Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/3/2015 z 10. 2. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2015, sp. zn. 5CoP/3/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3814217285.1
Krajský súd Trenčín | 5CoP/3/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3814217285.1 | 2015-02-10 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 218 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d065d772-e66c-44e4-ac04-e8efbc6cc01c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814217285.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217285
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814217285.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., F.. XXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v P., dieťa rodičov: matky O. I., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom D., F.. XXX a otca
L. I., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom D., X.. XX/X, t. č. ÚVTOS Y. O. X., Y.Z.. XXX/XX o
úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolania otca proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 13P/55/2014-24 zo dňa 14. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie otca maloletého dieťaťa proti dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa   o d
m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach vo výrokoch o určení výživného
otca na maloletú L. a o vyčíslení zameškaného výživného a povolení jeho zaplatenia otcovi v splátkach
p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú L. do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia maloletú L. zastupujú a spravujú jej majetok, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej
L. výživným v sume 50,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014, ktoré je otec povinný platiť k
rukám matky do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktoré sa výživné poskytuje,
stanovil zameškané výživné otca na maloletú L. za obdobie od 01.05.2014 do 30.11.2014 v sume
350,- eur a toto povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť do
posledného dňa v mesiaci k rukám matky s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Súd
ďalej rozhodol, že nad výchovou maloletej L. nariaďuje dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a obce, konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti zastavil a
nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.  Na odôvodnenie svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že podľa vykonaného dokazovania maloletá L. sa narodila
v manželstve rodičov O. I. a L. I.. Manželstvo rodičov stále trvá, no matka podala návrh na rozvod
manželstva. Konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej L. na
čas po rozvode sa vedie na OS Prievidza pod sp. zn. 6P/60/2014. Vo veci rozvodu manželstva a úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletej L. na čas po rozvode ešte nebolo rozhodnuté. Matka žije s
maloletou L. v prenajatom 3- izbovom rodinnom dome. Domácnosť je zariadená starším typom nábytku a
hygiena v domácnosti je udržiavaná na požadovanej úrovni. Maloletá má vytvorené vhodné podmienky.
Náklady na bývanie hradí matka mesačne v sume 140,- eur. Matka v rámci svojich možností a schopností
zabezpečuje výchovu a starostlivosť o maloletú na primeranej úrovni. Počas opakovaných šetrení
rodinných pomerov neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka mala



