{"guid": "3b8fc236-b5cc-461b-b5cc-823bbb1153e1:0f193509-8839-45d0-9900-ef71ae2d9b3c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1", "spisova_znacka": "9Co/639/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/639/2013 z 23. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. marca 2016, sp. zn. 9Co/639/2013, ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1", "identifikacne_cislo": "1512227579", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2016-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f193509-8839-45d0-9900-ef71ae2d9b3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/639/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512227579
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512227579.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: L. V.,
V. V., F. Č.. XX zastúpený JUDr. Jindřichom Stoszekom, advokátom v Bratislave, Černyševského č.
26, proti odporcovi: AUTOPOLIS, s.r.o., Bratislava, Panónska cesta č. 32, IČO: 35 728 311, zastúpený
advokátskou kanceláriou Šoltýs & Korniet, s.r.o., Bratislave, Račianska č. 69, IČO: 36 869 694, o
zaplatenie 2.622,-€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č. k. 43C/191/2012-70 zo dňa 3.júna 2013 v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho
zastúpenia vo výške 130,86 € na účet advokátskej kancelárie Šoltýs & Korniet, s.r.o., Bratislava,
Račianska č. 69 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal  od odporcu
zaplatenia sumy 2.622,- € s príslušenstvom (2.550,-€ - zľava s kúpnej ceny, 72,-€ - náklady na
vyhotovenie znaleckého posudku) a zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi trovy konania
a trovy právneho zastúpenia vo výške 464,30€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ je fyzickou
osobou, ktorú v danom prípade možno považovať za spotrebiteľa jednak v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 4) a jednak v zmysle ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“), podľa ktorého je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.  Odporca je právnickou osobou - predávajúcim, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva
výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa výpisu z obchodného registra
je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného kúpa tovaru na účely jeho
predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).
Odporca s navrhovateľom na základe záväznej objednávky č. 721 zo dňa 9.8.2010 uzavreli dňa
29.9.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho (odporcu) predať kupujúcemu
(navrhovateľovi) „nové X.D. B. C. X.Xi N., X. XD F., I. Y.-R. V., poťah XP - tmavý textilný za cenu 10.299,-
€ s DPH. Okrem povinnej výbavy vozidla mali vo výbave byť na želanie kupujúceho metalický lak, 4 ks
zimných pneumatík, oceľový disk 14\" a gumové rohože, a zároveň prihlásenie do evidencie motorového
vozidla. Dojednaná kúpna cena spolu s výbavou na želanie a príslušenstvom predstavovala sumu
11.241,- € vrátane DPH. Predpokladaným termínom dodania bol mesiac december 2010. Navrhovateľ



dňa 9.8.2010 uhradil zálohu vo výške 2.200,- € a dňa 27.9.2010 uhradil doplatok vo výške 9.041,-
€. Odporca si predmet kúpy prevzal od predávajúceho dňa 30.9.2010 s tým, že potvrdil, že vozidlo
prevzal spolu s rezervným kolesom, sadou základného náradia, podložkami na upevnenie tabuliek
s evidenčným číslom, návodom na obsluhu vozidla v slovenskom jazyku, OEV a záručnou knižkou.
Podpisom preberacieho protokolu zároveň potvrdil, že vozidlo prevzal bez chýb a poškodenia, plne v
súlade so stavom podľa jeho požiadaviek; 4 ks oceľový disk + 4 ks zimných pneumatík budú dodatočne
odovzdané.

