{"guid": "3b922c05-fc91-4ce7-8cd8-a6369212a05c:bd5c1d91-d4a2-45e2-872d-2665ceb44a86", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1", "spisova_znacka": "3S/80/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/80/2012 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. mája 2014, sp. zn. 3S/80/2012, ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1", "identifikacne_cislo": "8012200756", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 1029, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-1029", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Sžf/82/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e4316dab-f3c5-4117-8592-1c6942416e05:099d2bc1-6621-4304-b7ee-a35f507b786b", "datum": "2016-05-25", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd5c1d91-d4a2-45e2-872d-2665ceb44a86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/80/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200756
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8012200756.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu S. L.,
bytom R. V., ul. S. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v
Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č.
33, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 04. septembra 2012,
číslo: 1030502/1017404/2012/CI v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov dňa 30. marca 2012,
číslo: 9006291/1/692767/2012 na základe žaloby, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného zo dňa 04. septembra 2012, číslo: 1030502/1017404/2012/CI v
spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 30. marca 2012, číslo: 9006291/1/692767/2012
podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e   žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 389,50 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Ondreja Krempaského, advokáta, vedený v V., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.09.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací
orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 30.03.2012, číslo:
9006291/1/692767/2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa §
48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 15.02.2008 vykonali colníci Colného úradu
Prešov súčinnostnú akciu (prehliadku priestoru) s colníkmi pobočky Colného kriminálneho úradu Prešov,
s príslušníkmi Úradu Justičnej a Kriminálnej polície Prešov a Úradu hraničnej a Cudzineckej polície
Prešov, ktorej hlavným zameraním bolo odhaľovanie priestupkovej a trestnej činnosti v súvislosti s
tovarmi, na ktoré sa uplatňuje spotrebná daň. Akcia bola vykonaná v priestore budovy autoservisu,
pozemkov a stavieb k nej priľahlých, v katastrálnom území obce X. V., ktorých vlastníkom bol podľa LV
č. XXXX K. L. zo R. V., ktorý bol aj prítomný na mieste pri vykonávaní prehliadky. V rámci prehliadky
predmetných priestorov bolo v nich na viacerých miestach zistené skladovanie spotrebného balenia liehu
(SBL) rôznych obchodných značiek, balenia, od odlišných výrobcov. O priebehu a výsledkov miestneho
zisťovania bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zn. 09/2008-6291-SK (9202/2008-6291) zo dňa
15.02.2008. Vlastník priestorov K. L. do zápisnice okrem iného uviedol, že „Spomínaný tovar nie je mojim
majetkom, ani neviem, komu patrí, nakoľko sa v danom objekte ja nezdržiavam, čo bolo dokázané aj
tým, že nevlastním kľúč“.



Dňa 29.02.2008 colný úrad vydal rozhodnutie o zabezpečení zn. 9828/2008-6291, ktorým K. L. ako
vlastníkovi priestorov podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu
a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č.
211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 105/2004 Z. z.) zabezpečil zistené
SBL a to z dôvodu, že vlastník priestorov v čase miestneho zisťovania nevedel preukázať pôvod alebo
spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z.. Colný úrad špecifikoval tovar, ktorý
zabezpečil K. L. a to tak, že uviedol počet kusov, obchodný názov, percentá, objem, výrobcu a označenie
slovenskými kontrolnými známkami.

Dňa 27.03.2008 bolo colnému úradu doručené odvolanie voči rozhodnutiu o zabezpečení zo dňa
29.02.2008 v ktorom K. L. namietal, že nie je pasívne legitimovaným v predmetnom konaní, nakoľko
zabezpečený tovar nie je jeho. K. L. doložil k odvolaniu účtovné doklady vzťahujúce sa na zabezpečené
SBL, všetky znejúce na odvolateľa, podľa ktorých má byť zrejmé, že vlastníkom SBL je K. L.. Na
základe uvedeného preveril colný úrad tvrdenia namietané K. L. a dňa 29.03.2011 bola s odvolateľom
spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zn. 11154/2011-6291, na ktoré sa odvolateľ dostavil na
základe predvolania zn. 9535/2011-6291 zo dňa 12.03.2012. Odvolateľ do predmetnej zápisnice (okrem
iného) uviedol, že: „Tovar, ktorý bol uskladnený v prevádzkových priestoroch budovy v areály objektu
Autoservis, LV č. XXXX, X. V., ktorého majiteľom je p. K. L., bol mojim vlastníctvom“.

