{"guid": "3ba3f8ba-b9a4-40ab-98bf-54bccc8b22af:5b6c300d-6c11-421d-9553-f8db1c65893f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1", "spisova_znacka": "1To/79/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/79/2017 z 14. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 14. augusta 2017, sp. zn. 1To/79/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1", "identifikacne_cislo": "5616010025", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Brixiová", "sudca_id": 229, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-brixiova-229", "datum_vydania": "2017-08-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 156 ods. 3 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-156.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b6c300d-6c11-421d-9553-f8db1c65893f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010025
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany
Gallovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 15. augusta 2017 prejednal
odvolanie podané obžalovaným G. F., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, č.k. 3T/9/2016-260 zo dňa 5.4.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. F. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3T/9/2016-260 z 5.4.2017, bol obžalovaný G. F.
uznaný za vinného, že:

„v bode 1/

dňa 5. 3. 2015 v čase asi o 21.15 hod. prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov do bytu nachádzajúcom
sa v bytovom dome v M. T., ul. D. č. XXX, okres M. G., kde v kuchyni po upozornení jeho priateľky E.
N., nar. XX. XX. XXXX, aby si nabral jedlo do taniera, prišiel za ňou do obývacej miestnosti, pristúpil k
nej odzadu, chytil ju pravou rukou pod krk, ľavú ruku jej položil na ústa a držal ju takto, kým sa nevládna
nezošmykla na zem, kde ju kopol do ľavej nohy, čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív krku,
pomliaždenie v oblasti ľavého lýtka,

a následne dňa 6. 3. 2015 v čase asi 06.00 hod. v uvedenom byte na ul. D. č. XXX v M. T., okres M.
G., v obývacej miestnosti bytu pristúpil k E. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorá sa pred ním skryla pod paplón,
zvalil ju na sedačku a jedenkrát ju udrel päsťou do brucha, položil nohu cez jej brucho a pritlačil ju tak,
aby sa nemohla hýbať, po tomto ju oboma rukami začal škrtiť, pričom sa bránila tak, že kopala nohami,
na čo ju asi po 8 minútach pustil a odišiel do kuchyne, kde prišla aj E. N. a dvakrát ju udrel otvorenou
dlaňou do tváre a vulgárne jej nadával, čím jej v dňoch 5. a  6. 3. 2015 spôsobil zranenia - pomliaždenie
mäkkých častí v oblasti krku, pomliaždenia ľavého predkolenia, podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým
postavením tiel stavcov krčnej chrbtice, ktoré si u poškodenej vyžiadali dobu obmedzenia obvyklého
spôsobu života od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015, t. j. 48 dní,

v bode 2/

dňa 11. 5. 2015 v čase asi o 23.00 hod. prišiel pod vplyvom alkoholických nápojov do bytu
nachádzajúcom sa v bytovom dome v M. T., ul. D. č. XXX, okres M. G., kde býval spoločne s priateľkou
E. N., nar. XX. XX. XXXX, ktorej začal vulgárne nadávať a vyhrážať sa, že „skape\", na čo E. N. zobrala
svoj mobilný telefón a telefonovala jeho rodičom, po čom na ňu zaútočil tak, že jej skočil na brucho,
žiadala ho, aby prestal, pretože ju to bolí, naďalej jej na bruchu kľačal asi pol minúty, až do príchodu
do izby dcéry poškodenej\",



čím spáchal v bode 1/ pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.
3 písm. c) Tr. zák. (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), v bode 2/ prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (§ 127 ods. 5 Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.). Za to bol
odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods.
1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej E. N. škodu
vo výške 600,- Eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 5.4.2017 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom
rozsudku, ktoré odôvodní jeho obhajca. Obhajca uviedol, že podané odvolanie odôvodnia v lehote 15
dní od doručenia písomného vyhotovenia rozsudku. Poškodená uviedla, že sa nebude odvolávať a s
vyhláseným rozsudkom je spokojná. Prokurátorka uviedla, že sa vzdáva práva podať odvolanie.

Dňa 9.6.2017 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania obžalovaného podané
obhajcom obžalovaného, ktorý v podstatnom odôvodnil odvolanie nasledovne:

