Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/68/2018 z 18. 7. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. júla 2018, sp. zn. 5To/68/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2117012694.1
Krajský súd Trnava | 5To/68/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2117012694.1 | 2018-07-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach
Citované ustanovenia: § 324 ods. 1 písm. b) TZ, TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/881c3517-3457-4e26-a750-d567e627a5ba
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117012694.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012694
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012694.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného C. E., pre prečin útoku
na verejného činiteľa podľa § 324 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a
prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.3.2018, č.
k. 0T/292/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
treste.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný C. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom D.,
G. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby

odsudzuje :

Podľa § 324 ods. 1  Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4  Trestného zákona, § 37 písm. m)
Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 32 /tridsaťdva/ mesiacov.

III.  Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. E., nar. XX.X.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 13.3.2018, č. k. 0T/292/2017 rozhodol, že obžalovaný C. E. je
vinný, že dňa 15.12.2017 v obci Opoj počas služobného zákroku príslušníkov PZ, ktorí zabezpečovali
miesto činu súvisiace s úmrtím I. N., vo veci vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave, Odbore
kriminálnej polície pod ČVS: KRP-80/1- VYS- TT -2017, pri Obecnom úrade v čase asi okolo 08.02 hod.
najskôr vykrikoval po prítomných príslušníkoch PZ npor. Bc. K. D., npor. Mgr. O. C., npor. C. D. a por.
Mgr. I. C. slová „vy vrahovia, vy vrahovia, vy vrahovia, Vás policajtov by mali strieľať“, a následne sa
s vozidlom cez obec Opoj a priľahlé pole presunul na cestu smerujúcu na obec Majcichov, kde v čase
približne o 08.30 hod. po práp. G. T. vykrikoval slová „vyjebanci, na to by Vás bolo strieľať nevinných
ľudí, zastrelili ste mi brata“ a následne potom, ako  odchádzal s vozidlom, po jeho otočení , si  dal opäť
dole okno a vykríkol po práp. G. T.  slovnú vyhrážku „za jedného desiatich Vás odjebem“,  čo následne
u príslušníka PZ práp. G. T. spôsobilo dôvodnú obavu o život a zdravie,
teda inému sa vyhrážal usmrtením a ublížením na zdraví v úmysle pôsobiť pre výkon právomoci
verejného činiteľa,
čím spáchal prečin útoku na verejného činiteľa podľa 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 324 ods. 1  Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods.4  Trestného
zákona,  § 37 písm. m) Tr. zák.,  na trest odňatia slobody v trvaní 15/pätnásť/ mesiacov. Podľa § 48 ods.



2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so  stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podali odvolanie
obžalovaní aj prokuratúra, obaja proti výroku o vine aj o treste.
Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 10. 4. 2018. V
písomnom odôvodnení odvolania obžalovaných uvádza, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje
za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevysporiadal sa s predloženými
dôkazmi ani s tvrdeniami obžalovaného, vypočutých svedkov a zároveň rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd sa pri svojom rozhodovaní opieral o výpovede poškodených D., C., C., D., T.. Počas celého súdneho
konania bolo možné badať viacero rozporov vo výpovediach svedkov. Nejasnosť vo výpovediach sa
nepodarilo odstrániť ani počas dokazovania pred súdom, a teda ich hodnovernosť nemožno úplne
zaručiť. A to najmä výpoveď C., ktorý vo svojej prvotnej výpovedi tvrdil, že konaním obžalovaného
nevznikla u neho obava o jeho život, alebo život rodiny. Počas dokazovania pred súdom, tvrdil
rozporuplné skutočnosti so svojou pôvodnou výpoveďou, a to že sa mal obžalovaný vyhrážať policajtovi
zabitím, a že mala u neho vzniknúť obava o svoj život. Svedok - poškodený T. mal vo svojej výpovedi
pred súdom rozpory hneď od začiatku. V pri právnom konaní vo svojej výpovedi dňa 16. 12. 2017, len
deň po incidente tvrdil že obžalovaný povedal „vy vyjebanci, zabili ste mi kamaráta, desiatich za jedného
Vás odjebem“ a odišiel. Naopak vo svojej výpovedi pred súdom mesiac po skutku tvrdil „vy vyjebanci
na to bolo strieľať nevinných ľudí, zastrelili ste mi brata“,  následne mal obžalovaný vytiahnuť okno na
aute, s autom sa otočiť, okno stiahnuť a dodať „desiatich za jedného Vás odjebem,“. Ide o dosť vážne
rozdielne tvrdenia, za predpokladu, že by sa skutok stal, je viac ako pravdepodobné, že by si poškodený
pamätali, presné slová, nakoľko malo ísť o traumatizujúci zážitok. Ak má súd rozhodnúť na základe takto
získaných dôkazov, naskytuje sa otázka, či príde k správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Naopak súd
sa nezaoberal výpoveďami svedkov C. E. a C. E.. Svedok E. dňa 13. 3. 2018 na pojednávam uviedol,
že si žiadny incident s policajtom a obžalovaným nevšimol, ani žiadny krik na ulici alebo niečo, čo by
nasvedčovalo, že by na ulici, kde sa predmetný skutok mal stať dochádzalo k protiprávnemu konaniu.