Dňa 23.03.2011 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 10220/2011-6291 a dňa 22.05.2011 vydal colný úrad
rozhodnutie zn. 16682/2001-6291, ktorými zrušil rozhodnutie colného úradu zn. 9828/2008-6291 zo dňa
29.02.2008 v súvislosti s SBL, u ktorých boli odstránené pochybnosti vedúce k ich zabezpečeniu.

Odvolateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu zn. 16687/2011-6291 písomné odvolanie. V odvolacom
konaní Colné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie zn. 26914/2011 zo dňa 06.12.2011, ktorým odvolaním
napadnuté rozhodnutie colného úradu zn. 16687/2011 - 6291 potvrdilo. Rozhodnutie Colného
riaditeľstva SR, teda aj colného úradu nadobudli právoplatnosť dňom 13.12.2011.

Dňa 30.03.2012 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 9006291/1/692767/2012, ktorým podľa § 14a ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol o prepadnutí SBL, konkrétne 106 kusov SBL s obchodným názvom
Bratislavská Vodka Jemná, objem 1l, 40 %, označené slovenskými kontrolnými známkami a 536 kusov
SBL s obchodným názvom RUN, objem 1l, 40 %, označené slovenskými kontrolnými známkami, ktoré
boli odvolateľovi zabezpečené právoplatným rozhodnutím colného úradu zn. 16687/2011-6291 zo dňa
22.05.2011 a to z dôvodu, že odvolateľ neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetných
SBL.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolateľ odvolanie zo dňa 23.04.2012 s námietkami, ktoré žalovaný v
rozhodnutí citoval.

Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na § 47a ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/ zákona č.
105/2004 Z. z., § 14a ods. 1, 2, 3 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že v daňovom konaní pri zabezpečení
a následnom prepadnutí tovaru je daná objektívna zodpovednosť daňového subjektu za zistený stav
v jeho priestoroch súvisiaci s tovarom, s povinnosťou strpieť zabezpečenie, resp. prepadnutie SBL,
ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia nevedel daňový subjekt preukázať. Na základe citovaných
ustanovení zákona č. 105/2004 Z. z. leží na daňovom subjekte dôkazné bremeno relevantne, bez pochýb
preukázať pôvod, resp. spôsob nadobudnutia SBL, poprípade tvrdení, ktoré v danej súvislosti daňový
subjekt v konaní o zabezpečení, resp. prepadnutí SBL uvádzal. Z pozície daňového subjektu je o to
viac na mieste uniesť dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním zákonného nadobudnutia/pôvodu
SBL u neho zistených po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení SBL, keďže v zmysle
citovaného § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v prípade neodstránenia pochybností/dôvodov, pre ktoré
boli SBL zabezpečené, správca dna pristupuje k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru. Nemožno
uznať odvolateľove tvrdenie, že u SBL obchodného názvu RUN preukázal nadobudnutie predloženými
faktúrami č. 16052007, 04102007 a 20122007, ktoré obsahujú obchodné označenie SBL ako R-40.
Odvolateľ síce tvrdí, že zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH v žiadnom ustanovení neukladá uvádzať vo
faktúre obchodné označenie tovaru, uvedené však nekorešponduje s ustanovením § 71 ods. 2 písm. f/
zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, podľa ktorého „faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného
tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby“. Odvolateľ by mal mať na faktúrach uvedený presný názov



SBL značky RUN, pretože v obchodnom reťazci existuje nakladanie s liehovinou, ktorej obchodné
označenie je R-40, a tak nie je možné uznať, že na faktúrach uvedené R-40 sú presne tie SBL, ktoré
boli odvolateľovi zabezpečené s obchodným označením RUN. Naopak, uvedené označenia predstavujú
presné označenie dvoch odlišných druhov výrobkov - SBL, teda nemožno považovať faktúry predložené
odvolateľom za dôkazný titul preukazujúci nadobudnutie SBL označenia RUN ale naopak, ako dôkaz
minimálne spochybňujúci, ak nie vylučujúci.

