{"guid": "3ba4f027-3fb0-4aa4-a2c1-6cdc42cb2db4:fca089eb-8619-4b6f-bbc7-6d2c16da7f9c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1", "spisova_znacka": "5CoP/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/2/2018 z 29. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. augusta 2018, sp. zn. 5CoP/2/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1", "identifikacne_cislo": "4216221325", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2018-08-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fca089eb-8619-4b6f-bbc7-6d2c16da7f9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216221325
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216221325.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: E. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom J., H. X/XX, občianka I. republiky a W. J. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. republika, D. XXXX, F. B. XX, občan K. republiky, o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca
s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. júna 2017 č.
k. 12P/328/2016-51 v spojení s opravným uznesením č. k. 12P/328/2016-58 zo dňa 13. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len \"CSP\" a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len
\"CMP\" rozsudkom zo dňa 6. júna 2017 č. k. 12P/328/2016-51 v spojení s opravným uznesením č. k.
12P/328/2016-58 zo dňa 13. júna 2017 upravil styk otca s maloletou C. N., nar. XX.X.XXXX a to tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s mal. dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15:00 hod. do
nedele do 15:00 hod. a každý druhý nepárny týždeň v mesiaci od stredy od 15:00 hod. do nedele do 15:00
hod. začínajúc 25. týždňom, ďalej nasleduje 29. týždeň, 33. týždeň atď. Otec je oprávnený  stretávať sa
s mal. C. každý rok v čase vianočných sviatkov od 26.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 15:00 hod. a v čase
letných prázdnin je otec oprávnený  stretávať sa s mal. dieťaťom od pondelka prvého celého júlového
týždňa od 9:00 hod. do nedele toho istého týždňa do 19:00 hod. a od pondelka tretieho celého júlového
týždňa od 9:00 hod. do nedele toho istého týždňa do 19:00 hod. a od prvého celého augustového týždňa
od 9:00 hod. do nedele toho istého týždňa do 19:00 hod.  a od pondelka tretieho celého augustového
týždňa od 9:00 hod. do nedele toho istého týždňa do 19:00 hod. ďalej rozhodol, že otec je oprávnený
telefonicky kontaktovať mal. dieťa každý párny týždeň v stredu od 17:30 hod. do 17:45 hod. a matka
je povinná  dieťa riadne  pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je
povinný  dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste. Súd rodičom mal. dieťaťa  uložil výchovné
opatrenie podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom skvalitnenia vzájomnej komunikácie za
súčinnosti Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v J. na Referáte poradenskopsychologických služieb
počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o návrhu otca uložiť matke povinnosť pri styku otca
s mal. dieťaťom vždy vydať preukaz zdravotného poistenia maloletej a cestovný pas maloletej zastavil.
Konštatoval tak zmenu rozsudku Okresného súdu Komárno 9P/48/2016 zo dňa 25.4.2016 v časti o styku
otca s mal. dieťaťom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.



2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 24 ods. 4, § 25 ods. 1  čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine  a § 52 CMP.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu
Komárno sp. zn. 9P/48/2016 zo dňa 25.4.2016 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol
upravený aj styk otca s mal. dieťaťom tak, že  je oprávnený s maloletou sa stretávať prvý, druhý a štvrtý
víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod, do nedele do 15.00 hod a tretí týždeň v mesiaci od stredy
od 15.00 hod do nedele do 15.00 hod a je oprávnený telefonicky kontaktovať maloletú prvú, druhú a
štvrtú stredu v mesiaci od 17.30 do 17.45 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2016. Na
pojednávaní obaja rodičia uviedli, že s doposiaľ upraveným stykom v zásade žiaden problém nebol.
Matka svoju požiadavku na úpravu styku vzniesla z toho dôvodu, že by aspoň jeden víkend v mesiaci
chcela byť s mal. dieťaťom. Je evidentné z výpovedí účastníkov konania, že sa medzi nimi vytvárajú
komunikačné problémy a sami uvádzajú, že toto spôsobuje, že pri dvoch troch posledných stykoch bol
problém pri odovzdávaní dieťaťa. Matka však uviedla, že otec prevezme a odovzdáva dieťa riadne a
včas. Otec uviedol, že z obavy o svoje zdravie dieťa odovzdáva za asistencie polície. Obaja rodičia
udávajú, že dieťa je v nebezpečenstve buď jedného alebo druhého z nich. Napriek tomu, však styk
prebieha v súlade s doteraz právoplatným rozsudkom.

4. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od právoplatného rozhodnutia o úprave
styku otca s mal. dieťaťom dňa 8.6.2016 do podania návrhu, t.j. 18.12.2016 prešla síce len krátka doba,
počas ktorej však ako to vyplynulo z výpovedí rodičov, bol styk riadne realizovaný bez väčších problémov.
Súd s poukazom na článok 5 písm. h/ zákona o rodine bol toho názoru, že uvedený čas je postačujúci
na to, aby súd mohol zhodnotiť, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá umožňuje rozšírenie
styku otca s mal. dieťaťom a nie jeho zredukovanie. Je v najlepšom záujem mal. dieťaťa, aby sa vzťahy s
oboma rodičmi rozvíjali a tomuto napomáha inštitút úpravy styku rodičov s maloletým dieťaťom. Prihliadol
aj na matkou vznesenú námietku a to, že by chcela, aby dieťa bolo aj vo voľnom čase aspoň dva víkendy
s ňou. Keďže matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. dieťa a s mal. dieťaťom trávi podstatne viac
času ako otec, súd zohľadnil požiadavku matky ale len jeden víkend v mesiaci. Zároveň súd zohľadnil
aj požiadavku otca na rozšírenie styku s mal. dieťaťom, s ktorým chce tráviť čas aj v čase vianočných
sviatkov a počas letných prázdnin. Súd aj túto skutočnosť zobral do úvahy a primerane veku dieťaťa, ako
aj v súlade s doterajším priebehom styku otca s mal. dieťaťom považoval za vhodné, aby dieťa počas
vianočných sviatkov s otcom trávilo čas dňa 26.12., čo ešte je sviatok vianočný a k tomu súd pridal ešte
ďalšie dva dni t.j. do 28.12. V tomto čase sú prázdniny a preto možno konštatovať, že u matky bude vo
vianočnom období dieťa od 24.12. do 26.12. a u otca bude dieťa rovnako dlho v čase od 26.12. do 28.12.

5. Vzhľadom na doterajší priebeh styku súd rozšíril úpravu aj na letné prázdniny, voči čomu matka nemala
žiadne výhrady. Dieťa je zvyknuté u otca prespávať viac dní, preto súd nevidel prekážku na úpravu styku
počas letných prázdnin a to každý druhý celý týždeň počas mesiacov júl a august vymedzení tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Matka žiadala súd, aby zredukoval možnosť telefonických hovorov
otca s mal. dieťaťom. Súd bol však toho názoru, že otec má právo s dieťaťom si telefonovať a to s tou
zmenou, že každý párny týždeň v stredu od 17.30 hod. do 17.45 hod je postačujúci priestor na rozhovor s
mal. dieťaťom. Požiadavku matky aspoň v takomto rozsahu súd akceptoval len z toho dôvodu, že medzi
rodičmi sú komunikačné problémy, čo môže mať negatívny vplyv na maloleté dieťa a zatiaľ kým dieťa je
vo veku, že samé neobsluhuje telefón bude postačujúce, ak dva krát za mesiac si budú mať možnosť
otec s dieťaťom zatelefonovať s prihliadnutím aj na pravidelné stretávania sa. V priebehu konania súd
zistil, že medzi rodičmi začínajú vznikať nezmyselné konfliktné situácie, ktoré pramenia z nezáujmu a
z neschopnosti spolu komunikovať.

