Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/143/2017 z 31. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 31. júla 2017, sp. zn. 6Co/143/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5915205491.2 Krajský súd Žilina | 6Co/143/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5915205491.2 | 2017-07-31 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 2 ods. 1 CMP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30d0e76c-c4f9-42ba-91a5-783d7ab2edf9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5915205491.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/143/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915205491
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5915205491.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. F.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov matky: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. N. B.
XXXX/X, XXX XX E., zastúpenej JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom, so sídlom Š. U. X, XXX XX
E., a otca: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. Xb, V., Švajčiarsko, o návrhu matky o uloženie povinnosti
otcovi zaplatiť úroky z omeškania za omeškanie s plnením výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/212/2015-171 zo dňa 09.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/212/2015-171 zo dňa 09. 02. 2016 z r u š u j e a vec
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi (označenému ako odporca) povinnosť zaplatiť matke
(označenej ako navrhovateľka) úrok z omeškania za omeškanie s platením výživného za obdobie od
15.06.2013 do 15.10.2015 vo výške 4.806,34 Eur, do troch dní od právoplatnosti výroku tohto
rozsudku (veta prvá výroku rozsudku). Súčasne navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške
538,27 Eur, ktoré uložil odporcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresnom súde dňa 07.10.2015,
opraveným a doplneným v zmysle uznesenia Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/212/2015-21 dňa
28.10.2015 navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej úrok z omeškania
za omeškanie s plnením výživného za obdobie od 15.06.2013 do 15.10.2015 vo výške 4.806,34 Eur
a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že právoplatným a vykonateľným rozsudkom
Okresného súdu Ružomberok č. k. 8P/25/2010-825 zo dňa 25.06.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/54/2012-958 zo dňa 30.05.2013 bola odporcovi ako otcovi uložená
povinnosť platiť výživné maloletej dcére M. F. k rukám matky a na zriadený bankový účet, a to vo
výške 1.300,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, z toho 400,00 Eur
na bežné výživné a 900,00 Eur na tvorbu úspor, zameškané výživné v sume 5.599,42 Eur v splátkach
po 500,00 Eur pod následkom straty výhody splátok, zameškané výživné na tvorbu úspor v sume
18.000,00 Eur v splátkach po 500,00 Eur, pod následkom straty výhody splátok. Povinnému výživou
(otcovi maloletej) bola započítaná na plnenie bežného výživného suma 6.600,00 Eur výmenou potvrdení
o vzájomnom zaplatení s matkou maloletého dieťaťa. Otec na výživnom nič nezaplatil. Z uvedeného
dôvodu prebieha exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara pod sp.
zn. EX 913/13, 2Er/673/2013, ani v exekúcii však nebolo doposiaľ nič vymožené. S poukazom na
§ 76 ods. 3 Zákona o rodine má oprávnený v prípade omeškania povinného s plnením výživného
určeného rozhodnutím súdu právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov
občianskeho práva. Úrok z omeškania ku dňu 15.06.2013 predstavoval 5,5 % ročne, od 13.11.2013 5,25
% ročne, od 11.06.2014 5,15 % ročne, od 10.09.2014 5,05 % ročne. Právny zástupca navrhovateľky
vyčíslil úrok z omeškania ku dňu 15.10.2015, (keď posledná zameškaná splátka výživného bola v