Napriek skutočnosti existujúceho dôkazného bremena na strane odvolateľa colný úrad v rámci
zásady materiálnej pravdy v dokazovaní vykonal vlastné dôkazné úkony smerujúce k prevereniu
údajných dodávateľských vzťahov medzi odvolateľom a spoločnosťou AZETO SERVICE, s.r.o. (ďalej
len spoločnosť AZETO), ktorá v zmysle predložených účtovných dokladov mala byť dodávateľom
predmetných SBL. V dobe skutkového zisťovania však spoločnosť už v reálnom ekonomickom zmysle
neexistovala, na Okresnom súde Košice I. prebiehalo konanie o zrušenie spoločnosti bez likvidácie
pre nesplnenie podmienok jej obchodno-právnej existencie, s následným zrušením spoločnosti k
04.08.2009. Pri výkone miestneho zisťovania colným úradom dňa 16.07.2008 na adrese Turgenevova
29, Košice tam uvedená spoločnosť sídlo nemala. Nebolo preto možné preveriť daňové doklady
predkladané odvolateľom v účtovníctve uvedenej spoločnosti, či ich spoločnosť AZETO vystavila.
Žalovaný ďalej zistil, že už v roku 2007 začal Okresný súd Košice I. konanie č.k. 33Cbr/82/2007-33 o
zrušenie a výmaz spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. c/ zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len Obchodný zákonník) a § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, teda na základe nesplnenia
zákonných predpokladov jej formálno-právnej existencie. Faktúry vystavené spoločnosťou AZETO
sú pritom datované ešte aj mesiacmi september až december 2007. V zmysle písomnej odpovede
Daňového úradu Košice IV. zo dňa 21.03.2011 vyplýva, že spoločnosť AZETO si neplnila svoje povinnosti
voči daňovému úradu, nekomunikovala s ním, písomnosti nepreberala a zásielky doručené uložením sa
vracali s označením „adresát neznámy“. Za zdaňovacie obdobia 2006, 2007 a 2008 spoločnosť AZETO
nepodala daňové priznania. Podľa vyjadrenia matky F. V., figurujúceho na odvolateľom predkladaných
účtovných dokladoch (tragicky zahynul 30.02.2007) s určitosťou môže povedať, že na faktúrach nie
je podpis jej syna (písomná odpoveď Colného kriminálneho úradu Bratislava zn. 2277/2011-5029 zo
dňa 08.04.2011). V danom čase figurujúci spoločníci spoločnosti AZETO sa v mieste trvalého pobytu
nezdržujú a nie je na nich známy žiadny telefonický kontakt.

Žalovaný nesúhlasil ani s námietkami odvolateľa, podľa ktorých 98 kusov SBL označenia Bratislavská
Vodka Jemná patrilo K. L. v rámci ich operatívneho dodania. Žalovaný považuje tieto vyjadrenia
odvolateľa za účelové. K. L. výslovne do zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 15.02.2008 uviedol, že
tovar zistený v kontrolovaných priestoroch nie je jeho, nevie komu patrí, v danom objekte sa nezdržiaval
čo dokazuje aj to, že nevlastní od priestorov kľúč. Naopak, odvolateľ do zápisnice o ústnom pojednávaní
zn. 11154/2011-6291-PO zo dňa 29.03.2011, ako aj K. L. do zápisnice o miestnom zisťovaní zn.
11155/2011-6291-PO zo dňa 29.03.2011 zhodne uviedli, že tovar nachádzajúci sa v areáli budovy Auto-
elektro-servis patrí odvolateľovi. Žalovaný neuznal námietku odvolateľa, že by mu bol v spojitosti so
známym skutkovým stavom nejasný matematický prepočet pomocou operácií „súčet“ a „rozdiel“, na
základe ktorých dospel colný úrad k rozhodnutiu o zabezpečení a následne o prepadnutí 106 klusov
SBL obchodného označenia Bratislavská Vodka Jemná. Uvedená skutočnosť je podrobne deklarovaná
colným úradom, ako aj odvolacím orgánom v konaní o zabezpečení SBL, tak aj v rozhodnutí o ich
prepadnutí. U odvolateľa bolo zistených 1 058 kusov SBL obchodného označenia Bratislavská Vodka
Jemná, výrobca INTERVIN s.r.o. a 98 kusov SBL označenia Vodka jemná, výrobca Liho Blanice.
Faktúra č. 7507/2006 znejúca na odberateľa K. L. z vyššie uvedených dôvodov nemohla byť ako dôkaz
nadobudnutia SBL uznaná. Na druhej strane všetky predložené faktúry znejúce na odberateľa S. L.
(odvolateľa) č. 16052007, 04102007 a 20122007 v súvislosti s dodaným tovarom „vodka“ neuvádzajú
výrobcu dodávanej liehoviny, colný úrad preto s uvedenými faktúrami vystavenými na meno odvolateľovi
porovnal všetkých 1 164 kusov SBL (1 058 ks Bratislavská Vodka Jemná + 98 ks Vodka jemná).
Vzhľadom na skutočnosť, že súčet kusov SBL „vodka“ na uvedených troch faktúrach predstavoval
celkovo 1 058 kusov SBL, colný úrad uznal odvolateľovi preukázanie nadobudnutia 1 058 kusov SBL,
konkrétne 98 kusov SBL Vodka Jemná + 960 kusov SBL Bratislavská Vodka Jemná. Od celkového
porovnávaného počtu 1 164 kusov SBL následne colný úrad odpočítal preukázateľne nadobudnutých 1
058 kusov SBL, preto colný úrad zabezpečuje zostávajúcich 106 kusov SBL Bratislavská Vodka Jemná
a následne rozhodol o ich prepadnutí.