„Uvedené odvolanie odôvodňujeme nasledovne:
Na základe dokazovania v celom trestnom konaní a vykonaných dôkazov som toho názoru, že tak, ako
je skutok označený a popísaný spôsobom jeho spáchania v bode 1/ Rozsudku, nie je možné dostatočne
odôvodniť záver, že som tento skutok spáchal ja ako obžalovaný a čo sa týka skutku opísaného v bode
2/ Rozsudku uvádzam, že z celého trestného konania a vykonaných dôkazov nie je možné preukázať,
že skutok sa vôbec stal, a teda je vylúčené, aby som skutok spáchal ja ako obžalovaný,
skutok opísaný v bode 1/ Rozsudku
Ku skutku opísanému v bode 1/ Rozsudku uvádzam, že v priebehu celého trestného konania
nebol vykonaný jediný relevantný dôkaz, ktorý by dokazoval moju vinu. V konkrétnosti uvádzam, že
nepopieram, že v uvedený deň, teda dňa 05.03.2015 o cca 21:00 hod. došlo v našom byte medzi
mnou a poškodenou E. N. ku slovnému konfliktu, nakoľko som sa vrátil domov po stretnutí s mojim
kamarátom. Takéto konflikty boli u nás na bežnom poriadku, a teda som radšej odišiel z nášho bytu,
kde sme bývali a išiel som naspäť za kamarátom. Poškodená E. N. má žiarlivú povahu, čo sama
potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že pri osobách, ktoré
miluje, je žiarlivá. Skutočnosť, že tvrdí, že pri mne žiarlivá nebola, sa nezakladá na pravde, nakoľko
sme spolu tvorili pár od decembra 2012, bývali sme spolu, a teda nie je možné uveriť tvrdeniam
poškodenej E. N., že pri mojej osobe žiarlivá nebola. Taktiež pripustila fakt, že v minulosti mala v práci
konflikt kvôli žiarlivosti. Žiarlivosť dospelých osôb patrí k silným ľudským afektom, ktoré veľmi intenzívne
zachvacujú celú osobnosť človeka. Žiarlivý človek stráca kontrolu nad sebou, nie je schopný ovládať
sa. Samotnú skutočnosť, že u osoby poškodenej E. N. sa môžu vyskytnúť inadekvátne labilné reakcie,
výbušnosť, teatralita, pravdepodobne aj konverzné či somatičné prejavy konštatoval aj znalec: Mgr.
Pavol Veselovský, psychologická ambulancia, Liptovský Mikuláš vo svojom Znaleckom psychologickom
posudku č. 11/2015, ktorý bol vykonaný za účelom rozboru osobnosti poškodenej E. N..
Poukazujem na výsluch svedkyne C. H., s ktorou som sa stretol v našom byte v ten istý deň o cca
23:00 hod, ktorá na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu uviedla: „E. sa mi po príchode do bytu
priamo ohrozená nezdala, bola schopná ísť na ošetrenie sama. Obžalovaný nebol agresívny, bol pokojný
rozprávali sme sa normálne,...\". Z uvedeného je zrejmé, že ak by som sa mal dopustiť konania tak, ako
je uvedené skutku opísanom v bode 1/ Rozsudku, čo kategoricky odmietam, bolo by podľa môjho názoru
možné na poškodenej E. N. opticky vidieť poranenia jej tela. V týchto intenciách na hlavnom pojednávaní
vypovedal aj svedok G. Q., príslušník PZ SR, ktorý bol privolaný na miesto údajného spáchania trestného
činu, keď uviedol: „Viditeľné zranenia na poškodenej po našom príchode neboli. .... Nespomínam si
už detailne, či sa na niečo sťažovala a na čo, ak by mala vážne viditeľné zranenia, privolali by sme
rýchlu záchrannú pomoc.\" Taktiež na hlavnom pojednávaní uviedol: „V minulosti sme boli vyslaní v rámci
našej činnosti do bytu pani N., kde ju napadol priateľ, avšak bývala vtedy inde a nebolo to v súvislosti
s obžalovaným G. F..\" Uvedená výpoveď o.i. potvrdzuje aj na tú skutočnosť, že poškodená E. N. už v
minulosti mávala problémy so svojim bývalým priateľom, a teda jej konfliktnú povahu.
Ďalej poukazujem na výsluch znalca MUDr. Jána Drobča na hlavnom pojednávaní, ktorý na hlavnom
pojednávaní potvrdil tú skutočnosť, že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku vychádzal len zo
zdravotnej dokumentácie poškodenej E. N., z ktorej je zrejmé, že dňa 05.03.2015 pri jej vyšetrení
nebol urobený ro¨ntgenový snímok krčnej chrbtice, ale ten bol urobený až dňa 10.03.2015, a teda až