6. Keďže toto nie je v prospech mal. dieťaťa a na dieťa to môže mať negatívny dopad a aj na samotnú
realizáciu styku, je potrebné, aby rodičia absolvovali odbornú pomoc a preto súd nariadil výchovné
opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zák. o rodine, v zmysle ktorého ak je to potrebné v záujme mal.
dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým uloží mal. dieťaťu a jeho rodičom
podrobiť sa psychologickému poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

7. Súd preto rodičom uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom skvalitnenia
vzájomnej komunikácie za súčinnosti Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v Komárne na referáte
poradenskopsychologických služieb. Zistil, že v súčasnej dobe prebieha konanie 9P/202/2016 a
nahliadnutím do ktorého súd zistil, že bolo dňa 29.5.2017 rozhodnuté a matke bola uložená povinnosť,



aby pri styku otca s maloletým dieťaťom otcovi vždy vydala preukaz zdravotného poistenia a cestovný
pas. Účastníci konania sa vzdali práva na odvolanie. V čase vyhlásenia rozsudku ešte nebol rozsudok
písomne vypracovaný. S poukazom na ust. § 159 CSP, v zmysle ktorého začatie konania bráni tomu, aby
o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie,
súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie, súd konanie
o návrhu otca na vydanie preukazu zdravotného poistenia a cestovného pasu pri styku s mal. dieťaťom
zastavil. V zmysle  § 52 CMP súd rozhodol o trovách konania a nepriznal žiadnemu z účastníkov.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý poukazoval na denný režim
dieťaťa, a preto žiadal koniec styku cez víkend v nedeľu na 19. hod. Žiadal upraviť aj styk na sviatky,
konkrétne párny rok 25.-29. december, nepárny rok 24.-25. december a 30. dec. až 01. január u otca, v
deň narodenín dieťaťa, 26. apríla od 17:00 hod. do 19:00 hod., veľkonočný pondelok od 14:00 hod. do
16:00 hod., resp. dni štátnych sviatkov, z dôvodu 20. augusta v termíne od 19. augusta do 21. augusta,
a z dôvodu sviatku 15. marca v termíne od 14. marca do 16. marca súd má zabezpečiť otcovi styk s
mal. dieťaťom s tým, že dlhé roky nemôže oslavovať spolu s dieťaťom, lebo matka tomu bráni (Vianoce
2016 pripadali síce na čas styku otca s dieťaťom cez víkend, ale zriekol  sa možnosti s tou podmienkou,
že v Štedrý večer môže pozdraviť dieťa, matka však neumožnila ani pozdrav, ani styk. Dieťa našiel cez
policajtov v Maďarsku, ale nepustili ho k dieťaťu ani na krátky čas, aby mu mohol dať pusu). A potom
matka mal. dieťaťa veľkoryso dovolila, aby dieťa bolo u mňa od 26. alebo 27. decembra do konca styku.
Nechcel byť vystavovaný svojvôli matky mal. dieťaťa.

9. V emailovom vyjadrení k odvolaniu osoba podpísaná ako p. Z. (.M.) uviedla, že žiada vrátiť styk ako
bol  doteraz. Cesta z D. trvá autom 3,5 hodiny, a je neskoro maloletú odovzdávať o 19. hod. (a otec
chodí autom), keďže chodí do materskej škôlky. Telefonický kontakt navrhla zachovať. Na psychologické
poradenstvo ona chodila, ale otec nie.

10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, preskúmal rozsudok okresného súdu, pričom nie je viazaný
rozsahom a odvolacími dôvodmi v zmysle      § 65 a 66 CMP,  a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Odvolací súd na základe preskúmania spisového materiálu konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil, že na pojednávaní obaja rodičia uviedli, že s doposiaľ upraveným stykom v zásade žiaden
problém nebol. Matka svoju požiadavku na úpravu styku vzniesla z toho dôvodu, že by aspoň jeden
víkend v mesiaci chcela byť s mal. dieťaťom. Je evidentné z výpovedí účastníkov konania, že sa medzi
nimi vytvárajú komunikačné problémy a sami uvádzajú, že toto spôsobuje, že pri dvoch troch posledných
stykoch bol problém pri odovzdávaní dieťaťa. Matka však uviedla, že otec prevezme a odovzdáva dieťa
riadne a včas. Otec uviedol, že z obavy o svoje zdravie dieťa odovzdáva za asistencie polície. Obaja
rodičia uviedli, že dieťa je v nebezpečenstve buď jedného alebo druhého z nich.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.