Na základe týchto skutočností žalovaný nesúhlasil s odvolateľom, že colný úrad v meritórnom rozhodnutí
nijako nevysvetlil a nezdôvodnil skutkové závery smerujúce k prepadnutiu tovaru, čím by malo byť
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V daňovom konaní bolo preukázané, že u
odvolateľa sa zistili SBL, ktorých pôvod alebo spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004
Z. z. nevedel odvolateľ preukázať. Zároveň boli uvedené SBL právoplatne zabezpečené rozhodnutím
colného úradu. Procesný a dôkazný stav sa v daňovom konaní nezmenil ani po uplynutí 15-tich dní od
právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení SBL, teda odvolateľ neodstránil pochybnosti, resp. dôvody,
ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, na základe čoho
dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. Poukázal, že Colný úrad
Prešov vo svojom poradí „prvom“ rozhodnutí o zabezpečení zn. 9828/2008-6291 zo dňa 29.02.2008
zabezpečil daňovému subjektu K. L. spotrebiteľské balenia liehu označené slovenskými kontrolnými
známkami, a to: 1 066 ks SBL zn. Bratislavská Vodka jemná, 582 ks SBL zn. Borovička, 536 ks SBL zn.
RUN, 41 ks, SBL zn. Slivka jemná, 98 ks SBL zn. Vodka jemná, 14 ks SBL zn. Eurorum (balenie 0,2l), 4
ks SBL zn. Borovička jemná (balenie 0,2l), 1 ks SBL zn. Makovická liehovina (balenie 0,2l), 10 ks SBL
zn. Slivka liehovina (balenie 0,2l), 4 ks SBL zn. Vodka jemná (balenie 0,2l).  V odvolaní proti tomuto
rozhodnutiu daňový subjekt K. L. poukazoval na skutočnosť, že zabezpečené SBL sú vlastníctvom
žalobcu S. L.. Ako súčasť odvolania boli predložené: faktúra č. 1605/2007 zo dňa 16.05.2007 vystavená
dodávateľom AZETO SERVICE, s.r.o., dodací list 16052007 zo dňa 16.05.2007 od  dodávateľa AZETO
SERVICE, s.r.o., faktúra č. 0410/2007 zo dňa 04.10.2007 vystavená dodávateľom AZETO SERVICE,
s.r.o., dodací list 04102007 zo dňa 04.10.2007 od  dodávateľa AZETO SERVICE, s.r.o., faktúra č.
2012/2007 zo dňa 20.12.2007 vystavená dodávateľom AZETO SERVICE, s.r.o., dodací list 20122007
zo dňa 20.12.2007 od  dodávateľa AZETO SERVICE, s.r.o. znejúce na meno S. L., ul. S. XX, R. V..
Na základe tohto odvolania Colný úrad Prešov vykonal miestne zisťovanie a preveroval predložené
účtovné doklady a vydal rozhodnutia zn. 10220/2011-6291 zo dňa 23.03.2011 a zn. 16682/2011-6291
zo dňa 22.05.2011, ktorými zrušil pôvodné rozhodnutie o zabezpečení tovaru a tovar vydal vlastníkovi
tovaru S. L. a to z dôvodu, že daňový subjekt odstránil pochybnosti o pôvode a spôsobe nadobudnutia
tovaru. Zrušenie rozhodnutia o zabezpečení tovaru colný úrad odôvodnil tým, že citoval zo strany
3 rozhodnutia 16682/2011-6291: „Zo skutočnosti, že zabezpečené spotrebiteľské balenia liehu boli
označené slovenskými kontrolnými známkami v zmysle zákona č. 105/2004 Z. z. a z predložených
účtovných dokladov po ich overení vyplýva, že zabezpečené spotrebiteľské balenia liehu nadobudol S.
L. kúpou od daňového subjektu AZETO SERVICE, s.r.o., Turgenevova 2241/29, Košice, IČO: 36 581
861, čím boli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k ich zabezpečeniu Colným úradom Prešov“. Zostali
však zabezpečené, a to rozhodnutím 16687/2011-6291 zo dňa 22.05.2011 spotrebiteľské balenia liehu:
106 ks Vodka jemná a 536 ks RUN. Ako dôvod, pre ktorý bol tovar zabezpečený, Colný úrad Prešov iba
uviedol, že daňový subjekt nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru, ale neuviedol na základe
akých skutočností a dôkazov dospel k danému záveru, teda daňový subjekt sa z rozhodnutia nedozvedel
dôvody, prečo mu bol tovar 106 ks Vodka jemná a 536 ks RUN zabezpečený.

