Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/12/2014 z 25. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. marca 2015, sp. zn. 31Cob/12/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2112215553.1 Krajský súd Trnava | 31Cob/12/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2112215553.1 | 2015-03-25 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., § 5 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., § 28 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z., § 28 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., § 5 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 5 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z., § 28 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7bd524b-a949-4cee-84a1-aabb717175c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2112215553.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/12/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215553
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112215553.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: GTS Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24,
Bratislava, IČO: 46 303 502, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners, s.r.o., so sídlom
Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby,
Kollárova 8, Trnava, IČO: 42 156 424, právne zastúpený: JUDr. Marek Ďuran, advokát, so sídlom Boženy
Němcovej 4, Nitra, o zaplatenie 118.863,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 36 Cb/113/2012-191 zo dňa 30.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) v celom rozsahu vyhovel
upravenému žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 118.863,40
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 11.886,34 eur od 22.05.2012 do
zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.07.2012
do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od
22.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur
od 22.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34
eur od 22.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 11.886,34 eur od 21.02.2013 do zaplatenia a zároveň
mu priznal nárok na náhradu trov konania. Oprávnenosť žalobou uplatneného nároku považoval za
preukázanú tým, že dňa 15.03.2012 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb
č. 0092012BAPD304, ktorou sa žalobca v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienky tvoriacimi
súčasť zmluvy zaviazal žalovanému dodávať verejné elektronické komunikačné služby a žalovaný
sa zaviazal platiť žalobcovi odplatu vo výške stanovenej zmluve a tarife, pričom medzi účastníkmi
bola uzavretá dohoda na paušálny mesačný poplatok za prenájom okruhov vo výške 9.905,28 eur
bez DPH. V konaní bolo preukázané, že faktúry vystavené za obdobie máj 2012 - február 2013 v
celkovom rozsahu 118.863,40 eur neboli uhradené, na základe toho bol žalovaný zaviazaný tak na
zaplatenie dlžnej istiny, ako aj zmluvne dojednaného úroku z omeškania vo výške 0,05% za každý deň
omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačne vystavovaných faktúr. Trvanie
nároku bolo odôvodnené odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu dňa 28.02.2013, ktoré nadobudlo
účinnosť 01.03.2013.

V konaní o žalobnom nároku, ktorý bol založený za ustanovení § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) sa súd vysporiadaval s viacerými námietkami týkajúcimi
sa dôvodnosti uplatneného nároku. V prvom rade bola sporná otázka postavenia žalovaného pri uzavretí
zmluvného vzťahu. Zatiaľ čo žalobca tvrdil, že žalovaný vystupoval v konaní ako iný podnik, s ktorým
bola uzavretá zmluva, žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že žalovaný vystupoval v
pozícii účastníka, t.j. užívateľa, ktorý požíva zákonom upravenú ochranu spotrebiteľa. V tejto otázke sa
súd stotožnil s právnym vyhodnotením prezentovaným žalobcom, ktorý zdôrazňoval zásadný význam



skutočnosti, že žalovaný uzavrel zmluvu v postavení podniku, ďalej poskytujúceho verejnú elektronickú
komunikačnú službu tretej osobe a to Úradu vlády, čo bolo preukázané aj výpoveďou v konaní
vypočutého svedka, nemohlo sa teda jednať o účastníka v zmysle § 5 ods. 2 ZEK, nakoľko účastník
je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb.

V konaní považoval za jednoznačne preukázané, že vzhľadom na pôsobnosť žalovaného ako
poskytovateľa elektronických služieb, ktorá je zrejmá aj zo štatútu žalovaného, v zmysle ktorého
predmetom činnosti je správa prevádzkovaní a rozvoj vládnej dátovej siete GOVNET a poskytovanie
súvisiacich elektronických služieb, sa jedná o podnik poskytujúci služby, ktoré sa považujú za podnikanie
v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK. Bez ohľadu na označenie účastníkov v zmluve a s prihliadnutím na
obsah všeobecných zmluvných podmienok považoval za podstatné posudzovanie zmluvy podľa obsahu.
Žalovanému ako podniku, s ktorým žalobca uzavrel zmluvu nie je možné poskytnúť ochranu, ako
požívajú fyzické alebo osoby nakupujúce výrobky alebo používajúce služby pre osobnú potrebu alebo
pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti v zmysle § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa.

