Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/103/2014 z 30. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 30. marca 2014, sp. zn. 23Co/103/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2514200524.1 Krajský súd Trnava | 23Co/103/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2514200524.1 | 2014-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 76 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8af4009d-bafe-4649-8196-b9bb0c804395 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2514200524.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/103/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200524
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2514200524.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, M.,
zastúpená: JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom, so sídlom Nitrianska č. 5, Piešťany proti odporkyni:
W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XX, B., Česká republika, s adresou pre doručovanie K. XXX/XX,
M., o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky, proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č. k. 15C/19/2014-11 zo dňa 11. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporkyni povinnosť obnoviť pôvodný stav dodávky
tepla a dodávky teplej vody na celej nehnuteľnosti, v rodinnom dome s.č. XXX postaveného na par.
č. 142/99 o výmere 394 m2 registra C na LV č. XXX pre obec a k.ú. M. vedeného Okresným úradom
Piešťany (ďalej len rodinný dom), strpieť výkon užívacieho a spoluvlastníckeho práva navrhovateľky a
užívacieho práva osôb odvodzujúcich práva od navrhovateľky k nehnuteľnostiam, pozemku a rodinnému
domu a zdržať sa zásahov do užívacieho a spoluvlastníckeho práva navrhovateľky a do užívacieho
práva osôb odvodzujúcich práva od navrhovateľky k nehnuteľnostiam, pozemku a rodinnému domu,
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým sa bude navrhovateľka domáhať podľa §
139 Občianskeho zákonníka rozhodnutia súdu o hospodárení so spoločnou vecou. Súd uznesenie
po právnej stránke odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1,2 § 75 ods. 6 O.s.p., skutkovo tým,
že navrhovateľka odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia tým, že po rozvode manželstva
navrhovateľky (rozsudkom OS Piešťany zo dňa 01.10.2003) sa s bývalým manželom stali podielovými
spoluvlastníkmi hore popísaných nehnuteľností, každý v podiele 1 a na základe ústnej dohody dohodli
nehnuteľnosti užívali tak, že prízemie rodinného domu obýva bývalý manžel navrhovateľky s jeho
terajšou manželkou a poschodie rodinného domu obýva so súhlasom navrhovateľky jej syn Y. a
dcéra W. s jej maloletými deťmi. Na základe darovacej zmluvy (uzavretej medzi bývalým manželom
navrhovateľky a odporkyňou) nadobudla odporkyňa vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo
veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam. Po tomto úkone bývalý manžel navrhovateľky spolu s odporkyňou
odmontovali kotol zabezpečujúci vykurovanie prízemia a poschodia a dodávku teplej vody, pričom
poschodie, ktoré obývajú i maloleté deti, z ktorých jedno je dojčaťom, je nevykurované, bez dodávky
teplej vody s nemožnosťou jeho riadneho užívania. Taktiež je im bránené, najmä navrhovateľke, užívať
spoločný dvor a pivnicu titulom podielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu je podľa navrhovateľky
potrebné upraviť pomery medzi ňou a odporkyňou. Súd poukázal na to, že procesným inštitútom, ktorý
umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým
sa definitívne rozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné
rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je
osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka
ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí



byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy. V každom prípade
je však na navrhovateľovi predbežného opatrenia, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok
a jednak, že je tu naliehavá, akútna potreba poskytnúť ochranu prostriedkami procesného práva.
Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na rozhodnutie o návrhu, treba zdôrazniť
povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženie dôkazov o nich už so samotným návrhom
na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že návrh na vydanie predbežného opatrenia nebol podaný dôvodne. Z ustanovenia § 74 vyplýva,
že súd nariadi predbežné opatrenie buď za účelom dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov,
alebo za účelom zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, pričom vydanie takéhoto predbežného
opatrenia predpokladá, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Spoločným
znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný, dočasný, provizórny charakter. Treba
súčasne poznamenať, že samotná existencia (ich osvedčenie) právneho pomeru medzi účastníkmi
alebo nároku ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia; až ich ohrozenie
odôvodňuje nariadiť predbežné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným
účastníkom osvedčené. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však navrhovateľka takéto
konkrétne ohrozenie nároku navrhovateľky neosvedčila. Predbežné opatrenie nie je možné vydať iba
na základe tvrdenia navrhovateľky bez osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o
opodstatnenosti návrhu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenia, že potreba jej
vydania je naliehavá. Navrhovateľka v návrhu len tvrdila, že jej bývalý manžel s odporkyňou odmontoval
kotol v rodinnom dome, pričom túto skutočnosť žiadnym spôsobom neosvedčila, neoznačila ani dôkazy
na preukázanie (osvedčenie) tohto tvrdenia, neuviedla ani kedy presne bol tento kotol odmontovaný a ani
dôvod, prečo bol tento kotol odmontovaný, čím by mal súd konkrétnejšie osvedčenie tejto skutočnosti.
Navrhovateľka len konštatovala, že po odmontovaní kotla je rodinný dom bez vykurovania a teplej
vody. Navyše z odôvodnenia centra právnej pomoci zo dňa 23.10.2013 vyplýva (žiadosť podaná ešte
dňa 25.09.2013), že bývalý manžel navrhovateľky zmenil spôsob vykurovania. Navrhovateľka ďalej
taktiež neuviedla, akým spôsobom je jej bránené (ako podielovej spoluvlastníčke) v užívaní spoločného
dvora a pivnice, uvedenú skutočnosť opäť len tvrdila (konštatovala) vo svojom návrhu, no žiadnym
spôsobom neosvedčila. Preto bez osvedčenia skutočností (podrobnejších) potrebných pre prijatie
záveru o opodstatnenosti pre nariadenie predbežného opatrenia súd považoval návrh na nariadenie
predbežného opatrenia za nedôvodný. S ohľadom aj na uplynutý čas (od september 2013, odkedy
navrhovateľka rieši túto záležitosť), je súd toho názoru, že tu nie je naliehavá, akútna potreba poskytnúť
ochranu prostriedkami procesného práva, preto z týchto dôvodov návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie podľa § 205
ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na článok 46 ods. 1 Ústavy SR, článok 6 ods. 1
dohovoru a článok 1 dodatkového protokolu. Vyčíta súdu prvého stupňa že pri rozhodovaní o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia súd neprihliadol na zásady uvedené v citovaných článkoch ústavy,
dohovoru a protokolu. Okresný súd vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľka len tvrdila, že
jej bývalý manžel s odporkyňou odmontoval kotol v rodinnom dome, pričom túto skutočnosť žiadnym
spôsobom neosvedčila, neoznačila ani dôkazy na preukázanie (osvedčenie) tohto tvrdenia, neuviedla
ani kedy presne bol tento kotol odmontovaný, ani dôvod, prečo bol tento kotol odmontovaný, čím
by mal konkrétnejšie osvedčenie tieto skutočnosti. K tomu odvolateľka uviedla, že je nezmyselné
a nelogické vyžadovať od navrhovateľky uviesť dôvod, prečo bol tento kotol odmontovaný, nakoľko
ide o subjektívnu stránku rušiteľa a určite ním nie je postup v súlade so zákonom o hospodárení
so spoločnou vecou, nakoľko v konečnom dôsledku by vykurovanie bolo zachované, ak by išlo o
úprimný a zákonný postup. Ďalej je irelevantné za účelom poskytnutia elementárnej ochrany najmä
voči maloletým deťom, kedy došlo k jeho odmontovaniu. Výsledok je taký, že odmontovaný je a preto
sa navrhovateľka domáha prostredníctvom súdu obnovy pôvodného stavu dodávky tepla a dodávky
teplej vody na celej nehnuteľnosti. O zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia
v súvislosti s právnym posúdením veci možno hovoriť spravidla vtedy, ak interpretácia a aplikácia
právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy,
alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutia absentujú, sú zjavne protirečivé alebo



popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne, ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Vzhľadom na všetky uvedené súvislosti, najmä však
vzhľadom na ústavne nekonformnú interpretáciu aplikovaných ustanovení o predbežnom opatrení je
odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu jednostranné a z hľadiska všeobecne ponímanej
spravodlivosti nespravodlivé, sledujúc jediný cieľ nenariadiť predbežné opatrenie v potrebnej miere a
v zmysle účelu poskytnutia ochrany práv navrhovateľky a jej blízkych osôb, najmä maloletých detí. Na
základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V súlade s § 75 ods. 8 O.s.p. súd uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nedoručoval odporkyni a rovnako jej nedoručoval odvolanie navrhovateľky, takže k odvolaniu
navrhovateľky nebolo podané vyjadrenie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f, ods. 2 predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný
formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je možné. Je
však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa
nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku
predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie
byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľky vyplýva, že spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti (rodinného domu), v ktorej odporkyňa odmontovala kotol a prestala navrhovateľke
dodávať teplo a teplú vodu je navrhovateľka a odporkyňa, každá z nich v spoluvlastníckom podiele
1/2. Vo veci samej sa navrhovateľka mieni domáhať nároku vyplývajúceho z § 139 Občianskeho
zákonníka o hospodárení zo spoločnou vecou, pričom svoj nárok bližšie nešpecifikuje. Uvedené
ustanovenie OZ umožňuje spoluvlastníkovi pri rozhodovaní zo spoločnou vecou pri rovnosti hlasov,
alebo pri nedosiahnutí dohody podať návrh na začatie konania. Za hospodárenie zo spoločnou vecou
v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 v najširšom poňatí možno považovať tie úkony, ktoré sa týkajú
ekonomickej stránky spoločnej veci. Z povahy podielového spoluvlastníctva vyplýva, že dohoda je
primárnym spôsobom riešenia záležitostí spoluvlastníkov. Je neformálnym právnym úkonom, nemusí
byť písomná, môže byť uzavretá ústnou, alebo konkludentnou formou. Odvolací súd sa stotožnil s
argumentáciou súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy
vzťahov medzi účastníkmi, keď bližšie nepopísala okolnosti, za ktorých došlo k odmontovaniu kotla a
následnému neposkytovaniu tepla a teplej vody. Pre posúdenie naliehavej potreby dočasnej úpravy