Na nezákonnosť rozhodnutia (nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie -
neuvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré ostal spôsob nadobudnutia tovaru pochybný) poukazoval
daňový subjekt S. L. vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o zabezpečení tovaru zo dňa 21.06.2011.
V doplnení odvolania daňový subjekt poukazoval na skutočnosť, že colný úrad v rozhodnutí zn.
16682/2011-6291 zo dňa 23.03.2011 vrátil tovar (borovička, slivovica, vodka), pretože bol preukázaný
spôsob ich nadobudnutia na základe faktúr 16052007, 04102010 a 20122007 od dodávateľa AZETO
SERVICE, s.r.o., Košice ale „nevrátil“ RUN a časť SBL vodky, pričom pre takýto postup nemal oporu v
žiadnom listinnom dôkaze, naopak v tých istých faktúrach na základe ktorých SBL vrátil sa nachádza
aj RUN. Rozhodnutie o zabezpečení i napriek vyššie uvedeným námietkam bolo potvrdené žalovaným,
a to rozhodnutím zn. 26914/2011 zo dňa 06.12.2011, na základe ktorého vydal Colný úrad Prešov
rozhodnutie o prepadnutí SBL zn. 9006291/1/692767/2012 zo dňa 30.03.2012.

K prepadnutiu 536 ks SBL zn. RUN žalobca uviedol, že tovar (vodka, borovička, slivovica, Run)
fakturovaný na tých istých faktúrach č. 16052007, 04102007 a 20122007:



1. Bol označený pravými slovenskými kontrolnými známkami (jeho pôvod je tým preukázaný) a colný
úrad mal za preukázaný pôvod SBL
2. Preverením faktúr colnými orgánmi v rámci miestneho zisťovania bola preukázaná existencia
zdaniteľného plnenia, teda že tovar bol nadobudnutý kúpou od daňového subjektu AZETO SERVICE,
s.r.o. Košice.
3. Obchodné označenie na etiketách vodky, slivovice a borovičky bolo totožné s údajmi na faktúre.
4. Prepadnutie SBL zn. RUN bolo realizované iba z dôvodu, že údaj na etikete údajne nekorešpondoval
s údajmi na faktúre, pričom údaje na etiketách borovičky, slivovice a vodky boli na faktúrach označené
iba druhovo, tieto colný úrad však vrátil.

