Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/64/2018 z 26. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2018, sp. zn. 43Cob/64/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6717208582.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/64/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6717208582.1 | 2018-09-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e720f78d-65a0-4fdb-a59d-1de232f4825d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6717208582.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208582
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717208582.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051 proti
žalovanému RAVAFOL, s.r.o., so sídlom Školská 5, 963 01 Krupina, IČO: 43 888 046, právne zast.
JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen v konaní o zaplatenie
2.207,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
10Cb/22/2017-115 zo dňa 12. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/22/2017-115 zo dňa 12. februára 2018 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi 2.207,77 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.207,77 Eur od 15.4.2017 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou na okresný
súd dňa 12.6.2017 domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
2.207,77 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.4.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným uzavrel dňa 19.12.2012 hromadnú poistnú zmluvu č.XX-XXX-XXXXXXXX o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
so začiatkom poistenia od 1.1.2013 na dobu neurčitú (ďalej len „poistná zmluva“). Jej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla BPP PZP/1111 (ďalej len „poistné podmienky“). Dňa
26.5.2014 o cca 08.30 hod. došlo medzi obcami Banská Belá a Banská Štiavnica k dopravnej
nehode motorového vozidla zn. IVECO s EČV: Z pri ktorej v dôsledku uvoľnenia palivovej nádrže a
následne jej prederaveniu došlo k úniku nafty na povrch vozovky a pôdy. Dopravnou nehodou žalovaný
spôsobil Slovenskej správe ciest (ďalej len „poškodený“) škodu vo výške 7.359,24 Eur. Žalobca sa
o poistnej udalosti dozvedel zo žiadosti o náhradu škody od poškodeného, ktoré mu bolo doručené
prostredníctvom elektronickej pošty dňa 28.2.2017. Následne po skončení likvidácie poistnej udalosti
žalobca uhradil poškodenému poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 7.359,24 Eur dňa 9.3.2017.

3. Žalobca uviedol, že o poistnej udalosti sa dozvedel z oznámenia poškodeného. Tým, že žalovaný
neoznámil žalobcovi vznik poistnej udalosti, porušil svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť, pričom žalobca



poukázal na znenie článku 8 ods. 2 písm. d) poistných podmienok resp. článku 11 ods. 1 písm. g)
poistných podmienok a tiež § 12 ods. 1 písm. g) zákona č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o povinnom
zmluvnom poistení“). Vzhľadom na tieto skutočnosti si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na
náhradu časti poistného plnenia vo výške 30 % z poistného plnenia zo sumy 7.359,24 Eur, čo predstavuje
sumu 2.207,77 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy v lehote
do 14.4.2017 výzvou zo dňa 29.3.2017, avšak žalovaný dlh neuhradil. Ohľadne úrokov z omeškania
žalobca poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka resp. § 3 Nariadenia vlády SR
č.87/1995 Z.z..