septembri 2015), a je vypočítaný osobitne u každej splátky výživného, tak ako to vyplýva z podaného
návrhu (tabuľka č.l. 53 spisu).
3. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, keď odporca nie je štátnym
občanom Slovenskej republiky, súd sa zaoberal i otázkou právomoci Okresného súdu Ružomberok
na predmetné súdne konanie. Predmetom konania je nárok navrhovateľky na zaplatenie úrokov z
omeškania z neuhradených splátok výživného v zmysle § 76 Zákona o rodine. Obsahom návrhu je teda
nárok oprávneného na úroky z omeškania vyplýva priamo zo Zákona o rodine a súvisí s priznaným
nárokom na výživné. Z toho dôvodu okresný súd pri posúdení otázky svojej právomoci v tejto veci konať
vychádzal z ustanovenia § 38a, § 39 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom v znení neskorších zmien a doplnkov, keď oprávnená (maloletá), ako aj matka majú bydlisko
na území Slovenskej republiky. Predmetný vzťah sa v zmysle § 24 zákona č. 97/1963 Zb. spravuje
právnym poriadkom Slovenskej republiky.
4. Následne súd na pojednávaní konal a rozhodol v neprítomnosti otca, ktorý bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný a ktorý svoju neúčasť na ňom ospravedlnil.
5. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č. k. 8P/25/2010-825 zo dňa 25.07.2012 bola maloletá M. F. Y., nar. XX.XX.XXXX zverená
do osobnej starostlivosti matky maloletej, otcovi bolo určené výživné vo výške 1.300,00 Eur, ktoré je
povinný platiť tak, že čiastku 400,00 Eur zaplatí vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám matky a čiastku 900,00 Eur poukáže vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na
účet vedený v banke, ktorý je matka povinná zriadiť na meno maloletej M. F. Y., nar. XX.XX.XXXX
v banke, do 3 dní od vyhlásenia tohto rozsudku, počnúc od 01.12.2010. Zameškané výživné, ktoré
vzniklo otcovi od 01.12.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 4.849,42 Eur súd povolil otcovi splácať v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,00 Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty
výhody splátok, v prípade, že ak nesplatí čo i len jednu splátku riadne a včas až do úplného zaplatenia
nedoplatku, prvú splátku je povinný zaplatiť počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Zameškané
výživné určené na tvorbu úspor, ktoré vzniklo otcovi od 01.12.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške
18.000,00 Eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,00 Eur spolu
s výživným, ktoré je povinný platiť na účet v banke na meno maloletej M. F. Y., pod následkom straty
výhody splátok. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č. k. 10CoP/54/2012-958 zo dňa 30.05.2013; jeho zmena sa týkala len výroku rozsudku okresného
súdu o zameškanom výživnom, ktoré vzniklo za obdobie od 01.12.2010 do 25.07.2012 vo výške 5.599,42
Eur, ktoré krajský súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 500,00 Eur mesačne spolu s bežným
výživným k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k
rukám matky. Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 30.08.2013. Pred súdnym exekútorom
JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom pod sp. zn. EX 913/13 (2Er/673/2013) prebieha exekučné konanie pre
vymoženie výživného voči povinnému, v danom prípade odporcovi. Navrhovateľka si návrhom v tejto
veci uplatňuje úroky z omeškania zo splátok výživného za obdobie od 15.06.2013 do 15.10.2015, pričom
prehľad výpočtu úroku z omeškania je v pripojenej tabuľke, ktorá je jeho súčasťou.
6. Dňom 15.06.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 125/2013 Z. z., ktorý doplnil Zákon o rodine o
ustanovenie § 76 ods. 3 a 4, ktorými sa stanovila možnosť požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej
sumy výživného, s cieľom dosiahnuť lepšiu disciplínu platenia výživného. Predpokladom pre vznik
tohto nároku na zaplatenie úrokov z omeškania je určenie výživného rozhodnutím súdu, teda nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania vznikne len ak povinný neplní včas výživné v zmysle
rozhodnutia súdu. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh neplní riadne a
včas, je v omeškaní, do omeškania sa teda povinný dostane deň nasledujúci po dni splatnosti plnenia.
8. Keďže navrhovateľka preukázala, že odporca neplatil riadne a včas výživné na
ich maloletú dcéru M. F. Y. určené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8P/25/2010-825 zo dňa 25.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
10CoP/54/2012-958 zo dňa 30.05.2013, súd prvej inštancie vyhodnotil nárok navrhovateľky na priznanie
úrokov z omeškania z nezaplatenej sumy výživného ako dôvodný a preto priznal navrhovateľke úrok z
omeškania, ktorý je uplatňovaný vo výške 5,05 % ročne ku dňu 15.06.2013, 5,25 % ročne od 13.11.2013,
5,15 % ročne od 11.06.2014 a 5,05 % ročne od 10.09.2014 a tento je vyčíslený ku dňu 15.10.2015
(vychádzajúc z poslednej zameškanej splátky výživného v mesiaci september 2015). Celková suma
priznaného úroku z omeškania predstavuje čiastku 4.806,34 Eur.
9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke, ktorá
bola vo veci úspešná právo na ich náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práv proti
odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účelne vynaložené trovy konania navrhovateľky predstavujú
trovy právneho zastúpenia, a to 3 úkony právnej služby po 170,97 Eur + 2 x 8,39 Eur režijný paušál +