Prepadnutie SBL bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.09.2012, ktorý vo svojom
„potvrdzujúcom“ rozhodnutí, bez akéhokoľvek dôkazu, v rozpore so skutkovými závermi prvostupňového
orgánu popiera existenciu zdaniteľného plnenia s odôvodnením, že v dobe skutkového zisťovania
spoločnosť AZETO, s.r.o. už v reálnom ekonomickom zmysle neexistovala a pri výkone miestneho
zisťovania colným úradom dňa 16.07.2008 na adrese Turgenevova 29, Košice tam uvedená spoločnosť
sídlo nemala. Ako ďalej uviedol žalovaný v rozpore so závermi prvostupňového správneho orgánu
nebolo možné preveriť daňové doklady predkladané odvolateľom v účtovníctve uvedenej spoločnosti,
či ich spoločnosť AZETO, s.r.o. vystavila. (Pričom prvostupňový colný úrad vrátenie SBL odôvodnil
tým, že vykonal preverenie faktúr miestnym zisťovaním a preto borovičku, slivovicu, vodku vrátil).
Žalobca poukázal na účelovosť a nezákonnosť postupu žalovaného, ktorý si prispôsobil skutkové závery
tak, aby bolo možné rozhodnúť o prepadnutí tovaru. Rozhodnutie žalovaného o prepadnutí tovaru je
odôvodnené tým, že žalobca by mal mať na faktúrach uvedený presný názov SBL zn. RUN, pretože v
obchodnom reťazci existuje liehovina označená ako R-40. Pričom žalovaný v tých istých posudzovaných
a preverovaných faktúrach, na ktorých sa nachádza všeobecné označenie všetkých druhov liehovín -
slivovica, borovička, vodka žalobcovi vrátil SBL označené ako BRATISLAVSKÁ Vodka jemná, Slivka
jemná atď. (na faktúrach označených všeobecne ako slivovica, borovička, vodka) len pri SBL zn.
RUN sa žalovaný na základe „svojvôle“ rozhodol nevrátiť liehovinu RUN, teda liehovinu, ktorá pre
jej charakteristickú vôňu, farbu a chuť bola v minulosti označovaná ako RUM (dnes ako UM, RUN,
R-40). Žalobca teda má za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil faktúry vo vzťahu k SBL zn. RUN,
čím porušil § 3 ods. l v spojení s § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (ďalej len Daňový poriadok),
porušil zásadu legitímnych očakávaní vyjadrenú v § 3 ods. 9 Daňového poriadku, pretože v skutkovo
zhodnom prípade rozhodoval inak (borovička, vodka vrátil, RUN nie), čo v konečnom dôsledku znamená
svojvôľu v rozhodovaní a porušenie princípu právnej istoty, nedbajúc, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čím porušil § 24 ods. 2 Daňového poriadku, preto považuje
rozhodnutie žalovaného za nezákonné. K tvrdeniu žalovaného, že faktúra musí obsahovať množstvo a
druh dodaného tovaru podľa § 71 ods.2  písm. f/ zákona o DPH žalobca uviedol, že zákon č. 22/2004
Z. z. o DPH v žiadnom ustanovení nepožaduje uvádzať vo faktúre obchodné označenie tovaru. V
každom prípade však za údaje vo faktúre zodpovedá platiteľ dane, teda nie žalobca. Ak bol S. L. dodaný
tovar, ktorý je označený pravými slovenskými kontrolnými známkami, bola na neho platiteľom vystavená
riadna faktúra obsahujúca povinné údaje podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH a nad rámec povinných
údajov bolo uvedené obchodné označenie na identifikáciu liehoviny v minulosti označovanej ako Rum,
faktúra bola riadne zaevidovaná v účtovníctve žalobcu a za tento tovar bola zaplatená kúpna cena,
a takáto faktúra bola žalovanému ako dôkaz predložená, je spôsob nadobudnutia tovaru riadne a v
súlade so zákonom preukázaný. Predmetné faktúry obsahovali množstvo a druh dodaného tovaru. Druh
dodaného tovaru bol označený ako borovička, slivovica, vodka a R-40, čiže označovali „druh“ liehoviny
so svojimi charakteristikami. Žalobca opätovne pripomína, že na základe tých istých faktúr vrátil žalovaný
Bratislavskú vodku jemnú, Slivku jemnú, Borovičku aj napriek tomu, že na faktúrach boli označené
„druhovo“ ako borovička, vodka, slivovica. Keďže žalovaný nesprávne vyhodnotil údaje na faktúrach,
porušil § 3 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 9 Daňového poriadku a dospel k nesprávnym skutkovým záverom
a vec nesprávne právne posúdil.