4. Okresný súd vydal dňa 10.7.2017 platobný rozkaz sp.zn.10Cb/22/2017-46, proti ktorému podal
žalovaný včas odpor. V odpore žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný a na základe
toho ho žiadal zamietnuť potom, čo súd zruší predmetný platobný rozkaz a nariadi vo veci pojednávanie.
S nárokom uplatneným žalobcom tak, ako je tento špecifikovaný v žalobe nesúhlasil. Vzal na vedomie,
že žalobca zlikvidoval poistnú udalosť, ktorá vznikla v dôsledku škody na motorovom vozidle žalovaného,
avšak upozornil, že žalobcovi v súvislosti s likvidáciou škodovej udalosti, ktorá z jeho strany nebola včas
nahlásená, resp. neexistuje o tom relevantný dôkaz, nevznikla žiadna škoda, či ujma, keďže v prípade
včasného nahlásenia škodovej udalosti by žalobca postupoval zrejme rovnako, a to zvlášť v tomto
prípade, kedy poskytol poistné plnenie Slovenskej správe ciest mimoriadne rýchlo a bez akýchkoľvek
výhrad. Zároveň žalobca pri poskytnutí poistného plnenia nepostupoval so starostlivosťou riadneho
hospodára, keď nevyužil možnosť rozporovať výšku uplatneného nároku, ale predovšetkým včasnosť
jeho uplatnenia, pretože nárok Slovenskej správy ciest bol po uplynutí 2 rokov od vzniku škodovej
udalosti premlčaný a nič nebránilo žalobcovi túto námietku uplatniť. Keďže tak neurobil, nepostupoval
so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže mať nárok na náhradu akejkoľvek časti poskytnutej
peňažnej sumy voči ich spoločnosti, a to aj s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný o samotnom uplatnení si nároku Slovenskej správy ciest na náhradu škody nemal
žiadnu vedomosť. Okresný súd následne uznesením zo dňa 4.9.2017 sp.zn.10Cb/22/2017-53 platobný
rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. Žalobca v konaní zdôraznil skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok na náhradu časti poistného
plnenia je nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a podmienkou na
jeho uplatnenie nie je vznik škody či ujmy. Zmyslom predmetného ustanovenia § 12 ods. 1 písm.
g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi poistné
plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému, ale aj to, aby si poistený riadne plnil povinnosti, ktoré
mu vyplývajú zo zákona a z poistného vzťahu. Nárok na náhradu poistného plnenia (celkom alebo
sčasti) predstavuje určitý majetkový postih poisteného za to, že si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť
uloženú v § 10 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Pri likvidácii poistnej udalosti č.XXXX-
XXXX  postupoval v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení a svojimi internými predpismi.
Poistnú udalosť zlikvidoval na základe predložených dokladov od poškodeného, podľa ktorých
považoval uplatnenú náhradu škody za opodstatnenú a preukázanú. Žalobca nemal dôvod namietať
uplatnenú výšku škody, nakoľko táto bola podložená relevantnými faktúrami. Žalobca nenamietal ani
premlčaný nárok poškodeného, nakoľko sa žalobcovi javil ako oprávnený a opodstatnený,  s tým, že
žalobca ako dlžník môže pristúpiť k dobrovoľnej úhrade a táto nemôže byť prekážkou na uplatnenie
žalobcovho nároku na náhradu poisteného plnenia, ktorý mu vyplýva priamo zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení.

6. Žalovaný zotrval v konaní na obrane uvedenej v odpore.

7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vzhľadom na zmluvné dojednania, ako i zákonné
ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení, bol žalovaný povinný do 15 dní od vzniku
poistnej udalosti túto oznámiť písomne žalobcovi ako poisťovateľovi a nakoľko si žalovaný túto svoju
povinnosť nesplnil, následne žalobcovi vznikol nárok proti žalovanému ako poistníkovi na náhradu
poistného plnenia resp. jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Pokiaľ sa žalovaný v priebehu konania bránil tým, že škodovú udalosť nahlásil, na
základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že síce bolo vyplnené tlačivo Hlásenie škodovej
udalosti poisteným, avšak k tomuto došlo až ako reakcia na žiadosť žalobcu o spoluprácu adresovanú
žalovanému zo dňa 1.3.2017, keď okrem iných dokladov prostredníctvom emailu bolo žalobcovi
doručované dňa 7.3.2017 aj predmetné hlásenie škodovej udalosti. Žalovaný v konaní nepreukázal,



že by k porušeniu jeho povinnosti oznámiť škodovú udalosť včas a riadne došlo z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, čo je v zmysle príslušného zákonného ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom
poistení jediná výnimka, kedy by žalobcovi ako poisťovateľovi nevznikol nárok voči žalovanému ako
poistníkovi na náhradu poistného plnenia resp. jeho časti, ktorá bola za neho vyplatená z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

8. Obranu žalovaného, že výkon práva žalobcu by bol v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k
žalovanému, pretože žalobca nepostupoval odbornou starostlivosťou resp. ako riadny hospodár, keď v
prospech poškodeného plnil v rozsahu 100 % uplatneného nároku, hoci išlo o nárok zjavne premlčaný,
vyhodnotil okresný súd ako právne irelevantnú, keď takáto obrana nemala oporu v žiadnom zákonnom,
ani zmluvnom ustanovení. Okresný súd uviedol, že nemôže prejudikovať to, akým spôsobom by v
prípadnom súdnom konaní bol posúdený nárok poškodeného voči žalobcovi vo vzťahu k prípadne
vznesenej námietke premlčania. Taktiež ako právne irelevantnú súd vyhodnotil obranu žalovaného, že
by nárok nemal súd žalobcovi priznať s poukazom na to, že ak by aj škodovú udalosť nahlásil žalovaný
včas a riadne, nemalo by to vplyv na správanie žalobcu, ktorý by zrejme postupoval rovnako a žalobcovi
teda porušením povinností zo strany žalovaného nevznikla žiadna škoda, keď takýto postup navrhnutý
zo strany žalovaného by bol v priamom rozpore so zákonnými, i zmluvnými ustanoveniami v rámci
existujúceho právneho vzťahu medzi stranami sporu. Okresný súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca
si uplatnil zo sumy, ktorú plnil v prospech poškodeného len časť tohto plnenia, a to v rozsahu 30 %, preto
súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil nárok žalobcu, pokiaľ ide o žalovanú
istinu v celom rozsahu za preukázaný a žalovanú istinu súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému aj prisúdil.