Z výpisu osvedčenia E. vyhotoveného spol. SLOVDEKRA s.r.o. dňa 18.9.2012 vyplýva, že rok výroby
vozidla s X.: U. bol zistený r. 2008, pričom deklarovaný rok 2010 sa nezhoduje so zisteným rokom
výroby. „Môže sa jednať o veľmi častý prípad úmyselného omladenia vozidla z dôvodu jeho väčšieho
zhodnotenia. V niektorých prípadoch sa potom bohužiaľ jedná aj o vozidlo pochádzajúce z trestnej
činnosti, ktoré bolo s pozmenenou identitou uvedené do prevádzky na komunikáciách v Slovenskej
republike.“ Z písomnej reklamácie zo dňa 18.9.2012 prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ reklamoval
vady vozidla - jeho vek, nakoľko odporca vozidlo prezentoval ako vozidlo vyrobené v r. 2010, pričom
aj podľa ním oznámených informácií a údajov z daňových dokladov malo ísť o nové vozidlo, pričom
bolo potvrdené, že ide o vozidlo vyrobené v r. 2008. Z odpovede odporcu zo dňa 16.10.2012
vyplýva, že reklamáciu nie je možné uznať z dôvodu, že vozidlo bolo navrhovateľovi odovzdané
podľa jeho špecifikácie v bežnej kvalite, ako aj pre to, že určitý vek výroby vozidla nebol zo strany
navrhovateľa uvádzaný ako podmienka kúpy, pričom vozidlo bolo do kúpy riadne skladované na sklade
importéra podľa technických noriem výrobcu kedy zároveň nedošlo k žiadnemu poškodeniu vozidla. Dňa
16.11.2012 bola v sídle navrhovateľa vykonaná kontrola inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie
(ďalej len „SOI“) za účelom prešetrenia podnetov a so zameraním na dodržiavanie ustanovení zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Z inšpekčného záznamu súd
zistil, že ku kontrole bol predložený okrem iného aj certifikát od výrobcu EEC Certifikate of Conformity
for Complete Vehicles (v anglickom jazyku), na základe ktorého dopravný inšpektorát vyplňuje všetky
údaje do technického preukazu. V žiadnych z predložených dokladov nebolo zistené, že by spotrebiteľ
odbržal informáciu o reálnom dátume výroby. Je zrejmé, že ani predajca nemal informáciu o skutočnom
dátume výroby, s poukazom na zložitosť a časovú náročnosť výrobného, skladovacieho a prepravného
procesu. Kontrolou bolo tiež zistené, že v technickom preukaze vozidla je uvedený dátum prvej evidencie
vozidla v rovnakej kolónke spolu s rokom výroby, a to 30.9.2010. Danú informáciu do technického
preukazu uviedol dopravný inšpektorát na základe EEC Certifikátu, a to na druhý deň po kúpe vozidla.
Za účelom preukázania skutočného roku výroby predmetného vozidla navrhovateľ predložil odborné
vyjadrenie č. 46/2013 vypracované dňa 6.3.2013 znaleckou organizáciou SLOVDEKRA, s.r.o. vo veci
výpočtu hodnoty vozidla ku dňu zaradenia do evidencie. Podľa zdôvodnenia účelom bolo určenie
rozdielu východiskovej hodnoty (ceny) vozidla uvedeného typu vyrobeného v r . 2010 (deklarovaný
predajcom vozidla) s východiskovou hodnotou vozidla skutočného roku výroby r. 2008 (zisteného z
databázy výrobcu vozidla) s použitím postupu určenia technickej hodnoty vozidla podľa vyhlášky č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a č. 605/2008, ktorou sa mení vyhláška MS SR
č. 492/2004 Z. z. a s prihliadnutím na možnosť následného predaja vozidla roku výroby 2008, bol určený
koeficient dopytu trhu a následne vypočítaná hodnota vozidla k rozhodnému dátumu (ku dňu predaja a
kúpy vozidla). V zmysle záverov tohto vyjadrenia bola všeobecná hodnota vozidla k 30.9.2010 určená
vo výške 8.049,- € vrátane DPH. Za vypracovanie tohto vyjadrenia uhradil navrhovateľ dňa 25.3.2013
odmenu vo výške 72,- €, ktorú si v konaní taktiež uplatňuje.