zabezpečenú stravu a všetky potreby pre dieťa. Maloletá bola v čase návštev kolízneho opatrovníka
spokojná, usmiata, matka reagovala na jej potreby. Príjem matky tvorí len rodičovský príspevok vo
výške 203,20 eura a prídavok na dieťa v sume 23,52 eura. Otec maloletej L. je v ÚVTOS Y. O. X. od
16.04.2014. Predpokladaný dátum prepustenia je deň 12.03.2014. Pracovne je zaradený od 16.06.2014.
Za obdobie jún 2014 až september 2014 dosiahol priemernú čistú mzdu vo výške 46,95 eura. Otec na
výživu maloletej L. neprispieva žiadnou sumou, a to už od 16.04.2014 a ani sa inou formou nepodieľa
na zabezpečovaní potrieb maloletej L.. Matka pred začatím pojednávania vo veci samej zobrala svoj
návrh v časti nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletou L. späť a žiadala upraviť rodičovské práva
a povinnosti k maloletej na čas do rozvodu. Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa posúdil podľa
§ 24 ods. 1, 3 a 4,  § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. b), § 54 ods. 2, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1,
§ 96 ods. 3 Zákona o rodine, § 96 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že nakoľko matka zobrala svoj návrh na
nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou L. späť ešte pred začatím pojednávania vo veci samej,
súd konanie v tejto časti v zmysle § 96 ods. 1 a 3 OSP zastavil. Čo sa týka úpravy rodičovských
práv a povinnosti k maloletej L. na čas do rozvodu, dospel súd na základe vykonaného dokazovania
k záveru, že maloletú L. je potrebné zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloletú L. zastupovať a spravovať jej majetok. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd za
preukázané, že matka sa riadne stará o maloletú L., keď jej v rámci svojich možností a obmedzených
príjmových schopností zabezpečuje riadnu starostlivosť. Počas opakovaných šetrení rodinných pomerov
neboli zo strany kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú.
Matka mala zabezpečenú stravu a všetky potreby pre dieťa. Maloletá bola v čase návštev kolízneho
opatrovníka spokojná, usmiata, matka reagovala na jej potreby. Otec osobnú starostlivosť o maloletú
L. v súčasnosti zabezpečovať nemôže, keďže je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Y. O. X.
od 16.04.2014. Súd zároveň rozhodol o vyživovacej povinnosti otca na maloletú L. na čas do rozvodu
manželstva. Súd pri určovaní výšky výživného na maloletú L. zohľadnil na jednej strane odôvodnené
potreby maloletej L., u ktorej sú objektívne zvýšené výdavky na zabezpečovanie základných potrieb
akými sú plienky a ostatné hygienické potreby, či kojenecká a výživovo bohatá strava nevyhnutná
pre ešte ani nie ročné dieťa, výdavky na zdravotnú starostlivosť a aj zabezpečenie bývania. Súd pri
rozhodovaní o výške výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že sa matka o maloletú L. stará sama bez
pomoci, či už finančnej alebo osobnej, rodinných príslušníkov tak zo strany matky alebo otca. Vzhľadom
na obmedzené príjmové možnosti matky, ktorá nemôže ísť pracovať, nakoľko zabezpečuje riadne
celodennú starostlivosť o maloletú L., ktorá ešte nemá ani rok, a poberá len rodičovský príspevok v sume
203,20 eura a prídavok na dieťa v sume 23,52 eura, pri súčasných výdavkoch matky na zabezpečenie
bývania, stravy a ostatných základných potrieb pre seba a maloletú L., mal súd za to, že zo strany otca
je odôvodnená vyššia ako len minimálna vyživovacia povinnosť na maloletú L.. Aj keď bral súd to úvahy
na jednej strane tú skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, kde má len obmedzené
príjmové možnosti, musel zohľadniť pri určovaní výšky výživného na druhej strane aj tú skutočnosť, že
sa do výkonu trestu odňatia slobody dostal vlastným konaním, čím sa pripravil o možnosť dosahovania
vyššieho príjmy. Keďže je otec vo výkone trestu odňatia slobody, kde má zabezpečené uspokojovanie
všetkých základných potrieb, môže a mal by sa celou sumou dosiahnutého priemerného mesačného
zárobku podieľať na uspokojovaní potrieb maloletej L.. Ak sa otec nepodieľa na zabezpečovaní potrieb
maloletej L. inou formou, je potrebné to zohľadniť a vyvážiť vyživovacou povinnosťou otca. Vzhľadom
na uvedené súd určil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú L. v sume 50,- eur mesačne s účinnosťou
od 01.05.2014, t. j. odkedy sa otec žiadnou formou nepodieľal na uspokojovaní potrieb maloletej L.. Súd
na záver poznamenáva, že ide o dočasnú úpravu výživného zo strany otca na maloletú, a to na čas
do rozvodu manželstva, kedy súd bude nanovo rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k
maloletej L. na čas po rozvode v konaní vedenom na OS Prievidza pod sp. zn. 6P/60/2014. V prípade, že
otec v tom-ktorom mesiaci nedosiahne vo výkone trestu odňatia slobody dostatočný zárobok na úhradu
celého výživného na maloletú L., má matka možnosť požiadať o vyplatenie náhradného výživného,
ktoré jej umožní aj naďalej zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú L. bez nutnosti uvažovania o
ústavnej starostlivosti pre maloletú. Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom otca na maloletú L.
za obdobie od 01.05.2014 do 30.11.2014 v sume 350,- eur (50 * 7 mesiacov= 350,- eur), ktoré povolil
otcovi zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok. Vzhľadom na matkou podaný návrh o nariadenie ústavnej starostlivosti
nad maloletou L. z dôvodu, že majetkové, osobné, rodinné a príjmové pomery na strane matky jej
neumožňujú už ďalej zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú L., považoval súd za odôvodnené a
v plnom záujme maloletého dieťaťa uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 ods. 2 písm. b) ZR,
a to určenie dohľadu nad výchovou maloletej L. s tým, že dohľad bude vykonávať za súčinnosti orgánu



