{"guid": "3b5d0b87-bb76-46cb-a471-54e38cd2f0cd:f84d1c1c-4b48-4bf3-94a3-fd43e4b05b64", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4", "spisova_znacka": "6Co/109/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/109/2018 z 20. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 20. mája 2019, sp. zn. 6Co/109/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4", "identifikacne_cislo": "3117201756", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2019-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f84d1c1c-4b48-4bf3-94a3-fd43e4b05b64", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/109/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201756
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: W.. I. V., nar. XX.XX.XXXX,
štátny občan Slovenskej republiky, bytom P. XXXX, L., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, Trenčín, IČO 36 837 857 proti žalovanému: Slovenská republika,
v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o
zaplatenie 2.211,91 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 16. februára 2018, č. k. 16C/5/2017-95, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie   v napadnutej časti, výroku II. , ktorým súd uložil  žalovanému
povinnosť   zaplatiť žalobcovi sumu 1.171,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.171,67
€ od 10.10.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku  a súvisiacom výroku
IV. o trovách konania,  p o t v r d z u j e .

II.  Žalobca   m á   proti žalovanému  nárok na   náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  výrokom I. konanie  v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy     2.211,91 € od 10.10.2016 do zaplatenia  zastavil. Výrokom
II. uložil žalovanému povinnosť   zaplatiť žalobcovi sumu 1.171,67 € s 5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.171,67 € od 10.10.2016 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
výrokom III.  vo zvyšnej časti žalobu  zamietol, aplikujúc ust. čl. 1 ods. 1, čl. 19 ods. 1, 2, , čl. 46 ods. 3 ,
čl. 47 ods. 2 , čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., § 4 ods. 1 písm. f/ , § 5 ods. 1 ,
§ 6 ods. 1,2 , § 15 ods. 1 , § 16 ods. 1 , § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 3, § 19 ods. 1,2,3 z.č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci  , § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,§ 12 ods. 3 písm. b/ , § 1 ods. 3, 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/,
ods. 3 písm. d/, ods. 5 písm. b/, § 15 písm. a/, b/ , § 16 ods. 3, § 18 ods. 1  vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb .  V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia 2.211,91 € s 5,25 % ročným úrokom zo sumy
2.211,91 € od 10.10.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci.

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že uznesením Okresného riaditeľstva
policajného zboru, odbor kriminálnej polície Trenčín ČVS: ORP-166/1-OVK-TN-2009 zo dňa 19.05.2011
bolo žalobcovi a B. J. vznesené obvinenie za zločiny vydierania spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona k § 189 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností
bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 09.09.2009 v čase o cca. 16:00 h v meste P., ul. X. č.
XX v areáli bývalej T., prišli na tretie poschodie do priestorov prenajatých spoločnosťou CC fashion



moda s.r.o., kde sa stretli s bývalou konateľkou spoločnosti JOEL Confection s.r.o., N. Q. C. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. F., ul. I. D. 6, L., kedy B. J. od konateľky žiadala uhradenie dlžnej čiastky za
vykonané služby pre spoločnosť JOEL Confection s.r.o., vo výške 20.000,- €, následne čoho sa dostali
do slovného konfliktu z dôvodu, že konateľka uviedla, že spoločnosť je v konkurze a že nemá peniaze
na vyplatenie vzniknutých pohľadávok , načo začala obvinená na poškodenú kričať, že to musí zaplatiť,
kde sa do rozhovoru zapojil aj žalobca, ktorý poškodenej povedal, že aby zaplatila dlžných 20.000,-
€, nakoľko im je dlžná a že tie peniaze potrebuje on a nie pani J., pričom poškodenej povedal, že
pokiaľ mu nezaplatí, tak bude horúco v prípade, ak nezaplatí tak sa vráti s kamarátmi a bude mať veľké
problémy, čo jej viackrát zopakoval a po viacnásobnom oznámení poškodenej, že peniaze im nedá lebo
spoločnosť je v konkurze, obvinený si natiahol na ruky rukavice, načo obvinená opustila kanceláriu a
udrel poškodenú rukou trikrát do oblasti hlavy , v dôsledku čoho padla na zem, kde ju približne dvakrát
kopol do oblasti rebier a potom ju chytil za hlavu a začal jej s ňou točiť sprava doľava, v dôsledku
tohto napadnutia po príchode do miesta trvalého pobytu vyhľadala lekárske ošetrenie.  Podaním zo
dňa 30.05.2011 podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 19.05.2011 s
tým, že sťažnosť odôvodní osobitným podaním po porade s obhajcom, ktorého si zvolí.   Uznesením
Krajskej prokuratúry v Trenčíne č.k. 1KPt 748/2011-15 zo dňa 22.07.2011 bola sťažnosť žalobcu proti
uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná. V odôvodnení uznesenia bolo uvedené, že
obvinení v podanej sťažnosti namietali nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, rozpor vo výpovedi
poškodenej a jej dcéry s výpoveďami obvinených s poukazom nato, že poškodená si nechala vystaviť
lekárske potvrdenie od domáceho lekára v Nemecku,  pričom na ceste do Nemecka mala dopravnú
kolíziu. Poškodená obvinených obvinila z toho, že jej prerezali pneumatiky, z krádeže mobilu, ktorý sa
však následne našiel a poukázali na to, že poškodená bola konateľkou spoločnosti s obrovskými dlhmi,
ktorých sa zbavila tak, že firmu dala do konkurzu.   Plnomocenstvom zo dňa 01.06.2011 splnomocnil
žalobca JUDr. I. P. na obhajobu v trestnej veci vedenej na OR PZ Trenčín pod ČVS: ORP-166/1-OVK-
TN-2009. Zo zápisnice o výsluchu obvineného  žalobcu zo dňa 19.09.2011 vyplýva, že trval od 09:00
hod. do 10:00 hod. a bol vykonaný na útvare PZ v Trenčíne za prítomnosti vyšetrovateľa npor. C.. C.
E., žalobcu a I.. I. P.. Zo zápisnice o výsluchu obvinenej B. Bartošovej zo dňa 19.09.2011 vyplýva, že
trval od 10:20 hod. do 11:00 hod. a bol vykonaný na útvare PZ v Trenčíne za prítomnosti vyšetrovateľa
npor. C.. C. E., B. J. a I.. I. P.. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne N. S. zo dňa 27.06.2012 vyplýva, že
trval od 09:00 hod. do 10:00 hod. a bol vykonaný v Trenčíne za prítomnosti vyšetrovateľa npor. Mgr. C.
E., C.. I. T., N. S., I.. I. P., I..D. J. a B. J.. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne S. G. zo dňa 27.06.2012
vyplýva, že trval od 10:30 hod. do 11:30 hod. a bol vykonaný v budove Odboru kriminálnej polície OR
PZ Trenčín za prítomnosti vyšetrovateľa npor. C.. C. E., C.. I. T., S. G., I.. I. P., I..D. J.. Podaním zo dňa
17.08.2012 žalobca v zastúpení I.. I. P. upozornil OR PZ Trenčín, že o úkonoch dožiadaného súdu v
Nemecku nebol upovedomený advokát žalobcu a namietal ich použitie v Trestnom konaní.  Prokurátor
Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 21.08.2013 pod sp.zn. 2Pv 1018/09-87 obžalobu na B. V. - J.
a žalobcu za zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona pre skutok, že dňa 09.09.2009 v čase okolo 16:00 hod. v meste Trenčín, ul.
X. č. XX v kancelárskych priestoroch areálu bývalej T., ktoré sa nachádzajú na 3. poschodí a ktoré
boli prenajaté firmou CC fashion moda s.r.o., spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode osobne
kontaktovali bývalú konateľku spoločnosti JOEL Confection s.r.o., N. Q. C. Q., od ktorej obvinená B.
J. žiadala úhradu dlžnej čiastky za vykonané služby pre spoločnosť JOEL Confection s.r.o., vo výške
20.000,- € a po jej odmietnutí tejto požiadavky obvinená S. V. začala na ňu kričať, že musí zaplatiť,
k čomu sa pripojil žalobca, ktorý po opakovaných výzvach, aby zaplatila, sa jej začal vyhrážať, že sa
vráti so svojimi priateľmi na zdôraznenie čoho, keď poškodená zotrvala na svojom odmietavom postoji
k vyplateniu nimi požadovanej sumy, si natiahol rukavice a opakovane ju začal biť päsťou do hlavy,
ktorú chytil a skrútil doľava a doprava, v dôsledku čoho došlo k jej pádu na zem, kde ju niekoľkokrát
kopol do boku, pričom obvinená M. J. počas tohto jeho útoku kontrolovala priestor pred cudzími
osobami. Okresný súd Trenčín vydal vo veci trestný rozkaz č.k. 1T/104/2013-261, proti ktorému podal
žalobca dňa 24.01.2014 odpor. Plnomocenstvom zo dňa 09.06.2014 splnomocnil žalobca Advokátsku
kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o. na obhajobu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 1T/104/2013. Žalobca podaním zo dňa 20.06.2014 odvolal plnomocenstvo udelené
JUDr. Jurajovi Trokanovi bez uvedenia dôvodu. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2014
v čase od 08:30 hod. do 15:00 hod. bol prítomný žalobca aj jeho advokát, ktorý si na pojednávaní
vopred nevyžiadal kópiu zápisnice ani kópiu záznamu z hlavného pojednávania na CD nosiči napriek
upozorneniu samosudcu o zaznamenávaní výpovedí prítomných za použitia technických prostriedkov,
ktorý na pojednávaní predložil listinné dôkazy v počte 7 listov a vyjadrenie k obžalobe a ktorý pred
odročením pojednávania nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Podaním zo dňa 03.09.2014



