{"guid": "3b6c2f52-a6db-4699-9975-0b17f821e5a0:60bb82c5-f757-4ab0-8cf4-331080f40c33", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1", "spisova_znacka": "17CoP/97/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/97/2015 z 1. 12. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 1. decembra 2015, sp. zn. 17CoP/97/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1", "identifikacne_cislo": "3715209638", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2015-12-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60bb82c5-f757-4ab0-8cf4-331080f40c33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/97/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209638
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715209638.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti M., a to M., nar. XX.XX.XXXX, B.,
nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, deti rodičov I. M., nar. XX.XX.XXXX, t.č.
bytom M., O. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou A., s.r.o., so sídlom Q. XXXX, XXX XX M., IČO: 36
867 454 a M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. S., U. XXXX/X, o návrhu matky na vydanie predbežného
opatrenia o zákaz styku otca s maloletými deťmi, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie otca
proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 29. septembra 2015 č.k. 11P/134/2015-8,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    m e n í     tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia    z a m i e t a  .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením nariadil na návrh matky predbežné opatrenie, ktorým otcovi
dočasne zakázal stretávať sa s maloletými deťmi a navštevovať ich. Rozhodol tak o návrhu podanom
súčasne s návrhom vo veci samej o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom sa matka
domáhala tejto úpravy  po tom, čo spolu s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť. Návrh na
dočasný zákaz styku matka odôvodnila psychickým a fyzickým týraním jej ako aj detí zo strany otca.
Otec mal matku viac krát fyzicky napadnúť aj pred maloletými deťmi, čo deti veľmi zle vnímali. Aj po
odchode zo spoločnej domácnosti do bezpečného prostredia sa otec nasilu domáhal navrátenia detí a
psychicky ju vydieral, v dôsledku čoho musela matka vyhľadať odbornú pomoc psychológa. Zákaz styku
žiadala matka aj preto, aby otec  nemohol deti manipulovať.

Pre účely rozhodnutia o predbežnom opatrení  požiadal okresný súd o prešetrenie pomerov kolízneho
opatrovníka,  ktorý vo svojej správe uviedol tvrdenia matky o spôsobe správania sa otca maloletých voči
nej, že ju fyzicky napádal, kopal, čo vyústilo do stavu, kedy sa deti otca boja. Z toho dôvodu sa matka
stala klientkou Aliancie žien Slovenska poskytujúcej starostlivosť týraným ženám. Kolízny opatrovník
tiež zistil, že matka v minulosti podala na otca aj trestné oznámenie, ktoré však pre ukľudnenie situácie
zobrala späť. Poukázal na to, že otec detí bol v minulosti právoplatne odsúdený pre násilné správanie
voči inej žene. Kolízny opatrovník doporučil vo veci samej vykonať dôsledné znalecké dokazovanie,
uviedol potrebu psychologického poradenstva  pre matku a navrhol zákaz styku s maloletými deťmi
dočasne nariadiť. Vychádzajúc tiež z potvrdenia Aliancie žien Slovenska  o potrebe poradenstva pre
matku poskytovaného z dôvodu domáceho násilia okresný súd konštatoval, že je v záujme maloletých
detí otcovi styk predbežným opatrením zakázať. Uviedol tiež, že pre posúdenie otázky styku otca s
maloletými deťmi je potrebné vykonať dôkladné znalecké dokazovanie a až na základe neho bude môcť
súd rozhodnúť o rozsahu a podmienkach styku s deťmi. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením §
102 O.s.p. § 74  ods. 1 a § 76 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie a navrhol jeho zmenu a zamietnutie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia. Napadnutému rozhodnutiu vyčítal, že je založené na jednostranných