5 dní neskôr po mojom údajne spáchanom skutku uvedenom v bode 1/ Rozsudku. Je teda možné
vysloviť dôvodnú pochybnosť o spáchaní skutku uvedeného v bode 1/ Rozsudku, keď absentuje príčinná
súvislosť medzi mojim údajným konaním a zraneniami poškodenej E. N., a to s poukazom na časové
obdobie 5-tich dní medzi skutkom a vyšetrením. Na okraj uvádzam, že poškodená E. N. už v mladosti
utrpela zranenie chrbtice, ktoré si spôsobila tým, že s jej bratmi skákala do rieky, v dôsledku čoho aj v
súčasnosti trpí bolesťami chrbtice.
Taktiež poukazujem na rozpory v svedeckej výpovedi poškodenej E. N. na hlavnom pojednávaní, ktorá
najskôr tvrdila, že po údajnom spáchaní skutku uvedeného v bode 1/ Rozsudku už so mnou nežila, že
sme sa nestretávali a neskôr vo svojej výpovedi tvrdila, že v spoločnej domácnosti sme žili ešte do mája
2015. Je podľa môjho názoru neštandardné, nelogické a zároveň zarážajúce, že poškodená E. N. by
so mnou žila ešte dva mesiace v spoločnej domácnosti aj so svojou dcérou aj napriek tomu, že by som
spáchal skutok uvedený v bode 1/ Rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že neexistuje žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné
bez dôvodných pochybností vysloviť záver, že mojim konaním bol spáchaný skutok uvedený v bode 1/
Rozsudku,
skutok opísaný v bode 2/ Rozsudku
Čo sa týka skutku opísaného v bode 2/ Rozsudku uvádzam, že počas celého trestného konania nebol
vykonaný ani len jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné bezdôvodných pochybností vysloviť záver,
že som sa poškodenej E. N. vyhrážal smrťou, mal som na ňu zaútočiť tak, že som jej mal skočiť na
brucho, kľačať na nej asi pol minúty až do príchodu dcéry poškodenej E. N. do izby. Existujú len tvrdenia
poškodenej E. N., ktoré nie sú podporené žiadnymi dôkazmi. Je teda vylúčené, že skutok opísaný v bode
2/ Rozsudku sa vôbec stal. V tejto súvislosti poukazujem na Znalecký psychologický posudok č. 11/2015
vyhotovený znalcom Mgr. Pavlom Veselovským, psychológom, ktorý v tomto znaleckom posudku v časti
zaujatia stanoviska k sklonom k vymýšľaniu poškodenej E. N. uvádza: „Vierohodnosť poškodenej je
mierne, resp. čiastočne znížená v dôsledku výraznej tendencie javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže viesť
k skresleniu, či zamlčaniu informácií, ktoré by na ňu vrhali zlé svetlo.\"
Taktiež považujem za potrebné uviesť, že poškodená už niekoľkokrát v minulosti podala na moju osobu
nedôvodné trestné oznámenie, a teda v danom prípade mám za to, že sa jedná o šikanózne správanie
poškodenej E. N. voči mojej osobe, keď neustálymi vyhrážkami, trestnými oznámeniami útočí na moju
osobu. Správanie poškodenej E. N. je voči mojej osobe účelové a tendenčné s cieľom privodiť mi
akúkoľvek ujmu. Taktiež uvádzam, že som nikdy v minulosti nebol ani len stíhaný pre niektorý z trestných
činov proti životu a zdraviu.
S poukazom na všetko uvedené mám za to, že v danom prípade je množstvo rozumných pochybností
o tom, či som sa ako obžalovaný žalovaných skutkov dopustil, a teda je potrebné tieto pochybnosti
vykladať v môj prospech, nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný
podklad pre odsudzujúci výrok. V danom prípade je podľa môjho názoru potrebné prihliadnuť na zásadu
„in dubio pro reo\", podľa ktorej ak existujú pochybnosti v otázke mojej viny a nie je možné tieto
pochybnosti rozptýliť ďalším dokazovaním, je nevyhnutné rozhodnúť v môj prospech.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý Rozsudok zrušil a
oslobodil ma v bode 1/ a v bode 2/ spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a), resp. c) Trestného poriadku\".

Dňa 11.8.2017 krajskému súdu bolo doručené doplnenie odôvodnenia odvolania obžalovaného G. F.
znovu podaného prostredníctvom obhajcu, v ktorom uvádza:

„Dňa 05.04.2017 som podal odvolanie proti Rozsudku vyhlásenému na hlavnom pojednávaní konanom
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, dňa 05.04.2017, sp. zn. 3T/9/2016, a to proti výroku o vine, výroku
o treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom som predmetné odvolanie odôvodnil
dňa 08.06.2017 (ďalej len „Odôvodnenie odvolania\"), a ktoré dopĺňam o.i. o nové skutočnosti, ktoré
nastali po Odôvodnení odvolania.
V Odôvodnení odvolania som poukazoval na osobnosť poškodenej E. N. a jej sklonom k vymýšľaniu
a fabulácii. V tejto súvislosti som uviedol, že poškodená E. N. niekoľkokrát v minulosti podala na
moju osobu nedôvodné trestné oznámenie, a teda mám za to, že sa jedná o šikanózne, tendenčné a
účelové správanie poškodenej E. N. voči moje osobe. Uvedené skutočnosti preukazujem zastavením
trestného stíhania voči mojej osobe, a to Uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, číslo:
1 Pv 119/17/5505-12, EEČ: 2-39-202-2017 zo dňa 30.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 11.07.2017 (ďalej len „Uznesenie\"). Právoplatné a vykonateľné Uznesenie si
konajúcemu súdu dovoľujem v originály priložiť v prílohe tohto doplnenia Odôvodnenia odvolania.
Dôvodom zastavenia trestného stíhania voči mojej osobe je skutočnosť, že je nepochybné, že sa nestal



skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa mal stať tak,
že dňa 08.03.2017 okolo 12:00 hod. a následne dňa 14.03.2017 o 12:10 hod. v Liptovskom Hrádku pred
Základnou školou s materskou školou na Ul. J. D. G. XXX, som sa mal opakovane vyhrážať L. N. (dcére
poškodenie E. N.), že jej ublížim, ak poškodená E. N., nestiahne obvinenie voči mojej osobe, pričom
som mal konať v úmysle pôsobiť na poškodenú E. N., aby som dosiahol priaznivý výsledok v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, sp. zn, 3179/2016, a teda mal som spáchať
zločin marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 odsek 1 písm. d) Trestného zákona. Konajúci prokurátor v
Uznesení jasne poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci nebol orgánmi činnými v trestnom konaní
vyprodukovaný žiadny dôkaz, ktorý by obvineného usviedčal zo spáchania daného trestného činu, práve
naopak boli vykonané dôkazy, ktoré ma spoľahlivo vyvinili zo skutku, ktorý mi bol kladený za vinu.
Z uvedeného jasne vyplýva, že správanie poškodenej E. N. je voči mojej osobe účelové a tendenčné s
cieľom privodiť mi akúkoľvek ujmu. Týmto správaním poškodená E. N. útočí na moju osobu, pričom jej
motívom je poškodiť moju povesť. V danom prípade je dôvodné hovoriť o osobnej pomste poškodenej
E. N..
Zároveň si dovoľujem Odôvodnenie odvolania doplniť o nasledujúcu skutočnosť. V uvedenej trestnej
veci som pred prvostupňovým súdom trval na výsluchu svedka môjho otca C. F., trvalé bytom D. XXX/X,
M. T., keď súd svojim uznesením na hlavnom pojednávaní podľa ust. § 272 ods. 3 Trestného poriadku
odmietol vykonať tento dôkaz. Podľa názoru prvostupňového súdu ide o dôkaz, ktorý sa týka okolností,
ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi.
Mám za to, že týmto postupom súdu bolo porušené moje právo ako obžalovaného na spravodlivý súdny
proces a právo na obhajobu. Môj otec sa na druhý deň ráno po dni, kedy sa mal stať skutok opísaný v
bode 1/ Rozsudku stretol s poškodenou E. N., keď táto sa mu mala zdôveriť o dôležitých a rozhodných
okolnostiach údajného môjho spáchania skutku opísaného v bode 1/ Rozsudku a preto považujem
výpoveď môjho otca C. F. za jednu z kľúčových. Nemôžem sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu,
že ide o dôkaz, ktorý sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi, nakoľko
prvostupňový súd nemohol vedieť, čo by môj otec C. F. pred súdom uviedol, a teda je vylúčené, aby bolo
možné jeho svedeckú výpoveď odmietnuť ako dôkaz, ktorý sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými
už skôr navrhnutými dôkazmi. V prípade, ak by prvostupňový súd pripustil mnou navrhnuté vykonanie
takéhoto dôkazu, tak na základe jeho výpovede by som navrhol konfrontáciu medzi poškodenou E.
N. a mojim otcom C. F., čím mi teda prvostupňový súd odňal právo ako obžalovaného na spravodlivý
súdny proces. Dovoľujem si poukázať na tú skutočnosť, že v čase konania hlavného pojednávania na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš som zabezpečil účasť môjho otca C. F., ktorý bol pripravený podať
svedeckú výpoveď v predmetnej veci.
Na okraj uvádzam, že je pravdou, že im v predmetnej veci bola doručená začiatkom roku 2016 obžaloba
spolu s výzvou na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, avšak v tom čase som nemal zvoleného
obhajcu a z dôvodu silného citového rozrušenia zapríčineného doručením obžaloby som opomenul
splnenie povinností v zmysle výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v spojení s dôvodmi odvolania zo dňa 08.06.2017 preto
navrhujem, aby odvolací súd napadnutý Rozsudok zrušil a oslobodil ma v bode 1/ a v bode 2/ spod
obžaloby podľa ust. § 285 písm. a), resp. c) Trestného poriadku\".