Konkrétnejšia vo svojej výpovedi bola svedkyňa E., ktorá  na hlavnom pojednávaní jasne uviedla, že na
ulici bol jeden policajt, ale nevie o tom, že by tam malo prísť k nejakej potyčke medzi nejakým človekom
a policajtom. Tu je potrebné podotknúť, že ide o občanov obce M., ktorí bývajú na ulici, kde sa mal skutok
stať a teda ide o priamych svedkov. Obaja zhodne uviedli, že v čase incidentu boli doma, resp. na ulici
pred domom. Súd by sa mal pri rozhodovaní opierať o výpovede svedkov ako aj poškodených, ktorý
jednoznačne nepotvrdili, že sa skutok stal tak ako je opísaný v obžalobe.
Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby sa páchateľ vyhrážal niekomu
ujmou výslovne uvedenou v ods., l § 324. Musí byť vážne prednesená a to v úmysle pôsobiť na
výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre jeho výkon. Vyhrážkou musí byť taký prejav, ktorý je
schopný všeobecne vyvolať obavu, že páchateľ splní to čím sa vyhrážal. Subjektívna stránka si vyžaduje
úmysel spolu s pohnútkou, avšak tieto zložky pri konaní obžalovaného absentujú. Vo svojom prednese
jednak nepoužil slová, ktoré by vyzneli ako vyhrážka, a jednak nepôsobili s takou vážnosťou, aby
mal úmysel pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo pre jeho výkon. Vo výpovediach
poškodených bolo jednoznačne prednesené, že nepociťovali žiadnu ujmu o svoj život, ublíženie na
zdraví., alebo spôsobenie nejakej škody. Vynárajú sa však značné rozpory a pochybnosti vo výpovediach
svedkov - poškodených, ktoré korešpondujú so zásadou trestného konania „in dubio pro reo“, teda
v pochybnostiach v prospech obvineného. Súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti je povinný
postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v
rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti
svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť
spravodlivé rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec v takom rozsahu, aby
bolo zrejmé, že sa stal skutok a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu. V nadväznosti na hodnotenie jednotlivých dôkazov, prišlo k viacerým pochybnostiam, čo zakladá
jednu zo základných zásad trestného konania v pochybnostiach prospech obžalovaného. Zo všetkých
vykonaných dôkazov nevyplývajú také skutkové zistenia, k akým dospel okresný súd. Odôvodnenie
rozsudku v časti vysporiadania sa s výsledkami dokazovania je zároveň sčasti protirečivé. Treba však
uviesť, že nie je dôvod neprihliadnuť na výpovede svedkov z prípravného konania, ak zmenu výpovede
na hlavnom pojednávaní nedokážu odôvodniť a logicky vysvetliť. Nemožno z takejto situácie vyvodiť
jeden záver a to ten, že výpovede na hlavnom pojednávaní sú pravdivé a tie z prípravného konania
nie, a naopak. Skutkové zistenie okresného súdu vzbudzujú pochybnosť o svojej správnosti, závery
súdu tak vyznievajú tendenčne v neprospech obžalovaného. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania



tak jednotlivo ako i v ich súhrne. Nemal súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, za ktorý
bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Trnava. Preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil
napadnutý  rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový sta~ avšak tento
nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho v merite veci nerozhodol správne o vine obžalovaného, a preto
aj následné rozhodnutie o treste nepovažuje za zákonné a dostatočné. Podkvalifikovaním konania
obžalovaného súd uložil obžalovanému trest neprimerane mierny pri posúdení zásad ukladania trestov
podľa § 34 Trestného zákona.