tvrdeniach zo strany matky, ktoré ho vykresľujú ako tyrana a násilníka. Otec podrobne popísal
priebeh vzťahu a manželstva s matkou maloletých, a ako problémy v ich vzťahu uviedol neprimerané
zasahovanie do ich vzťahu zo strany rodičov matky maloletých, občasné nedostatky vo vedení
domácnosti  matkou maloletých a náročnú finančnú situáciu, kedy finančná záťaž, a z toho vyplývajúce
zvýšené pracovné zaťaženie bolo neraz iba na ňom. Pripustil, že niektoré náročné situácie v manželstve
vyústili aj do fyzických konfliktov s matkou maloletých, ktoré však boli obojstranné. Rovnako priznal
mimomanželský pomer ako aj to, že tejto partnerke dal facku. Otec však zdôraznil,  že nikdy neublížil
maloletým deťom a vždy sa snažil poskytnúť im čo najlepšiu starostlivosť.  Mal za to, že pokiaľ by k
násiliu na deťoch dochádzalo, toto by si okolie všimlo, a to napríklad v školských zariadeniach alebo
u lekára. Nič také sa však nestalo. Nesúhlasil sa odchodom matky aj detí k jej rodičom, pretože toto
prostredie považoval za nevyhovujúce najmä z dôvodu svokrovej povahy, ktorá sa v minulosti prejavila
tým, že svokor napadol ďalšieho zaťa a jeho dcéra utiekla z domu. Záverom odvolania otec uviedol že
má záujem zachovať rodinu a chce aby spolu naďalej žili a spoločne s manželkou vychovávali deti.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.   Tvrdenia otca v
odvolaní považovala za nepravdivé, účelové a tendenčné, s cieľom zakryť skutočnosť, že takmer počas
celého manželstva ju psychicky a neskôr aj fyzicky týral v prítomnosti detí. K násiliu voči nej malo
dochádzať aj preto, že niektoré veci nerobila podľa predstáv otca maloletých. O jeho správaní sa bála
niekde zdôveriť, pretože mala obavy z reakcie z jeho strany. Z toho dôvodu zobrala späť aj trestné
oznámenie podané na otca. Matka poukázala na to, že otec skutočný záujem o rodinu nikdy nemal,
nehral sa s deťmi, nezobral ich na výlet ani inak sa im nevenoval. Naopak jeho jediný intenzívny
záujem bol v počítačových hrách. Zatiaľ čo sa matka starala o tri malé deti, otec dva roky udržiaval
mimomanželský pomer. Voči tejto partnerke sa však otec maloletých nedopustil iba jednej facky, ale za
násilie voči nej bolo právoplatne odsúdený.   Matka tiež uviedla, že syn M. sa otca bojí a raz keď ho otec
zobral zahrať si basketbal, syn sa vrátil domov uplakaný, pretože ho otec stále kritizoval, že to nevie a že
to robí zle. Matka vyjadrila ľútosť, že deti boli vždy prítomné ich hádok ako aj  z toho, že otec maloletých
ju bil, no toto sa v byte nedalo pred deťmi utajiť. Často radšej s deťmi ostali potichu v izbe a nechali
otca na pokoji, nech sa hrá na počítači.

Keď v minulosti matka odišla zo spoločnej domácnosti podľahla následne tlakom zo strany otca aby sa
k nemu kvôli deťom vrátila. Teraz je rozhodnutá, že pre deti bude najlepšie ak sa k nemu viac nevráti a
bude tak deti chrániť pred správaním otca. V závere vyjadrenia uviedla, že ďalej s odporcom žiť nechce
a zákaz styku odporcu s deťmi žiada aj po rozvode manželstva, pretože aj keď deti nemajú výslovne
negatívny vzťah k otcovi, tak on sa ich bude snažiť použiť na to, aby ich prostredníctvom presvedčil
matku k späťvzatiu návrhu na rozvod. Ak sa o tomto návrhu dozvie, bude sa chcieť cez deti pomstiť,
pretože už v minulosti sa vyhrážal, že keď to spravím, tak sa môže stať niečo mne alebo mojej rodine.
Matka vyjadrila aj obavu, že by sa niečo mohlo stať aj deťom.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mal za to, že v
starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky a poukázal na správu Aliancie žien
Slovenska, z ktorej vyplýva, že matka potrebuje sociálne a psychologické poradenstvo vzhľadom na
problematiku dlhodobého domáceho násilia. Doporučoval, aby otcovi nebolo upravené stretávanie s
maloletými deťmi.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p., pretože nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani zrušenie.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní
možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach §
74 - § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav
a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.

Popri skutkovom stave osvedčenom okresným súdom, doplnil krajský súd podklady pre rozhodnutie o
trestný rozkaz, ktorým bol otec maloletých odsúdený za násilie voči svojej partnerke z mimomanželského
vzťahu. V právoplatnom trestnom rozkaze popísaný skutok vykazoval známky pomerne intenzívneho



útoku, dokonca formou úderov päsťou, či kopnutia do čela. Súčasne však napriek takto vedenému útoku,
nedošlo k zraneniu poškodenej, ako je to v rozhodnutí konštatované.

Ďalej bola ako podklad rozhodnutia Krajského súdu zabezpečená časť spisovej dokumentácie o
trestnom oznámení na učiteľku materskej  škôlky navštevovanej maloletým B. a maloletou I.. Z trestného
oznámenia možno mať za osvedčené, že dňa 3.8.2015 podal otec trestné oznámenie pre zranenie
maloletého B., ku ktorému malo dôjsť v materskej škôlke, a ktoré malo spočívať v tom, že  maloletý mal
na chrbte pozdĺž chrbtice zodretú kožu. Podľa trestného oznámenia malo k tomuto poraneniu dôjsť v
dôsledku toho, že maloletý bol ťahaný po koberci. Vec je v štádiu postúpenia na priestupkové konanie.