Prvostupňový súd uviedol, že v nadväznosti na uvedené posúdil danú vec v zmysle ustanovení štvrtého
oddielu druhej hlavy Občianskeho zákonníka, t.j.  o osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode (tzv.
spotrebiteľské kúpne zmluvy) a to konkrétne ustanoveniami § 612, § 616, § 619 ods. 1, ustanoveniami §
2 písm. f), k), u), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), b), f), g)  zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, keď vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňový súd považoval
návrh navrhovateľa za nedôvodný, preto návrh v celom rozsahu zamietol. V konaní bolo preukázané (čo
ani jedna zo strán nerozporovala), že medzi účastníkmi konania došlo uzavretím spotrebiteľskej kúpnej
zmluvy ku vzniku právneho vzťahu, pričom navrhovateľ dňa 18.9.2012 reklamoval u odporcu vadu
predmetu kúpy spočívajúcu v deklarovanom roku výroby a požadoval primeranú zľavu z ceny vozidla
vo výške 2.500,- €. V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje, s ohľadom na úpravu petitu vyplývajúcu z
výsledkov odborného vyjadrenia, ako zľavu z ceny vozidla sumu 2.550,- € a zároveň úhradu nákladov
na vypracovanie odborného vyjadrenia vo výške 72,- €. Na základe vykonaného dokazovania mal



prvostupňový súd preukázané, že navrhovateľ si výslovne nevymienil kúpu vozidla vyrobeného v danom
roku, t. j. v r. 2010 a sám priznal, že požadoval vozidlo „nové“. Prvostupňový súd sa v plnom rozsahu
stotožnil s právnymi závermi odporcu, keď je zrejmé, že navrhovateľ požiadavku roku výroby 2010
odporcovi nikdy nezadal, teda odporca nemohol mať vedomosť a nemohol predvídať, že špecifický rok
výroby je pre navrhovateľa dôležitý a toto ani žiadnym spôsobom negarantoval, preto nie je možné túto
skutočnosť pokladať za vadu predmetu kúpy. Z pohľadu výrobcu a predajcu, sú vozidlá modelového radu
(vyrábaného niekoľko rokov) identické a predmetom ponuky zákazníkovi nebýva špecifický rok výroby,
pokiaľ to zákazník výslovne nežiada.

Pri ponuke a predaji vozidla prvostupňový súd nezistil žiadne pochybenia odporcu, ktoré by vyvolávali
pochybnosti o porušení práv navrhovateľa ako spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Odporca predal navrhovateľovi výrobok v bežnej kvalite - teda kvalite, ktorá zabezpečuje
zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie
a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa. Z hľadiska výrobného procesu rozlišujeme výrobok
ako výsledok tohto procesu na: finálny výrobok - výstup výrobnej činnosti podniku, ktorý sa už
ďalej nespracuváva, ale je schopný uspokojovať nejakú konečnú spotrebu, napr. osobný automobil;
polovýrobok - je hotovým výrobkom len z pohľadu podniku, v ktorom bol vyrobený, pre ďalší podnik
je však materiálovým vstupom, pričom neuspokojuje ešte konečné potreby spotrebiteľa; nepodarok -
aj jednotlivé parametre výrobku nezodpovedajú stanoveným požiadavkám, napr. zle ušité nohavice;
nedokončený výrobok - je výrobok, na ktorom sa ešte neurobili všetky potrebné operácie, tie sa však
uskutočnia v danom podniku neskôr; napokon nový výrobok je taký výrobok, ktorý uspokojuje nové
potreby alebo doterajšie potreby uspokojuje na vyššej kvalitatívnej úrovni, napr. nový druh šampónu,
ktorý obsahuje nové účinné látky, nový mobilný telefón obsahujúci novú technológiu. Funkcie výrobku
hovoria o jeho schopnosti uspokojovať konkrétne potreby, pričom môže mať 4 úrovne funkcií: základná
(funkcia, pre ktorú bol výrobok primárne vyrobený), doplnková (dopĺňa základnú, napr. kvalita, obal,
dizajn), rozširujúca (rozširuje základnú a doplnkovú, napr. poradenstvo, servis) a konkurenčná (dotvára
celkový výrobok, patrí sem značka, dobré meno, image). Aj z tohto pohľadu je zrejmé, že odporca
poskytol navrhovateľovi nový výrobok so všetkými úrovňami funkcií a teda, že odporca jednoznačne
postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na okolnosti uzatvorenia predmetnej kúpnej
zmluvy je zrejmé, že predmet kúpy v čase predaja spĺňal všetky navrhovateľom vymienené požiadavky,
ktoré odporca v dobrej viere splnil. Odporca dodal nový, t. j. nepoužitý predmet predaja s požadovanou
špecifikáciou, čo navrhovateľ potvrdil svojím podpisom na preberacom protokole. Aj na tomto mieste sa
prvostupňový súd stotožnil  s argumentáciou odporcu, že Občiansky zákonníka ani zákon o ochrane
spotrebiteľa neoperuje s pojmom nový, skladovaný, či opotrebovaný. V súvislosti so záručnou dobou
však Občiansky zákonník rozoznáva pojem použitá vec a opozitom slova použitý je nepochybne pojem
nepoužitý, t. j. nový. V súlade s logickým výkladom Občianskeho  zákonníka pomocou argumentu
a contrario (dôkaz opaku) je zrejmé, že vec nepoužitá je vecou novou. Nemožno sa teda stotožniť
s názorom navrhovateľa, že dvojročné, nejazdené, riadne skladované vozidlo nie je nové vozidlo.
Argument amortizácie vozidla neobstojí, nakoľko opotrebenie vozidla sa zákonite odvíja od doby jeho
prevádzky, pričom vozidlo nebolo pred jeho predajom navrhovateľovi prevádzkované. Tieto závery
potvrdili aj výsledky kontroly SOI. Prvostupňový súd mal  taktiež zato, že nie je možné nesprávnosť
zápisu v evidencii motorových vozidiel vytknúť odporcovi, ktorý predmet kúpy do evidencie vozidiel
prihlásil, a to na základe požiadavky navrhovateľa, za obsah tohto zápisu však nezodpovedá.