Zdôraznil, že skutkové závery prvostupňového orgánu ohľadne existencie zdaniteľného plnenia boli
jednoznačné. Colný úrad v prvostupňových rozhodnutiach nespochybnil existenciu zdaniteľného
plnenia, v odôvodnení svojich rozhodnutí o vrátení SBL (borovička, slivovica, vodka). Po preverovaní
faktúr miestnym zisťovaním (teda faktickým preverovaním existencie zdaniteľného plnenia) do
spoločnosti AZETO SERVICE, s.r.o. boli vrátené SBL borovička, slivovica, vodka. Žalovaný však
v rozpore so závermi prvostupňového orgánu tvrdil, že nebolo možné preveriť daňové doklady
predkladané v účtovníctve uvedenej spoločnosti, či ich AZETO SERVICE, s.r.o. vystavila. Skutočnosť,



že colný úrad nepreveroval účtovníctvo dodávateľa ešte sama osebe nepopiera existenciu zdaniteľného
plnenia. Ak odvolací orgán pojal pochybnosť o existencii zdaniteľného plnenia (pričom túto pochybnosť
prvostupňový orgán nemal) bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie. Odvolací orgán
však bez toho, aby vyšli najavo nové skutkové a právne okolnosti ohľadne zdaniteľného plnenia
(existencia, či neexistencia dodávateľa) prijal opačný záver ako prvostupňový colný úrad. Ak mal teda
žalovaný pochybnosť o existencii zdaniteľného plnenia mal rozhodnutie zrušiť a vrátiť na nové konanie
alebo vykonať dokazovanie a pred vydaním rozhodnutia umožniť žalobcovi sa k týmto dôkazom vyjadriť
podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku.

Čo sa týka zabezpečenia 106 ks Bratislavská Vodka jemná žalobca poukázal, že celé dokazovanie
správcu dane spočívalo v matematických operáciách súčet - rozdiel, pričom sa dostatočne nezaoberal
tvrdením žalobcu, že uvedených 98 ks SBL Vodka jemná nachádzajúcich sa v areáli budovy Auto-
elektro-servis, Nová Ľubovňa patrí K. L., o čom svedčí faktúra a tento tovar bol operatívne dodaný S.
L. na uspokojenie potrieb jeho zákazníkov a teda žalobca má za to, že žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav, dospel k nesprávnym skutkovým záverom, čím porušil § 3 ods. l a 3, § 24 ods. 9 Daňového
poriadku a vec nesprávne právne posúdil.

Z hľadiska daňovo-právneho žalobca poukázal na neopodstatnenosť postupu žalovaného, pretože v
danej právnej veci chýba materiálny základ, konaním žalobcu nedošlo k ohrozeniu finančných záujmov
štátu ani k žiadnemu daňovému úniku, čo odôvodnil nasledovne: Z faktúr vyplýva, že žalobca nadobudol
tovar s 19 % daňou, teda DPH na vstupe uhradil. V sumáre možno povedať, že z hľadiska žalobcu
si svoje povinnosti plnil. Nakúpil tovar s pravým kolkom, nakúpil tovar, ktorý už bol preukázateľne
v daňovom voľnom obehu, zaplatil zaň kúpnu cenu i DPH, faktúry zaeviduje v účtovníctve, predloží
správcovi dane pri kontrole faktúry a dodacie listy preukazujúce riadny spôsob nadobudnutia a aj napriek
tomu je mu vyslovené prepadnutie tovaru a to len preto, že správcovi dane sa v konkrétnom prípade
nepozdáva etiketa na fľaši s druhovým označením liehoviny na faktúre, pričom pri inom tovare na tej
istej faktúre „nesúlad“ medzi označením na faktúre a etiketou neprekáža. Doposiaľ žalobcovi teda vzniká
ujma na majetku z titulu (v cene tovaru) zaplatenej spotrebnej dani, zaplatenej DPH, tovar mu prepadne
v prospech štátu, a to ho ešte (na základe nesprávnych a pochybných záverov správcu dane) čaká
pokuta za nepreukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia liehu podľa § 70 ods. l písm. g/ zákona č.
105/2004 Z. z. a to až do výšky 50 % dane a to najmenej 1.659 Eur a vo vyrubovacom konaní mu bude
vydaný platobný výmer z titulu vzniku daňovej povinnosti § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 105/2004 Z. z.

