Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/73/2013 z 19. 11. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 19. novembra 2013, sp. zn. 7CoP/73/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.3
Krajský súd Žilina | 7CoP/73/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.3 | 2013-11-19 | Uznesenie
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0910666f-948c-4470-ab3a-dcb91f20313e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.3

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5911203314
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5911203314.3

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. U., nar. XX.XX.XXXX
a T. U., nar. X.X.XXXX, deti rodičov: matky T. U., nar. X.XX.XXXX, bytom G., M. R. P. X, právne zastúpená
JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou, so sídlom v X., Z. XX a otca L. U., nar. X.X.XXXX, bytom G.,
J. V. XXXX/X, maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Ružomberku, o návrhu otca na zákaz styku matky s maloletými deťmi, v časti rozhodovania o odmene
znalca, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 7P/31/2011-400 zo dňa
25. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd priznal znalkyni z odboru psychológia - klinická psychológia detí
a dospelých PhDr. W. L., celkovú odmenu vo výške 402,40 Eur, ktorá bola tvorená z paušálnej odmeny
(prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom) vo výške 19,92 Eur, hodinovej odmeny vo výške 371,84
Eur (súdne - psychol. analýza vyš. spisu a jej spracovanie do posudku - 2 hodiny, štúdium zdravotnej
dokumentácie - 1 hodina,  vlastné psychologické vyšetrenie - 7 hodín, vyhodnotenie, interpretácia
psychologických  testov - 2 hodiny, forézny psychologický rozbor, vypracovanie záveru posudku  - 15
hodín, finalizácia a odovzdanie posudku - 1 hodina) a paušálnych náhrad za každé písomné vyhotovenie
znaleckého posudku (4 x 2,66 Eur) vo výške 10,64 Eur. Zároveň prvostupňový súd upravil svoju učtáreň,
aby priznanú odmenu vo výške 150,- Eur poukázala na účet súdnej znalkyne zo zloženej zálohy a
vo výške 252,40 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu. Konštatoval, že znalečné bolo účtované v
súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a
náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej „zákon“) a zákona č. 382/2004
Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej „zákon“).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal správnosť výšky
hodinovej odmeny, ktorú si znalkyňa uplatnila za 7 hodín vlastného psychologického vyšetrenia. V
skutočnosti bol on spolu s deťmi na vyšetrení necelé tri hodiny. Zvyšné 4 hodiny by sa musela znalkyňa
výlučne venovať vyšetreniu matky, ktorá skutočnosť však z posudku nevyplýva. Pri jej vyšetrení boli
použité tie isté testy a ten istý postup ako u jeho osoby, preto predpokladá, že na vyšetrenie matky
znalkyňa potrebovala maximálne jednu hodinu času. Na základe týchto skutočností žiadal, aby jej bola
priznaná náhrada za vlastné vyšetrenie maximálne za 4 hodiny. Ďalej nesúhlasil s dobou trvania štúdia
zdravotnej dokumentácie, za ktorú si znalkyňa uplatňovala odmenu za 1 hodinu štúdia. Uviedol, že
so zdravotnou dokumentáciou sa oboznámila počas vlastného vyšetrenia, pričom túto dokumentáciu
predkladal znalkyni priamo na vyšetrení na základe výzvy, ktorá bola na predvolaní. Nepredpokladá, že
iný postup by zvolila znalkyňa pri vyšetrení matky, preto naúčtovanie 1 hodiny za štúdium zdravotnej
dokumentácie považoval za nedôvodné. Za neprimeraný považoval čas 15 hodín, ktorý mala znalkyňa
stráviť foréznym psychologickým rozborom a vypracovaním záverov posudku. Vyjadril presvedčenie,



ktoré je podporené jeho skúsenosťami, že hocijaký psychológ by bol schopný urobiť takýto rozbor a
napísať záver maximálne do 5 hodín.
Na základe uvedených skutočností otec žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
vyúčtovanie na „prerobenie“ znalkyni.

Znalkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca podrobne špecifikovala jednotlivé ním namietané úkony
znaleckej činnosti, za ktoré si účtovala hodinovú odmenu. Vlastné psychologické vyšetrenie v trvaní 7
hodín pozostávalo z vyšetrení otca a detí - 3 hodiny, rozhovoru s matkou po odchode otca a detí - 1
hodina a následného vyšetrenie matky dňa 25.10.2012, kedy s ňou všetky testy boli robené individuálne
(pri vyšetrení otca detí dotazníky a kresby zadávala asistentka - teda robili jeho vyšetrenie dve osoby)
- 3 hodiny. K štúdiu zdravotnej dokumentácie znalkyňa uviedla, že matka priniesla novšie správy (od
25.10.2012), kedy s ňou bolo robené vyšetrenie a tieto čítala až pri vypracovávaní posudku, preto bola
účtovaná 1 hodina. Forézny rozbor a vypracovanie záverov posudku je tvorený nielen dvoma stranami
rozboru, ktoré sú uvedené v posudku, ale ide celý posudok, ktorý mal 15 strán. Pri jeho vypracovaní
bolo potrebné, aby sa opakovane vracala k výpisu, k jednotlivým testom, formulovala úvahy a odpovede
na otázky. Do tohto času je zaradená aj opakovaná korešpondencia s otcom a vypracovanie odpovedí
na jeho námietky voči priebehu znaleckého vyšetrenia (čo tvorí 3 strany vyjadrenia, ktoré boli zaslané aj
súdu), telefonický hovor so sudkyňou po namietaní znalca otcom, či je potrebné zaslať spis späť alebo
vyčkať na rozhodnutie súdu. Na záver znalkyňa uviedla, že techniky vyhodnotenia sú pri každom teste,
nie je potrebné uverejňovať spôsob, akým sa ktorý test vyhodnocuje. Ak by tak robila, znevalidizovala
by tým použité testové techniky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podrobnosti o výške, druhu, spôsobe a podmienkach určenia znalečného upravuje vyhláška, ktorú na
predmetnú vec, správne, aplikoval prvostupňový súd. Ten podľa kritérií tohto právneho predpisu hodnotil
dôvodnosť znalkyňou uplatneného znalečného. Pri stanovení odmeny znalca je nutné vychádzať nielen
zo stupňa odbornosti potrebnej na vykonanie znaleckého posudku, ale aj z množstva účelne vynaloženej
práce, teda z počtu hodín potrebných na vykonanie znaleckého posudku. Pokiaľ ide o vypracovanie,
krajský súd zdôrazňuje, že za znalecký posudok nemožno považovať iba samotný nález, ale posudok
treba vnímať ako celok, ktorý musí obsahovať predpísané zákonné náležitosti v súlade s ust. § 17
zákona.

Znalkyňa dostatočne podrobne špecifikovala vo vyjadrení k odvolaniu otca ňou uvedenú hodinovú
odmenu za vlastné psychologické vyšetrenie. O dĺžke trvania týchto vyšetrení nemal krajský súd
dôvodné pochybnosti. Otec v podanom odvolaní prakticky spochybňuje dĺžku trvania vyšetrenia matky,
keď poukazuje na to, že pri jeho osobe a deťoch toto trvalo nie viac ako 3 hodiny. Vzhľadom na
rozsah vykonaného vyšetrenia, ktoré vyplýva zo záverov znaleckého posudku, náročnosť prejednávanej
veci, najmä pokiaľ ide o vyhodnocovanie „komplikovaných“ vzťahov matky s otcom mal. detí ako aj
samotného vzťahu maloletých detí s matkou, krajský súd nemal dôvod pochybovať o dĺžke trvania
vlastného vyšetrenia matky znalkyňou. Rovnako za nedôvodnú považoval námietku otca týkajúcu sa
rozsahu štúdia zdravotnej dokumentácie. Nepochybne k takémuto štúdiu došlo, nakoľko informácie,
ktoré znalkyňa z tejto dokumentácie získala, sa odrazili aj v obsahu znaleckého posudku, takže sa ňou
musela zaoberať. Ak by aj odvolací súd pripustil, že zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa otca znalkyňa
študovala počas vlastného psychologického vyšetrenia, táto vo vyjadrení k odvolaniu otca špecifikovala
štúdium tejto dokumentácie vo vzťahu k matke. V tejto súvislosti nemal krajský súd pochybnosti o
pravdivosti vyjadrení znalkyne. Vzhľadom na rozsah znaleckého posudku a spisového materiálu, ktorý
musela znalkyňa dôsledne preštudovať, ako aj špecifických šetrení, ktoré vykonala, krajský súd hodnotil
ako primeraný ňou tvrdený čas potrebný na splnenie znaleckej úlohy v rátane vyhotovenia znaleckého
posudku v rozsahu 15 hodín.

Na základe uvedených úvah krajský súd dospel k záveru, že znalkyňou vyčíslená výška znalečného je
opodstatnená, preto pokiaľ jej ju okresný súd priznal v uvedenom rozsahu, jeho rozhodnutie je vecne
správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e     j e     prípustné.