O trovách konania prvostupňový súd  rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi
priznal náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa
ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov - za 4 úkony právnej pomoci á 101,25 € (1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. vyjadrenie k návrhu, 3. účasť na pojednávaní dňa 13.3.2013 v 1 základnej sadzby tarifnej
odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky a 4. účasť na pojednávaní dňa 3.6.2013) + 4 ×
režijný paušál á 7,80 €, čo spolu vrátane DPH prestavuje 432,31 €. Vyúčtované trovy konania z druhej
časti petitu o zaplatenie 72,- eur súd priznal len vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny podľa
ust. § 13 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony - prevzatie a príprava a účasť na pojednávaní dňa 3.6.2013 vo
výške 5,53 € a 2 x režijný paušál á 7,80 €, čo spolu s DPH činí 31,99 €. Trovy právneho zastúpenia tak
spolu predstavujú sumu 464,30 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu



trov konania. Mal zato, že súd prvého  stupňa síce zistil skutkový stav veci, avšak dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (najmä vo vzťahu k výkladu ustanovení § 496, § 499, § 613-627
Občianskeho zákonníka , ustanovení § 4 a § 12 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a ustanovení
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a konanie prvostupňového  súdu je postihnuté inou
vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd vyhodnotil nesprávne
vykonané dôkazy, keď uzatvoril, že kupujúci si nevymienil kúpu vozidla vyrobeného v roku 2010, keď
uzatvoril, že išlo o vozidlo nové a že spĺňalo kritéria pre vozidlo požadované kupujúcim a netrpelo
žiadnou vadou. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že on ako kupujúci si objednal u odporcu ako
predávajúceho motorové vozidlo konkrétneho typu v konkrétnej výbave. Spotrebiteľa, ktorý navštívi
autorizovanú predajňu tak renomovanej značky ako B. nemôže napadnúť, že mu po objednávke vozidla
a oznámeniu zo strany predajcu, že musí na vozidlo počkať 4 mesiace potrebné na to, aby sa zadali
jeho požiadavky do výroby, predajca predá vozidlo zo skladových zásob - vyše dvojročný ležiak za
cenu vozidla práve dodaného na objednávku kupujúceho. Táto skutočnosť vyplýva z faktov, že dňa
9.8.2010 si kupujúci u predajcu objednal nové vozidlo (záväzná objednávka nového vozidla č. 721 s
predpokladaným termínom dodávky december 2010) a toho istého dňa zaplatil zálohu na kúpnu cenu v
sume 2.200,- €. Kupujúci uveril tvrdeniu predajcu, že vozidlo sa po záväznej objednávke bude ešte len
vyrábať, a že teda ide o nové vozidlo. Z uvedeného treba vyvodzovať, že kupujúci mal záujem o kúpu