Prvostupňový súd neuznal spáchanie skutku obžalovaným kvalifikovaným spôsobom v zmysle odseku
2 § 324 Trestného zákona a to spáchaním činu závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách
podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, čo odôvodnil tým, že slová vyslovené voči npor. Bc. K. D.,
npor. Mgr. O. C., npor. C. D. a por. Mgr. I. C. „vy vrahovia, vy vrahovia, vy vrahovia, Vás policajtov by
mali strielať“ nepovažoval za vyhrážku, a teda za prejav, ktorý je schopný všeobecne vyvolať obavu, že
páchateľ splní to, čím sa vyhrážal. Súd neposúdil slová vyslovené obžalovaným ako prejav dosahujúci
takú intenzitu, ktorá by napĺňala skutkovú podstatu predmetného trestného činu v kvalifikovanej podobe.
S týmto odôvodnením súdu sa prokurátor nestotožňuje. Na naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 Trestného zákona sa vyžaduje, aby sa páchateľ vyhrážal
niektorou ujmou výslovne uvedenou v odseku 1, pričom stačí, ak bola táto vyhrážka prednesená a stalo
sa tak v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa alebo pre tento výkon. Nezáleží na
tom, či mal páchateľ určitý úmysel vyhrážku splniť, a či vyhrážka bola v konkrétnom prípade spôsobilá
u poškodeného vyvolať dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Súhlasí,  že aj v danom prípade musí
byť vyhrážka mienená vážne a prednesená takým spôsobom, aby bola spôsobilá vyvolať obavu, že
páchateľ má skutočne úmysel splniť to, čím sa vyhráža. Vyhrážka ako prejav je psychické pôsobenie
na vôľu človeka. Vyhrážka prednesená v prítomnosti verejného činiteľa môže ale aj nemusí smerovať
voči tomuto konkrétnemu verejnému činiteľovi, ale páchateľ si musí byť vedomý, že verejný činiteľ sa
o tejto vyhrážke dozvie. Z vyjadrení npor. Bc. K. D., npor. Mgr. O. C., npor. C. D. a por. Mgr. I. C.
je zistiteľné, že sa ich slová obžalovaného dotkli, či už hneď alebo v priamej časovej nadväznosti s
tým, že sa obžalovaný vyhráža aj ďalšiemu policajtovi. Títo policajti nadobudli obavu o svojich kolegov.
Dokonca svedkovia npor. C. D. a por. Mgr. I. C. jednoznačne uviedli, že slová obžalovaného pociťovali
ako vyhrážku, že sa môže niečo stať ich kolegom, ktorí zasahovali proti páchateľom krádeže a pri
ktorých zásahu bol smrteľne zranený I. N.. Toto dokumentuje aj následné konanie npor. C. D., ktorý
si poznačil evidenčné číslo vozidla a oznámil incident svojmu nadriadenému, ktorý uviedol ostatným
policajtom, aby si dávali pozor, keby uvideli podobné vozidlo, a následne asi za 10-15 minút sa stal
incident na druhej strane obce Opoj. Tieto vyjadrenia policajtov je potrebné brať v celkovom kontexte
a v súvislosti so situáciou na mieste činu, ktoré práve policajti strážili. Títo policajti strážili v obci Opoj
pri policajnej páske pred nepovolenými osobami miesto činu, kde v slepej uličke došlo k pokusu o
krádež motorového vozidla a nachádzalo sa tu poškodených vyše desať motorových vozidiel, z toho
dve policajné vozidlá v podstate s totálnou škodou. Jeden postrelený páchateľ v nemocnici a druhý
páchateľ zabitý pri zásahu policajtov. Zabitým páchateľom je mediálne známa „hlava bankomatovej
mafie“, t.j. osoba považovaná za člena organizovanej skupiny. Za tejto situácie prišiel obžalovaný k
páske zjavne agresívne verbálne naladený, avšak v prítomnosti štyroch policajtov si nedovolil priamo
agresívne verbálne naladený, avšak v prítomnosti štyroch policajtov si nedovolil priamo sa im vyhrážať,
ale len náznakmi. Následne však zjavne neuspokojený slovnými vyhrážkami o tom, že by mali policajtov
ako vrahov vystrieľať, svojim motorovým vozidlom prešiel cez potľnú blatovú cestu a snažil sa dostať k
miestu činu bližšie z druhej strany obce Opoj. Tu videl len jedného policajta, ktorý nemohol opustiť svoje
stanovisko a voči tomuto si dovolil viac, tomuto sa priamo vyhrážal, že za jedného odstreleného desiatich
policajtov „odjebe“, pričom pridal plyn a z miesta činu unikol na svojom motorovom vozidle. Už prvá
štvorica policajtov je z konania obžalovaného znepokojená, preto hlási jeho správanie nadriadenému,
pričom keď sa zistí, že menovaný sa vyhrážal aj ďalšiemu policajtovi tým, že zastreli za jedného