označil žalobca svoje návrhy na doplnenie dokazovania. Podaním zo dňa 04.09.2014 predložil žalobca
dôkazy (výpisy z lustrácie súdnych konaní zo dňa 28.07.2014, internetové výpisy zo stránky foaf.sk
a firemny-register.sk, e-mailovú komunikáciu za obdobie od 09.07.2009 do 02.09.2014). Podaním zo
dňa 03.09.2014 žalobca požiadal o vyhotovenie kópie zvukového záznamu z hlavného pojednávania
zo dňa 03.09.2014. podaním zo dňa 22.09.2014 sa žalobca písomne vyjadril k dôkazom.  Okresný súd
Trenčín rozsudkom č.k. 1T/104/2013-420 zo dňa 08.10.2014 obžalovaných B. V. - J. a žalobcu podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn. 2Pv
1018/09 v pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý súd obžalovaný stíhaný.
Proti rozsudku podal prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie v neprospech v oboch obžalovaných. K
podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne podaním zo dňa 18.11.2014. Krajský súd v Trenčíne
nariadil vo veci verejné zasadnutie na deň 28.04.2015, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu a ktoré
bolo odročené  bez prejednania veci. Krajský súd v Trenčíne nariadil vo veci verejné zasadnutie na deň
16.06.2015, ktorého sa zúčastnil zástupca žalobcu , na ktorom súd rozhodol o zamietnutí odvolania
prokurátora okresnej prokuratúry. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/8/2015-518 zo dňa
16.06.2015, právoplatným dňa 16.06.2015, bolo podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora
okresnej prokuratúry zamietnuté.

3.  Žalobca podal dňa 26.08.2016 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu
škody spočívajúcej v majetkovej ujme v sume 2.211,91 € titulom zaplatenej odmeny a nákladov obhajoby
v trestnej veci vedenej proti nemu na základe uznesenia o vznesení obvinenia a v nemajetkovej ujme
v sume 10.000,- €. Žalovaný žiadosť žalobcu prejednal a žalobcovi oznámil listom zo dňa 05.10.2016,
že žiadosť nepovažuje za dôvodnú, a teda jeho nárok na náhradu škody neuspokojí.Z potvrdenia o
úhrade odmeny za zastupovanie klienta v trestnom konaní vyplýva, že zástupca žalobcu potvrdil, že
mu klient uhradil odmenu za úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa
09.06.2014, vyjadrenie obhajoby k obžalobe zo dňa 22.08.2014, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa
03.09.2014, žiadosť obhajcu poskytnutie zvukových záznamov zo dňa 03.09.2014, účasť na hlavnom
pojednávaní zo dňa 03.09.2014, predloženie dôkazov obhajoby zo dňa 04.09.2014, vyjadrenia obhajoby
k dôkazom zo dňa 22.09.2014, vyjadrenia obhajoby k odôvodneniu odvolania zo dňa 18.11.2014,
účasť na verejnom zasadnutí zo dňa 28.04.2015, účasť na verejnom zasadnutí zo dňa 16.06.2015,
oznámenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby zo
dňa 08.08.2015) minimálne v sume 1.060,73 €.  Z čestného prehlásenia žalobcu vyplýva, že advokátovi
Advokátska firma Trokan a Urbančoková, v.o.s. uhradil odmenu za zastupovanie v trestnom konaní
za úkony (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, odôvodnenie sťažnosti obvinených, účasť na
výsluchu svedka Juraj V. dňa 19.09.2011, účasť na výsluchu svedka B. J. dňa 19.09.2011, účasť na
výsluchu svedka N. S. dňa 27.06.2012, účasť na výsluchu svedka S. G. dňa 27.06.2012, písomné
podanie - upozornenie obvinený na porušenie práv obhajoby dňa 17.08.2012, odpor proti trestnému
rozkazu dňa 24.01.2014 ) a to v sume minimálne 793,06 €.  Z čestného prehlásenia žalobcu vyplýva,
že advokátovi Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. uhradil odmenu za zastupovanie v
trestnom konaní za úkony (príprava a prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 09.06.2014, vyjadrenie
obhajoby k obžalobe zo dňa 22.08.2014, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 03.09.2014, žiadosť
obhajcu poskytnutie zvukových záznamov zo dňa 03.09.2014, účasť na hlavnom pojednávaní zo dňa
03.09.2014, predloženie dôkazov obhajoby zo dňa 04.09.2014, vyjadrenia obhajoby k dôkazom zo
dňa 22.09.2014, vyjadrenia obhajoby k odôvodneniu odvolania zo dňa 18.11.2014, účasť na verejnom
zasadnutí zo dňa 28.04.2015, účasť na verejnom zasadnutí zo dňa 16.06.2015, oznámenie skutočností
rozhodujúcich pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby zo dňa 08.08.2015) a to v
sume minimálne 1418,86 €.  Z fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.12.2014 Vyplýva,
že žalobca uhradil advokátovi Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. preddavok na právne
služby v sume 1.500,- €. Z potvrdenia o transakcii vyplýva, že Ing. B. V. odoslala dňa 22.06.2011 na účet
IBAN: SK35 1100 0000 0026 2280 0431 s informáciou pre príjemcu Trokan sumu 1.000,- €.

4. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k
čiastočnému späťvzatiu žaloby, súd konanie podľa § 144, 145 ods. 1 a  § 146 ods. 1 CSP v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % zo sumy 2.211,91 € od 10.10.2016 do zaplatenia
zastavil. Predmetom konania zostala po čiastočnom späťvzatí žaloby žaloba o zaplatenie 2.211,91 € s
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.211,91 € od 10.10.2016 do zaplatenia.



5. Po právnej stránke súd posúdil spor v súlade s právnou úpravou účinnou v deň vydania uznesenia
o vznesení obvinenia, t.j. dňa 19.05.2011. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa
citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.  Zákon
č. 514/2003 Z.z. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri jej
výkone, ak sú splnené podmienky zodpovednosti podľa tohto zákona. Vznik zodpovednosti štátu
predpokladá: a/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, b/ existenciu škody, c/ príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a existenciou škody.
Predpokladom zodpovednosti štátu je príčinná súvislosť medzi ujmou poškodeného, ako i následkom
a rozhodnutím, ktoré bolo zrušené pre nezákonnosť, nie medzi ujmou a skutočnosťou, ktorá bola
dôvodom zrušenia rozhodnutia. V danej veci uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ
Trenčín, Odbor kriminálnej polície Trenčín ČVS: ORP-1661/1-OVK-TN-2009 zo dňa 19.05.2011 bolo
vznesené obvinenie proti B. J. a žalobcovi zo zločinu vydierania spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona k § 198 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca
včas sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1KPT 748/2011-15
zo dňa 22.07.2011 zamietnutá ako nedôvodná. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín následne podal
dňa 21.08.2013 na B. V. - J. a žalobcu pod sp. zn. 2Pv 1018/09-87 obžalobu pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20  Trestného zákona.  Okresný
súd Trenčín rozsudkom č.k. 1T/104/2013-420 zo dňa 08.10.2014 podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku obžalovaných spod obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.  Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal odvolanie prokurátora
proti tomuto rozsudku a uznesením č.k. 2To/8/2015-518 zo dňa 16.06.2015 rozhodol, že odvolanie
Okresného prokurátora v Trenčíne ako nedôvodné zamietol. Žalobca si podal dňa 26.08.2016 žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spočívajúcej v majetkovej ujme v sume 2.211,91 €
titulom zaplatenej odmeny a nákladov obhajoby v trestnej veci vedenej proti nemu na základe uznesenia
o vznesení obvinenia a v nemajetkovej ujme v sume 10.000,- €. Žalovaný žiadosť žalobcu prejednal a
žalobcovi oznámil listom zo dňa 05.10.2016, že žiadosť nepovažuje za dôvodnú, a teda jeho nárok na
náhradu škody neuspokojí.

6.  V tomto smere súd vychádzal z ustálenej judikatúry vyšších súdov, zaoberajúcej sa otázkou
zodpovednosti za škodu v prípade oslobodenia spod obžaloby. Rozhodovanie súdov sa ustálilo
medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený
spod žaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia

7. V danom prípade žalobcovi vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojim právnym zástupcom, ktorí
ho zastupovali počas celého trestného konania, trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.500,-
€, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.12.2014
a potvrdenia o transakcii zo dňa 22.06.2011,  pričom podanou žalobou si uplatňoval sumu 2.211,91
€ s príslušenstvom. Námietku zástupcu žalovaného, že žalobca vznik uplatňovanej škody v časti
trov právneho zastúpenia obhajcom Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. odvodzoval
od predloženej fotokópie príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.12.2014, považoval súd za
nedôvodnú. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá stranám
konania predkladať iba originály listín a pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je
rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Súd nemal pochybnosti o pravosti
predloženej fotokópie príjmového pokladničného dokladu a žalovaný nespochybnil pravosť fotokópie
tejto listiny. Z príjmového pokladničného dokladu je zrejmé, že tento bol vystavený dňa 02.12.2014
obhajcom žalobcu na sumu 1.500,- € ako preddavok na právne služby. Vzhľadom k tomu, že žalobca
udelil obhajcovi splnomocnenie dňa 09.06.2014 a trestné konanie skončilo uznesením Krajského súdu
v Trenčíne dňa 16.06.2015, vzhľadom na vyjadrenie žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa
06.02.2018 o tom, že uvedenému obhajcovi platil iba sumu 1.500,- €, ktorá prevažne zodpovedá
vyčísleným trovám obhajoby za uplatňované úkony mal súd za to, že žalobca v priebehu vedeného
trestného konania pred Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 1T/104/2013 vyplatil dňa 02.12.2014
zvolenému obhajcovi odmenu v sume 1.500,- € za už vykonané úkony ako aj úkony, ktoré mal jeho
obhajca v trestnom konaní ešte len vykonať. K tomuto záveru dospel súd vzhľadom na zodpovedajúcu
výšku vyčíslených trov obhajoby a vyplatenú výšku preddavku a vzhľadom na časovú súvislosť, pričom
skutočnosť, že na uvedenom príjmovom pokladničnom doklade nie je uvedené označenie konania, ku
ktorému sa preddavok na právne služby má vzťahovať, bez akéhokoľvek dôkazu spochybňoval iba
svojím tvrdením zástupca žalovaného. Čo do príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami a