Prílohou doplnenia odvolania je kópia uznesenia Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, č: 1Pv
119/17/5505-12 z 30.6.2017.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odôvodneniu odvolania obžalovaného G.
F. a k jeho doplneniu.

Po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) krajský súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného G. F., ktorý naviac písomným podaním zo 14.8.2017
ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 3T/9/2016 zo dňa 5.4.2017 a zároveň oznámil súhlas s tým, aby sa verejné zasadnutie
o jeho odvolaní vykonalo v jeho neprítomnosti a v prítomnosti jeho obhajcu JUDr. Petra Jančiho.
Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátorka odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné navrhla zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Poškodená E. N. navrhla rozhodnúť spravodlivo.
Obhajca obžalovaného navrhol zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodiť spod
obžaloby z dôvodov § 285 písm. a), resp. c) Tr. por.



Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade                s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316
Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316         ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním                 vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov
(pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., § 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. písm. b/ Tr. zák., § 127
ods. 5 Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv
na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v
napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného
na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi
podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové zistenia.
Obžalovaný G. F. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. Odvolacie námietky sú prakticky totožné so záverečnou rečou obhajcu na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2017, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na
č.l. 255 súdneho spisu. S jeho námietkami skutkovými a právnymi sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom
súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z ich strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov
vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizujú s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených



skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Hoci obžalovaný spáchanie oboch skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu od počiatku popieral, pripustil
len, že dňa 5. 3. 2015 vo večerných hodinách v ich spoločnej domácnosti dal poškodenej slabú facku, aby
dosiahol, nech je ticho a následne jej rukou pridržal ústa, pričom v dôsledku toho, že so sebou hádzala
sa jej mohlo stať nejaké zranenie, jeho tvrdeniam však súd neuveril. Zo spáchania oboch skutkov (v
dňoch 5. 3. 2015, 6. 3. 2015 a dňa 11. 5. 2015) je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedkyne
poškodenej E. N., ktorá súvisle a presne popísala ako došlo k jednotlivým útokom obžalovaným na
jej osobu a jej výpoveď bola konzistentná a ničím nenarušená v priebehu celého trestného konania
(vypovedala zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní). Z rozboru jej osobnosti je zrejmé,
že u nej znalec nezistil sklony k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu relevantných údajov ani
sklony k vymýšľaniu, či sklony k účelovému spracovaniu skutočností, okrem zvýšenej snahy javiť sa v
lepšom svetle. Pokiaľ znalec poukázal na to, že vierohodnosť poškodenej je mierne, resp. čiastočne
znížená v dôsledku výraznej tendencie javiť sa v lepšom svetle, ktorá môže viesť k skresleniu, či
zamlčaniu informácií, ktoré by na ňu vrhli zlé svetlo, nemožno jej výpoveď vyhodnotiť ako nedôveryhodnú
vo vzťahu k osobe obžalovaného a skutkom, ktorých sa voči nej dopustil. Práve naopak z uvedeného
súdu vyplýva, že mohla zamlčať informácie, ktoré by vrhali zlé svetlo na ňu, nie však na obžalovaného.
Keďže bola jediným priamym svedkom oboch skutkov jej výpoveď s poukazom na závery znaleckého
dokazovania, ktorému sa podrobila za účelom rozboru jej osobnosti, súd vyhodnotil ako presvedčivú,
hodnovernú a preukazujúcu objektívne fakty.
Výpoveď poškodenej o mechanizme vzniku zranení, ktoré utrpela konaním obžalovaného v dňoch 5.
3. 2015 a 6. 3. 2015, je taktiež vo vzájomnom súlade s lekárskymi správami a závermi znaleckého
dokazovania, preto súd nemal dôvod jej neveriť. Charakter a rozsah zranení a dobu obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodenej v trvaní 48 dní (od 6. 3. 2015 do 22. 4. 2015), mal súd
objektivizované z lekárskych správ, zo znaleckého posudku a výpovede znalca. Z výpovedí svedkov
H. a Q. je zrejmé, že v dňoch 5. 3. 2015 a 6. 3. 2015 poškodená privolala policajnú hliadku kvôli
napadnutiu obžalovaným, jej vtedajším priateľom, s ktorým žila v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu
následne vyhľadala lekárske ošetrenie a taktiež zavolala svojej známej, aby jej prišla postrážiť dieťa,
kým bude na ošetrení.  Známej sa zdôverila, že ju obžalovaný v ten večer škrtil. Obaja svedkovia
potvrdili, že v čase, keď boli s obžalovaným v kontakte, bol pod vplyvom alkoholu, hoci spáchanie skutku
popieral. Taktiež potvrdili, že po ich príchode poškodená pôsobila rozrušene, ale viditeľné zranenia na
nej nevideli. Z charakteru utrpených zranení je však zrejmé, že poškodená neutrpela zranenia, ktoré
by boli hneď voľným okom viditeľné - napr. škrabance, odreniny, otvorené rany alebo by mala na sebe
stopy krvi, ale išlo o zranenia, ktoré sa v dôsledku pôsobenia tupého násilia prejavili v oblasti krku
obtiažnym bolestivým prehĺtaním a pomliaždením mäkkých častí, pomliaždením ľavého predkolenia a
podvrtnutím krčnej chrbtice s blokovým postavením tiel stavcov krčnej chrbtice. V tejto súvislosti aj
obrana obžalovaného, že zranenie poškodenej súvisí s jej poranením kostrčovej oblasti z mladosti, resp.
detstva je úplne neadekvátna, keď pôsobením jeho násilia utrpela poškodená zranenie krčnej časti, nie
kostrčovej časti chrbtice. Z výpovede znalca a potvrdenia o práceneschopnosti mal súd preukázané, že
obžalovaný svojím konaním poškodenej spôsobil obmedzenie v obvyklom spôsobe života po dobu dlhšiu
ako 42 dní, znalec považoval dobu liečenia v dĺžke 48 dní za primeranú a práceneschopnosť nebola
nadhodnotená. Zároveň z výpovede obžalovaného a poškodenej bolo preukázané, že v čase skutku
dňa 5. 3. a 6. 3. 2015 žili v spoločnej domácnosti, skutku sa preto obžalovaný dopustil na chránenej
osobe - blízkej osobe.
Oboch skutkov sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom z výpovede
poškodenej vyplynulo, že mal problémy s užívaním alkoholu s rastúcou tendenciou, bez neho bol
nervózny, pod jeho vplyvom agresívny a násilný. Znalecké dokazovanie problematický postoj na hranici
závislosti u obžalovaného potvrdilo, trpí na syndróm psychickej závislosti od alkoholu na hranici
psychosomatickej závislosti, pričom sa jedná o II. vývojové štádium na hranici III. vývojového štádia
alkoholizmu podľa Jellínkovej klasifikácie. Požívanie alkoholu u neho odbúrava mechanizmy zábran