Napokon krajský súd vychádzal zo správy detskej lekárky maloletých MUDr. H., z ktorej možno mať za
osvedčené, že pri opakovaných vyšetreniach všetkých troch maloletých, nezaznamenala lekárka od ich
narodenia žiadne príznaky násilia na deťoch.

Zo skutkových východísk, najmä po doplnení v odvolacom konaní, možno mať za osvedčený
zovšeobecňujúci záver, že otec maloletých sa opakovane dopúšťal fyzických útokov voči matke
maloletých, ako aj najmenej jedného útoku voči inej osobe. Súčasne však možno mať za osvedčené, že
zo strany otca nedochádzalo k násiliu voči deťom. Takáto skutočnosť nie je tvrdená ani matkou, ktorá za
pôvod ujmy na strane detí považuje najmä to, že deti boli prítomné pri násilnom správaní sa otca voči nej.

Ako bolo uvedené, predbežné opatrenie je prostriedkom k zabráneniu vzniku bezprostredne hroziacej
ujmy. Tá by v danom prípade mala spočívať v násilí otca voči maloletým deťom. Pri rozhodovaní o
predbežnom opatrení však musí byť súčasne zohľadnený dopad prípadne nariadeného predbežného
opatrenia na iné práva  účastníkov a nariadením predbežného opatrenia nesmie dôjsť k väčšej ujme,
než ktorú možno objektívne predpokladať v prípade jeho nenariadenia.

V prípade rozhodovania o predbežnom opatrení zákazu styku rodiča s maloletými deťmi je potrebné
mať na zreteli, že zamedzenie styku rodiča s dieťaťom, zvlášť v prípade, kde doposiaľ styk intenzívne
prebiehal, predstavuje významný zásah do života dieťaťa ako aj rodiča, v podobe oslabenia citovej
väzby dieťaťa k rodičovi, či všeobecne v podobe nenahraditeľnej straty často nezanedbateľného úseku
spoločne prežívaného života. V živote detí predstavujú rádovo mesiace priebehu súdneho konania,
počas ktorých trvajú účinky predbežného opatrenia, dlhé obdobie. Odhliadnuc od toho, že zložitejšie
súdne konania vyžadujúce znalecké dokazovanie, ktoré je už v samom začiatku intenzívne požadované
aj v tomto prípade, môžu trvať aj viac ako rok. Význam stretávania sa rodiča s dieťaťom nemožno vnímať
iba na strane rodiča, ale prinajmenšom rovnako sa jedná aj o právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť,
aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho
blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako
medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno.

Napriek uvedenej mimoriadnej dôležitosti stretávania sa dieťaťa s rodičom, môžu výnimočne nastať
situácie, kedy nie je stretávanie sa rodiča s dieťaťom v záujme dieťaťa, pretože môže ohrozovať jeho
život, zdravie, či priaznivý vývoj. V takom prípade musí právo na styk s dieťaťom ustúpiť v prospech
záujmu dieťaťa vyjadreného zákazom styku. Musí sa však jednať o situáciu, kedy je ohrozené priamo
dieťa. V posudzovanom prípade však nevyšla najavo jediná skutočnosť, ktorá by nasvedčovala, že zo
strany otca sú deti ohrozené. Matka sama vnímala ich ujmu najmä v tom, že boli svedkami násilia voči
nej. Táto okolnosť zánikom kontaktu medzi rodičmi odpadla a sama matka vo vyjadrení k odvolaniu
uviedla, že deti výslovne negatívny vzťah k otcovi nemajú. Napriek tomu, že násilné správanie je
odsúdeniahodné, osobitne násilné správanie partnera voči partnerke, nepredstavuje samo o sebe
takéto správanie, i keď len do istej intenzity, v zásade dôvod pre nariadenie zákazu styku otca s
maloletými deťmi formou predbežného opatrenia. Rovnako dôvodom zákazu styku nie je obava z
možného ovplyvňovania detí rodičom po ukončení ich spolužitia, či obava z ich zneužívania v konflikte
rodičov, ktoré vyjadrila matka. Tieto pravidelne sa vyskytujúce úskalia rozchodu rodičov je potrebné riešiť
primárne inými prostriedkami než zákazom styku rodiča s dieťaťom. Ako bolo uvedené, zákaz styku
rodiča s dieťaťom predstavuje spravidla aj významný zásah do práv dieťaťa.

Vzhľadom na uvedené krajský súd v danom prípade nepovažoval za dôvodné nariadenie zákazu styku
otca s maloletými deťmi formou predbežného opatrenia a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh
matky s uvedeným obsahom zamietol.



Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu     n i e     j e     odvolanie     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/134/2015", "guid": "1add3d52-eb98-4dcd-ba11-31b6df24b9a0:a5344f58-3e48-4f0f-a1cd-009c47226b72", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}