škodou je potrebné uviesť, že žalobca využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko
sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu
v súvislosti s tak závažnou a pre laika zložitou skutočnosťou, ako je vznesenie obvinenia a začatie
trestného stíhania a je irelevantné, či ide o prípady nutnej obhajoby, alebo zvoleného advokáta. To
znamená, že práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní po podaní obžaloby
súdom, boli výlučnou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná.
Niektoré uskutočnené úkony obhajoby súd považoval za účelné aj v zmysle § 18 ods. 3 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; podmienené úkonmi
orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by tieto trovy neboli vznikli. Niektoré z uplatnených
úkonov súd vyhodnotil ako neúčelné .Zástupca žalovaného vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku
na náhradu škody titulom trov právneho zastúpenia vyplatených JUDr. Jurajovi Trokanovi námietku
premlčania s poukazom nato, že manželka žalobcu vyplatila trovy právneho zastúpenia JUDr. Jurajovi
Trokanovi vo výške 1.000,- € dňa 22.06.2011. Zistenie skutočnosti, či sa jednalo o rozhodnutie, ktoré
je nezákonné, si nemôže žalobca ustáliť v deň doručenia tohto rozhodnutia , ale až v deň oznámenia
rozhodnutia, ktorým sa toto rozhodnutie považuje za nezákonné.  Podstata nároku na náhradu škody
sa viaže na samotný výsledok trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v tomto prípade pre plynutie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je rozhodujúci deň oznámenia konečného rozhodnutia
súdu v trestnej veci, a to uznesenia Krajského súd v Trenčíne dňa 16.06.2015, ktorým bolo odvolanie
prokurátora okresnej prokuratúry proti oslobodzujúcemu rozsudku zamietnuté. V tento deň sa žalobca
dozvedel o škode. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby dňom
16.06.2015 a žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zaslal žalovanému dňa
26.08.2016 ku ktorej sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 05.10.2016, a žaloba bola súdu doručená
dňa 31.01.2017, mal súd zato, že žalobca podal žalobu pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby
stanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže začala plynúť dňom nasledujúcim po dni
16.06.2015, t.j. dňom 17.06.2015, táto doby v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. neplynula v
dňoch od 26.08.2016 do 05.10.2016 a posledným dňom trojročnej subjektívnej premlčacej doby bol deň
27.07.2018, a teda žaloba doručená súdu dňa 31.01.2017 je podaná v priebehu plynutia subjektívnej
premlčacej doby.  Advokát je povinný s poukazom na § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. upozorniť
klienta pri dojednávaní odmeny, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej osobe,
sa odmena určuje podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene. Medzi klientom a advokátom dojednaná
odmena nebude základom na vyčíslenie náhrady trov konania na odmene advokáta a posúdenie
preukázateľnosti a účelnosti vynaloženia týchto trov patrí do rozhodovacej právomoci súdu. Súd posúdil
uplatnené trovy právneho zastúpenia a zistil, že časť z nich bola uplatnená v súlade s vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
\"vyhláška\") v znení účinnom ku dňu vykonania toho - ktorého úkonu. Podľa § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky
pri obhajobe v trestnom konaní je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby,
ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje
päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, čo s poukazom na § 1 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013 predstavuje za rok 2011  sumu 92,63 €, za rok
2012 sumu 95,37 €,  s poukazom na § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013
za rok 2014 sumu 90,17 €, za rok 2015 sumu 92,63 €. Žalobca si v súlade s vyhláškou uplatnil za rok 2011
odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 01.06.2011 (§14
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.); sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 14 ods. 1
písm. b) cit. vyhlášky) a účasť na výsluchu obvinených dňa 19.09.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky),
ktorý si nesprávne uplatňoval ako dva úkony právnej služby. Ohľadom úkonu sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia súd uvádza, že hoci sa v pripojenom trestnom spise nenachádza vyhotovenie
odôvodnenia sťažnosti podanej žalobcom proti tomuto uzneseniu, z odôvodnenia uznesenia prokurátora
Krajskej prokuratúry Trenčín č.k. 1KPt 748/2011-15 zo dňa 22.07.2011, ktorým bola sťažnosť žalobcu
zamietnutá, vyplýva, čo bolo obsahom podanej sťažnosti, a teda že bola žalobcom a spoluobvinenou
doplnená o uvádzané dôvody. Ohľadom úkonu účasť na výsluchu obvinených dňa 19.09.2011 súd
uvádza, že sa nejedná o dva samostatné úkony právnej služby, ale o jeden úkon právnej služby, ktorý
v sebe zahŕňa dva za sebou nadväzujúce vyšetrovacie  úkony vykonané počas dvoch hodín, a teda
žalobcovi patrí náhrada za odmenu advokáta len za jeden úkon právnej služby. Obhajcovi v tomto
prípade patrí odmena za každé dve hodiny jeho účasti na úkone právnej služby. Jedným úkonom
právnej služby je celková účasť obhajcu pri všetkých vyšetrovacích úkonoch, ktorými sa rozumie celkový
počet úkonov, ktoré boli vykonané v jednom dni. Pre prípad, že bolo vykonaných viac vyšetrovacích
úkonov v priebehu toho istého dňa, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali na tom istom mieste a