9. Úrok z omeškania priznal okresný súd odo dňa nasledujúceho po dni, dokedy bola žalovanému
zo strany žalobcu poskytnutá lehota na dobrovoľné plnenie, nakoľko od tohto momentu je žalovaný v
omeškaní s úhradou. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento žalobcovi priznal vo výške 8
% ročne zo žalovanej sumy, s tým, že sa jednalo o zákonný úrok z omeškania, keď základná úroková
sadzba ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 % a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu
zamietol, nakoľko žalobca sa žalobou domáhal úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne.

10. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle zásady úspešnosti podľa § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) tak, že náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol
vo veci úspešný a neúspešný bol iba v nepatrnej časti úroku z omeškania.

11.  Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu z dôvodu, že konanie
má za následok inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, jeho
že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Žalovaný označil rozsudok okresného súd za nespravodlivý, keďže nezohľadnil konanie žalobcu pri
likvidácii vzniknutej poistnej udalosti. Zopakoval tvrdenia, ktoré uvádzal v priebehu konania, osobitne
zdôraznil, že je žalobcovi v súvislosti s likvidáciou spoločnosti nevznikla žiadna škoda, keďže by v
prípade včasného nahlásenia udalosti postupoval rovnako. Zopakoval tiež, že žalobca nepostupoval so
starostlivosťou riadneho hospodára, keď nerozporoval uplatnený nárok ani včasnosť jeho uplatnenia.

13. Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd vyhodnotil ako irelevantnú jeho obranu spočívajúcu
v tom, že žalobca plnil na premlčaný nárok a že výkon práva žalobcu by bol v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Okresný súd tak spôsobil, že kľúčová obrana
žalovaného ostala v konaní bez povšimnutia a okresný súd sa s ňou nevysporiadal, i keď právo
namietnuť premlčanie vyplýva žalobcovi priamo z ust. § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení
(Ďalej len ZPZP). Uviedol, že nevidí prekážku v tom, aby súd zvážil aj uplatnenie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ), keďže žalobca dobrovoľne plnil nárok poškodeného bez námietok, ktoré mal
možnosť uplatniť. Okresný súd mal prihliadnuť na zmysle včasnosti nahlásenia poistnej udalosti, ktorou
je, aby poisťovňa mala možnosť aktívne vystupovať v škodovom konaní a to najmä odhaliť prípadné
neoprávnené nároky poškodených. V danom prípade by ale žalobca nemal ani možnosť podniknúť
nejaké kroky, ak by škodová udalosť bola uplatnená na konci lehoty, pretože následky škodovej udalosti
už boli odstránené a čakalo by sa už len na uplatnenie nároku poškodeného a aj vzhľadom na následné
konanie žalobcu by včasné nahlásenie udalosti nič nezmenilo na výške žalobcom poskytnutého plnenia
poškodenému. Nahlásenie poistnej udalosti by tak nespôsobilo zmenšenie poistného plnenia oproti
tomu, ktoré žalobca veľmi ochotne poškodenému poskytol. Za takého stavu bolo namieste prihliadnuť na



zásady dobrých mravov a poctivého obchodného styku, keďže Zákon o povinnom zmluvnom poistenia
neprikazuje súdu priznať žalobcovi jeho regresný nárok v celom rozsahu, ale dáva súdu možnosť
regulovať výšku regresného nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu upozornil, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by spochybňovali žalobcov nárok uplatnený
žalobou a preto odkázal na všetky svoje písomné aj ústne vyjadrenia v konaní. Opätovne zdôraznil,
že žalobou si uplatnil nárok na náhradu časti poistného plnenia, ktorý mu vyplýva priamo zo Zákona o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu. Nárok poisťovateľa predstavuje majetkový postih
za to, že žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle zákona. Na uplatnenie tohto právneho
nároku sa nevyžaduje vznik škody či ujmy pre poisťovateľa a obrana spočívajúca v premlčaní náhrady
škody je irelevantná. Žalobca nemal pri likvidácii poistnej udalosti a vyplatení poistného dôvod namietať
výšku a včasnosť uplatnenej náhrady škody, nakoľko túto mal za preukázanú a opodstatnene uplatnenú.

15. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 19.12.2012 hromadnú
poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla č.XX-XXX-XXXXXXXX zo vrátane prílohy č.1 Prihláška motorových vozidiel a
prílohy č.2 Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VPP PZP/1111 v znení účinnom od 1.12.2011. Predmetom
poistenia bola zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sú majetkom
poistníka a/alebo ktoré má poistník najmä formou finančného alebo operatívneho leasingu a ktoré sú
uvedené v prílohe č.1 resp. ktoré poistník nahlási počas trvania poistenia Unionu podľa článku 5 tejto
zmluvy.

18. V prílohe č.1 je pod poradovým číslom vozidla 6 uvedené vozidlo zn. IVECO s EČV: Z so začiatkom
poistenia 1.1.2013.

19. V prílohe č.2 - VPP je v článku 8 Práva a povinnosti poistníka a poisteného v odseku 2 písm. d)
uvedené, že poistený je povinný písomne oznámiť žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej
vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky a do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia
Slovenskej republiky.

20. V článku 11 Nárok na náhradu poistného plnenia je v odseku 1 písm. g) uvedené, že žalobca má
proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla ak : g) porušil povinnosti podľa článku 8 odsek 2
písm. d), f) a g).

21. Zo záznamu dopravnej nehody Okresného dopravného inšpektorátu v Žiari nad Hronom zo dňa
02.06.2014 vyplýva, že dňa 26.05.2014 o 08.30 hod. medzi obcou Banská Štiavnica a Banská Belá
na komunikácii cesty I. triedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič U. viedol motorové vozidlo
IVECO po ceste smer Banská Štiavnica, kde počas jazdy mimo obce zo zatiaľ nezistenej príčiny došlo
k uvoľneniu palivovej nádrže a následne k jej predratiu povrchom vozovky a úniku PHM mimo vozidla.
Na miesto bol prizvaný znalec z odboru dopravná cestná, technický stav vozidiel a inšpekcia životného
prostredia Banská Bystrica, ktorý na mieste vykonali obhliadku miesta dopravnej nehody za účelom
vypracovania správ k dopravnej nehode. Únik PHM eliminovali ihneď po dopravnej nehode členmi
hasičského zboru. Predmetné motorové vozidlo je špecifikované pod evidenčným číslom Z



22. Slovenská správa ciest požiadala o náhradu spôsobenej škody žiadosťou zo dňa 22.02.2017
spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s., ktorá ju dňa 28.02.2017 poslala spolu s ďalšími dokladmi
žalobcovi. Slovenská správa ciest ako majetkový správca cesty I/51 požiadal o náhradu nákladov
súvisiacich s odstránením následkov mimoriadnej udalosti, ktoré zrealizovali Banskobystrická regionálna
správa ciest a.s. - odťaženie zeminy (výška FA 348,60 Eur), HES-COMGEO spol. s.r.o. - hydrogeologický
posudok (výška FA 3.126,- Eur),  DETOX s.r.o. - odvoz a zneškodnenie kontaminovanej zeminy a perlitu
(výška FA 3.884,64 Eur), s tým, že v prílohe listu zaslali príslušné účtovné doklady za celkovo vynaložené
náklady na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti vo výške 7.359,24 Eur. Prílohou žiadosti
bola faktúra s variabilným symbolom 9140138 - BBRSC + doklady k fakturácii, faktúra č.2014060052
HES-COMGEO spol. s.r.o., faktúra s variabilným symbolom 4144000639 - DETOX s.r.o., záznam
dopravnej nehody a protokoly Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 26.05.2014, 27.05.2014
a 27.08.2014, ako i objednávka č.89/2014/Ho + preberací protokol objednávky.

23. Žalobca oznámením označeným Likvidácia poistnej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia zo dňa
02.03.2017 oznámil Slovenskej správe ciest a na vedomie aj žalovanému vo vzťahu k poistnej udalosti
č.XXXX-XXXX, poistený RAVAFOL s.r.o. EČV: Z poškodený Slovenská správa ciest, že zlikvidovali
nahlásenú poistnú udalosť zo dňa 26.05.2014, pričom poistné plnenie vo výške 7.359,24 Eur poukázal
na tam uvedený bankový účet v Štátnej pokladnici, keď výpočet výšky poistného plnenia bol vykonaný
na základe výšky škody podľa faktúr v celkovej sume 7.359,24 Eur a poistnú udalosť považoval za
vybavenú.