16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Súd si svoje oprávnenie opätovne vec prejednávať musí najskôr dokazovaním preukázať. Takže v
prvej fáze konania sa zameria na skúmanie existencie zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené
rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Je potrebné upozorniť na rozdiel v požiadavkách zákona na
kvalitu zmeny pomerov. Pokiaľ pôjde o zmenu rozsudkov, vymenovaných v § 121 CMP, potom súdu
postačuje preukázanie zmeny pomerov akejkoľvek intenzity. V prípade zmeny rozsudku, ktorým bolo
určené plnenie v splátkach, vyžaduje Civilný sporový poriadok podstatnú zmenu pomerov. Tu treba
uviesť, že Civilný mimosporový poriadok odstránil rozpor, ktorý počas účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku existoval - zákon o rodine nevyžadoval (a ani dnes nevyžaduje), tak ako Občiansky súdny
poriadok, aby išlo v prípadoch, ktoré dnes upravuje Civilný mimosporový poriadok, o podstatnú zmenu
pomerov. To platí aj pre výživné na maloleté dieťa, pretože toto konanie je výslovne uvedené v § 121 CMP
a jeho aplikácia má potom prednosť pred aplikáciou § 231 CSP (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič,
M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck,
2017, 468 s.).

21. Pri hodnotení relevantnej zmeny pomerov súd rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom, pričom vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa ku schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Dbá sa o to, aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňuje najmä  a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Záujem rodiča o dieťa je indikátorom jeho vzťahu k dieťaťu, ktorý predurčuje to, či a ako kvalitne
a často sa bude dieťaťu dostávať rodičovskej pozornosti, starostlivosti a lásky. Ak neexistuje žiaden
záujem rodiča o dieťa, dieťaťu sa uvedené nedostane. Vo všeobecnosti možno povedať, že existencia
záujmu rodičov o dieťa počas jeho vývinu zabezpečuje najprirodzenejší a najvhodnejší model rodinného
vplyvu na dieťa. Hoci nie vždy sa taký model pre dieťa zachová, možno aj porozvodový (porozchodový)
model vplyvu rodičov na dieťa zabezpečiť tak, že je to v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak je
naozajstný záujem daný u oboch rodičov. Nie sú v spoločnosti zriedkavé situácie, že jeden alebo obaja
z rodičov náležitý a od rodičov očakávaný záujem neprejavujú. Taká situácia nie je želateľná. Okrem
výnimočných prípadov (násilie, nevhodné správanie alebo vplyv)  je vždy  v záujme dieťaťa mať rodičov,
ktorí o dieťa majú záujem.



24. Záujem dieťaťa (legálne vyjadrený v čl. 5 zákona o rodine) je predovšetkým určovaný skúmaním
otázky čo je pre dieťa dobré (prospešné, vhodné, perspektívne, čo je jeho blaho). To čo je pre maloleté
dieťa dobré, by mali najlepšie vedieť jeho rodičia. Pri konfliktných situáciách rodičov (napr. v dôsledku
rozvodu) je dieťa pravidelne stavané pred otázku „u ktorého rodiča zostane“ (pokiaľ nie je najvodnejším
modelom striedavá osobná starostlivosť). Ak ide o maloleté dieťa blízke veku plnoletosti, môže mať
trvalejší nezáujem rodiča o dieťa vplyv na jeho rozhodovanie aj s dôsledkom, že jedného rodiča úplne
odmietne.