Spornou skutočnosťou bola platnosť zmluvy, namietaná z dôvodu, že v nej absentuje lehota prvého
pripojenia k sieti, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy v zmysle § 44 ZEK zavedeného do zákona
s účinnosťou od 01.01.2012. Bez ohľadu na to, ak žalovaný nie je spotrebiteľom, neuvedenie tejto
náležitosti v zmluve podľa názoru súdu prvého stupňa nespôsobilo neplatnosť zmluvy, nakoľko v
žiadnom prípade nespôsobilo, ani nemohlo spôsobiť žalovanému žiadnu škodu, či ukrátenie na jeho
právach, pretože právnym dôvodom pre doplnenie tohto ustanovenia bola ochrana predovšetkým
koncových užívateľov - spotrebiteľov.

Ďalšou spornou skutočnosťou bol moment ukončenia zmluvného vzťahu, resp. moment ukončenia
odoberania služby žalovaným, pričom v tejto otázke sa rovnako súd stotožnil s právnym názorom
žalovaného, ktorý považoval za preukázané, že k zániku zmluvy došlo až odstúpením od zmluvy zo
dňa 28.02.2013, ktoré nadobudlo účinnosť 01.03.2013, na túto skutočnosť nemalo žiaden vplyv podľa
názoru súdu prvého stupňa tvrdenie, že od 01.08.2012 žalovaný nepoberal od žalobcu žiadne služby,
23.08.2012 adresoval žalobcovi výzvu na demontáž zariadení.

Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodov
neúplného zistenia skutkového stavu veci, nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných
dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia vo veci.

V nadväznosti na právne závery vyslovené napadnutým rozsudkom zdôraznil zásadný význam
skutočnosti, že v prípade žalovaného sa jedná o subjekt zriadený zriaďovacou listinou zo dňa 18.12.2008
podľa zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako príspevková organizácia -
právnická osoba štátu plniaca úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zriaďovacej listiny a zo štatútu, čiže jedná sa o
právnickú osobu zriadenú Úradom vlády na plnenie úloh Úradu vlády v oblasti informatizácie spoločnosti,
správy a prevádzkovanie elektronických, komunikačných sietí a služieb pre Úrad vlády SR, ostatné
orgány štátnej správy právnickej a fyzickej osoby požadujúce informačné dáta z informačných systémov,
databáz a registrov verejnej správy, čiže jedná sa o právnickú osobu štátu, zároveň zapojenú na štátny
rozpočet SR, pre ktorú platia finančné vzťahy určené Úradom vlády SR, pre ktorý poskytuje elektronické
služby v oblasti informačných, komunikačných a sieťových technológií sprostredkúva prístup na internet.

V nadväznosti na túto skutočnosť mal za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď zmluvu, ktorú uzavrel
žalovaný so žalobcom v pozícii príspevkovej organizácie (ktorá nevystupuje ako podnik, neuzatvára
zmluvu za účelom podnikania, nakoľko rozsah jej činnosti nevykazuje znaky podnikania) vyhodnotil
ako zmluvu uzatvorenú medzi dvoma podnikmi vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť. Zdôraznil, že
zmluva bola uzatvorená s tým, že Úrad vlády SR bude priamo prijímať danú službu a predmetnú
službu požadoval Úrad vlády od žalobcu za účelom plnenia úlohy Úrady vlády, pričom skutočnosť,