vzťahov medzi účastníkmi bolo potrebné vedieť, aká bola dohoda spoluvlastníkov nehnuteľnosti (ktorí
sú spoluvlastníkmi každý v 1) o prevádzkovaní kotla a dodávky tepla a teplej vody, t.j. bolo potrebné zo
strany navrhovateľky opísať, ako sa obaja spoluvlastníci dohodli o tom, kto bude zabezpečovať údržbu
a opravu kotla, ako sa budú spoluvlastníci podieľať na finančných nákladoch týkajúcich sa opráv a
údržby, finančných nákladoch za dodávku tepla a teplej vody. Ak si navrhovateľka nebola vedomá takejto
dohody, mala opísať prax (konanie) oboch spoluvlastníkov, akým spôsobom postupovali pri oprave a
údržbe kotla, kto opravu a údržbu zabezpečoval, kto ju financoval a tiež kto platil a akým spôsobom
za dodávky tepla a teplej vody. Ďalej malo nasledovať popísanie skutočností, na základe ktorých došlo
k zmene situácie, keď odporkyňa kotol odmontovala a správne malo byť poukázané aj na to, kedy k
tomu došlo (práve pre posúdenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy medzi účastníkmi). Neobstojí
tvrdenie navrhovateľky, že ide o informácie irelevantné, pretože mohlo ísť napríklad o havarijný stav
kotla, ohrozujúci zdravie a život, tiež z poskytnutých informácií súd mohol zistiť, či aj sama navrhovateľka
nezavinila demontáž kotla napr. neschopnosťou dohodnúť sa na výške nákladov spojených s jeho
opravami a údržbou, prípadne nákladov spojených s dodávkou tepla a teplej vody. Je pravdou, že súd
pripúšťa v tomto prípade hypotézy, ale z dôvodu, že navrhovateľka v návrhu skutočne neposkytla súdu
inú informáciu, len tú, že odporkyňa odmontovala kotol a prestala dodávať navrhovateľke teplo a teplú
vodu nie je možné vyvodiť záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má navrhovateľke poskytnúť
ochrana jej práv, v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyjadrenom výrokom, že odporkyňa je
povinná obnoviť pôvodný stav dodávky tepla a teplej vody v celej nehnuteľnosti.

Súd tiež musí posúdiť vzťah predbežného opatrenia k návrhu vo veci samej, pretože je možné nariadiť
predbežné opatrenie len v prípade, ak má vzťah ku konaniu vo veci samej. Keďže navrhovateľka bližšie
nešpecifikovala, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej nebolo možné posúdiť dôvodnosť
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k návrhu vo veci samej.

Ďalšia časť návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha, aby
súd uložil odporkyni strpieť výkon užívacieho a spoluvlastníckeho práva navrhovateľky a užívacieho
práva osôb odvodzujúcich práva od navrhovateľky k nehnuteľnostiam, pozemku a rodinnému domu
a zdržať sa zásahov do užívacieho a spoluvlastníckeho práva navrhovateľky a do užívacieho práva
osôb odvodzujúcich práva od navrhovateľky k nehnuteľnostiam, pozemku a rodinnému domu, do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej je neurčitý a nevykonateľný. Je možné len predpokladať,
že týmto výrokom chcela navrhovateľka dosiahnuť stav, aby jej odporkyňa umožnila užívať dvor a pivnicu
(v odôvodnení návrhu navrhovateľka len jednou vetou uvádza, že hlavne jej je znemožnené užívať dvor
a pivnicu). Ak sa navrhovateľka mieni domáhať uloženia povinnosti odporkyni strpieť výkon určitého
práva navrhovateľky, v petite návrhu musí byť toto právo pomenované tak, aby bol výrok návrhu určitý
a vykonateľný. Rovnako ak sa mieni domáhať uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa zásahov do
užívacieho a spoluvlastníckeho práva navrhovateľky, musí v petite presne uviesť, o aký konkrétny zásah
ide. Petit návrhu musí samozrejme korešpondovať s pravdivým opísaním rozhodujúcich skutočností
uvedených v odôvodnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (ale aj vo veci samej) a nestačí
len jednou vetou uviesť, že jej je v takomto práve bránené. Rovnako aj v tejto časti návrhu nemohla
byť navrhovateľka úspešná, pretože neuvádza žiadne bližšie skutočnosti o tom, či a dokedy užívala
dvor a pivnicu, či sa na tom s odporkyňou dohodli, resp. pokúšali dohodnúť, odkedy a prečo je jej to
znemožnené a pod.

V ostatnom odvolací súd poukazuje na vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v odôvodnení
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., pretože dôvody súdu prvého stupňa uvedené v rozhodnutí
považuje odvolací súd za správne.

Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.