Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/670/2015 z 17. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 17. mája 2016, sp. zn. 6Co/670/2015, ECLI:SK:KSZA:2016:5611204656.1 Krajský súd Žilina | 6Co/670/2015 | ECLI:SK:KSZA:2016:5611204656.1 | 2016-05-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f3a717c-ed42-41d3-bc55-70be07373097 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5611204656.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/670/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611204656
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5611204656.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľky: X. I., nar.
X.X.XXXX, bytom N. Q., F. č. XXX/X, zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom N. Y., Ul.
X. Y. č. XXX/XX, proti odporcovi: R. R., nar. X.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, zastúpený advokátkou JUDr.
Luciou Hurajovou, so sídlom N. Y., Ul. X. Y.. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v konaní
o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/132/2011-184 zo
dňa 19. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/132/2011-184 zo dňa 19. januára 2015
potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu. Zároveň týmto rozsudkom
uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 476,81 Eur, a to v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ako pôvodná vlastníčka previedla sporné
nehnuteľnosti platnou kúpnou zmluvou z 25.6.2008, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
Katastrálnym úradom, Správou katastra Lipt. Mikuláš v konaní zn. V 2423/08 dňa 18.7.2008, za kúpnu
cenu 820.000,- Sk, ktorá bude vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy kupujúcim CENTROS,
s.r.o., Turčianske Teplice. V konaní ďalej navrhovateľka tvrdila, že od tejto platnej zmluvy odstúpila
písomnosťou zhotovenou jej právnym zástupcom 18.2.2011, podanou na poštovú prepravu v ten istý
deň. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy navrhovateľka v tejto písomnosti aj v žalobe tvrdila nezaplatenie
dohodnutej kúpnej ceny 820 tis. Sk, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy
a ktorá nebola zaplatená ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej v trvaní 10 dní listinou z
28.1.2011, podanou na poštovú prepravu v ten istý deň. Predmetom dokazovania bolo preto aj zistenie,
či k úhrade tejto kúpnej ceny kupujúcim CENTROS, s.r.o. Turčianske Teplice došlo, alebo nie. Keďže
konštatovanie v článku IV. kúpnej zmluvy o tom, že kúpna cena vo výške 820 tis. Sk bude vyplatená v
hotovosti pri podpise zmluvy použitím budúceho času nepreukazuje skutočné zaplatenie kúpnej ceny
kupujúcim a jej prevzatie predávajúcou, súd vykonal výsluch svedka K. V.. Táto osoba bola konateľom
aj spoločníkom kupujúceho CENTROS, s.r.o. Turčianske Teplice. Svedok vypovedal, že celú kúpnu
cenu odovzdal pani I. ako predávajúcej v hotovosti v priestore Dexia banky v Lipt. Hrádku. Za účelom
výplaty kúpnej ceny bytu vystavili výdavkový pokladničný doklad. Aj keď navrhovateľka poprela, že
bola so svedkom v Dexia banke, jeho tvrdenia korešpondujú s výpoveďou svedkyne R. E., ktorá hľadala
riešenie svojich finančných problémov. Z jednotlivých svedeckých výpovedí bol preukázaný úmysel