vozidla vyrobeného v roku 2010 a tento vyjadril aj podpisom objednávky, v ktorej bolo uvedené, že vozidlo
bude nové a dodané po uplynutí dlhšieho časového úseku. Vedel, že nekupuje už vyrobené vozidlo.
Nie je teda pravdou záver súdu, že si nevymienil vozidlo vyrobené v roku 2010. Na druhej strane z
uvedeného vyplýva logický záver, že predávajúci vedel o podmienkach stanovených kupujúcim, že chce,
aby vozidlo bolo vyrobené v roku 2010. V ďalšom doklade - faktúre, sa uvádza, že ide o vozidlo nové,
čo teda muselo zo strany predávajúceho vyjadrovať pre kupujúceho záver, že ide o vozidlo v zmysle
objednávky. Dodané vozidlo sa teda nezhodovalo s popisom uvedeným v objednávke. Ide o vadu, pre
ktorú by kupujúci vozidlo odmietol pre nedostatok vlastnosti, ktorú si vymienil. Podľa jeho názoru za
nové nemožno považovať vozidlo, u ktorého uplynula od dátumu jeho výroby záručná doba. V čase keď
ho kupoval predstavovala doba od jeho výroby do jeho kúpy časový úsek 26 mesiacov. Nemožno prijať
argumentáciu odporcu akceptovanú súdom, že doba výroby vozidla je irelevantná, rozhodujúci je čas
jeho prihlásenia resp. uvedenia do prevádzky.  Potom akademicky, vozidlo vyrobené napríklad pred 10
rokmi a prihlásené na premávku dnes, musí byť podľa názoru vysloveného súdom považované stále za
vozidlo nové, bez úbytku na jeho hodnote, predajné za pôvodnú obvyklú cenu. Ad absurdum - potom
každé neprihlásené vozidlo treba považovať za nové. Z obsahu odborného vyjadrenia nevyplýva, že by
si vozidlo, ktoré nebolo používané, zachovalo svoju hodnotu oproti vozidlu, ktoré používané je. Záručná
doba 24 mesiacov sa predsa vzťahuje ku dňu predaja, nie ku dňu uvedenia vozidla do prevádzky. Tejto
argumentácii zodpovedá aj hodnotové kritérium predaného vozidla. Z odborného vyjadrenia vyplýva
rozdiel v hodnote vozidla podľa dátumu jeho výroby - 2.550,- €. Ak teda posudzujeme dve rovnaké veci
- konkrétne teda vozidlo - nové má hodnotu o 2.550,- € vyššiu ako vozidlo vyrobené o 26 mesiacov
skôr, nemožno považovať staršie vozidlo za nové už len z hodnotového hľadiska. To sa premieta do
argumentácie pôsobenia fyzikálnych a chemických zákonov podmieňujúcich amortizáciu - životnosť
pneumatík, otieravosti gumového tesnenia dverí (čo bolo spúšťacou okolnosťou záujmu žalobcu o
zistenie veku vozidla), korózie kovových častí, vlastností náplní, hadíc a pod. čomu dalo výraz práve
odborné vyjadrenie - bez ohľadu na to, či vozidlo jazdí. To by napríklad malo význam aj pri posudzovaní
jeho hodnoty pri poistnej udalosti, pri jeho ďalšom predaji a pod. Je notorietou, že poctivý obchodník
renomovanej značky predávajúci vozidla zo skladových zásob túto skutočnosť zvýrazňuje a cenovo
zohľadňuje.