25. V prípade prejavovaného záujmu rodiča a v súlade s tým, že „nikdy nie je neskoro“ ale môže neskôr
nastať zblíženie (maloletého) dieťaťa s rodičom. U maloletého, ktorý objektívne nemôže mať skúsenosť
s konfliktnou situáciou rodičov nemožno jednoznačne hovoriť o tom, že je v jeho záujme sa nestretávať
s rodičom, ku ktorému (napr.) svoje odmietnutie (v súdnom konaní) prejavuje. Skutočný záujem dieťaťa,
o ktorý sa usilujú pri najlepšom vedomí a svedomí jeho rodičia a tiež povolané orgány štátu, sa
nemusí zhodovať s jeho prejavom, hoci je treba na jeho názor prihliadnuť. Povedané konkrétnejšie,
maloleté dieťa a jeho názory môžu byť formované krátkodobými a dlhodobými vplyvmi. Krátkodobé
vplyvy môžu prameniť napr. z ovplyvňovania druhým z rodičov. Dlhodobejšie vplyvy sú určované napr.
dlhší čas trvajúcou neprítomnosťou a nezáujmom jedného z rodičov. Vždy však je potrebné nazerať na
záujem maloletého dieťaťa tak, že ak dieťa neprejavuje (neprechováva) k rodičovi napr. panický strach
alebo inak vážne prejavovanú averziu, vždy je priestor na zbližovanie sa s druhým rodičom tak, aby v
konečnom dôsledku porozvodový model bol potvrdením najlepšieho záujmu dieťaťa mať oboch rodičov.
Tak ako musí rozumný rodič zasiahnuť v prípade (objektívne bezdôvodného) odmietavého prejavu
maloletého stretávať sa s druhým s rodičom tým, že dieťa bude podporovať v styku s druhým rodičom,
tak musí rozpoznať verejný záujem situácie, keď je nanajvýš vhodné sa pokúsiť udržať pravidelný,
rovnocenný a rovnoprávny styk rodiča s dieťaťom,  alebo vyjadrené z pohľadu maloletého dieťaťa,
zachovať najlepší záujem maloletého dieťaťa, hoci v aktuálnom čase ovplyvneným krátkodobými alebo
dlhodobými vplyvmi. Prejavený názor mal. dieťaťa netreba  podceňovať, alebo  preceňovať. Prílišným
podceňovaním by mohlo byť dieťa vystavené nepriaznivému vplyvu dôsledkov rodičovských nezhôd
a naopak, prílišným preceňovaním, by nemusel byť daný priestor možnosti dieťaťu rozvíjať alebo
naštartovať pokiaľ možno vrúcny vzťah k rodičovi, k druhému rodičovi, alebo k obom rodičom.

26. Často, do rozvodu fungujúci  a druhým z rodičov akceptujúci vplyv a výchova rodiča  maloletého
dieťaťa, sa stávajú v čase úpravy styku neakceptovateľnými,  a ktorý zakladajú tvrdenú nemožnosť
styku, jeho rozšírenie, či zavedenie striedavej osobnej starostlivosti. Najlepšie zodpovedanie otázky
vhodnosti výchovy a vplyvu toho ktorého rodiča - otca, či matky, alebo súčasne v striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov-  na maloleté dieťa, dá odpoveď na otázku (za modelovej situácie trvalej
straty jedného z rodičov), či  je ďalšou najvodnejšou osobou  pre výchovu a vplyv starostlivosti maloletého
dieťaťa zostávajúci rodič. Pozitívna odpoveď na uvedenú otázku potom odstraňuje (zatieňuje) všetky
„nepodstatné“ argumenty jedného z rodičov (napr. nedostatočne sa venuje, neupratuje, nehrá sa, má inú
výchovu atď.), ktorými sa maloletému znemožňuje byť rovnocenne a  rovnoprávne aj s druhým z rodičov,
teda znemožňuje napĺňanie záujmu dieťaťa ešte predtým, ako sa tento záujem autoritatívne zisťuje.

27. Súd prvej inštancie vykonal na účely rozhodnutia predmetným rozsudkom dostatočné dokazovanie,
a teda skutkový stav zistil v relevantne potrebnom rozsahu, pričom výrokom rozsudku rozhodol vecne
správne, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.

28. V prvom rade je treba uviesť, že pre zmenu rozsudku týkajúcu sa úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností nie je potrebná zmena pomerov, ktorá je podstatná. Nejde teda o zákonom vyjadrenú
potrebu podstatnej zmeny tak ako tomu bolo za účinnosti predchádzajúceho procesného kódexu.
Zavedením nových procesných kódexov prišlo k zosúladeniu hmotnoprávneho vyjadrenia podmienky
pre zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských
práv a povinností tým, že v ust. § 121 CMP zákonodarca stanovil kritérium „obyčajnej“ zmeny pomerov,
bez potreby konštatovania (legálne nevyjadrenej) podstatnej zmeny pomerov. Obsahom legálne
vyjadreného predpokladu „obyčajnej zmeny pomerov“ ale zrejme nemôže byť len veľmi nepatrná, na
záujem maloletého dieťaťa nevplývajúca variácia predchádzajúceho (posledného) stavu pomerov.