že žalovaný je zapísaný v zozname podnikov na Telekomunikačnom úrade SR a je oprávnený ako
podnik poskytovať verejné elektronické komunikačné služby tretím osobám, nemá žiadny reálny význam
pre jeho posudzovanie ako podniku vykonávajúcemu podnikateľskú činnosť. Z toho dôvodu došlo k
nesprávnemu výkladu právnej normy ohľadne skutočnosti, či žalovaný napĺňa zákonné podmienky pre
uznanie za spotrebiteľa, resp. došlo k nesprávnemu výkladu v tom, že súd prvého stupňa všetkých
účastníkov považoval aj za spotrebiteľov, z čoho vyvodil, že keď žalovaný nie je spotrebiteľom, nemôže
byť ani účastník. V zmysle ust. § 5 ZEK za účastníka nie je možné považovať len koncového užívateľa,
ale aj akúkoľvek inú osobu v zmysle § 5 ods. 2 ZEK. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že predmetnou
zmluvou bol rozšírený rozsah služby oproti rozsahu poskytovanému podľa predchádzajúcej zmluvy zo
dňa 15.02.2011 navýšením kapacity pripojenia a poskytnutím novej služby prenosovej trasy s pridaním
nového miesta inštalácie, nachádzajúceho sa na adrese sídla žalovaného, z čoho je nepochybné, že
žalovanému bola poskytnutá služba ako koncovému užívateľovi a následná povinnosť rešpektovania
náležitostí zmluvy v zmysle § 44 ZEK, vrátane lehoty prvého pripojenia, pričom absencia takéhoto
dojednania je dôvodom pre záver o absolútnej neplatnosti zmluvy.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.01.2014 uviedol, že v zmysle právnej úpravy
zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzatvára podnik, ktorý sa zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby a účastník, ktorým je koncový užívateľ, ktorý
uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb. V zmysle
toho účastníkom nie je akýkoľvek užívateľ, ale koncový užívateľ a to taký, ktorý uzatvoril s podnikom
zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Takýto koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy, pričom
odporcu nemožno považovať za koncového užívateľa, pretože sa jedná o podnik, nakoľko preukázateľne
na základe zmluvy poskytoval služby tretej osobe. Zmluva nebola uzatvorená s Úradom vlády SR, ale s
odporcom, ktorý uviedol v zmluve lokality poskytovanie služby, čiže zmluva nebola uzatváraná s osobou,
ktorej sa má poskytovať zvýšená ochrana. Naviac nie je možné namietať absenciu náležitostí v zmysle
§ 44 zákona o elektronických komunikáciách, nakoľko nie je dôvodné domáhať sa uvedenia dátumu
prvého pripojenia, keďže sa jednak nejedná o zmluvu o poskytovaní verejných služieb a naviac prvé
pripojenie už prebehlo v minulosti na základe predchádzajúcej zmluvy.

Čo sa týka námietky, že nie je možné považovať žalovaného za podnik bez ohľadu na jeho zápis v
zozname podnikov vedenom s Telekomunikačným úradom SR zdôraznil, že rozhodujúce je skutočnosť,
že zo strany žalovaného ide o podnik, ktorý je na rovnakej odbornej úrovni ako žalobca. Je preukázané,
že služba v zmysle zmluvy bola žalovanému poskytovaná riadne, včas a nepretržite. Z jeho strany došlo
k svojvoľnému neuhrádzaniu dojednanej odplaty. Okrem toho zdôraznil, že ust. § 44 ods. 2 uvádza v
písmene b) bod 3) požiadavku uviesť najmä informácie o minimálnej ponúknutej úrovni kvality služieb
najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, pričom §
46 stanovuje kritériá pre ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov. Poukázal na
to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by spĺňal podmienky pre uznanie za koncového
užívateľa. Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku, že súd dostatočne nedopĺňal dokazovanie
ohľadne tvrdenia, že žalovaný prestal odoberať služby žalobcu, nakoľko od druhého novembrového
týždňa 2012 tieto odoberal od nového operátora. Nie je spornou otázkou, či bola služba odporcovi
od istého času poskytovaná aj zo strany iného poskytovateľa, rozhodujúce je, že služba v zmysle
zmluvy bola navrhovateľovi naďalej poskytovaná až do odstúpenia od zmluvy zo strany navrhovateľa
odstúpením zo dňa 28.02.2013.