sociálnoprávnej ochrany detí a obce. Matka s uložením výchovného opatrenia - dohľadu súhlasila a
súhlasila aj s užšou spoluprácou s kolíznym opatrovníkom za účelom zabezpečenia poradenstva pre
zabezpečenia dodatočných finančných prostriedkov pre matku formou sociálnych dávok, na ktoré môže
mať matka vzhľadom na svoju životnú situáciu zákonný nárok.  Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu konania podľa výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku do výrokov o určení výživného otca na maloletú L. a o vyčíslení zameškaného
výživného a povolení jeho zaplatenia otcovi v splátkach podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Uviedol, že suma určeného výživného 50,- eur mesačne je vysoká. Má príjem len vo forme pracovnej
odmeny a tá mu nepostačuje ani na základné hygienické potreby. Nesúhlasí ani s tým, že by mal platiť
zameškané výživné 350,- eur. Matka maloletej mu odoprela stretávanie sa s dcérou, prestala mu písať,
navštevovať ho a posielať fotky maloletej. Má mimomanželskú známosť a sama mu povedala, že tento
muž jej dosť pomáha. Matka maloletej nereagovala ani keď jej poslal na vypísanie žiadosť, aby mu
mohli výživné strhávať vo výkone trestu a nedomáhala sa finančnej pomoci od jeho rodiny, hoci jeho
otec a sestra boli pripravení jej pomôcť.  Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil určené výživné 50,- eur
mesačne, toto určil vo výške 30 % životného minima a zrušil aj jeho povinnosť spätne vyplatiť zameškané
výživné. Otec maloletej sa odvolal aj proti rozsudku súdu prvého stupňa do výrokov v jeho odôvodnení,
že „otec nemá záujem o malú“ a „rodina manžela sa o ňu a malú nezaujíma“.

Matka ani kolízny opatrovník maloletej L. sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v
dôsledku podaného odvolania otca maloletého dieťaťa, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku
a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Otec maloletej L. podal odvolanie, okrem výrokov o určení výživného a o vyčíslení zameškaného
výživného a povolení jeho zaplatenia otcovi v splátkach, aj proti dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa,
keď napáda v odôvodnení rozhodnutia uvedené tvrdenia matka maloletého dieťaťa o tom, že „otec nemá
záujem o malú“ a „rodina manžela sa o ňu a malú nezaujíma“. Odvolanie otca maloletej L. v tejto časti
tak smeruje len proti dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa, čo však zákon v citovanom ustanovení
§ 202 ods. 4 O.s.p. nepripúšťa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Keďže odvolanie otca maloletého dieťaťa v časti smeruje len proti dôvodom rozsudku súdu prvého
stupňa a v tejto časti je tak neprípustné, odvolací súd v tejto časti odvolanie otca maloletej L. podľa
citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Ďalej krajský súd na podklade zostávajúcej časti odvolania otca maloletého dieťaťa  preskúmal vec v
zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach vo výrokoch vo výrokoch o
určení výživného otca na maloletú L. a o vyčíslení zameškaného výživného a povolení jeho zaplatenia
otcovi v splátkach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd



aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam otca maloletej L. dodáva nasledovné:

Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Určenie výšky výživného súdom prvého stupňa je výsledkom zhodnotenia relevantných skutočností,
teda osobných, zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich schopností ako aj
odôvodnených potrieb maloletej L.. Skutočnosť, že otec maloletej sa v súčasnosti nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody, kde dosahuje priemerný nižší príjem ako súdom prvého stupňa určené výživné
na maloletú L., nie je rozhodujúca. Do výkonu trestu odňatia slobody sa dostal otec maloletého dieťaťa
vlastným zavinením a sám sa tak pripravil o možnosť dosahovať príjem, z ktorého by mohol hradiť
primerané výživné na svoju maloletú dcéru. Nie je žiadny dôvod, aby sa takéto zavinenie otca maloletého
dieťaťa pripísalo na vrub maloletého dieťaťa a ovplyvnilo tak jej odôvodnené nároky na výživné. Na
určenie výšky výživného na maloletú L. nemôže mať vplyv ani to, či jej matka požiadala o pomoc rodinu
otca maloletej a ani to, či matka otca navštevuje vo výkone trestu, či mu tam píše a posiela fotky maloletej
L.. Takýmto skutočnostiam Zákon o rodine neprikladá pri určovaní výživného na maloleté dieťa žiadny
význam a preto sú tieto odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa nedôvodné.

Rovnaké závery o správnosti rozsudku súdu prvého stupňa platia aj pre určené zameškané výživné,
ktoré súd povolil otcovi maloletej L. splatiť v splátkach. Zákon o rodine v § 77 ods. 1 umožňuje určiť
výživné na maloleté dieťa až za dobu troch rokov spätne. V danej veci súd určil výživné otcovi na maloletú
L. spätne od 1.5.2014 a za dobu od takéhoto určenia výživného po dobu vyhlásenia rozhodnutia, 7
mesiacov, vyčíslil zameškané výživné a to povolil otcovi splácať v splátkach. Určenia dňa, od ktorého
bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na maloletú L. korešponduje zo skutočnosťou zistenou v
konaní, a to, že otec maloletej sa od 16.4.2014 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a od tej doby
sa na uspokojovaní potrieb maloletej L. nijako nepodieľa. Spätné stanovenie povinnosti otca prispievať
na výživu maloletej L. je tak odôvodnené, spravodlivé a zodpovedá podmienkam stanoveným Zákonom
o rodine.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa vo veci jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez
návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e      p r í p u s t n é.