29. Takto potom súd prvej inštancie správne konštatoval, že u účastníkov konania a relevantných
okolností prípadu prišlo k zmene pomerov, ktoré spočívali v potrebe naplnenia záujmu mal. dieťaťa na
nekonfliktný styk s oboma rodičmi a taktiež zmenou bola aj skutočnosť vôle otca rozšíriť styk. Keďže



to, čo je pre dieťa najlepšie, musia najlepšie vedieť jeho rodičia, potom vznesená požiadavka otca na
rozšírenie styku (hoci návrh pôvodne podávala matka za účelom zúženia styku) bola pre súd prvej
inštancie indikátorom potreby postupovať v zmysle vyšetrovacej zásady v konaní so záverom, aký v
tomto prípade správne učinil, že zmena v podobe rozšírenia styku otca s maloletým dieťaťom je tak, ako
bola súdom prvej inštancie určená, pre naplnenie záujmu dieťaťa na mieste. V tomto zmysle odvolací
súd postupom podľa § 387 ods. 2 CSP, potvrdil otcom napadnutý rozsudok.

30. Odvolací súd navyše, vzhľadom na odvolacie námietky otca v odvolaní  uvádza, že posunutie
konca styku s maloletou v nedeľu na 19. hod. sa nejaví ako vhodné riešenie, pretože aj vzhľadom na
vzdialenosť miesta pobytu otca od bydliska dieťaťa je vhodnejšie, aby malo dieťa možnosť byť doma
skôr, pričom v prípade nepriaznivých okolností (napr. na cestách) by v prípade stanovenia neskoršieho
času odovzdávania dieťaťa u matky spôsobiť neskoré nočné vracanie dieťaťa matke, čo vzhľadom na
jeho prípravu na  ďalší deň v predškolskom, resp. školskom zariadení nie je jeho záujme. Maloletá má 6
rokov, pričom má v rámci jeho starostlivosti zabehnutý režim, ktorý je potrebné rešpektovať, pričom do
harmonogramu maloletej pribúda aj dochádzka do školského zariadenia.

31. Stanovenie presného harmonogramu týkajúceho sa úpravy styku s mal. C. je prostriedkom k
nekonfliktnému správaniu oboch rodičov, pričom títo nemôžu zabúdať, že aj snaha o nekonfliktné
správanie (najmä pred maloletou) je prejavom zodpovedného a starostlivého rodiča, ktorému nemôže
vyhovovať vystavovanie mal. C. konfliktným situáciám rodičov, pretože taký rodič musí vedieť, že to v
záujme maloletej nemôže byť. Odvolací súd konštatuje správnosť určenia styku súdom prvej inštancie
týkajúcu sa tel. kontaktu otca s maloletou, pričom tak ako ju upravil, t.j. každú stredu v párny týždeň ide
o primerane určený styk realizovaný touto formou.

32. Pokiaľ ide o žiadosť otca (uvedenú v odvolaní) zakázať J. K., bytom O. približovať sa k
mal. C. N., ktorá bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeného súdu dňa 27.7.2017, táto bola vylúčená na samostatné konanie uznesením
sp. zn. 12P/328/2016 zo dňa 24.8.2017. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd
zastavil konanie v časti o povinnosti vydať zdravotný preukaz a cestovný pas, vzhľadom na stav
v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia išlo o existenciu prekážku začatej veci v konaní sp.
zn. 9P/202/2016, preto súd v  čase vyhlásenia rozsudku správne zastavil konanie v tejto časti.  V
prípade rozhodnutia a právoplatnosti veci sp. zn. 9P/202/2016 ide o prekážku veci rozsúdenej taktiež
s dôsledkom zastavenia konania.

33. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

34. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

35. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa          (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/328/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}