je stále len dohodou účastníkov vo forme ich úkonov, tak z titulu § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka sa na ňu vzťahuje aj úprava § 40h Občianskeho zákonníka. Preto nakoľko
žalovaný konkludentnú modifikáciu zmluvy nenapadol k tomu určenej 4-ročnej premlčacej lehote,
nemôže sa už tejto konvalidovanej relatívnej neplatnosti viac domáhať; najmä keď všetky skutočnosti
tohto konania sú datované pre rok 2012, keď neplatnosti konkludentnej modifikácie zmluvy sa žalovaný
začal domáhať až v roku 2016.

16. V ďalšom žalobca poukázal na výpoveď konateľa žalovaného G.. T. zo dňa 16.5.2014, ktorý priznal,
že stavba sa omeškala, čo podľa žalobcu plne korešpondovalo aj s výpoveďou bývalého zamestnanca
žalobcu T. z 13.4.2015, kde k tejto výpovedi došlo v priamej konfrontácii so zamestnancom žalovaného



T. X., ktorý vyššie uvedenú výpoveď svedka T. žiadnym spôsobom nerozporoval. Zmluva o dielo, ani
zákon nepredpisovali žalobcovi zapisovať svoje výhrady do stavebného denníka, keď ich stačilo vzniesť
aj ústne a keď podľa § 46a ods. 1 Stavebného zákona, výhradne žalovaný vedie stavebný denník, čím
len žalovaný a prípadne subjekty stavebného dozoru, sú oprávnené robiť doň záznamy a žalobca takéto
oprávnenie nemá a nikdy nemal. Stavebná nepripravenosť a neuskutočnené mokré procesy nie sú kryté,
ale zjavné prekážky na stavbe, ktorých si musel byť žalovaný jednoznačne vedomý, čím sa nariadenie §
558 ods. 1, ani bod 8.2.2 zmluvy o dielo, nevzťahujú. Montáž bezpečnostných dverí predstavuje logicky
až poslednú fázu stavby po dokončení všetkých ostatných stavebných procesov, pričom naviac aj v
stavebných denníkoch, viď napr. zápis zo dňa 23.6.2010 a 16.9.2010 môžu nájsť zmienky o prekážkach
vo vzťahu k žalobcovi.

17. Ohľadom svedkov W. Y. X. žalobca uviedol, že sú to súčasní zamestnanci žalovaného, ktorí znegovali
nimi vlastnoručne vedené Stavebné denníky v rokoch 2009-2011, ktorých čísla žalobca vo svojom
vyjadrení k odvolaniu žalovaného citoval, čím podľa žalobcu svedecké výpovede týchto žalobcových
zamestnancov nemali s pravdou nič spoločné, nakoľko každé skutkové tvrdenie vyvrátili ich vlastnoručne
písané stavebné denníky, a to bez ohľadu na závislý vzťah k žalovanému.

18. V ďalšom žalobca poukázal na účelové konanie žalovaného, ktorý žiadnu žalobcovu faktúru
nerozporoval, vrátane tých žalovaných, nikdy sa u žalobcu žiadneho omeškania nedomáhal, až do
súdneho konania si žiaden postih u žalobcu neuplatňoval a nikdy nevyúčtoval a počas údajného
omeškania žalobcu, dokonca nadviazal spoluprácu na ďalších stavbách v S. D., čím sa podľa žalobcu
žalovaný usvedčil nielen z nepoctivého správania sa voči žalobcovi, ale aj z účelovo vykonštruovaného
správania sa v súdnom konaní. Žalobca žalovanému dielo riadne dodal, čím mal nárok, aby mu zaň
žalovaný aj riadne zaplatil. To, že bol v zmluve o dielo uvedený konečný termín 30.11.2009, bolo podľa
žalobcu spôsobené výhradne tým, že práve vtedy žalovaný predpokladal kolaudáciu svojej stavby, ktorá
sa však pre jeho vlastné omeškanie uskutočnila až vo februári 2011, kedy mu žalobca všetky dvere
dávno dodal. To bol aj dôvod toho, prečo sa žalovaný nikdy žiadneho omeškania u žalobcu nedomáhal,
keďže v skutočnosti k žiadnemu omeškaniu ani nikdy nedošlo.