K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu, resp. nevykonania dokazovania v požadovanom
rozsahu poukázal na zdokladovaný priebeh súdneho konania obsahom zápisníc zo súdnych
pojednávaní.

Krajský súd, ako súd odvolací postupom v zmysle ust. § 212, § 214 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Podľa § 5 zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách (ZEK)



(1) Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete
alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. 5)

(2) Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na
účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.

(3) Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto
službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je
spotrebiteľ, 6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák.

(4) Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o
poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 44 ods. 3 ZEK
Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne
uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o
poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení
účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,
e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

Podľa § 28 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1) Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 40) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu
medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho
rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa
nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva. 41)

(2) Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad
rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na
podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa nerozpočtujú
a sledujú sa na samostatnom účte.

(3) Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je
vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca
rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa
v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

V danom prípade bol predmetom konania uplatnený nárok žalobcu ako poskytovateľa služby podľa ZEK
a žalovaného, ktorý tieto služby odoberal, pričom obrana v súdnom konaní vo vzťahu k faktúram za
poskytovanie služieb v období apríl 2012 - január 2013, resp. február 2013 bola založená na námietke
absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy, jednak v nadväznosti na absenciu náležitosti zmluvy v zmysle
§ 44 ZEK (dátum prvého pripojenia) jednak v nadväznosti na posudzovanie právneho postavenia
žalovaného, ktorý podľa žalovaného má byť považovaný za účastníka a v zmysle § 5 ods. 2, ktorého
účastníctvo je dané tým, že sa jedná o užívateľa a skutočnosť, že nie je správne považovať ho za podnik
v zmysle § 5 ods. 1 ZEK vzhľadom na skutočnosti preukázané obsahom štatútu a skutočnosťou, že



sa jedná o rozpočtovú organizáciu. Tretí dôvod bolo neodoberanie poskytovanej služby v príslušnom
období.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou uvedenou
žalovaným v odvolaní, kde namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s otázkou
postavenia žalovaného v nadväznosti na ustanovenia tak na ZEK, ako aj ustanovenia všeobecných
zmluvných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy v nadväznosti na nespornú skutočnosť, že žalovaný ako
subjekt bol zriadený štatútom za účelom poskytovania služieb pre Úrad vlády SR, teda ako príspevková
organizácia. Skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá byť považovaný podnik v zmysle ust. § 5 ods.
1 ZEK má zásadný význam pre posudzovanie dôvodnosti vyžadovania dodržiavania ust. § 46 ZEK v
nadväznosti na náležitosti zmluvy a vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa ako účastníka zmluvného vzťahu.

Odvolací súd nepovažuje za vecne správny systematický výklad pojmu účastník tak, ako ho akceptoval
na základe argumentácie žalobcu súd prvého stupňa. Z dikcie ust. § 5 ods. 2 vyplýva, že užívateľom
je účastník, ktorý je koncovým užívateľom a iný užívateľ, pričom z tohto odkazu na pojem iný užívateľ
je zrejmé, že týmto subjektom môže byť iný podnik. Je nesporné, že žalovaný je podnikom zapísaným
do zoznamu Telekomunikačného úradu, ktorý má oprávnenie na poskytovanie služieb, na druhej strane
však nie je jednoznačne preukázané, že by sa jednalo o podnik v zmysle ust. § 5 ods. 1 ZEK, ktorého
činnosť by mohla byť považovaná za podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na systematiku ZEK má odvolací
súd za to, že definícia pojmu podnik sa vzťahuje na poskytovateľa služieb, pričom definícia pojmu
účastník zahŕňa koncového užívateľa alebo iného užívateľa.