obhajca sa na nich zúčastnil, je potrebné určiť čistý čas ich trvania po odpočítaní času potrebného na
nariadené prestávky a uznať za výkon právnej služby každé dve začaté hodiny takto zisteného času. Dňa
19.09.2011 bol obhajca žalobcu prítomný na výsluchu obvinených v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod. a
od 10:20 hod do 11:00 hod.. V tomto prípade po odpočítaní nariadenej prestávky čistý čas trvania úkonu
bol 1 hodina a 40 minút, t.j. jednalo sa o jeden úkon právnej služby. Vzhľadom na uvedené patrí žalobcovi
náhrada škody titulom vyplatenej odmeny obhajcu za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2011 vo
výške podľa uplatnenia v sume 221,82 € (3x73,94 €).  Žalobca si uplatnil za rok 2012 odmenu advokáta
za 2 úkony právnej služby, a to účasť na výsluchu svedkov dňa 27.06.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) cit.
vyhlášky), ktorý si nesprávne uplatňoval ako dva úkony právnej služby a upozornenie zo dňa 17.08.2012,
že o úkonoch dožiadaného súdu v Nemecku nebol upovedomený advokát žalobcu a namietal ich použitie
v trestnom konaní (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky). Ohľadom úkonu - účasť na výsluchu svedkov dňa
27.06.2012  súd uvádza, že rovnako ako v prípade účasti na výsluchu obvinených dňa 19.09.2011 sa
jedná o jeden úkon právnej služby, ktorý v sebe zahŕňa dva za sebou nadväzujúce vyšetrovacie úkony
vykonané počas dvoch hodín. Dňa 27.06.2012 bol obhajca žalobcu prítomný na výsluchu svedkov v čase
od 09:00 hod. do 10:00 hod. a od 10:30 hod. do 11:30 hod.. V tomto prípade po odpočítaní nariadenej
prestávky čistý čas trvania úkonu bol 2 hodiny, t.j. jednalo sa o jeden úkon právnej služby, ktorého trvanie
nepresiahlo 2 hodiny. Ohľadom úkonu upozornenie zo dňa 17.08.2012 súd uvádza, že sa nejedná o
účelné uplatňovanie a bránenie práva žalobcu ako obvineného. Pokiaľ sa obhajca žalobcu domnieval,
že došlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu, ktoré spôsobilo nepoužiteľnosť vykonaného dôkazu v
trestnom konaní, uvedené mohol namietať v podaní týkajúcom sa veci samej prípadne ústne v konaní
pred súdom a vykonanie takéhoto úkonu právnej služby samostatne bez nadväznosti na písomné alebo
ústne podanie vo veci samej nepovažoval súd za hospodárne. Vzhľadom na uvedené patrí žalobcovi
náhrada škody za odmenu obhajcu za jeden úkony právnej služby vykonaný v roku 2012 vo výške podľa
uplatnenia v sume 73,94 €.
Žalobca si uplatnil za rok 2014 odmenu advokáta za 12 úkonov právnej služby, a to odpor proti trestnému
rozkazu zo dňa 24.01.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), príprava a prevzatie zastúpenia dňa
09.06.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), vyjadrenie k obžalobe dňa 22.08.2014 (§ 14 ods. 1
písm. b) cit. vyhlášky), návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 03.09.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit.
vyhlášky), žiadosť o zvukový záznam zo dňa 03.09.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), účasť na
hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2014 od 08:30 hod. do 15:00 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky),
predloženie dôkazov zo dňa 04.09.2014(§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), vyjadrenie k dôkazom zo
dňa 22.09.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky), vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.11.2014 (§ 14
ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky). Súd vyhodnotil ako uplatnené v súlade s cit. vyhláškou 3 úkony právnej
služby, a to odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 24.01.2014, účasť na hlavnom pojednávaní dňa
03.09.2014 v čase od 08:30 hod. do 12:10 hod. a od 12:30 hod. do 15:00 hod. (čistý čas konania
úkonu 6 hodín a 5 minút, t.j. 1 úkon právnej služby za ktorý patrí obhajcovi tarifná odmena za každé
začaté 2 hodiny) a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.11.2014. Ohľadom úkonu príprava a prevzatie
zastúpenia dňa 09.06.2014 súd uvádza, že žalobca si zvolil nového obhajcu a pôvodnému obhajcovi
vypovedal plnomocenstvo bez uvedenia dôvodu. Z dôvodu spočívajúceho výlučne na strane žalobcu
bez akéhokoľvek zavinenia žalovaným ako aj bez vplyvu nepredvídateľných okolností, ktoré by nemohol
žalobca ovplyvniť, tak došlo k navýšeniu trov obhajoby, ktoré nemožno pripisovať na ťarchu žalovaného,
ale náhradu týchto trov musí znášať žalobca bez ohľadu na výsledok trestného konania. Ostatné
uplatňované úkony právnej služby za rok 2014 neboli vykonané ako úkony hospodárneho a účelného
bránenie práva žalobcu a predstavujú nedôvodné navyšovanie uplatňovaných trov obhajoby. Obhajca
žalobcu predložil na hlavnom pojednávaní dňa 03.09.2014 v písomnej forme vyjadrenie k obžalobe
zo dňa 22.08.2014 a návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 03.09.2014. S poukazom na § 2 ods.
18 Trestného poriadku konanie pred súdom je ústne, a preto zástupca žalobcu prítomný na hlavnom
pojednávaní mal a mohol predniesť svoje vyjadrenie k žalobe ako aj návrhy na doplnenie dokazovania
ústne, aby tak účelne bránil práva žalobcu. Podávanie prednesov a návrhov na doplnenie dokazovania
v písomnej forme bez predchádzajúcej písomnej alebo ústnej výzvy súdu napriek vedomosti o tom,
že konanie pred súdom je vykonávané ústne, je zo strany obhajcu zrejmým účelným navyšovaním
počtu úkonov právnej služby, ktoré nemožno považovať za hospodárne a pripisovať ich na ťarchu
žalovaného. Ohľadom úkonu - žiadosť o zvukový záznam  zo dňa 03.09.2014 súd uvádza, že obhajca
žalobcu, ktorý bol prítomný na hlavnom pojednávaní si nevyžiadal kópiu zápisnice ani kópiu záznamu
z hlavného pojednávania na CD nosiči napriek upozorneniu samosudcu o zaznamenávaní výpovedí
prítomných za použitia technických prostriedkov, pričom v zmysle § 44 ods. 5 Trestného poriadku
má takúto žiadosť obhajca žalobcu učiniť vopred, t.j. na začiatku hlavného pojednávania. Pokiaľ si
obhajca žalobcu nevyžiadal kópiu zápisnice, resp. CD nosiču vopred, ale až dodatočne, nekonal v