desiatich, toto už rozhodne v radách policajtov zarezonuje ako možná a reálna hrozba. Poškodení
policajti sa priamo nepodieľali na zákroku vedenom voči nebohému I. N. a jeho spolupáchateľovi,
nemali dôvod si niečo vymýšľať a obžalovaný im bol osobne aj pracovne neznámy. Naopak obžalovaný,
ktorý nemal opodstatnený dôvod byť na danom mieste, prišiel k zabraňovacím policajným páskam,
pričom mal vedomosť o tom, že došlo k úmrtiu I. N. a postreleniu ďalšej osoby, ktorých poznal. Ide o
osoby, ktoré považuje za kolegov „z brandže“, nakoľko sám obžalovaný bol právoplatne odsúdený za
krádež motorového vozidla, ktorého sa dopustil spolu so spolupáchateľom obdobným sofistikovaným
spôsobom, pričom po tejto krádeži boli spozorovaní príslušníkmi polície, pred ktorými utekali a títo ich



aj následne na úteku zadržali. Obžalovaný svedkovi X. T. i G. T. uvádzal, že policajti „zabili jeho brata“
zjavne preukazuje mimoriadne citové zaangažovanie obžalovaného v danom prípade. Obžalovaný bol
v tom čase vyvedený z miery, agresívny a v stave predurčujúcom jeho následné agresívne správanie.
Za tejto situácie slová vyslovené obžalovaným je potrebné posúdiť ako vyhrážky, t.j. ako prejav, ktorý
jednoznačne smeruje voči policajtom a ktorý obžalovaný myslí vážne. Obžalovaný sa vyhrážal odplatou
za smrť jemu známej a zjavne pomerne blízkej osoby. Obžalovaný sa vyhrážal smrťou policajtom,
pričom za smrť svojho „známeho“ chcel zabiť až desiatich policajtov. Uvedené je potrebné jednoznačne
kvalifikovať ako konanie spáchané závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j) Trestného
zákona, t.j. ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Policajti pri úkonoch a zákrokoch znášajú posmešky, vulgárne nadávky a to bez možnosti trestnoprávnej
represie tohto negatívneho správania. Čo toleruje aj zákon. Spoločnosť si však nemôže dovoliť, aby
sa niekto vyhrážal policajtom pri výkone ich povolania len preto, že vykonávajú svoju právomoc a
konajú to, čo majú v zmysle povolania len preto, že vykonávajú svoju právomoc a konajú to, čo majú
v zmysle zákona. Podcenenie takéhoto konania páchateľa môže ohroziť základné práva občanov,
činnosti. Neodsúdením páchateľa tejto trestnej činnosti sa môže narušiť akcieschopnosť našej polície.
V danom prípade ide k medializovanú kauzu, pričom odsúdenie páchateľa má mať prvok individuálnej
ale aj generálnej prevencie, má mať jednoznačne odstrašujúci účinok pred páchaním obdobnej trestnej
činnosti. Spoločnosť obzvlášť citlivo sleduje ako sa súd vysporiada s páchateľom takejto trestnej činnosti,
ktorý sa dopustil tohto skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za trestný čin krádeže
motorového vozidla a po tom, čo bol prepustený z výkonu trestu uloženého za prečin nebezpečného
prenasledovania, čo je druhovo obdobný trestný čin ako je jeho aktuálna trestná činnosť.
Prokurátor žiada druhostupňový súd o uloženie exemplárneho trestu obžalovanému C. E. a navrhuje,
aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste, a aby podľa § 322 ods. 3
Trestného poriadku rozhodol sám vo veci rozsudkom tak, že obžalovaného uzná za vinného pre prečin
útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. j) Trestného zákona a obžalovanému podľa § 324 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2. ods. 4 Trestného zákona uloží trest odňatia slobody vo výmere
minimálne tri roky nepodmienečne a pre výkon uloženého trestu obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Trestného zákona zaradí do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí, nariadenom na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného i prokurátora, obaja
odvolatelia zotrvali na svojich návrhoch. Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný z trestného činu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli  splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by    odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,



e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom o
vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých výrokov, v tomto odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia ani nezákonnosti a žiaden z odvolateľov chyby konania napadnutému rozsudku
nevytýkal.