1 x 8,58 Eur režijný paušál za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, účasť
na pojednávaní dňa 08.02.2016. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanoveniami
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ktoré súd uložil odporcovi zaplatiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľky presne špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec (v rozsudku označený ako
odporca), ktorý namietal nesprávne zistenie skutkového stavu prvoinštančným súdom a tiež nesprávne
a neúplné posúdenie dôkazov v súdenej veci. Zároveň namietal neopodstatnenosť nároku uplatneného
návrhom a jeho rozpor so spisom a taktiež nesprávne právne posúdenie veci.
11. Konštatoval, že nepravá (sfalšovaná) listina v prospech odsúdeného B. E. bola súdom posúdená ako
pravá. Je preukázateľné, že svedok v neprospech odsúdeného urobil krivú výpoveď (JUDr. R. E., JUDr.
M., M. Y., atď.). Jedná sa o krivé výpovede bez prísahy, keď prísaha zo strany odvolateľa bola učinená
z nedbanlivosti. Sudca, ktorý vec prejednával, sa preukázateľne dopustil porušenia svojej úradnej
povinnosti, ktorá súvisela s konaním. Namietal tiež, že rozsudok vydaný v občianskom súdnom konaní,
na ktorom je založený trestný rozsudok (vo veci zanedbania povinnej výživy voči maloletému dieťaťu),
bol zrušený iným právoplatným rozsudkom. Okrem toho existujú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré
by mohli spôsobiť zmiernenie, ovplyvniť zníženie výšky alimentov. Odvolateľ tiež namietal porušenie
jeho základných ľudských práv a základných slobôd garantovaných Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k zápisnici a rozsudku v prejednávanej veci.

12. Matka (navrhovateľka) vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 06.09.2016 navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
13. Poukázala na to, že otec svoje odvolacie dôvody bližšie nekonkretizoval a jeho ďalšie tvrdenia
uvedené v opravnom prostriedku, nesúvisia s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na to, že súd je
viazaný rozsahom odvolania, ako aj jeho dôvodmi, v danom prípade sú splnené predpoklady pre
potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

13. K uvedenému vyjadreniu otec (odporca) ďalšie vyjadrenie nepodal.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a
toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a § 391 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, z
nasledovných dôvodov:

15. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových
procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať
novú právnu úpravu (§ 370 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu
prvej inštancie a účastníkov ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň krajský
súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie
i civilné mimosporové konanie.

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že nárok uplatnený matkou maloletého dieťaťa je návrhom v
konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu (§
23 ods. 2 CMP a § 111 písm. c) CMP).

17. V prejednávanej veci sa teda jedná o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 07.10.2015 takýto návrh na
Okresný súd Ružomberok podala a tento bol pôvodne správne zapísaný v registri poručenských vecí
pod sp.zn. 7P/64/2015. Uvedený návrh následne na základe námietok pôvodnej zákonnej
sudkyne JUDr. Janky Boroškovej na základe pokynu predsedníčky súdu zo dňa 12.10.2015 nesprávne
zapísaný do registra „C“ (občiansko-právnej sporovej agendy) a aktuálne je vedený na Okresnom súde
Ružomberok pod sp. zn. 5C/212/2015. Ak je aj súdený prípad zapísaný do nesprávneho súdneho
registra, táto okolnosť nemá vplyv na charakter prejednávanej veci. Stále sa teda jedná o konanie vo
veciach starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré podlieha režimu civilného mimosporového konania.



18. Naviac z ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že žiaden z rodičov nemôže zastupovať svoje
maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi
a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v
takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom
právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“). Vzhľadom na nesprávny procesný postup
prvoinštančného súdu popísaný vyššie, však okresný súd doposiaľ neustanovil maloletej M. F. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. B. 4, XXX XX E. kolízneho opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

19. Vychádzajúc z charakteru prejednávanej veci (vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa) a znenia ust.
§ 65 CMP a 66 CMP odvolací súd nebol v prejednávanej veci viazaný rozsahom a dôvodmi, ktoré vo
svojom opravnom prostriedku uviedol otec (v napadnutom rozsudku nesprávne označený ako odporca).

20. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie vôbec v súdenej veci neskúmal, kto je aktívne
vecne legitimovanou osobou v tomto spore a uspokojil sa len s tvrdením matky prostredníctvom jeho
právneho zástupcu o tom, že vecne legitimovanou na podanie takéhoto návrhu je ona. Preskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj
rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotno-právnom vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom
vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (práva), má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ je osobou, ktorá preukáže, že je
nositeľom hmotno-právneho oprávnenia. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh bez ďalšieho zamietne
so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Tak, ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí, rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok č.k. 8P/25/2010-825 zo dňa 25.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 10CoP/54/2012 zo dňa 30.05.2013 bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné na maloletú M. F.
Y., nar. XX.XX.XXXX, k rukám jej matky. Toto konanie bolo právoplatne skončené dňom 30.08.2013. Pri
určený výživného súd obidvoch inštancíí vychádzali práve zo znenia ust. § 62 ods. 1 a nasl. Zákona o
rodine. Osobou oprávnenou podľa ust. § 76 ods. 3 Zákona o rodine je preto v zmysle vyššie uvedených
rozhodnutí súdu maloletá M. F. Y., nar. XX.XX.XXXX a osobou povinnou z tohto rozhodnutia je jej
otec B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. Xb, V., Švajčiarsko, štátny občan Švajčiarska. Matka je len
platobným miestom, nie však osobou oprávnenou z rozsudku, ktorým súd rozhodol o určení výživného
na jej maloletú dcéru.

23. Pokiaľ teda okresný súd aktívnu vecnú legitimáciu v konaní ex offo v konaní neskúmal, táto
skutočnosť mala vplyv na nesprávnosť rozhodnutia napadnutého odvolaním. Jedna z najstarších zásad
výkonu a predovšetkým účelu nielen súdnej moci, ale aj štátu a jej orgánov, zásada „iura novit curia“ (súd
pozná právo), tak v prejednávanej veci súdom prvej inštancie nebola naplnená.

24. K samotnému nároku uplatnenému návrhom v súdenej veci odvolací súd uvádza, že
vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť je upravená len v Zákone o rodine. Jednotlivé druhy
vyživovacej povinnosti sú dané kogentne a nemožno ich vykladať rozširujúco.

25. Zákonom č. 125/2013 Z. z. zo dňa 22.05.2013, ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.06.2013 bol
novelizovaný zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“). Podstatou uvedenej novely
Zákona o rodine bolo doplnenie spoločných ustanovení vzťahujúcich sa na všetky druhy vyživovacích
povinností o úpravu úrokov z omeškania.

26. Do Zákona o rodine bolo tak doplnené nové ust. § 76 ods. 3, z ktorého vyplýva, že v
prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo



požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva a nadväzujúce
ust. § 76 ods. 4 Zákona o rodine, ktoré upravuje, že plnenie výživného povinným sa
započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

27. Povinná osoba sa dostane do omeškania, ak si nesplní vyživovaciu povinnosť ani do
jedného mesiaca odo dňa splatnosti výživného. V praxi to znamená, že úroky z omeškania si bude
možné uplatniť až keď bude povinný meškať s platením výživného dlhšie ako jeden mesiac. Výška
úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Právo na uplatnenie úrokov
z omeškania sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, pričom plynie osobitne pre každé omeškanie s
platbou výživného. Právne vzťahy z omeškania s plnením výživného, ku ktorým došlo pred 15.06.2013,
sa však naďalej budú spravovať predpismi účinnými do 14.06.2013. Omeškané plnenia výživného, ktoré
sa stali splatnými ešte pred účinnosťou zákona č. 125/2013 Z. z., nie je možné požadovať zaplatením
úrokov z omeškania.

28. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nevykonal potrebné
dokazovanie a svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im
patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávny postup súdu
prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to,
aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu
je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej
inštancie dosiahol účel Civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojitosti
s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného
súdu. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci
samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní okresný súd primárne za účinnosti matky a jej právneho zástupcu opraví a doplní
pôvodný návrh i jeho žalobný petit, ďalej v konaní ustanoví maloletej M. F. Y. kolízneho opatrovníka v
zmysle ust. § 31 ods. 2 Zákona o rodine a doplnený návrh následne doručí otcovi na vyjadrenie, ktorého
v prípade potreby môže dať vypočuť i prostredníctvom dožiadaného súdu vo Švajčiarsku. Rovnako je
potrebné doplnený návrh doručiť na vyjadrenie aj kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa. Následne
okresný súd vykoná dokazovanie doplnením výsluchu rodičov maloletého dieťaťa na pojednávaní,
prípadne otca vyslúchne prostredníctvom dožiadaného súdu a tiež podľa návrhov účastníkov a až
následne po vykonanom dokazovaní v súlade s ust. § 35 až § 37 CMP vo veci opätovne rozhodne s
tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie (§ 391 ods.
2 CSP a § 2 ods. 1 CMP). Písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia musí pritom zodpovedať ust.
§ 220 CSP a § 2 ods. 1 CMP.

30. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade
trov tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)



V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.