{"guid": "3b9b63aa-4580-42ac-bfba-22ae4a4c41de:4ae2a2ed-a5ee-44c1-912a-258a81f1956a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1", "spisova_znacka": "6CoP/25/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/25/2013 z 25. 3. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. marca 2013, sp. zn. 6CoP/25/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1", "identifikacne_cislo": "3112212318", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Badíková", "sudca_id": 348, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jarmila-badikova-348", "datum_vydania": "2013-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-23", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ae2a2ed-a5ee-44c1-912a-258a81f1956a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/25/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112212318
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112212318.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov
JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľky: J.. S. X., narodená
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XG., W., proti odporcovi: J.. H. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom U.
X, W., o rozvod manželstva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8.
januára 2013, č. k. 31P/126/2012-20, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu          p o t v r d z u j e   .

Účastníci     n e m a j ú     právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom rozhodol kladne o návrhu navrhovateľky a jej manželstvo s
odporcom rozviedol. Svoje rozhodnutie  odôvodnil skutkovým zistením, že účastníci  uzavreli manželstvo
dňa 5. októbra 2002.  U oboch ide o prvé manželstvo,   z ktorého sa deti nenarodili. Účastníci nežijú spolu
už štyri roky,  nehospodária spolu, nežijú spolu intímne, odporca dobrovoľne poskytuje navrhovateľke
finančné prostriedky. Uvedené skutkové zistenia vyhodnotil okresný súd ako hlboký a trvalý rozvrat vo
vzájomných vzťahoch. Ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, je iba formálne pretrvávajúcim
zväzkom muža a ženy a vzhľadom na postoj účastníkov nemožno očakávať obnovenie ich manželského
spolužitia, preto sú splnené podmienky na rozvod manželstva podľa ustanovení § 22 a§ 23 ods. 1, 3
Zákona o rodine.  Pri posudzovaní príčin, ktoré  viedli k rozvratu manželstva podľa § 23 ods. 2 Zákona o
rodine, dospel k záveru, že takými príčinami sú pracovná vyťaženosť odporcu, v dôsledku čoho  trávil s
navrhovateľkou málo času a takto došlo medzi nimi k vzájomnému citovému odcudzeniu. Navrhovateľka
bola presvedčená o nefunkčnosti zväzku už v roku 2007, preto  v roku 2008 odcestovala do W. s cieľom
definitívne ukončiť  ich vzťah.  Medzi takýmto  subjektívnym zavineným správaním sa najmä odporcu
a rozvratom manželstva súd videl  príčinnú súvislosť.  Rozhodnutie okresného súdu o náhrade trov
konania vychádza z ust. § 144 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku odporca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok  okresného súdu
zmeniť a návrh navrhovateľky zamietnuť, prípadne rozsudok  okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.,
ktorý má spočívať v tom, že okresný súd nenavrhol účastníkom možnosť pokúsiť sa o obnovenie
manželského zväzku, nestanovil žiadnu lehotu pre túto možnosť, ktorá by mohla ovplyvniť dôležité
rozhodnutie  obidvoch účastníkov konania a rozhodol len na základe krátkeho výsluchu účastníkov
konania v pojednávacej miestnosti okresného súdu. Domnieva sa, že v takejto závažnej otázke potrebujú
účastníci viac času na vyriešenie existujúcich rozporov vo vzťahu a tieto sa určite nedajú vyriešiť v
pojednávacej miestnosti.



Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že na rozvode manželstva trvá.
Nemá záujem  na zotrvaní v manželstve s odporcom. Manželstvo si neplní  svoje funkcie, už štyri roky
nebývajú v spoločnej domácnosti, nemajú  spoločné deti, pocitovej stránke sa úplne odcudzili, intímne
sa nestýkajú, vyprchala medzi nimi láska a neha, nebudujú si spoločnú  budúcnosť, netrávia spoločne
voľný čas. Zostali dobrými kamarátmi, vedia sa spoločne porozprávať, rešpektujú sa navzájom.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách  ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.  O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu  vychádza zo správnych skutkových a právnych záverov, je odôvodnený v
súlade s kritériami v ust. § 157ods. 2 O.s.p., správne a presvedčivo, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
krajský súd plne  s dôvodmi rozhodnutia  okresného súdu identifikuje.  Súčasne považuje za potrebné
k odvolacím dôvodom  odporcu uviesť nasledovné.

Ustanovenie § 23 Zákona o rodine vymedzuje hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, a to v
nadväznosti na ustanovenie § 22 Zákona o rodine.

Zákon vyžaduje  kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok ustanovených  pre rozvod
manželstva, ktorými sú: vážnosť a trvalosť narušenia vzájomných vzťahov,  v dôsledku čoho si
manželstvo nemôže plniť svoj účel, t. j.  nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, prípadne životné spoločenstvo, v ktorom manželia, hoci aj bez
detí, žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení.

V prejednávanej veci okresný súd správne zisťoval existenciu uvedených zákonných  predpokladov
na rozvod manželstva účastníkov, tak ako vyplývajú z ustanovenia § 23 ods. 1  Zákona o rodine.
Jeho skutkový záver o objektívne existujúcom  vážnom a trvalom rozvrate v ich vzájomných vzťahoch,
ktoré bránia plneniu  spoločenského účelu manželstva, je správny.  Uvedený skutkový záver vyplynul
z výpovedí účastníkov, ktorí zhodne uviedli právne významné skutočnosti o ich manželstve, o ktorých
súd nemal dôvod pochybovať        (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a ďalšie dôkazy, aj napriek poučeniu podľa §
120 ods. 4 O.s.p. ani neuviedli.

Pokiaľ odporca namietal, že okresný súd im nenavrhol možnosť obnovenia manželského  spolužitia,
nestanovil lehotu na túto možnosť, uvedené výhrady odporcu proti postupu okresného súdu, nie sú
opodstatnené.

Z obsahu zápisnice z pojednávania o dňa 08.01.2013 vyplýva, že okresný súd sa pokúsil neúspešne o
zmierenie účastníkov. Zákon neukladá súdu, ako má postupovať pri zmierovaní manželov podľa § 110
ods. 2 O.s.p.

Postup súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu a poskytnutie lehoty na zmierlivé riešenie rozporov
vo vzájomných vzťahoch bude namieste  spravidla vtedy, keď sa javí, že je možnosť rozpory odstrániť,
zvlášť, keď z manželstva pochádzajú aj maloleté deti.

V prejednávanej veci, aj podľa názoru odvolacieho súdu, keď dlhoročný formálny zväzok účastníkov,
ktorý si neplnil žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a ani jeden z nich reálne neuskutočnil  žiadne
kroky na obnovenie spolužitia od prerušenia spolužitia v roku 2009, prípadné  sudcovské lehoty na
obnovenie funkčnosti manželstva, by zrejme nemali žiadny zmysel.



S poukazom na uvedené, odvolanie odporcu nie je opodstatnené, a preto  bolo potrebné  rozsudok
okresného súdu potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 144
O.s.p.,  v zmysle ktorého v konaní  o rozvod manželstva účastníci zásadne  nemajú právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31P/126/2012", "guid": "42236586-c817-4646-a3f4-3129ae888b9a:47e4dce1-7273-45bd-8dff-a6756bd6e73a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}