navrhovateľky predať byt. Výpisom z účtu svedkyne E. a výpoveďami svedkov V. a E. je preukázaná
úhrada časti kúpnej ceny 411.607 Sk (13.662,85 Eur).
3. Ďalej sa súd zaoberal predmetom konania z hľadiska dobromyseľnosti a najmä dobrých mravov
po zistení, že byt bol po začatí súdneho konania (24.5.2011) prevedený platnou kúpnou zmluvou zo
dňa 23.6.2011 na odporcu R. R.. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou CASH REAL,
s.r.o. (ktorá získala nehnuteľnosti od spoločnosti CENTROS, s.r.o. Turčianske Teplice kúpnou zmluvou
z 18.9.2009, ktorej vklad bol povolený s účinkami k 27.10.2009 v konaní Správy katastra Lipt. Mikuláš
zn. V 2829/09), ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Lipt. Mikuláš
ku dňu 7.7.2011 v konaní sp. zn. V 1764/2011. Žaloba bola doručená pôvodnému žalovanému CASH
REAL, s.r.o. 17.6.2011. Zámena účastníkov konania bola pripustená uznesením č. k. 8C/132/2011-44 z
31.03.2012, právoplatným 18.6.2012 až potom, keď ju navrhovateľka navrhla.
4. Ku dňu rozhodovania súdu bolo preukázané, že kúpna cena bola zaplatená len čiastočne, nedošlo
k jej úhrade ani v dodatočne poskytnutej lehote a platným odstúpením navrhovateľky došlo k
zrušeniu zmluvy od počiatku. Odporca nadobudol vlastnícke právo k bytu po uplynutí viac ako 3 rokov
od nadobudnutia vlastníckeho práva pôvodným subjektom CENTROS, s.r.o. Vzniká potom otázka,
či pasivita navrhovateľky pri ochrane jej práva, keď odstúpila od zmluvy dňa 11.2.2011, 2 roky aj
7 mesiacov po prevode vlastníctva, je akceptovateľná. Aj keď tento časový odstup navrhovateľka
odôvodnila svojím strachom zo situácie a postoja jej detí, tiež prihliadajúc na jej vek a skutočnosť,
že v byte strávila celý svoj život, súd nemohol rozhodnúť v jej prospech. Občiansky zákonník
síce na rozdiel od Obchodného zákonníka neposkytuje ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale hodnotovým kritériom pozitívneho práva a cieľom zákonodarcu
je spravodlivosť. Súčasťou požiadavky spravodlivosti je aj právna istota. Niekedy však vzniká rozpor
medzi právnou istotou (pozitívnym zákonom) a spravodlivosťou (spravodlivým, ale nie v zákonnej
forme vyjadreným právom). Tento konflikt možno riešiť tak, že pozitívne právo má prednosť aj vtedy,
keď je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, vyjmúc prípad kedy rozpor medzi pozitívnym zákonom
a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon ako „nepatričné právo“ (unrichtiges
Recht) musí spravodlivosti ustúpiť (tzv. Radbruchova formula). Vyjadrením toho je aj viacero súdnych
rozhodnutí konštatujúcich, že limitom pre odstúpenie od zmluvy je nemožnosť dotknutia vlastníckeho
práva dobromyseľne nadobudnutého pred odstúpením od zmluvy treťou osobou. Pred odstúpením
navrhovateľky od zmluvy vlastnícke právo nadobudol subjekt ZLATINO, s.r.o. Turčianske Teplice (neskôr
CASH REAL, s.r.o.). Odporca R. R. nadobudol byt následne od CASH REAL, s.r.o. na základe riadnej
inzercie jeho predaja. Ako vyplýva z jeho výpovede, oznam o predaji bytu visel na balkóne, zmluvu
o rezervácii bytu uzatvoril 16.6.2011. Bol ubezpečený o tom, že je všetko v poriadku. Pred kúpou si
bol byt pozrieť, bol prázdny, navrhovateľka tam nebola. Kúpnu cenu riadne zaplatil a navrhovateľka
potvrdila, že byt uvoľnila pred Vianocami. Kľúče od bytu odprocovi odovzdávala navrhovateľka, ktorú
stretol na schodišti a ona mu povedala, že byt je v súdnom konaní. Pracovník realitnej kancelárie ho
však ubezpečoval, že je všetko v poriadku. Navrhovateľka pri podaní žaloby ani počas nasledujúceho
celého súdneho konania nepodala súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by zabránila
disponovať s bytom. Nepodala ani na príslušnej správe katastra návrh na zápis začatia súdneho konania,
v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam podľa § 44a/ Občianskeho súdneho poriadku.
Odporca teda z poznámky navrhovateľky o súdnom konaní, oznámeného mimochodom až pri prevzatí
kľúčov, nemohol hodnoverne vedieť, že vlastnícke právo k bytu, ktorý nadobúda, je sporné, podľa výpisu
z listu vlastníctva byt nebol zaťažený a nebol vlastníctvom navrhovateľky, bol neobývaný. Odporca
pritom splnil všetky svoje povinnosti smerujúce k nadobudnutiu vlastníctva k bytu. U navrhovateľky súd
zvažoval, že ide o byt, v ktorom prežila celý svoj život a namiesto trávenia pokojného dôchodku si
musela zabezpečiť nové bývanie. Už v minulosti však umožnila založenie bytu svojej dcére R. E. na
zabezpečenie jej dlhu, z ktorého sama navrhovateľka čerpala časť finančných prostriedkov. Rovnako
prijala časť peňažných prostriedkov (čo nevyvrátila), ktoré vyplatil pri kúpe bytu K. V.. K odstúpeniu od
zmluvy pristúpila po takmer 3 rokoch, byt v čase jeho predaja realitnou kanceláriou vypratala, dobrovoľne
odovzdala kľúče odporcovi. Za týchto okolností súd musel poskytnúť ochranu práva odporcovi. V tejto
súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR Pl. US 78/06, v zmysle ktorého odstúpením od
zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva od počiatku zruší, ak nie je právnym
predpisom určené alebo účastníkmi dohodnuté inak, ale len s účinkami medzi jej účastníkmi. Vlastnícke
právo ďalších nadobúdateľov, nadobudnuté v dobrej viere pred odstúpením od zmluvy požíva ochranu
v súlade s čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv a nezaniká. Na potrebu ochrany dobrej viery tretích osôb a princípu právnej istoty
odkazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1719/2001 z 29.5.2002. Rovnako Najvyšší
súd SR v konaní zn. 6Sžo/229/2010 udáva, že predpokladom obnovenia vlastníctva v dôsledku platného