19. Z opatrnosti žalobca pripomenul, že žalovanému žiaden sankčný postih voči nemu nemohol vzniknúť
ani po právnej stránke, keď sa naďalej pridržiaval svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení,
z toho v čiastkovo právnej otázke; viď najmä nezrozumiteľnosť a nemožnosť plnenia podľa bodu 10.1
zmluvy, keď úroky ako zákon upravený akcesoricko - peňažných inštitúcií, sa môžu týkať len peňažného,
nie však vecného plnenia, ako aj z dôvodu neurčitého výpočtu základu, ktorá zo 7 dohodnutých cien má
tvoriť výpočtový základ podľa bodu 10.1 zmluvy. Citujúc rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo
1172/2003, ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorých len zákonom neupravené
pojmy možno podriadiť výkladu (viď napr. „penále“), nikdy nie pojmy a inštitúty definované zákonom, kde
„úrok“ ako taký je zákonom definovaný inštitút ceny peňazí, a najmä poukazujúc na to, že tvorcom zmluvy
o dielo bol žalovaný, titulom čoho akýkoľvek jej výklad nemôže byť uskutočnený na ťarchu žalobcu, ale
výhradne len na ťarchu žalovaného, hlavne keď to bol sám žalovaný, ktorý vo svojom odpore v roku
2013 označil ustanovenie bodu 10.1 zmluvy o dielo za ujednanie nie o zmluvnej pokute, ale výhradne
len za ujednanie úrokoch z omeškania, mal žalobca za to, že takéto akcesorické napojenie na vecné
plnenie je vylúčené, rovnako ako je tomu aj v prípade bežných úrokov.

20. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného ide
teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a teda
z hľadiska princípu legitímneho očakávania i jej právnej istoty, je treba jeho odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťou princípu právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný
právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu,
alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť
právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania



neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva
a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný záujem s tým, že
miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej
webovej stránke súdu a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že sa cíti byť viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie vysloveným vo vzťahu žalovaným uplatnenej kompenzačnej námietke (úrok vo výške 0,05
% z dohodnutej ceny diela za každý deň omeškania podľa článku X bod 10.1 zmluvy o dielo za
jeho oneskorené vykonanie), v zmysle ktorého žalobca ako zhotoviteľ diela svojím konaním nezavinil
omeškanie s vykonaním diela, aj keď tento záver súdu prvej inštancie je potrebné vyvodiť z čiastočne
iných dôvodov, ako to urobil súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka možnosti ústnej
zmeny písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 6.4.2009, keď účastníci si (článok XIV bod 14.2 zmluvy
o dielo) výslovne vymienili, že táto sa môže výlučne meniť písomnou formou. Aj česká judikatúra, na
ktorú poukazuje súd prvej inštancie, pripúšťa možnosť ústnej zmeny zmluvy, ktorá bola dojednaná
písomne len v prípade, ak si strany nedojednali výnimku podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka,
t. j., ak sa nedohodli, že písomne uzavretá zmluva sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v
písomnej forme. Preto aj keď možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluvných vzťahoch
v stavebníctve sú typické viaceré zmeny v týchto zmluvných vzťahoch počas ich realizácie, nemožno z
toho vyvodiť záver, že zo samotného správania žalovaného vyplynulo, že konkludentne došlo k zmene
termínu ukončenia diela. Z tohto správania žalovaného, keď samotný jeho konateľ G.. T. na pojednávaní
dňa 16.5.2014 pripustil, že konateľ žalobcu pán Š. má pravdu, pokiaľ hovoril o stavebnej nepripravenosti
a z toho vyplývajúce prekážky pre vykonanie diela žalovaného, dielo nevykonal do 30.11.2009 z dôvodu
na jeho strane, ale práve z dôvodu stavebnej nepripravenosti zapríčinenej žalovaným. Napriek tomu,
že žalovaný mal dielo odovzdať najneskôr do 30.11.2009, priamo zo stavebných denníkov spísaných
žalovaným vyplýva, že na stavbe boli mokré procesy, t. j. tie práce, ktoré bolo nevyhnutné ukončiť
pred samotnou montážou zárubní a dvier ukončené v mesiacoch december 2010 a január 2011 (strany
denníkov 8-18). Odvolací súd je teda toho názoru, že v situácii, keď došlo k omeškaniu so stavebnými
prácami žalovaným, ktorých ukončenie bolo nutné pred možnosťou realizácie diela žalobcu na to, aby
došlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo, spočívajúce v predĺžení zmluvne dohodnutej doby diela,
bola nevyhnutná súčinnosť objednávateľa - žalovaného, ktorý mal za týmto účelom vydať písomný
pokyn. Ak teda objednávateľ takúto súčinnosť zhotoviteľom neposkytol, neumožnil zhotoviteľovi zmluvne
dohodnutým spôsobom uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo, v ktorom by bola premietnutá aj zmena v
termíne ukončenia diela. Že sa termín ukončenia diela v dôsledku omeškania žalovaného so stavebnou
pripravenosťou má predĺžiť, vyplýva aj z výpovede bývalého zamestnanca žalobcu pána T., ktorý mal
upozorňovať žalovaného na stavebnú nepripravenosť, ako aj z ďalších stavebných denníkov, kedy boli
omietky realizované v mesiacoch február až august 2010 a následne boli tieto až do decembra 2010
vyspravované, keď tieto tzv. „mokré procesy“ bolo potrebné ukončiť ešte pred realizáciou diela žalobcom
(montáže zárubní a dverí).

24. Hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo strany zhotoviteľa došlo k oneskorenému
odovzdaniu diela a objednávateľ si za takéto omeškanie uplatňuje sankciu spočívajúcu v úroku vo
výške 0,05 % z dohodnutej ceny za každý deň omeškania, je zrejmé aj to, že zhotoviteľ nemohol
dosiahnuť v zmluve dohodnutým spôsobom premietnutie zmeny termínu ukončenia diela do jej dodatku
k zmluve bez potrebnej súčinnosti objednávateľa a preto takémuto výkonu práva zo strany objednávateľa
- žalovaného, súd neposkytol súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku (§ 265 Obchodného zákonníka). Námietka žalovaného, že pohľadávka žalobcu (ktorej výšku, ani
splatnosť žalobca nerozporoval), zanikla jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného titulom
sankčného úroku, je tak v celom rozsahu nedôvodná. V konaní boli nepochybne preukázané prekážky na
strane žalovaného spočívajúce  v nedostatočnej stavebnej pripravenosti, keď naviac možno prisvedčiť



aj predchádzajúcim námietkam žalobcu spočívajúcich v nezrozumiteľnosti a nemožnosti plnenia podľa
tohto bodu 10.1 zmluvy o dielo, keď z prehľadu rozpočtových nákladov nie je zrejmé, ktorá z viacerých
dohodnutých cien podľa článku 3 zmluvy o dielo, bude slúžiť ako základ pre výpočet úrokov podľa bodu
10.1 zmluvy o dielo. Naviac je potrebné podotknúť, že jednotlivé zmluvné dojednania bodu 4.1 zmluvy,
t. j. čas plnenia si vzájomne odporujú, keď na jednej strane sa účastníci dohodli so zahájením prác na
montáži dverí podľa upresnenia objednávateľa na základe stupňa dokončenia stavby, t. j. nedohodli si
určitý dátum, na druhej strane si dohodli ukončenie prác montáže dverí najneskôr do 30.11.2009, a to aj
bez ohľadu na tú skutočnosť, ak by objednávateľ (žalovaný) nijako neupresnil, t. j. nevyzval žalobcu ako
dodávateľa na zahájenie prác na ich montáži. Pokiaľ žalovaný poukazoval na bod 8.2.2 zmluvy o dielo,
t. j. žalobca pokiaľ zistil prekážky na mieste spočívajúce v stavebnej nepripravenosti, ktorá mu bránila
zhotoviť dielo riadne, mal tieto prekážky oznámiť žalovanému ako objednávateľovi, resp. v prípade, ak
sa nedajú odstrániť, navrhnúť žalovanému zmeny diela, tak je potrebné poukázať, že z kontextu tohto
zmluvného dojednania vyplýva, že sa jedná o prekážky brániace riadnemu v zmysle kvantity aj kvality
dodaniu diela, nie však prekážky spôsobujúcej jeho omeškanie tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci,
keď toto omeškanie diela žalobcom spôsobila stavebná nepripravenosť žalovaným.