Vzhľadom na to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a
dospel k nesprávnym skutkovým záverom a  vec nesprávne právne posúdil, žiadal, aby krajský súd
zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec
žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trov konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovaného s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu
a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu ktorým rozhodol podľa § 14a ods. 3 zákona
č. 511/1992 Zb. o prepadnutí 106 ks spotrebiteľského balenia liehu s obchodným názvom Bratislavská
Vodka jemná a 536 ks spotrebiteľského balenia liehu s obchodným názvom RUN (ďalej len tovaru)
v prospech štátu, lebo žalobca v stanovenej lehote neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu
rozhodnutia o zabezpečení tohto tovaru.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutiu o prepadnutí tovaru predchádzalo rozhodnutie o zabezpečení tovaru zo dňa 22.05.2011,
číslo: 16687/2011-6291.



Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bol základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. posúdenie otázky, či správny orgán v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento
správne právne posúdil, či bol dodržaný procesný postup a zásady spravodlivého procesu.

Podľa § 165 ods. 2 veta po bodkočiarku zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový
poriadok) daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

V predmetnej veci bolo daňové konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z., preto sa naň
vzťahujú doterajšie predpisy, t.j. zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon).

Podľa § 14a ods. 1 zákona zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne
potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný
zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne
preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho
usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné
na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať
previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec
správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených
vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní
tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.

Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Z. z. správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci
rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu
o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Podľa § 14a ods. 3 zákona ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie
je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo
držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí
tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.

Podľa § 2 ods. 1 zákona v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 7 zákona  všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 15 ods. 5 písm. d/ zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej
len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť
do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f/ zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len
„kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku
skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Predpokladom postupu podľa § 14a ods. 3 zákona je, že majiteľ alebo držiteľ tovaru v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tohto tovaru neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k
zabezpečeniu tovaru.

Rozhodnutie o zabezpečení tovaru teda musí byť formulované tak, aby majiteľ alebo držiteľ tovaru vedel,
prečo bol tovar zabezpečený a aké pochybnosti má odstrániť.



V rozhodnutí Colného úradu Prešov zo dňa 22.05.2011 číslo: 16687/2011-6291 ani v rozhodnutí
právneho predchodcu žalovaného zo dňa 06.12.2011 číslo: 26914/2011, ktorým rozhodol o odvolaní
žalobcu tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pochybnosti, ktoré mal žalobca odstrániť, uvedené
neboli. Ak žalobca nevedel aké pochybnosti má odstrániť,  preto ich ani logicky neodstránil, nemôže
byť zákonné rozhodnutie o prepadnutí tovaru v prospech štátu, lebo v stanovenej lehote neodstránil
pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru.

Námietky žalobcu sú v tomto smere v celom rozsahu dôvodné.

Aj keď konanie o zabezpečení tovaru a prepadnutí tovaru v prospech štátu má preventívny charakter
a jeho účelom je zistiť a preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru neznamená to, že správne
orgány nemali analogicky postupovať podľa § 2 v spojení s ustanovením § 15 ods. 5 zákona.

Na zákon č. 511/1992 Zb. odkazuje aj hmotnoprávny predpis (§ 49 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z.).

Z dôvodu, že žalobca nevedel aké pochybnosti má v zmysle § 14a ods. 3 zákona odstrániť, sú
rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nezákonné, pretože vychádzajú z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú pre nedostatok dôvodov  nepreskúmateľné.

Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, O.s.p. napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude postupovať podľa záväzného právneho názoru
vysloveného krajským súdom v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu
trov konania v sume 389,50 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 Eur a trov
právneho zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za tieto
právne úkony:

Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 16.10.2012........................................................ 127,16 Eur
Podanie žaloby .......................................................................................................... 127,16 Eur
2x režijný paušál á 7,63 Eur, spolu ............................................................................. 15,26 Eur
20 % DPH ................................................................................................................... 53,92 Eur

Spolu trovy právneho zastúpenia .............................................................................. 323,50 Eur
Súdny poplatok ............................................................................................................ 66,00 Eur
Spolu trovy konania .................................................................................................. 389,50 Eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {"stav": {"sz": "8Sžf/82/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "e4316dab-f3c5-4117-8592-1c6942416e05:099d2bc1-6621-4304-b7ee-a35f507b786b", "datum": "2016-05-25", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}