takom prípade hospodárne a účelne, a preto sa nejedná o úkon právnej služby, za ktorý by mu patrila
odmeny na ťarchu žalovaného. Pojednávanie dňa 03.09.2014 bolo odročené na termín 08.10.2014 a
pred odročením pojednávania obhajca žalobcu vyhlásil, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania. Napriek tomuto vyjadreniu nasledujúci deň, t.j. 04.09.2014 dňa predložil súdu podanie -
predloženie dôkazov, ktoré mal k dispozícii pred dňom pojednávania (výpisy z lustrácie súdnych konaní
zo dňa 28.07.2014, e-mailovú komunikáciu za obdobie od 09.07.2009 do 02.09.2014) resp. ktoré si
mohol zabezpečiť pred dňom pojednávania 03.09.2014 (internetové výpisy zo stránky foaf.sk a firemny-
register.sk), prípadne ich predložiť na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2014, o ktorom mal
obhajca žalobcu vedomosť. Takýto spôsob predkladania dôkazov nemožno vyhodnotiť ako účelný a
hospodárny, práve naopak, tento postup obhajcu žalobcu sa javí ako účelový v úmysle nedôvodne
navýšiť trov obhajoby. Napriek vedomosti o termíne hlavného pojednávania obhajca žalobcu bez výzvy
súdu predložil svoje písomné vyjadrenie k dôkazom dňa 22.09.2014, za ktoré si uplatňoval odmenu.
S ohľadom na vedomosť obhajcu o termíne ďalšieho hlavného pojednávania, na ktorom mohol ústne
predniesť svoje vyjadrenie k dôkazom, je uplatňovanie odmeny za tento úkon účelové, keďže tento úkon
nie je účelný a hospodárny v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené patrí žalobcovi náhrada škody
za odmenu obhajcu za tri úkonov právnej služby vykonané v roku 2014 v sume 541,02 € (90,17 € +
360,68 € + 90,17 €). Žalobca si uplatnil za rok 2015 odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby, a to
účasť na verejnom zasadnutí dňa 28.04.2015 (§ 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky), účasť na verejnom
zasadnutí dňa 16.06.2015 (§ 14 ods. 3 písm. d) cit. vyhlášky), oznámenie skutočností rozhodujúcich
pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby dňa 08.08.2015 (§ 14 ods. 1 písm. b) cit.
vyhlášky). Súd vyhodnotil ako uplatnené v súlade s cit. vyhláškou 2 úkony právnej služby, a to účasť na
verejnom zasadnutí dňa 28.04.2015 a účasť na verejnom zasadnutí dňa 16.06.2015. Ohľadom úkonu
oznámenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby
dňa 08.08.2015 súd uvádza, že v trestnom spise sa nenachádza žiaden záznam o  vykonaní tohto
úkonu na výzvu súdu, s poukazom na časové hľadisko sa má jednať o úkon, ktorý mal byť vykonaný
až po skončení trestného konania a predmetný úkon, ako vyplýva z výpovede žalobcu, sa nevzťahuje
k trestnému konaniu ale ku konaniu pred Národným bezpečnostným úradom, a preto vykonanie tohto
úkonu nemožno považovať za úkon potrebný na účelné bránenie práva žalobcu v trestnom konaní.
Vzhľadom na uvedené patrí žalobcovi náhrada škody za odmenu obhajcu za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2015 vo výške podľa uplatnenia v sume 68,85 € ( 22,54 € + 46,31 €).  Okrem uvedenej
odmeny patrí zástupcovi žalobcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 3 x režijný paušál á 7,41 € za úkony
v roku 2011, 1 x režijný paušál á 7,63 € za úkon vykonaný v roku 2012, 3x režijný paušál á 8,04 €
za úkony v roku 2014, 2 x režijný paušál á 8,39 € za úkon v roku 2015, t.j. spolu 70,76 €. Taktiež
zástupcovi žalobcu ako platiteľovi DPH patrí DPH v sume 195,28 € (20 % zo sumy 976,39 €). Spolu
priznané trovy obhajoby žalobcu sú 1.171,67 €. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že titulom
náhrady škody, spočívajúcej vo vynaložených trovách obhajoby v trestnom konaní, patrí žalobcovi suma
1.171,67 €, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovaného.  Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 1.171,67 €, a to podľa uplatnenia
od 10.10.2016 do zaplatenia, kedy sa žalovaný dostal podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (t.j.
dňom oznámenia žalovaného žalobcovi, že neuspokojí jeho uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý
dátum žalovaný nerozporoval) do omeškania v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z..

8. Súd prvej inštancie  sa zaoberal i otázkou, či si žalobca trestné stíhanie neprivodil sám. V tejto veci
nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by si žalobca privodil vznesenia obvinenia sám, svojim
konaním. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa stal skutok,
z ktorého bol obvinený a neskôr i obžalovaný. Žalobca v trestnom konaní v plnom rozsahu spolupracoval
s orgánmi činnými v trestnom konaní a súdom, trestného konania sa riadne zúčastňoval, od počiatku až
dokonca zotrval na svojom tvrdení, že je v danej veci nevinný a riadne využíval všetky dostupné právne
prostriedky svojej obrany. Podľa názoru súdu si žalobca svoje  trestné stíhanie a vznesenia obvinenia
nezavinil.
9.  O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie   podľa § 255 ods. 2, 256 ods. 1 CSP, keď
žalobca i žalovaný mali každý vo veci čiastočný úspech. Vo vzťahu k žalovanej sume 2.211,91 € po
čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej časti žalobca zavinil zastavenie konania, bol úspech žalobcu 53 %
(1.171,67 €) a úspech žalovaného 47 % (1.040,24 €). Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu vzniklo žalobcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 6 %. Súd preto žalobcovi
priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6 %, o ktorej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Lehotu na splnenie povinnosti 30 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia .



10.  Proti tomuto rozsudku , výroku II., podal žalovaný  v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo v napadnutej
časti rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. Poukázal na zákonné
ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď súd v konaní o náhrade škody, resp. nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti
štátu nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienky
nezákonnosti , len ak bolo rozhodnutie ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Orgány činné v
trestnom konaní konali v predmetnej trestnej veci v súlade so zákonmi a právoplatné rozhodnutie,
ktorým mala byť spôsobená škoda, nebolo zrušené. Podmienky  nároku v zmysle zákona č. 514/2003
neboli splnené. V prípade pochybnosti, či sa skutok stal, prokurátor nemá možnosť zastaviť trestné
stíhanie , ale je povinný podať obžalobu. V danom prípade  bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods.
1 Trestného poriadku uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície
Trenčín zo dňa 02.10.2010 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. V prípravnom
konaní boli vykonané dôkazy, ktoré preukazovali spáchanie skutku a ktoré dostatočne odôvodňovali ich
postavenie pred súd. Dôkazné ťažisko spočívalo na usvedčujúcej výpovedi svedkyne- poškodenej N.
Q. C. Q.. Priamou očitou svedkyňou bola svedkyňa- jej dcéra Q. W. C. Q., ktorá zhodne vypovedala ako
poškodená. Pri stabilizácii skutkových zistení  o tom, či sa skutok skutočne stal, prináležalo výhradne
súdu a nie prokurátorovi . Okresný súd Trenčín rozsudkom zo  dňa 08.10.2014 , sp. zn. 1T/104/2013, v
spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/8/2015-518 zo dňa 16.06.2015,  obžalovaných
Lenku V.- J. a I. V. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby pre zločin vydierania
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona oslobodil, keď svedok usvedčujúci žalobcu zmenil výpoveď.
Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť , ako aj oslobodenie spod obžaloby má
z pohľadu nároku na náhradu škody rovnaký význam. V danej veci však skutočnosť, že obžalovaný
bol spod obžaloby právoplatne oslobodený ešte automaticky neznamená , že celé konanie, ktoré
mu predchádzalo , bolo nezákonné. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS
163/2003 zo dňa 13.11.2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila . V tomto
kontexte žalovaný poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike z 20. júna
2013. I keď bol žalobca oslobodený spod obžaloby v dôsledku  uplatnenej zásady „ in dubio pro reo“,
nemožno automaticky považovať za nezákonné rozhodnutie, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí
konkrétnej veci. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s vyššie uvedenými
rozhodnutiami. Pokiaľ svedkyňa zmenila výpoveď až na pojednávaní, krivou výpoveďou spôsobila
žalobcovi škodu práve ona. Žalobca by sa prípadnej náhrady škody mal domáhať voči svedkyni z titulu
porušenia jej právnej povinnosti vypovedať pravdivo . Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietku,
že iba súd môže oslobodiť na základe zásady „ in dubio pro reo“, pričom prokurátor takúto možnosť
nemá.  Žalovaný spochybnil dôkaz a to fotokópiu príjmového dokladu . Súd prvej inštancie si mal vyžiadať
zmluvu o poskytnutí služby medzi žalobcom a jeho advokátom, vyúčtovanie trov, aby  bolo zrejmé, či
zaplatená záloha smerovala k zaplateniu úkonov , ktorých náhradu požadoval.  Žalobca predložil dôkaz-
potvrdenie o transakcii o zaplatení sumy 1.000,- eur JUDr. Trokanovi jeho manželkou, pričom žiadnym
spôsobom žalobca nepreukázal , že zaplatená suma súvisí s predmetným trestným konaním. Z dôvodov
opatrnosti žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania.