Na vyriešenie otázky, či žalovaný, ktorý je podnikom, účastníkom zmluvného vzťahu je zároveň aj
koncovým užívateľom, nie je v čase rozhodovania odvolacieho súdu dostatočný podklad v súdnom
spise, nakoľko v konaní nebol zabezpečený štatút žalovaného, na ktorý odkazuje aj napadnutý rozsudok.
Je evidentné, že príslušná časť tohto štatútu je odcitovaná z obsahu čiastkovej správy o výsledku
finančnej kontroly založenej na čísle listu 77, pričom v nadväznosti na obsah tohto dokumentu sa
javí ako relevantná aj námietka poukazujúca na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v dôsledku
neuvádzania zákonom vyžadovaných skutočností, v nadväznosti jednak na ochranu spotrebiteľa a
jednak v nadväznosti na zistenia v súvislosti so skonštatovaným porušením ustanovení zákona o
verejnom obstarávaní. Bez ohľadu na to, že bolo zo strany žalobcu spochybňované, že by sa na
predmetnú zmluvu vzťahoval zákon o verejnom obstarávaní, odvolací súd poukazuje na dokumenty
obsiahnuté v súdnom spise vrátane metodického usmernenia k zákonu o verejnom obstarávaní, pričom
preukázateľne na čísle listu 110 žalovaný namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu z tohto dôvodu.

K ďalšej časti odvolací súd uvádza, že otázkou odstúpenia od zmluvy v zmysle dokladov založených
na čísle listu 124 sa zatiaľ nie je možné jednoznačne stotožniť s tým, že vzhľadom na právnu existenciu
predmetnej zmluvy ukončenej až týmto odstúpením zo dňa 26.02.2013 automaticky vznikol nárok na
plnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného, t.j. platenie preddavkov za dodané služby bez
ohľadu na skutočnosť, či boli služby v zmysle uzavretej zmluvy odoberané. V tejto súvislosti je treba
vytknúť súdu prvého stupňa, že veľmi všeobecne skonštatoval a odôvodnil dôvodnosť uplatneného
nároku až do doby odstúpenia od zmluvy. V súvislosti so spochybňovaním toho, či žalovaný bol alebo
nebol koncovým užívateľom, treba pripomenúť, že v zmysle predmetnej dohody došlo oproti dobe
platnosti predchádzajúcej dohody k rozšíreniu rozsahu služby a rozšíreniu pripojenia aj o pripojenie do
sídla žalovaného, je teda nepochybné, že minimálne v tejto časti žalovaný bol koncovým užívateľom so
všetkými súvisiacimi dôsledkami.

Čo sa týka ďalšej argumentácie ohľadne tvrdenia, že postup, resp. prijímanie dodanej služby zo strany
žalovaného bolo iba príkladom bežnej retailovej služby predaja služby inému poskytovateľovi, k tomuto
nie je možné sa vyjadriť vzhľadom na nezabezpečenie dôkazov osvedčujúcich právne postavenie a
vysporiadávanie finančných vzťahov medzi žalovaným, ako príspevkovou organizáciou a Úradom vlády
SR. Otázku možnosti absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľa -
koncového užívateľa, je možné vyriešiť až s ohľadom na zatiaľ nezabezpečený štatút žalovaného.



Odvolací súd má za to, že za daných okolností je dôvodné vyžadovať aj vysporiadanie sa s predloženými
dokladmi vo veci kontroly súladu procesu verejného obstarávania so zákonom č. 25/2006 Z.z., v
nadväznosti na možnosť absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorú je súd povinný prihliadať a
absentuje aj právne odôvodnenie nevyhovenia vyhodnotenie nevyhovenia požiadavke na doplnenie
dokazovania vzhľadom k námietke zásadného významu premigrovania žalovaného ako odberateľa
služieb k inému dodávateľovi telekomunikačných služieb.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnutý rozsudok ako nedostatočne odôvodnený a vydaný na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. ).

O trovách odvolacieho konania bude v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnuté v novom rozhodnutí
vo veci.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.