K odvolaniu obžalovaného
Podľa názoru odvolacieho súdu, vina obžalovaného zo spáchania skutku tak, ako ho vymedzil
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, bola bezpečne preukázaná. Vykonané dôkazy, najmä
výsluchy svedkov poškodených, príslušníkov policajného zboru, jednoznačne preukazujú, že
obžalovaný sa dopustil namieste a v čase uvedenom v skutkovej vete napadnutého rozsudku verbálnych
útokov na príslušníkov policajného zboru v tej podobe, ako je v rozsudku uvedené. Obžalovaným
namietané nepresnosti alebo rozdielnosti vo výpovediach jednotlivých svedkov poškodených v rámci
prípravného konania alebo v konaní pred súdom, nie sú podľa názoru odvolacieho súdu také významné,
aby akýmkoľvek spôsobom spochybňovali hodnovernosť výpovedí jednotlivých svedkov poškodených.
K tomuto sa dostatočným spôsobom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku i prvostupňový súd,
pričom odvolací súd s príslušnou časťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v plnom rozsahu
súhlasí a preto na ňu na tomto mieste odkazuje, bez potreby jej opakovania. Nedošlo teda k situácii,
že by z vykonaných dôkazov zostávala pochybnosť, ktorá by mala za následok nevyhnutnosť použitia
zásady in dubio pro reo.
Pokiaľ ide o výpovede svedkov C. E. a C. E., ich výpovede neboli obsahovo významné a nevyplynuli
z nich skutočnosti, ktoré by spochybňovali alebo vyvracali skutočnosti, ktoré vyplynuli z ostatných
výpovedí, na základe, ktorých dospel prvostupňový súd k rozhodnutiu o vine obžalovaného.
Pokiaľ ide o naplnenie objektívnej aj subjektívnej stránky prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 324 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, prvostupňový súd v príslušnej časti odôvodnenia svojho
rozhodnutia (na strane 9 a 10) dostatočným spôsobom uviedol argumentáciu o tom, že všetky tieto
zákonné znaky uvedeného prečinu boli naplnené. Spoločne k dôvodom odvolania obžalovaného a
prokurátora, odvolací súd uvádza, že na naplnenie objektívnej stránky uvedeného prečinu je potrebné,
aby vyhrážka páchateľa bola schopná všeobecne vyvolať obavu, že páchateľ splní to, čím sa vyhrážal.
Preto nie je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce, ako popisovali jednotliví dotknutí príslušníci
policajného zboru to, ako na nich subjektívne pôsobili vyhrážky obžalovaného. Rozhodujúce je to, že
slova obžalovaného „ za jedného desiatich vás odjebem“ boli objektívne spôsobilé vyvolať u policajtov
obavu, že páchateľ túto vyhrážku splní. Vyvolanie takejto obavy bolo podmienené aj situáciou, v ktorej
sa dotknutí príslušníci policajného zboru nachádzali, keď strážili miesto kde došlo k trestnému činu tak,
ako to popisuje prokuratúru vo svojom odvolaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery, považuje odvolací súd odvolanie obžalovaného v celom
rozsahu za nedôvodné.
K odvolaniu prokurátora
Odvolanie prokurátora v smeruje proti nesprávnemu právnemu posúdeniu konanie obžalovaného, čo
malo mať za následok, že súd použil nesprávne miernejšiu právnu kvalifikáciu a podľa tejto uložil
neprimerane mierny trest. Podľa názoru prokurátora bol trestný čin spáchaný  na viacerých osobách, v
zmysle § 138 písm. j) Trestného zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu sa obžalovaný dopustil spáchania trestného činu tým, že vykríkol po
práp. G. T. slová „za jedného vás desiatich odjebem“. Ostatné jeho vyjadrenia o tom, že policajti sú
vrahovia a policajtov by mali strieľať, nie sú podľa názoru súdu spôsobilé naplniť skutkovú podstatu
vyššie uvedeného prečinu a rešpektujúc právo na slobodu názoru a vyjadrenia, možno tieto slová
obžalovaného považovať za jeho vlastný názor na policajtov, ktorý nepodlieha trestnoprávnej represii.