25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch,
keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola, alebo nemala
byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivejšie právne dôsledky. Ak teda žalovaný tvrdil, že nijako nezapríčinil svojou stavebnou
nepripravenosťou omeškanie  žalobcu s dodaním diela, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu
relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, t. j., že žalobcu dostatočným časovým predstihom
pred termínom ukončenia diela, t. j. pred 30.11.2009 vyzval na zahájenie prác, a to podľa článku 4
bod 4.1 zmluvy o dielo, pokiaľ sa týka zárubní záväznou požiadavkou, a pokiaľ sa týka montáže dverí,
upresnením tak, aby žalobca mal dostatočný priestor na realizáciu diela najneskôr do 30.11.2009.
Žalovaný aj napriek tomu, že bol poučený v tom čase platnou a účinnou procesnou normou v zmysle §
120 ods. 1, 4 O.s.p. o tom, že je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tieto predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, zároveň s poučením,
že na skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr, súd nebude prihliadať, žiaden takýto dôkaz neoznačil,
ani nepredložil, t. j. neoznačil a nepredložil dôkaz preukazujúci včasnú pripravenosť staveniska spolu
s relevantnou a s dostatočným časovým predstihom zaslanou výzvou na zahájenie prác na montáži
zárubní a dverí pre žalobcu. Správne preto konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí,
ktorý obranu žalovaného považoval za účelovú, keď žalovaný potvrdil, že mu všetky faktúry, ktoré sú
uplatnené v tomto konaní, boli doručené a ani jednu z týchto faktúr nevrátil, resp. nenamietal položky v
nich uvedené a dokonca uhrádzal preddavky za toto dielo. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie uvedené procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chcel v konaní úspešne brániť,
musel na preukázanie svojich tvrdení, že dielo nebolo dodané včas, výlučne z dôvodu na strane žalobcu,
označiť dôkazy s tým, že žiaden takýto dôkaz neoznačil, pričom teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena.

26. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne, vrátane uvedenia dátumu splatnosti jednotlivých faktúr,
ktoré boli účastníkmi dohodnuté v zmysle bodu 5.1 zmluvy o dielo do 30 dní od ich vystavenia. Žalovaný
v podanom odvolaní nijako bližšie nešpecifikoval (okrem tej skutočnosti, že mal byť vo veci samej
úspešný), svoje odvolanie v časti trov prvoinštančného konania, t. j. nenamietal rozsah, ani výšku
jednotlivých úkonov právnej služby, resp. hotových výdavkov úspešného žalobcu, preto odvolací súd
rovnako potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v tej výrokovej časti týkajúcej sa trov prvoinštančného
konania.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, keď žalobca ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.



28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19Cb/205/2013", "guid": "23165adf-c417-4ccc-9b14-39d9f6ab8bd8:5f1b17df-5025-4b0a-a402-8330e0a83aec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "9c0bb21f-e066-40f8-9495-89249ffdac68:d077ccb3-3f68-494b-abe4-b86f324d3441", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/205/2013", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/205/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9c0bb21f-e066-40f8-9495-89249ffdac68:d077ccb3-3f68-494b-abe4-b86f324d3441"}], "citovane_v": []}