odstúpenia od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti prevodcu je skutočnosť, že vlastníctvo
dotknutej nehnuteľnosti nebolo pred odstúpením od zmluvy dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.
Rovnako súd poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.2.2013, alebo rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo/311/2008 z 30.3.2010 v zmysle ktorého, ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za
určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale
subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu. V prejednávanom prípade je to navrhovateľka, ktorá
nesie zodpovednosť za spätnú zmenu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom (časový
aspekt medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a odstúpením od zmluvy, pasivita vo vzťahu k oznámeniu
začatia súdneho konania katastru nehnuteľnosti, nenavrhnutie predbežného opatrenia vedúce k tomu,
že po začatí súdneho konania došlo k prevodu vlastníckeho práva na odporcu, odovzdanie kľúčov od
bytu odporcovi, jeho vypratanie).

5. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala
jeho zmeny a vyhovenia návrhu na začatie konania. Uviedla, že od kúpnej zmluvy uzavretej so
spoločnosťou CENTROS, s.r.o. platne podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpila, v dôsledku
čoho podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola zmluva od počiatku zrušená. Vlastnícke právo
navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti tak nebolo nikdy prevedené, keďže v dôsledku účinkov
odstúpenia od zmluvy ex tunc nikdy neexistoval právny dôvod pre nadobudnutie vlastníckeho práva
inou osobou, a preto ani jej právne postavenie ako výlučnej vlastníčky nebolo nijak obmedzené.
O legitimite odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.2008 zo strany navrhovateľky a ako aj o
účinkoch spájaných s takýmto platným odstúpením od zmluvy v podobe zrušenia danej zmluvy od
počiatku nevyjadril okresný súd v rozsudku žiadne pochybnosti. Nemožno mať tak pochybnosti ani
o tom, že by vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľka kedykoľvek od 25.6.2008
stratila. Prvostupňový súd však na základe názoru, že Občiansky zákonník neposkytuje ochranu
dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, dospel k názoru, že ide o
nespravodlivosť, ktorú je potrebné riešiť uplatnením tzv. Radbruchovej formuly, v dôsledku čoho
aj napriek absencii zodpovedajúceho ustanovenia v právnom predpise, bude ochrana priznaná
dobromyseľnému nadobúdateľovi (oprávnenému držiteľovi) nehnuteľnosti. Odvolateľka zdôraznila, že
Občiansky zákonník priznáva pomerne významný balíček oprávnení práve oprávnenému držiteľovi,
a to v § 130. Rovnako právne predpisy občianskeho práva, ako aj trestného práva umožňujú osobe
odporcu ako osobe uvedenej do omylu, domáhať sa ochrany svojich práv aj napriek tomu, že vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti je navrhovateľka. Nemožno nahliadať na osobu odporcu ako na osobu, ktorá
by bola určením vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky vystavená extrémnej skrivodlivosti. Tiež
poukázala na podstatu právnoteoretického učenia Gustava Radbrucha (na ktorého formulu odkázal
aj okresný súd), z ktorého je zrejmé, že pozitívne právo môže byť nespravodlivé a aj napriek tejto
skutočnosti mu treba dať prednosť v záujme zachovania princípu právnej istoty. Ustúpiť musí až v
prípade, ak by jeho aplikácia znamenala extrémnu nespravodlivosť. Navrhovateľka zdôraznila, že
uplatnenie tzv. Radbruchovej formuly by v danom prípade nespravodlivosť neodstránilo, ale nahradilo
by ju inou nespravodlivosťou. Akceptovaním postupu okresného súdu by došlo k porušenia ústavného
práva vlastniť majetok. V neprospech navrhovateľky nemôže svedčiť ani fakt, že nepodala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, či návrh a zápis poznámky o súdnom konaní v katastri nehnuteľností.
Napokon navrhovateľka nesúhlasila s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho
súdu sp. zn. 2Cdo/311/2008.

6. Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 402/2015 zo dňa 8.6.2015, v ktorom sa
formuluje povinnosť prihliadať na dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených



dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

9. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že podstatnou spornou otázkou v danej
veci boli účinky odstúpenia od zmluvy, ktorou navrhovateľka previedla vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam dňa 25.6.2008 (vklad povolený dňa 18.7.2007) na spoločnosť CENTROS, s.r.o.
Odporca nadobudol vlastnícke právo k bytu (vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
zariadeniach domu) v čase, kedy v katastri nehnuteľností figurovala ako vlastník spoločnosť CASH
REAL, s.r.o. (pôvodný názov ZLATINO, s.r.o.), ktorá nehnuteľnosti nadobudla od spoločnosti CENTROS,
s.r.o.

10. K riešenej právnej otázke odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník vo všeobecnosti neochraňuje
dobromyseľné nadobudnutie veci. Avšak súdna prax v tejto súvislosti vyvodila, že pri posudzovaní
účinkov odstúpenia od zmluvy treba tiež prihliadať najmä na zásadu ochrany dobrej viery tretích osôb a
na princíp právnej istoty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1719/2001). Na základe toho
dospela k názoru, že odstúpenie od zmluvy má právne účinky len medzi účastníkmi zmluvy a nemôže
mať vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej viere (a bez rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka)
nadobudli vlastnícke právo k veci, ktorá bola predmetom takej zmluvy. Tento záver potvrdil aj český
ústavný súd, ktorý vyslovil názor, že záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami, vrátane odstúpenia
od zmluvy, sa môže prejaviť opäť len medzi zmluvnými stranami a nemôže mať vplyv na postavenie
tretích osôb (nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 77/2000). Pokiaľ ide o posúdenie dobrej viery tretích osôb,
Najvyšší súd ČR vo svojej judikatúre uviedol, že „záver o dobrej viere nadobúdateľov je podmienený
okolnosťou, že v dobe uzavretia zmluvy, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo, boli so zreteľom na
všetky okolnosti veci v dobrej viere o tom, že nie je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy žiadnou zo strán
zmluvy, ktorá bola odstúpením zrušená“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 3177/2005).

11. Podľa názoru Ústavného súdu SR vysloveného v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016
„z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na
základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp
ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v
demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo
plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní“.

12. Vychádzajúc z uvedených názorov vyslovených českou i slovenskou judikatúrou bol odvolací
súd presvedčený, že postup okresného súdu, ktorý nepovažoval odstúpenie od zmluvy realizované
navrhovateľkou za relevantné, keďže by sa mohlo dotknúť postavenia tretej osoby - odporcu, bol
správny. Odporca nemohol pri rešpektovaní záväznosti údajov katastra nijako predpokladať, že tu došlo
k odstúpeniu od zmluvy, pretože tomu nezodpovedali žiadne údaje katastra a naviac navrhovateľka
odstúpila od zmluvy (pre nezaplatenie kúpnej ceny) po dva o pol roku od jej uzavretia. Možno vysloviť len
domnienky o tom, prečo daný úkon realizovala po tak dlhom čase a prečo z nezaplatenia kúpnej ceny
nevyvodila potrebné dôsledky už skôr, najmä ak kúpna cena jej mala byť vyplatená už pri podpise zmluvy.
Bez ohľadu na jej motiváciu, treba prisvedčiť podrobnej argumentácii súdu prvého stupňa, ktorý náležite
poukázal na dobrú vieru odporcu konajúceho v dôvere v údaje katastra. Tejto dôvere bolo nevyhnutné
priznať súdnu ochranu tak, ako to bolo formulované vo výroku napadnutého rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom
konaní nebola navrhovateľka úspešná, odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto
mu táto nebola priznaná.



Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)