Pokiaľ ide o kvalifikačný moment spáchania uvedeného prečinu na viacerých osobách v zmysle § 138
písm. j) Trestného zákona, k tomuto odvolací súd uvádza nasledovné.
Kvalifikačný moment podľa § 138 písm. j) Trestného zákona je možné aplikovať v prípade, ak je trestný
čin spáchaný proti životu alebo zdraviu jednotlivých osôb, respektíve zásahu do ich telesnej integrity,
keďže v tomto prípade je predmetom útoku človek. Objektom trestného činu  útoku na verejného činiteľa
podľa § 324 ods. 1 Trestného zákona je záujem na ochrane nerušeného výkonu právomoci verejného
činiteľa. Predmetom takéhoto útoku, je objekt, voči ktorému konanie páchateľa faktický smeruje a na
ktorom vyvoláva fyzický účinok. V tomto prípade je predmetom útoku človek, konkrétne verejný činiteľ.
V posudzovanom prípade nebol trestný čin spáchaný na viacerých osobách, pretože predmetom útoku
bol iba jeden verejný činiteľ a to poškodený práporčík G. T.. Preto nebolo možné vyhovieť odvolaniu
prokurátora, ktoré smeruje proti nesprávnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného.
Na druhej strane však považuje odvolací súd za oprávnenú odvolaciu námietku prokurátora v, ktorá
smeruje proti výške trestu k, ktorý považuje prokurátor za neprimerane mierny.
Odvolací súd súhlasí s názorom prokurátora, že nebezpečnosť konania obžalovaného bola v tomto
prípade vysoká a to z dôvodov, ktoré výstižne uvádza prokurátor vo svojom odvolaní. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je dôležité, aby príslušníci policajného zboru pri vykonávaní svojich právomocí boli
chránení pred takým konaním, akého sa dopustil obžalovaný v tomto prípade. Ochrannou príslušníkov
polície ako verejných činiteľov je možné v tomto prípade dosiahnuť uložením prísnejšieho trestu pre
obžalovaného, keď uloženie takéhoto prísnejšieho trestu má plniť  účel generálnej prevencie a pôsobiť
voči ostatným členom spoločnosti tak, aby ich to odradilo od prípadného páchania obdobnej trestnej
činnosti. Už len z tohto dôvodu možno považovať trest odňatia slobody uložený prvostupňovým súdom
v trvaní 15 mesiacov za neprimerane nízky.
Ďalším dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu pre obžalovaného sú okolnosti, ktoré majú základ práve
v osobe obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil
kriminálnu narušenosť obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, ktorý sa aktuálne posudzovanej
trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia za úmyselnú
trestnú činnosť. Za dôležité tunajší súd považuje aj to, že obžalovaný už bol v minulosti trestaný za
prečin nebezpečného prenasledovania, čo je druhovo obdobný trestný čin ako jeho aktuálna trestná
činnosť, ako to správne uviedol prokurátor vo svojom odvolaní. Všetky uvedené okolnosti potom
odôvodňujú položenie trestu odňatia slobody nie na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, ako to urobil
prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, ale uloženie trestu odňatia slobody pri hornej hranici trestnej
sadzby. Iba takto uložený trest môže splniť účel predovšetkým generálnej prevencie a sekundárnej
individuálnej prevencie.
Z uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd výrok o treste ako nesprávny a preto pristúpil k jeho
zrušeniu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.
Nakoľko prvostupňový súd vykonal dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste pre obžalovaného
v dostatočnom rozsahu, bolo možné postupovať v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Preto
odvolací súd sám rozsudkom rozhodol o treste pre obžalovaného a to podľa zákonných ustanovení pre
ukladanie trestu, ktoré správnym spôsobom identifikoval prvostupňový súd. Pri prevahe priťažujúcich
okolností, bolo potrebné trestnú sadzbu uvedenú v § 324 ods. 1 Trestného zákona upraviť v zmysle §
38 ods. 4 Trestného zákona. V takto upravenej trestnej sadzbe odvolací súd obžalovanému uložil trest
odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov, čo je trest v hornej polovici, pri hornej hranici zákonnej trestnej
sadzby. Rozhodnutie o spôsobe výkonu tohto trestu ponechal bezo zmeny, nakoľko tento výrok bol
vecne správny a zákonný.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a záverov rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.