11.  Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že  odvolanie žalovaného
je v celom rozsahu nedôvodné. Skutočnosti uvádzané žalovaným  v bode I. jeho odvolania nie
sú relevantné. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci zodpovedá podľa z. č. 514/2003 Z. z. štát, ktorý sa zodpovednosti zbaviť nemôže.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca splnil všetky zákonom č. 514/2003 Z. z. stanovené
podmienky pre vznik objektívnej zodpovednosti štátu , t.j. splnil podmienku podania riadneho opravného
prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu a rovnako je splnená aj podmienka zrušenia alebo zmeny
nezákonného právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda príslušným orgánom. Podľa
ustálenej judikatúry súdov / rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa  28.06.1993, sp. zn.  1 Cdo 53/93,
uznesenie  Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.08.2010, sp. zn.  4 M Cdo 15/2009/ má oslobodenie spod
obžaloby rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania.  V predmetnom konaní trestné stíhanie vedené voči žalobcovi viedlo ku konečnému
rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.06.2015, sp. zn. 2To/8/2015, ktorým bol žalobca



oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín č. 2Pv 1018/09. Nebolo dokázané, že sa
vôbec stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia
o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia. Tvrdenia, že prokurátor  nemá možnosť zastaviť
trestné stíhanie, ale je povinný podať obžalobu nie je pravdou a je v rozpore s § 215 a nasl. Trestného
poriadku. V zmysle § 234 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor podá obžalobu na príslušný súd ,
len ak výsledky  vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.  Pre postup
prokurátora by mali byť objasnené tieto skutočnosti: že sa stal skutok, že tento skutok má všetky
obligatórne znaky žalovaného trestného činu a že tento spáchal práve obvinený ako trestne zodpovedný
subjekt. V opačnom prípade nie je možné hovoriť o dôvodnosti postavenia obvineného  pred súd.
Poukázal na ust. § 2 ods. 10 Trestného zákona o náležitom zistený skutkového stavu veci, pričom o
tomto nesmú existovať dôvodné pochybnosti. Súd prvej inštancie sa riadne a správne vyporiadal so
všetkými skutočnosťami rozhodnými pre správne a spravodlivé  rozhodnutie v danej veci . Tvrdenia
účastníkov, označené dôkazy a všetky skutkové okolnosti správne posúdil, riadne vyhodnotil. Rozsudok
súdu prvej inštancie je zdôvodnený, dostatočne presvedčivý, správny a zákonný. Záverom namietal
náležitosti odvolania poukazom na ust. § 362 ods. 1, § 363 a § 365 ods. 1 CSP. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

12.  Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.

13.  Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 2.211,91,- eur od 10.10.2016 do zaplatenia zastavil a výroku
III., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, napadnuté neboli a preto zostalo rozhodnutie súdu
prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

14.  Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne, precízne  a presvedčivo odôvodnil, v  súlade
s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku  súdu prvej inštancie, ktoré
vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v  celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci
spolu s právnymi závermi  súdu prvej inštancie.

15.  Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného , vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené,
bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver o naplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu vzniknutú žalobcovi z hľadiska súdom prvej inštancie v odôvodnení citovaných ustanovení zák.
č. 514/2003 z. z. (o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov) a to  vo vzťahu k škode vzniknutej žalobcovi z titulu zaplatených trov obhajoby v trestnom
konaní.

16.  Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k  odvolacím námietkam žalovaného (ktoré sú v zásade identické
s námietkami z jeho strany produkovanými pred súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza:

17.  Vykonaným dokazovaním bolo zistené a medzi stranami nebolo sporným, že uznesením Okresného
riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín ČVS: ORP-166/1-OVK-TN-2009 zo dňa  19.05.2011
bolo žalobcovi a B.  vznesené obvinenie za zločiny vydierania spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 TZ k § 189 ods. 1 TZ. Podaním zo dňa 30.05.2011 podal žalobca sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia. Uznesením Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. k. 1KPt 748/2011-15 zo dňa
22.07.2011 bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení  obvinenia zamietnutá ako nedôvodná .
Žalobca dňa 01.06.2011 splnomocnil JUDr. Juraja Trokana na obhajobu v trestnej veci ČVS: ORP-166/1-
OVK-TN-2009. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 21.08.2013 pod sp. zn. 2Pv



1018/09-87 obžalobu na B. V. - J. a žalobcu za zločiny vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.  Okresný súd Trenčín vydal vo veci trestný
rozkaz č. k. 1T/104/2013-261, proti ktorému podal žalobca dňa 24.01.2014 odpor. Plnomocenstvom zo
dňa 09.06.2014 splnomocnil žalobca Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. na obhajobu
v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 1T/104/2013. Žalobca podaním zo dňa
20.06.2014 odvolal plnomocenstvo udelené JUDr. Jurajovi Trokanovi bez uvedenia dôvodu.  Okresný
súd Trenčín rozsudkom č.k. 1T/104/2013-420 zo dňa 08.10.2014 obžalovaných B. V. - J. a žalobcu
podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry Trenčín sp.zn.
2Pv 1018/09 v pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý súd obžalovaný
stíhaný. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/8/2015-518 zo dňa 16.06.2015, právoplatným
dňa 16.06.2015, bolo podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry
zamietnuté.   Žalobca podal dňa 26.08.2016 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu na
náhradu škody spočívajúcej v majetkovej ujme v sume 2.211,91 € titulom zaplatenej odmeny a nákladov
obhajoby v trestnej veci vedenej proti nemu na základe uznesenia o vznesení obvinenia a v nemajetkovej
ujme v sume 10.000,- € v súlade s ust. § 15 a nasl. z.č. 514/2003 Z. z.  Žalovaný žiadosť žalobcu
prejednal a žalobcovi oznámil listom zo dňa 05.10.2016, že žiadosť nepovažuje za dôvodnú, a teda jeho
nárok na náhradu škody neuspokojí.

