Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 15CoE/54/2012 z 12. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. septembra 2012, sp. zn. 15CoE/54/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7612200286.1 Krajský súd Košice | 15CoE/54/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7612200286.1 | 2012-09-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/278fd836-44d8-4649-9ac9-26b44edd1ea3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7612200286.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/54/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200286
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612200286.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., IČO: 45 869 464, so
sídlom v Bratislave, Hattalova 12/C, proti povinnému: U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/XXX, X.,
o vymoženie 304,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 19.01.2012, č. k. 13Er 14/2012-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej z istiny 304,99 eur, bola podaná na základe
návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu
predložený exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. IBC0610066 zo dňa 23.09.2011 s právoplatnosťou dňa 03.11.2011
a vykonateľnosťou dňa 07.11.2011, ktorým bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému sumu 304,99
eur, úrok vo výške 17,38 % ročne zo sumy 304,99 eur od 02.04.2010 do zaplatenia istiny, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 304,99 eur od 02.04.2010 do zaplatenia istiny, sumu
dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo
výške 169,03 eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú odo dňa nasledujúceho
po dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2010 vo výške 122,35 eur, sumu dlžných
poplatkov vo výške 38,17 eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 eur. Poštová
Banka a.s. uzavrela dňa 02.05.2008 s povinným zmluvu o úvere č. 7300953508, v zmysle ktorej bol
povinnému poskytnutý úver vo výške 10.000,- Sk (331,94 eur), ktorý mal splácať v 11-tich mesačných
splátkach po 989,- Sk (32,83 eur), s ročnou percentuálnou mierou nákladov 25,32 %. Následne súd
citoval ust. § 41 ods. 1, 2 a ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1, 3, 4, ust. § 53 ods. 1, 2, 5
a ust. § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník), ust. § 2 písm. a/, ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy a uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o úvere. Predmetnú zmluvu posúdil súd prvého stupňa ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou úverových podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, je aj rozhodcovská doložka. Túto rozhodcovskú doložku



súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je zrejmé, že podmienky ako súčasť formulárovej
zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť jej
znenie vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Okrem toho v prípade sporu táto
rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak bude žalobcom vo
veci banka, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, dôsledkom čoho je
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako
je neprijateľnou podmienkou aj časť rozhodcovskej doložky, kde sa uvádza, že ak bude žalobcom
klient, je oprávnený predložiť spor rozhodcovskému súdu už vopred určenému štatútom banky alebo
všeobecnému súdu. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou v
zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom
vopred pripravený. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp.
odmietnuť. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES).
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/ES, tak aj vnútroštátny
súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý
výsledok stanovený predmetnou smernicou. Súd poukázal aj na stanovisko Súdneho dvora vo veci
C-243/08 zo dňa 04.06.2009, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve
uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice 93/13/ES, ktorá nebola individuálne
dojednaná a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice
93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Rozhodcovský súd, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku
vyplýva, opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich
sa ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu, že vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý
konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú
v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, súd v konečnom dôsledku nemal inú možnosť ako
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. V ňom uviedol, že súd
prvého stupňa nebol pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie oprávnený posudzovať
platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy, nakoľko išlo o hmotnoprávne posúdenie
právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie.
Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany
povinného. Ten nevyužil svoje procesné práva, keď nepodal žalobnú odpoveď ani žalobu proti
rozhodcovskému rozsudku, preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Ani pozícia spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany nemôže odôvodňovať popretie práva veriteľa na uspokojenie svojej
pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku, ktorý na seba spotrebiteľ prevzal dobrovoľne. Oprávnený namietal,
že v danom prípade súd prvého stupňa nekonal ako exekučný súd, ale ako súd vyššej inštancie
rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku, keď hmotnoprávne preskúmal
platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom. Rozsah prieskumnej právomoci
exekučného súdu smeruje výlučne k zisteniu, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady
pre vykonanie exekúcie. Hmotnoprávne posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky patrí do výlučnej
kompetencie rozhodcovského súdu alebo pri preskúmaní podľa § 37 ZoRK alebo súdu pri rozhodovaní
o žalobe podľa § 40 a nasl. ZoRK. Podľa oprávneného vo vykonávacom konaní súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť podkladového rozhodnutia, a to ani vtedy, ak je takýmto rozhodnutím
rozhodcovský nález. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku súd prvého stupňa porušil
právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí a
ostatných exekučných titulov. Oprávnený ďalej uviedol, že v danom prípade sa rozhodcovská doložka
nachádzala priamo na zmluve o úvere a pri uzatváraní tejto zmluvy povinný mal možnosť sa s
ňou oboznámiť. Povinný svoj nesúhlas s rozhodcovskou doložkou nevyjadril ani nijak ju nenamietal.
Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka nespôsobuje nerovnováhu
medzi zmluvnými stranami a jej znenie reálne poskytuje rovnaké práva a povinnosti obom zmluvným
stranám. Podľa oprávneného tak dojednaná rozhodcovská doložka nebola neprijateľnou podmienkou
v spotrebiteľskej zmluve. Navyše, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia ani riadne
nezdôvodnil, prečo túto doložku považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Ani prípadná neprijateľnosť
posudzovanej rozhodcovskej doložky by podľa oprávneného neviedla k neplatnosti celej tejto doložky



a rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní od
dodávateľa, zostáva v platnosti, preto tento mal možnosť uplatniť svoje práva voči spotrebiteľovi na
rozhodcovskom súde. Ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia
zmluvy o úvere nezakladalo neplatnosť rozhodcovskej doložky ako takej a táto rozhodcovská doložka
nespĺňala pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, nakoľko nespôsobovala značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Porovnaním
rôznych jazykových verzií čl. 3 ods. 3 písm. q/ Smernice Rady 93/13/EHS tiež zistil, že slovenská
verzia sa líši od pôvodnej verzie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách a je neprimerane prísna. Oprávnený tiež poukázal na procesnú pasivitu povinného v
rozhodcovskom konaní. Jednalo sa o písomné konanie, kde navyše rozhodcovský súd mohol s
prihliadnutím na povahu sporu a záujmy účastníkov určiť odlišné miesto konania, a to na území
Slovenskej republiky, preto oprávnený považoval tvrdenie súdu o neprimeranej vzdialenosti miesta
rozhodcovského konania zo strany súdu za irelevantné. Povinný na výzvu rozhodcovského súdu
nereagoval a k žalobe sa nevyjadril, preto neplatí, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa. Z uvedeného mal oprávnený za to, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladala riešenie
sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečila rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.
Rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, a teda ani plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom za právom nedovolené a odporujúce dobrým mravom. Oprávnený tiež
poukázal na ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Oprávnený
poukázal aj na nelogickosť v tvrdeniach súdu prvého stupňa a zdôraznil, že zmluva o úvere bola
uzavretá medzi Poštovou bankou, a.s. (nie oprávneným) a povinným a povinnému bol úver poskytnutý
zo strany banky (nie oprávneného). Záverom uviedol, že dôsledkom postupu súdu je, že hoci oprávnený
disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neexistuje zákonný spôsob, akým by sa
mohol domôcť svojho práva. Novému uplatneniu práva na všeobecnom súde bráni prekážka res iudicata
v podobe právoplatného rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a
dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.09.2011, č.
IBC0610066, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, a to rozhodcami Mgr. Ing. Michalom Radosom,
JUDr. Jánom Huňadym a JUDr. Marekom Baňasom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v čl. 10.2 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 02.05.2008 uzatvorenej medzi
Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného) a povinným. V zmysle tejto zmluvy Poštová
banka, a.s. poskytla povinnému úver vo výške 10.000,- Sk (331,94) eur.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v
§ 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon



rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje
osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje
exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom,
ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného
ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.
Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či
rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 02.05.2008 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje
problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo
viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia
chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku
zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného
súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že
Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami
potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného
vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ust. § 44 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a
posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým
zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Súdneho
dvora vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu



posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej,
ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Nič na tom nemení ani skutočnosť, že povinný z rozhodcovského rozsudku bol v rozhodcovskom konaní
pasívny a nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Totižto podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, princíp „vigilantibus iura sripta
sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ (táto skutočnosť nebola v konaní sporná), nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 10.2 Všeobecných obchodných
podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 02.05.2008.

Podľa čl. 10.2 Všeobecných obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že sa budú snažiť
o urovnanie všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z bankových obchodov rokovaním vedeným
v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. Banka a povinný sa dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v nasledovnom znení a/
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom povinný, je
oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho
štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu. Ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke
písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Banka a povinný
sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným predpisom Rozhodcovského súdu, najmä štatútu
a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom
rozhodcovského konania bude slovenský jazyk. Banka a klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka
zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. Banka a klient sa dohodli, že odstúpenie od
zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a
povinným.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.



Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 vždy spájal
sankciu neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

V tejto súvislosti nie je podstatný ani doslovný preklad neprijateľnej podmienky uvedenej v písm. g/
bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná
smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné
so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany
spotrebiteľa. Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto
znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko
praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to
znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si dodávateľ
už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá
klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve iných klauzúl z dôvodu,
aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom.

Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady
93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú
procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy Smernice Rady č. 93/13
EHS z 5.4.1993 a v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame, že rozhodcovské konania
bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.



Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol pôvodný oprávnený povinný
v zmysle ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani
táto odvolacia námietka neobstojí. Totižto podľa znenia ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, banky a pobočky zahraničných bánk boli
povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to podľa § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002
Z. z. (poznámka č. 88k/ k zákonu č. 483/2001 Z. z.). Jedná sa o súd zriadený bankami alebo pobočkami
zahraničných bánk, resp. ich záujmovým združením. Z exekučného titulu ani z výpisu z Obchodného
vestníka č. 49/2003 nevyplýva, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej, a.s. je stálym rozhodcovským súdom zriadeným v zmysle ust. § 67 zákona č. 510/2002 Z.
z., pričom jedine takýto rozhodcovský súd bol v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. oprávnený prejednávať
a rozhodovať spory z bankových obchodov.

Oprávnený v podanom odvolaní síce správne poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa v časti
odôvodnenia napadnutého uznesenia pochybil, ak uviedol, že zmluvu o úvere uzavrel oprávnený a
povinný, pričom správne túto zmluvu uzavrel právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s.)
a povinný, uvedené bez ďalšieho však nie je dôvodom na vyhodnotenie takéhoto uznesenia ako
vecne nesprávneho. Súd prvého stupňa pri posudzovaní veci vychádzal zo skutočnosti, že pohľadávka
vymáhaná v tomto konaní bola postúpená zo spoločnosti Poštová banka, a.s. na oprávneného. V časti
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia síce tieto subjekty nerozlišoval a označoval ich súhrne ako
„oprávnený“, jedná sa však o procesné pochybenie, ktoré nemá vplyv na správnosť rozhodnutia.

Posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
má teda za následok, že táto podmienka je od počiatku absolútne neplatnou podľa § 53 ods. 1 OZ a
preto platí, že strany sa na riešení svojich sporov pred rozhodcovským súdom nedohodli. Absolútna
neplatnosť totižto znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon
ani nevyvoláva právne následky. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je
exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, a teda rozhodcovský
rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Už
samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho
základe a je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a správne posúdil
rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul, dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.