nevyváženej, emočne nestabilnej, nezdržanlivej osobnostnej štruktúry a môže zvyšovať pohotovosť
k emočne riadenému správaniu, ktoré môžu vyústiť do impulzívneho správania sa obžalovaného.
Tieto závery potvrdzujú charakter agresívneho, násilného a neočakávaného konania obžalovaného vo
vzťahu k poškodenej pod jeho vplyvom. Z výpovede poškodenej, potvrdenia o absolvovaní interrupcie
(vystaveného dňa 14. 5. 2015) aj výpovede samotného obžalovaného mal súd preukázané, že v čase
skutku pod bodom 2. mal obžalovaný vedomosť o tom, že poškodená bola tehotná, skutku sa tak dňa
11. 5. 2015 dopustil na chránenej osobe - tehotnej žene. Zároveň poškodená potvrdila, že z konania
obžalovaného mala pôsobením fyzického útoku (skočenie na brucho, na ktorom kľačal) a slovných
vyhrážok a nadávok (keď jej povedal, že „skape\") dôvodnú obavu o svoje zdravie a život, ako aj život
nenarodeného dieťaťa.
Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, že poškodená si jeho útoky, ako aj vyhrážky vymyslela v snahe
čo najviac mu uškodiť a získať z toho finančný prospech, táto neobstojí, pretože poškodená v trestnom
konaní uplatňovala len nárok súvisiaci s bolestným a vzniknutými zraneniami. Vierohodnosť výpovede
poškodenej ohľadne konania, ktorého sa obžalovaný voči nej dopustil mal súd preukázanú znaleckým
dokazovaním, ktoré u nej nezistilo sklony k vymýšľaniu si alebo fantazijnému spracovaniu prežitých
udalostí. Znalec tiež zistil, že poškodená je submisívnou osobou, so záujmom o dobré vzťahy s inými
a inadekvátne labilné reakcie, výbušnosť a teatralita sa môžu u nej objaviť až v záťažových situáciách.
Naviac absentuje motív poškodenej k takému konaniu, pretože od 28. 2. 2015 si bola vedomá, že
nájomníčkou bytu ostáva ona sama a k neskoršiemu vysťahovaniu obžalovaného podľa výpovede
poškodenej použila vlastníčka bytu iné zákonné mechanizmy\".

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2                 ods. 12
Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho
presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré
mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne
záväzných právnych predpisov.

Pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a
dôležitosti svedeckej výpovede, hovorí pravdu, pokiaľ nie je procesne účinnými dôkazmi preukázaný
opak. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že každý svedok, a teda i svedkyňa - poškodená E. N. pred
svojou výpoveďou v konaní pred súdom skladá zákonom predpísanú prísahu. Krajský súd si osvojuje
názor súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že je to práve svedkyňa - poškodená E. N., ktorá usvedčuje
obžalovaného G. F. zo spáchania žalovaných skutkov. Existenciu zranení, ktoré utrpela poškodená
dňa 5.3.2015 a 6.3.2015, objektívne preukazujú lekárske správy a v neposlednom rade i znalecký
posudok znalca MUDr. Jána Drobča č. 8/2015 zo dňa 11.7.2015. Znalec zotrval na svojich odborných
stanoviskách aj v priebehu svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, ako to vyplýva zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní zo dňa 5.4.2017 (č.l. 250-251 spisu). Krajský súd poukazuje na to, že znalec MUDr.
Ján Drobčo vo svojom znaleckom posudku nevyvrátil mechanizmus vzniku zranení poškodenej E. N.
tak, ako popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Možno uzatvoriť, že svedecká výpoveď svedkyne E.
N.  nie je jediným izolovaným dôkazom, na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, pričom
krajský súd nezisťuje z výpovedi svedkyne E. N. a ani iných okolností, žiadnu motiváciu tejto svedkyne
smerujúcu ku krivému obvineniu obžalovaného G. F., a teda i ku krivej výpovedi a krivej prísahe.



V súvislosti s námietkami obžalovaného v odvolaní, ktoré sa vzťahujú na    odmietnutie vykonania dôkazu
navrhnutého obžalovaným, ktorým dôkazom mal byť výsluch svedka C. F. - otca obžalovaného, krajský
súd poukazuje na recentné hľadiská, z ktorých vychádza pri námietkach strán konania súvisiacich s
nevykonaním navrhovaných dôkazov.

Navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne,
ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
všeobecného súdu korigovať návrh strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a
hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním
držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou konania
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie.

Dokazovanie je procesný postup súdu upravený Trestným poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanovuje skutkový stav v prejednávanej veci,
z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového
stavu, ktoré objektívne zodpovedá skutočnému stavu veci a o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, je
jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci trestného konania, pretože je základným predpokladom
pre rozhodnutie súdu vôbec. Súd, čo do rozsahu dokazovania, nie je viazaný návrhmi strán ani ich
názormi. Je výlučne na jeho zvážení, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie. Teda len súd rozhoduje o tom,
vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého, naopak,
nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,
ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rozhodnutie súdu o vykonaní
či nevykonaní určitého dôkazu však nie je svojvoľné, ale vychádza z dôsledného posúdenia okolností
konkrétneho prípadu, za súčasnej povinnosti strany, ktorá dôkaz navrhuje, uviesť, ktoré skutočnosti sa
majú preukázať, ktoré súd rovnako pri svojich úvahách berie na zreteľ.

Ak súd nemieni akceptovať návrh strany na doplnenie dokazovania vykonaním dôkazu týkajúceho sa
okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, alebo okolnosti, ktorú možno zistiť skôr navrhnutými, resp.
zabezpečenými dôkazmi, môže zamietnuť takýto návrh uznesením po začatí hlavného pojednávania,
pričom prihliadne na to, či sa jedná o zrejmú neaktuálnosť navrhnutého dôkazu a či nebude vývojom
dokazovania potrebné toto rozhodnutie korigovať. Inak tak učiní až po vykonaní celého dokazovania,
resp. jeho relevantnej časti. Z uvedeného logicky vyplýva, že navrhovanie dôkazov, ale aj opak,
teda vzatie návrhu späť, je z časového hľadiska závislé od vývoja procesu dokazovania. Dôsledkom
späťvzatia návrhu procesnej strany na vykonanie dôkazu je nedôvodnosť takýto dôkaz vykonať.
Späťvzatie návrhu na doplnenie dokazovania možno učiniť písomným podaním alebo zápisnične na
hlavnom pojednávaní. Možno tak učiniť individuálne vo vzťahu k jednotlivému pôvodne navrhovanému
dôkazu, alebo všeobecne k doplneniu dokazovania ako celku. Z časového hľadiska je hraničnou fázou
aplikovania ustanovenia § 274 ods. 1 Tr. por. súdom, teda moment rozhodnutia súdu, ktorým sa
uzatvára dokazovanie vyhlásením dokazovania za skončené, čím sa jednak končí najdôležitejšia fáza
kontradiktórneho hlavného pojednávania a jednak sa ohraničuje rozsah vykonaného dokazovania, ktoré
súd bude hodnotiť ako podklad pre svoje rozhodnutie. Vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá
návrhy na doplnenie dokazovania v tejto záverečnej fáze konania pred rozhodnutím vo veci samej, kedy
naposledy možno uplatniť návrhy na doplnenie dokazovania, je záverečným prejavom tejto procesnej
strany o disponovaní s návrhmi na doplnenie dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na
doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania
procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. V konkrétnej prejednávanej veci vyplýva zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní z 5.4.2017, že obhajca obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania na výzvu
samosudkyne navrhol vypočuť ako svedka otca obžalovaného C. F., a to na skutočnosti, ktoré vyplynuli
z výpovedí, že v uvedený deň, t.j. 6.3.2015 v raňajších hodinách prišiel do kontaktu s poškodenou E.
N.. Samosudkyňa súdu prvého stupňa uznesením podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietla vykonať dôkaz
výsluchom svedka C. F., pretože sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi.



Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že už dňa 4.2.2016 bola obžalovanému doručená výzva na
oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, na ktorú výzvu obžalovaný M. F. nereagoval, žiadne návrhy
na dokazovanie súdu prvého stupňa neoznámil, napriek tomu, že od 18.7.2016 bol podľa plnomocenstva
založeného na č.l. 187 súdneho spisu zastupovaný v trestnom konaní osobou znalou práva - advokátom.

Súd prvého stupňa aj v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku na strane 14, tretí odsek odôvodnil
svoj procesný postup, ktorým odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka C. F., keď doslova uviedol:

„Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka C. F., otca obžalovaného, na skutočnosti, ktoré vyplynuli
z výpovedí, že dňa 6. 3.2015 v raňajších hodinách  prišiel do kontaktu s poškodenou E. N., pretože
okolnosti, ktorých sa mal týkať súd zistil z výpovedí svedkov C. H., G. Q. a z lekárskych správ z vyšetrení,
ktoré absolvovala poškodená večer 5. 3. 2015 a v priebehu dňa 6. 3. 2015. S poukazom na už vykonané
dokazovanie mal súd za to, že tento dôkaz nemohol podstatným spôsobom prispieť k zmene dôkaznej
situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto trestnej veci\".

Už len na záver krajský súd poznamenáva, že za porušenie ústavou priznaného práva na obhajobu
a spravodlivý proces nemožno považovať obsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných
prostriedkoch pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10        Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa
§ 2 ods. 11 Tr. por.

Pri absencii odvolacích námietok obžalovaného proti výroku o druhu a výmere trestu, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom prvého stupňa, odvolací súd vykonal všeobecný prieskum uloženého
trestu obžalovanému z hľadiska jeho zákonnosti a primeranosti (§ 317 ods. 2 Tr. por.). Krajský súd
zistil, že súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenia hmotného práva rozhodujúce v okolnostiach
prípadu pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému G. F. vrátane správnej identifikácie
priťažujúcich okolností a aplikácie ustanovenia § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. Zaradenie obžalovaného
G. F. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
zodpovedá stavu veci a zákonu, pretože súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový
podklad do rozhodnutia o druhu a výmere trestu obžalovanému G. F..

Obžalovaný G. F. svoju vlastne bližšie nešpecifikovanú výhradu k uloženému trestu vyslovil tým, že sa
necíti byť vinný zo skutku, ktorým ho uznal za vinného súd prvého stupňa. Jeho argumentáciu smerujúcu
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vine odvolací súd neuznal a logicky potom nemohol považovať za
dôvodné jeho odvolanie proti výroku o treste, ktoré podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 5.4.2017
(č.l. 258 súdneho spisu). Výhrady k uloženému trestu z hľadiska jeho druhu a výmery neobsahuje ani
písomné odôvodnenie odvolania obžalovaného a jeho doplnenie (č.l. 277-278, 291-292).

Odvolací súd preskúmal aj správnosť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa o uplatnenom nároku
na náhradu škody poškodenou E. N. a zistil, že aj tento výrok zodpovedá stavu veci a zákonu. Súd
prvého stupňa riadne odôvodnil svoj výrok o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenou E. N.
a vytvoril si v konaní dostatočný skutkový podklad pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie,
ktorým uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej E. N. škodu vo výške 600,- Eur z titulu
bolestného. Krajský súd len dodáva, že z hľadiska hmotného práva má uplatnený nárok poškodenej E.
N. a rozhodnutie súdu prvého stupňa o jej nároku na náhradu škody oporu v ust. § 420 ods. 1 Obč.
zák. a § 444 Obč. zák.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným
a nezistil žiadne pochybenia. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd ako súd odvolací odvolanie obžalovaného G. F. podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/9/2016", "guid": "97ddb07f-74c1-437e-b613-c3b401b8cbf8:467226bb-121f-4bc2-bfeb-92fef8390047", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "3ba3f8ba-b9a4-40ab-98bf-54bccc8b22af:a0bf5f01-87bf-4e3f-84e4-d78f503ea670", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1", "spisova_znacka": "1To/79/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/79/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5616010025.1"}], "citovane_v": []}