Záverom uviedol, že konanie odporcu vo vzťahu k predmetnému obchodnému prípadu nemožno
považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku,
zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi. Ak sa odporca sám nepresvedčil o dátumu výroby vozidla, konal
v rozpore so zásadou odbornej starostlivosti. Ak o ňom vedomosť mal, dopustil sa klamlivého konania.
Takéto konanie nemôže požívať súdnu ochranu. Odporca sa odvoláva na stanovisko SOI, k čomu
uviedol, že  toto stanovisko je pre súd nezáväzné a čo je podstatné, v čase riešenia jeho sťažnosti nemala
inšpekcia k dispozícii odborné vyjadrenie znaleckej organizácie. Formálne, pokiaľ ide o výrok o trovách
konania, uviedol, že prvostupňový súd pochybil, keď priznal odporcovi plný úkon za pojednávanie
zo dňa 13.3.2013. Neúčasť na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svojou
neprítomnosťou v SR z dôvodu zahraničnej cesty a podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. 655/2004 Z. z. mohol
súd odporcovi priznať iba štvrtinový úkon.



K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mal zato, že uvedené odvolacie dôvody nie
sú dané, a že prvostupňový súd riadne vykonal dokazovanie, dospel k správnym skutkovým záverom a
správne použil aplikovateľné právne normy a navrhovateľ neuvádza žiadne argumenty ani neidentifikuje
akou vadou by konanie prvostupňového súdu malo byť postihnuté. Poukázal nato, že navrhovateľ s ním
uzatvoril na základe záväznej objednávky č. XXX zo dňa 9.8.2010 (ďalej len „záväzná objednávka“),
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k osobnému automobilu značky B. C.
X.G. N. XD F., číslo podvozku X.: U., číslo motora U. (ďalej len „predmet kúpy“). Záväzná objednávka
obsahovala plný zoznam požiadaviek na predmet kúpy, ktoré boli vymienené Navrhovateľom a to: nové
vozidlo B., U. C. X.G. N., X.: XD F., I. A. N. T., poťah: XP tmavý textilný, ďalšia výbava na želanie
a príslušenstvo podľa požiadaviek navrhovateľa. Záväzná objednávka neobsahovala špecifický rok
výroby. Pokiaľ ide o špecifikáciu vozidla „nového“, upozornil  na skutočnosť, že záväzná objednávka
je vyhotovená na štandardnom formulári Odporcu, ktorý používa pri predaji dosiaľ nepoužitých vozidiel
prvým majiteľom, na rozdiel od predaja použitých („ojazdených“) vozidiel. Prvostupňový súd sa stotožnil
s  argumentáciou v písomnom vyjadrení k žalobe, že Občiansky zákonníka ani predpisy na ochranu
spotrebiteľa neobsahujú časovú lehotu od dátumu výroby, dokedy je možno vec považovať za novú, ale
rozlišujú veci nové na rozdiel od vecí použitých a repasovaných. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé,
že on v pozícii predajcu v dobrej viere pri zachovaní odbornej starostlivosti, plnil také vozidlo, ktoré
bolo navrhovateľom požadované, nemožno však od neho spravodlivo žiadať, aby poznal nevyjadrené
predstavy a požiadavky navrhovateľa.  Pokiaľ ide o tvrdenie o tom, že predmet kúpy mal byť ešte len
vyrobený, sám navrhovateľ na ústnom pojednávaní potvrdil, že bol informovaný o zámere odporcu zistiť,
či vozidlo v ním požadovanej výbave je k dispozícii u iných distribútorov, a pokiaľ sa ho nepodarí získať
od nich, bude zadané do výroby. Argument uvádzaný v odvolaní, že sa spoliehal na to, že vozidlo bude
ešte len vyrobené neobstojí, keďže je v priamom rozpore s vyjadrením samotného navrhovateľa. Pokiaľ
ide o argumenty navrhovateľa postavené na zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, mal za
to, že tieto sú pre posúdenie predmetnej veci irelevantné. Navrhovateľ sa v žalobnom návrhu domáhal
zaplatenia určitej sumy z titulu primeranej zľavy z ceny, na ktoré plne postačuje aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka. Navyše otázka prípadného porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa bola
vyriešená rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu dozoru príslušného pre konanie vo
veciach ochrany spotrebiteľa. Podľa jeho vedomosti nebola zákonnosť tohto rozhodnutia navrhovateľom
napadnutá a je potrebné ho považovať za konečné. Z vyššie uvedených dôvodov vyjadril presvedčenie,
že nárok navrhovateľa nemá žiaden právny základ. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, navrhovateľ
nepreukázal, že by si výslovne vymienil určitý rok výroby vozidla, alebo že by bolo obvyklou vlastnosťou
motorových vozidiel predávaných v obchode, že sú vyrobené v tom istom roku ako sa predávajú.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2  O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 Os.p.) a odvolací súd sa v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva a medzi účastníkmi ani nebolo
sporné, že medzi navrhovateľom, ktorý má postavenie spotrebiteľa a odporcom ako dodávateľom bola
riadne uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bola kúpa osobného motorového vozidla, pričom
navrhovateľ dňa 18.9.2012 reklamoval u odporcu vadu vozidla spočívajúcu v deklarovanom roku výroby,
na základe čoho požadoval primeranú zľavu z ceny vozidla a zároveň úhradu nákladov na vypracovanie
odborného vyjadrenia.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ si nikdy výslovne
nevymienil, že predmetom kúpy musí byť vozidlo vyrobené v roku 2010. V objednávke č. 721 si
navrhovateľ objednal „nové vozidlo“ a presne špecifikovanými parametrami a výbavou, pričom takéto
vymienené vozidlo mu bolo odporcom riadne dodané. Skutočnosť, že vozidlo bolo vyrobené v roku 2008