24. Žalobca zaslal žalovanému dňa 01.03.2017 Žiadosť o spoluprácu pri šetrení poistnej udalosti
s informáciou, že sa týka poistnej udalosti č.XXXX-XXXX vo vzťahu k poistnej zmluve č.XX-XXX-
XXXXXXXX, miesto a dátum poistnej udalosti 26.05.2014 medzi Banská Štiavnica - Banská Belá,
poškodený Slovenská správa ciest. Žalovanému oznámil, že zaregistrovali hlásenú udalosť z ich
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a k likvidácii
udalosti požiadali o predloženie technického preukazu, vodičského preukazu vodiča v čase nehody,
vyplnené tlačivo oznámenie o poistnej udalosti - poistený a doklad o vykonaní STK, ak je vozidlo staršie
ako 4 roky. Zároveň informovali žalovaného o jeho povinnosti v zmysle § 10 ods. 1 ZPZP.

25. Žalovaný zaslal dňa 07.03.2017 žalobcovi e-mail, v prílohe ktorého zaslal doklady k poistnej udalosti
XXXX-XXXX. Uviedol, že ostatné doklady nie je možné doložiť, lebo vozidlo je už predané a vodič už
nie je ich zamestnancom. Email mala zasielať Q. W. z firmy RIC Slovakia s.r.o., s tým, že predmetné
podklady boli preposielané z firmy RAVAFOL s.r.o. tiež prostredníctvom emailu. Ako prílohu tohto emailu
malo tvoriť vyplnené tlačivo Hlásenie škodovej udalosti: poistený - PZP, fotokópia vodičského preukazu
F. U., technický preukaz motorového vozidla s evidenčným číslom Z ktorého vlastníkom bola firma
RAVAFOL s.r.o. a tiež protokol o technickej kontrole vozidla a protokol o emisnej kontrole motorového
vozidla týkajúce sa evidenčného čísla vozidla Z

26. Žalobca adresoval žalovanému Výzvu na náhradu plnenia vo výške 2.207,77 Eur zo dňa 29.03.2017.
Uviedol v nej, že z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty na písomné oznámenie škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatňuje voči žalovanému právo na náhradu plnenia
vo výške 30 % z celkovej vyplatenej sumy 7.359,24 Eur vo výške 2.207,77 Eur. Uviedol, že z PZP
zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistná zmluva č.XXXXXXXX
vyplatil poškodenému sumu vo výške 7.359,24 Eur dňa 09.03.2017. Nárok zdôvodnil odkazom na
ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a zmluvných ustanovení poistnej zmluvy a VPP.

27. Žalovaný poslal žalobcovi Žiadosť o prehodnotenie náhrady plnenia k PU XXXX-XXXX. zo dňa
07.04.2017 v ktorej požiadal žalobcu o prehodnotenie náhrady škody vo výške 2.207,77 Eur z tejto
poistnej udalosti. Uviedol, že poistnú udalosť nahlásil v termíne do 15 dní od jej vzniku, keďže mu bolo
pridelené číslo poistnej udalosti a svoju povinnosť hlásenia škody mal  za splnenú. Uviedol, že dňa
01.03.2017 bol vyzvaný na doloženie dokladov k tejto poistnej udalosti, ktoré odovzdal a vypísal aj
písomné hlásenie. Pri skúsenostiach s konkurenčnými poisťovňami mal za to, že poistná udalosť bola
nahlásená včas, čo potvrdil jeho maklérke, ktorá po jeho výzve prebrala riešenie poistnej udalosti a
na infolinke bola informovaná, že poistná udalosť je nahlásená, len treba doložiť požadované doklady
a zmienka o písomnom nahlásení nebola spomenutá. Vzhľadom na dobrú spoluprácu so žalovaným
a uzavreté viaceré poistné zmluvy, tým, že nevylúčili ďalšiu spoluprácu, požiadal žalovaný žalobcu o
prehodnotenie regresu voči nemu.



28. Žalobca zaplatil poškodenému Slovenskej správe ciest sumu 7.359,24 Eur ku dňu 09.03.2017.

29. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Zákona o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej len ZPZP), poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti
a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

30. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) ZPZP, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti
podľa § 10 ods. 1 až 4.

31. Žalovaný sa v konaní od počiatku bránil tým, že žalobca ako poisťovateľ poskytol plnenie
poškodenému napriek tomu, že zákonná premlčacia lehota už uplynula a že toto plnenie by bol
poškodenému poskytol rovnako v prípade, ak by žalovaný poistnú udalosť nahlásil, takže nenahlásením
udalosti žalobcovi žiadna škoda nevznikla.

32. Odvolací súd vníma, že žalovaný chápe ako nespravodlivé, ak porušenie jednej formálnej
administratívnej povinnosti, ktorou je nahlásenie poistnej udalosti, má pre neho rovnako vážne následky,
ako keby napríklad škodu spôsobil úmyselne, dokonca pod vplyvom omamnej látky alebo bez
vodičského oprávnenia, čo sú udalosti pri ktorých rovnako vzniká poisťovateľovi nárok na uplatnenie
nároku na náhradu poistného voči poistenému, pričom je na prvý pohľad zrejmé, že ide o porušenie
povinností podstatne závažnejšieho charakteru. Zákon však porušenie povinnosti upravenej v § 10 ods.
1 ZPZP, teda povinnosti nahlásiť poisťovateľovi poistnú udalosť písomne do 15 dní od jej vzniku, zaradil
medzi tie druhy porušenia povinností poisteného, ktoré zakladajú poisťovateľovi nárok na uplatnenie
náhrady za vyplatené poistné. Žalobca správne upozornil, že Zákon o povinnom zmluvnom poistení
umožňuje uplatnenie nároku na náhradu vyplateného poistného plnenia nie v nadväznosti na to, či
mu vznikla alebo nevznikla škoda, ale v nadväznosti na to, že nastala jedna zo skutočností, taxatívne
vymenovaných v ust. § 12 ods. 1 ZPZP. Keďže porušenie povinnosti písomne nahlásiť poistnú udalosť
do 15 dní od jej vzniku je zaradená medzi tieto skutočnosti, poisťovateľ má právo na uplatnenie nároku
na náhradu poistného plnenia voči poistenému zo zákona.

33. Je preto bez právneho významu, že výška plnenia žalobcu poškodenému by bola rovnaká, aj keby
žalovaný formálnu povinnosť nahlásiť poistnú udalosť poisťovateľovi splnil. Zároveň nie je možné chápať
uspokojenie poškodeného poisťovňou ako „vznik škody“ na strane poisťovne, pretože táto poskytnutím
poistného plnenia postupovala v zmysle zákona a plnila svoju zákonnú povinnosť, zmenšenie jej majetku
splnením zákonnej povinnosti nie je možné hodnotiť ako vznik škody v dôsledku porušenia nejakej
zmluvnej alebo zákonnej povinnosti.

34. Právo uplatniť si náhradu poistného plnenia je okrem podmienky, že musí ísť o dôvody podľa §
12 ods. 1 ZPZP viazané na skutočnosť, že poisťovňa poskytla poškodenému poistné plnenie, čo v
prejednávanom prípade nebolo sporné. Preto ak poistné plnenie bolo poskytnuté a zároveň nastala
jedna zo skutočností upravených v § 12 ods. 1 ZPZP, poisťovňa má zo zákona právo žiadať náhradu
poistného plnenia a to dokonca v plnej výške poskytnutého plnenia.

35. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodenému Slovenskej správe ciest plnenie napriek
tomu, že v čase, kedy si poškodený plnenie voči žalobcovi uplatnil, už uplynula dvojročná premlčacia
lehota. Premlčanie nároku však neznamená jeho zánik. Ak by uplynutie zákonom stanovenej lehoty
malo spôsobiť zánik nároku, zákonodarca by musel uvedenú lehotu formulovať ako prekluzívnu, čo ale
neurobil. V prípade nároku, ktorý je premlčaný (nie prekludovaný), je subjekt, ktorému zo záväzkového
vzťahu alebo zo zákona vznikne povinnosť poskytnúť plnenie oprávnený zbaviť sa svojho záväzku jeho
splnením aj po uplynutí premlčacej doby, a takto prijaté plnenie nie je možné považovať za bezdôvodné
obohatenie. Dôvody, ktoré dlžníka vedú k tomu, aby plnil na premlčaný záväzok vyhodnocuje dlžník sám,
v zásade je treba zdôrazniť, že ak je nárok oprávnený (a vzhľadom na náklady spojené s odstraňovaním
uniknutých pohonných hmôt z vozidla žalovaného náklady skutočne vznikli), tak je v súlade s poctivým
obchodným stykom, ak povinný subjekt plnenie poskytne.



