Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/45/2014 z 24. 11. 2015 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2015, sp. zn. 6Sži/45/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:6013201012.1 Najvyšší súd | 6Sži/45/2014 | ECLI:SK:NSSR:2015:6013201012.1 | 2015-11-24 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 250ja ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c0373ca-3cb4-473c-8de0-16523d9162d1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:6013201012.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sži/45/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201012
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6013201012.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom
Suché Mýto 19, Bratislava, IČO: 47 243 252, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Bardač s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 4, proti žalovanému: Obec Bzovská Lehôtka, so sídlom Bzovská
Lehôtka č. 26, 962 62 Sása, IČO: 648 485, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného
zo dňa 7. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/229/2013-24 zo dňa 5. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/229/2013-24
zo dňa 5. februára 2014, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 23S/229/2013-24 zo dňa 05.02.2014 podľa
§ 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že bolo
preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačalo konanie o poskytnutie informácií a v dôsledku
toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania, a preto podmienky
pre postup podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku neboli splnené, keďže išlo o
taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možne odstrániť. O trovách konania rozhodol krajský
súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. k. I. ÚS 260/2014-14
zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27.11.2013 rozhodol, že sťažnosť Centra ekologických informácií, Suché
mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

Z odôvodnenia uvedeného uznesenia ústavného súdu vyplýva, „Po oboznámení sa s obsahom
napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach
svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,
a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne, právne
akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich
hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie najvyššieho
súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27.11.2013



právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe akých právnych
úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým prečo dospel k
záveru, že „...žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať nemohol... teda
nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu“. Je
teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia príslušných právnych
predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných ustanovení zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do sťažovateľom označených
práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa ktorého „Na webovej stránke
Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľni orgánov verejnej moci
podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise súd zistil (a mohol tak urobiť aj žalobca,
ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s právnickým vzdelaním, ktoré
sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú
podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť, k čomu dodáva, že tejto
skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho právneho zástupcu vedomý už
na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a ústavnému súdu
ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať o požadované informácie iným
technicky prijateľným spôsobom.“
Odvolací súd zistil, že preskúmavaná vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je obdobná
ako vec, ktorá bola predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu, v ktorom rozhodol uznesením
sp. zn. 7Sži/7/2013 z 27.11.2013.

Vzhľadom k uvedenému pokiaľ Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení č. k. I. ÚS
260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vyslovil svoj právny názor k obdobnej problematike, ktorá je predmetom
súdneho prieskumu v danej veci, tento jeho právny názor je potrebné považovať za záväznú judikatúru
pre danú vec, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 250ja ods.3
druhá veta v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s §
246c ods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto
konaní nemal úspech.

Rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.