a nie v roku 2010, resp. po jeho objednaní navrhovateľom, nemožno považovať za vadu predmetu kúpy
a nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej takéto vozidlo nie je nové.

Pojem nové vozidlo v danom prípade treba vykladať ako vozidlo doposiaľ nepoužité, neuvedené do
prevádzky, teda ako opozitum pojmu použité (laicky ojazdené) vozidlo. Pritom ani navrhovateľ netvrdil,
že by mu odporca dodal použité vozidlo, namietal skutočnosť, že vozidlo bolo vyrobené v roku 2008,
teda viac než 2 roky pred jeho dodaním. Pri kúpe novej veci nie je vadným plnením, ak predávajúci dodá
kupujúcemu vec, ktorá bola vyrobená predtým, ako sa účastníci dohodli na obsahu zmluvy, ak medzi
nimi nebolo dohodnuté niečo iné. Kúpnu zmluvu si v tejto súvislosti nemožno zamieňať so zmluvou o
dielo. Predávajúci sa nezaviazal, že predmet kúpy (následne) zhotoví, ale že predmet kúpy kupujúcemu
odovzdá. Z argumentácie navrhovateľa v podstate vyplýva, že podľa jeho názoru kupované vozidlo sa
po jeho objednaní ešte len malo zadať do výroby. Z objednávky ani zo žiadneho iného dôkazu však
nevyplýva, že by si toto navrhovateľ v kúpnej zmluve výslovne vymienil a rovnako takúto podmienku
nemožno vyvodiť ani z právnej úpravy kúpnej zmluvy. Skutočnosť, že odporca navrhovateľovi tvrdil, že
vozidlo sa ešte len bude vyrábať, v konaní preukázaná nebola.

Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že za nové nemožno považovať vozidlo, u ktorého uplynula od
dátumu jeho výroby záručná doba, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že záručná doba v zmysle
§ 621 Občianskeho zákonníka začína plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Začiatok jej plynutia nie je
vymedzený časom výroby veci a nie je možné, aby v čase prevzatia veci záručná doba už uplynula.