36. V každom prípade Zákon o povinnom poistení zodpovednosti za škodu neupravuje povinnosť
poisťovateľa vzniesť námietku premlčania, takže mu zveril možnosť posúdiť každý uplatnený premlčaný
nárok osobitne. Opätovne je však treba zdôrazniť, že otázka premlčania nároku zo strany poškodeného
nemá vplyv na právo žalovaného uplatniť si nárok na náhradu plnenia poistného, ak sú splnené dve
kumulatívne zákonom stanovené podmienky jeho uplatnenia a to je porušenie povinnosti uvedených v §
12 ods. 1 ZPZP a vyplatenie poistného plnenia poškodenému. Nárok na uplatnenie náhrady poistného
plnenia voči žalovanému zo strany žalobcu premlčaný nebol, preto si ho uplatnil včas a za splnenia
oboch zákonných podmienok.

37. Uvedené je možné zhrnúť tak, že povinnosť zaplatiť náhradu poistného plnenia vznikla žalovanému
zo zákona iba preto, že bez dôvodov hodných osobitného zreteľa nesplnil konkrétnu zákonnú povinnosť
a následkom toho má žalobca nárok na sankčný majetkový postih voči nemu. Nie je pritom v zmysle
konštrukcie zákona podstatné, aký následok malo opomenutie povinnosti žalovaným na žalobcu, teda
či by v prípade splnenia povinnosti nahlásiť poistnú udalosť plnil žalobca poškodenému menej. Je preto
irelevantné, či žalobcovi v súvislosti s plnením poškodenému vznikla škoda, alebo či sa rozhodol že
nárok je oprávnený a preto ho napriek premlčaniu uspokojil. Relevantné je len to, že nebola splnená
zákonom stanovená povinnosť, za čo je zákonom upravená sankcia, ktorou je nárok na náhradu plnenia
a zároveň žalovaný nepreukázal, že povinnosť nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

38. Pokiaľ ide o výšku požadovaného plnenia, poisťovateľ má v zmysle § 12 ods. 1 ZPZP nárok aj na
náhradu celej výšky plnenia, z čoho si voči žalovanému uplatnil 30%. Tento pomer nie je podľa názoru
odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku požadovaného plnenia 2.207,77
Eur a vzhľadom na to, že žalovaným je obchodná spoločnosť, teda subjekt, ktorý by mal mať v svojej
organizačnej štruktúre osobu poverenú plnením povinností žalovaného voči poistiteľovi. Nad rámec toho
je nutné uviesť, že zákon veľmi liberálne upravil právo poisťovne požadovať buď celé plnenie alebo jeho
časť, preto ak toto svoje právo poisťovňa využila, a aj keby si uplatnila nárok v plnej výške ako jej to
zákon umožňoval, súd toto právo poisťovne musí rešpektovať. Zo znenia zákona nevyplýva moderačné
právo súdu vzhľadom na výšku uplatnenej náhrady poistného plnenia. Právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je obchodnoprávneho charakteru, preto by súd mohol odoprieť poisťovateľovi právnu
ochranu v zmysle § 265 Obchodného zákonníka iba vtedy, ak by došiel k záveru, že výkon jeho práva
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo však vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
si uplatňuje iba zákonom mu priznaný nárok a to vo výške nižšej, než prípustnej na základe zákona
a zároveň vo výške, ktorá nie je pre obchodnú spoločnosť likvidačná, rozpor so zásadami poctivého
obchodného styku odvolací súd nezistil.

39. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené správne vyhodnotil obranu žalovaného ako irelevantnú,
čo v odôvodnení rozhodnutia aj riadne vysvetlil. Námietky uvedené v odvolaní preto posúdil odvolací
súd ako nedôvodné.

40. Odvolací súd nezistil v konaní pred okresným súdom vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok
konania pred súdom prvej inštancie. Ohľadom prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci alebo
nesprávneho zistenia skutkového stavu je odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími
dôvodmi. Odvolací súd preto preskúmal rozhodnutie okresného súdu iba z tých dôvodov, ktoré uviedol
žalovaný v odvolaní a inými sa nezaoberal.

41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).