Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/218/2014 z 28. 5. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 28. mája 2015, sp. zn. 15Co/218/2014, ECLI:SK:KSNR:2015:4312216871.1 Krajský súd Nitra | 15Co/218/2014 | ECLI:SK:KSNR:2015:4312216871.1 | 2015-05-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41edf400-25de-46dd-8d34-c6389ded1e16 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312216871.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/218/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216871
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312216871.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/327/2012-88 zo dňa 18.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 25C/327/2012-88 zo dňa 18.08.2014 p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa dovolacie konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1
písm. a), § 6 ods. 2, § 7a, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov.

Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu konštatuje, že je potrebné postupovať
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny
poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu navrhovateľa súd uvádza, že v § 169 ods. 1
OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi
povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP, čiže nie
je možné na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je
možné podať odvolanie. Súd bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu
ako vyjadrenie k poplatkovej povinnosti. Pričom súd dodáva, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ
informovaný, že súdny poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. V zmysle citovanej položky sadzobníka
je spoplatnený návrh, ktorého sa navrhovateľ pôvodne domáhal. Súd poplatok za dovolanie vo výške
40,- eur určil v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o SP, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním
dovolania a jeho výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta zákona o SP, ako dvojnásobok
poplatku stanoveného v sadzobníku, t.j. pol. 7a - 20,- eur, 2 x 20,- eur. Zároveň súd poznamenáva, že
dovolacie konanie je samostatným konaním a preto nie je možné na neho aplikovať § 4 ods. 1 písm. k)
zákona o súdnych poplatkoch v znení platnom do 30.09.2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca
citovaného zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 23.06.2014 (od 01.10.2012 bolo ustanovenie
§4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch zrušené) podaním dovolania a preto bolo na mieste
uložiť súdny poplatok podľa platného znenia zákona o súdnych poplatkoch v čase podania dovolania,
keď konanie začalo až po účinnosti zákona. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená
v prílohe zákona o SP ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky súdneho poplatku,



ale je vyjadrená všeobecne v § 6 ods. 2 zákona o SP v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) zákona. v prípade
akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za dovolanie neexistovala, čo je v
rozpore so znením a výkladom zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení súdneho poplatku nepoužil.
S poukazom na uvedené súd postupoval v medziach zákona a nakoľko súdny poplatok navrhovateľ za
dovolanie neuhradil, ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni uhradiť, súd konanie
v zmysle § 10 ods. 1 zákona o SP zastavil. O trovách konania súd rozhodol § 146 ods. 1 písm. c)
OSP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo
zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvého stupňa mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, pričom
v uvedenom prípade podľa tohto zákonného ustanovenia podlieha spoplatneniu iba podanie žaloby na
náhradu škody. Uviedol, že žalobca podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu,
pričom súd nie je oprávnený rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto
nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Uviedol ďalej, že v prílohe
zákona o súdnych poplatkoch nie je jasne a jednoznačne definovaná poplatková povinnosť za podanie
dovolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom. Ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom ukladaná
poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do
jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom súd je pri výkone
svojej rozhodovacej činnosti viazaný čl. 2 ústavy a teda platí že môže konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej dodal, že z úkonov navrhnutých alebo
za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď
sa stanú splatnými po 30.09.2012. Z toho dôvodu u žalobcu neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za podané dovolanie, preto ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie
neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Na základe uvedeného preto žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenia ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý im predchádzal, v medziach podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie nie sú dôvodné. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným súdu
prvého stupňa dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie,
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Dňa 23.06.2014 doručil navrhovateľ súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre.
Súd prvého stupňa výzvou vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške dvojnásobku
stanovenej sadzby, t.j. vo výške 40,- eur v lehote 10 dní a zároveň navrhovateľa poučil, že ak nebude
súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva
bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 11.07.2014. Následne súd prvého stupňa vydal
napadnuté uznesenie, ktorým dovolacie konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na



ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že podľa § 2 ods. 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákona o súdnych
poplatkoch), v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal
dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu
a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.

Podľa Položky 7a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20,- eur.

Podľa § 18ca citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra
2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými
po 30. septembri 2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov bola so sadzobníka včlenená novelou účinnou od
01.10.2012. Ustanovenie § 18ca je ustanovením intertemporálnym v súvislosti s účinnosťou novely
zákona o súdnych poplatkoch č. 286/2012 Z. z. Aby sa toto ustanovenie chápalo správne, treba
vychádzať z celého kontextu zákona o súdnych poplatkoch a použiť definíciu pojmu poplatkový úkon,
ako aj vznik poplatkovej povinnosti a ostatnú terminológiu používanú zákonom. Ak bol poplatkový
úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny poplatok za konanie
a to bolo začaté pred 01.10.2012, vyberajú sa poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V
prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až
podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa § 1 ods. 1. Preto ak bolo odvolanie podané po
01.10.2012, aj keď samo konanie vo veci samej sa začalo pred 01.10.2012, použije sa právny stav účinný
po 01.10.2012. Ide totiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo
konaniam začatým pred 01.10.2012.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na
začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú
určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený
v lehote, 5a) súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve
poučený. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania
predtým, ako nariadi pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania
platobného rozkazu a rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania 5b) nebola
dlhšia ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie
odvolania. Prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku
aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu 3f) a správca v ňom pokračuje namiesto
poplatníka.

Dovolacie konanie je samostatným konaním, v ktorom dovolací súd rozhoduje o dovolaní. Dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1
OSP). S účinnosťou od 1. októbra 2012, konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je oslobodené od



poplatku. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 18ca zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď
sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Zo spisu vyplýva, že konanie v predmetnej veci sa právoplatne skončilo 03.06.2014. Žalobca podal
dovolanie dňa 23.06.2014, dovolacie konanie teda začalo po 30. septembri 2012.

Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo
výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v položke 7a sadzobníka a zároveň ho vo výzve poučil
o následku jeho nezaplatenia. Keďže však žalobca v uvedenej 10 lehote súdny poplatok za podané
dovolanie v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nezaplatil, súd prvého stupňa konanie
uznesením podľa § 10 ods. 1 zákona správne zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.