V žiadnom právnom predpise nie je všeobecne vymedzené, aký čas po výrobe veci ju predávajúci môže
ponúkať na predaj. Pokiaľ vec vykazuje vady (ktoré prípadne mohli vzniknúť pri dlhodobom skladovaní
veci), predávajúci nesie za tieto vady za zákonných podmienok zodpovednosť zároveň je predávajúci
povinný upozorniť kupujúceho na vady veci, o ktorých vie. Avšak samotnú skutočnosť, že vec bola
vyrobená určitý čas pred jej predajom, bez ďalšieho nie je možné považovať za vadu veci a z tejto
skutočnosti ani je možné paušálne vyvodzovať nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny. Navrhovateľ v
konaní nežiadal zľavu z kúpnej ceny na titulom konkrétnych technických vád vozidla, ale iba na základe
všeobecnej, resp. technickej hodnoty vozidla, ktorá mala byť v dôsledku jeho veku v momente kúpy
nižšia než reálna predajná cena. V tejto súvislosti však odvolací súd považuje za potrebné podotknúť,
že skutočná predajná cena nového vozidla nie je daná len technickou hodnotou vozidla, ale obsahuje aj
maržu výrobcu a predávajúceho, kde sú zohľadnené okrem zisku i náklady na celý rad položiek, ktoré
nesúvisia s technickým stavom vozidla.

Navrhovateľ v odvolaní tiež namietol, že pri predaji vozidiel zo skladových zásob býva táto skutočnosť
zvýraznená a cenovo zvýhodnená. V danom prípade však ide iba o marketingové praktiky predajcov
vozidiel, z ktorých nie je možné vyvodzovať právny nárok na (automatické) zníženie, resp. zľavu z kúpnej
ceny úmerné času uplynutému medzi výrobou vozidla a jeho predajom.

Odvolací súd nenašiel ani nesúlad dohodnutej ceny s ust. § 12 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a ods. 3
zákona č. 18/1996 Z. z., na ktoré sa odvolával navrhovateľ. Predmetné ustanovenia upravujú zákaz
dohodnúť neprimeranú cenu, ktorý platí pre predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri
predaji tovaru, kde poznámka pod čiarou odkazuje na § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane
hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o
organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov. Ide teda o normu verejného práva upravujúcu podmienky hospodárskej súťaže.
Predmetné ustanovenia sa nevzťahujú na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu, nárok z ktorej je predmetom
tohto konania.

Konanie odporcu odvolací súd nepovažuje za rozporné s dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého
obchodného styku. Odporca nikdy navrhovateľovi netvrdil, že vozidlo bolo vyrobené neskôr než v
skutočnosti, nemohol mať ani vedomosť o tom, že navrhovateľ mienil kúpiť vozidlo vyrobené v roku
2010, nakoľko navrhovateľ si túto skutočnosť výslovne nevymienil. Odporca tiež nemal vplyv na
zápis v osvedčení o evidencii vozidla, kde je uvedený iba dátum prvej evidencie vozidla, nie rok
výroby. Skutočnosť, že ani samotný odporca nemal vedomosť o skutočnom dátume výroby vozidla,
nepreukazuje nedostatok jeho odbornej starostlivosti, nakoľko odporca nemal dôvod tento dátum
zisťovať a nič nenasvedčuje tomu, že by odporca v prípade potreby nevedel tento dátum zistiť.



Odvolací súd  vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil vrátane náhrady trov konania, o ktorých prvostupňový
súd správne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na celkový úspech
odporcu v konaní a ktorých  výška pozostávajúca s trov právneho zastúpenia  bola správne vyčíslená v
zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2007 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb platnej a účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov. Odmena za účasť na pojednávaní dňa
13.3.2013 bola tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle § 14 ods. 5 písm.
b) citovanej vyhlášky priznaná len vo výške 1 t.j. vo výške 25,31€ a preto je námietka navrhovateľa
uvedená v odvolaní nedôvodná.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
a § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov konania
vo výške 130,86 €, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť
právnemu zástupcovi odporcu do troch dní.

Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.9.2013, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje
s poukazom na § 10 ods. 1, 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 101,25 €, a aj s poukazom na ustanovenie § 15
písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 109,06 € (101,25 € + 1 × 7,81 € režijný paušál) pričom
táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o sumu 21,81 € (109,06 € × 20%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/191/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}