18. S naplnením zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného  za škodu uplatnenú
žalobcom v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktoré skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, sa
podrobne, dostatočne a precízne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia už súd prvej inštancie,
na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a s ktorými sa plne identifikuje. Možno len prisvedčiť
záveru súdu prvej inštancie, že v súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú
uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa skončilo oslobodením spod obžaloby. Pričom ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, ako tomu bolo tiež v
posudzovanej veci, podľa zák. č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody vrátane nákladov na
trovy obhajoby.

19.   Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie),
ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri
rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z.). I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej
úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2009).

20.  Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu
orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného
stíhania.\"  vyššie uvedeným názorom plne akceptovaným súdnou praxou sa odvolací súd  stotožňuje,
pričom žalovaný  netvrdil žiadne rozhodujúce skutočnosti, spôsobilé k odklonu od neho a s ktorým tiež
plne korešpondujú závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V právnej teórii sa
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou označuje  priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej
súvislosti teda ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Nejde
o otázku právnu ale skutkovú, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu je preto významnou otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),
za ktorú je náhrada požadovaná. V posudzovanej veci v konkrétnych súvislostiach oslobodením žalobcu
spod obžaloby vyšla najavo nezákonnosť jeho trestného stíhania, ktorého dôsledkom bolo vznik ujmy
na strane žalobcu v podobe trov, ktoré v súvislosti so svojou obhajobou v priebehu trestného konania
vynaložil, keďže preukázateľne bolo zistené, že jeho obhajcom vyúčtované trovy,  tomuto riadne aj



zaplatil. Niet teda sporu o tom, že cauzálny nexus medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím
je preukázaný, o čom nemal pochybnosť tak súd prvej inštancie, s čím sa dostatočne vysporiadal v
odôvodnení svojho rozhodnutia, ako ani v konečnom dôsledku odvolací súd.

21.  Odvolacia námietka žalovaného poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky  sp.
zn. ÚS 163/2003 zo dňa 13.11.2013, keď súd prvej inštancie sa s rozhodnutím nevysporiadal, nie je
dôvodná. Súd prvej nštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR ,
tieto riadne vyhodnotil , pričom  odvolací súd dodáva, že ÚS SR sa aj v jeho recentných rozhodnutiach
prikláňa k rovnakému výkladu ust. § 6 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z., z akého vychádza
rozhodnutie súdu prvej inštancie. V predmetnom rozhodnutí je riešená otázka zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom v príčinnej súvislosti
s rozhodnutím o väzbe. Ústavný súd v danej veci riešil otázku premlčania nároku na náhradu škody a či
do nároku na náhradu škody možno započítať aj nárok za nezákonnú väzbu. Je zrejmé, že žalobkyňa
v trestnom konaní, v ktorom jej bolo vznesené obvinenie, nebola vzatá do väzby. Odvolateľovi teda
unikli konkrétne individuálne okolnosti danej veci, a preto sa ani toto rozhodnutie nemôže vzťahovať
na prejednávanú vec. Odvolací súd v tejto súvislosti cituje z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa  13.12.2016,  č. k. I.ÚS 540/2016-33, ktorým bolo konštatované porušenie
práva sťažovateľa, ktorý neuspel so svojou žalobou na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. za postup v trestnom konaní, ktoré bolo skončení jeho oslobodením spod obžaloby. Podľa bodu 25.
odôvodnenia: „Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej  začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslom právnej úpravy
zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujmy spôsobená nesprávnym či
nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného  stíhania alebo k oslobodeniu  spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť
začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou
judikatúrou v čase platného zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy  stále použiteľné a
svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napr. III.ÚS 117/06, I.ÚS
320/2016, I.ÚS 395/2016 a iné).“ Ústavný súd SR ďalej v bode 26 odôvodnenia poukazuje na správnu
interpretáciu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a podľa jeho názoru: „...za správny treba považovať
výklad, v zmysle ktorého hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú  rozhodnutím  o  začatí  trestného
stíhania  a  vznesení  obvinenia,  má  zastavenie  trestného stíhania rovnaké následky, ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania.“V bode 27 odôvodnenia ústavný súd konštatuje: „ak sa trestné
stíhanie konkrétnej osoby skončí vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa
tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie je potrebné považovať za takýchto
okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.“

22.  Žalovaný na podporu svojej argumentácie v odvolacom konaní o zákonnosti trestného stíhania
žalobcu  poukázal tiež na rozsudok ESĽP zo dňa 20.07.2013 vo veci Lavrechov vs. Česká republika. V
uvedenom rozhodnutí sa Európsky súd pre ľudské práva sústredil predovšetkým na otázku, či neskoršie
oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je relevantné pre rozhodnutie o prepadnutí peňažnej
záruky, ktorou bola nahradená väzba, a teda vecne sa zaoberal inou otázkou, keď vyhodnocoval
(ne)rešpektovanie povinností súdom uložených obvineným - zdržiavať sa a preberať poštu v mieste
svojho bydliska v ČR. Negatívne rozhodnutie v neprospech obvineného súviselo s jeho zavineným
konaním a nerešpektovaním tohto rozhodnutia v prebiehajúcom trestnom konaní. Sám ESĽP v bode 48.
tohto rozhodnutia uviedol, že hlavnou otázkou v tejto veci je to, či by oslobodenie spod obžaloby mohlo
mať vplyv na rozhodnutie o tom, že peňažná záruka pripadá štátu. Z uvedeného vyplýva, že ani toto
rozhodnutie ESĽP nemohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

23.       Vzhľadom  na  už  citované  jednotné  právne  názory  vyjadrené  v  rozhodujúcej  činnosti
najvyššíchsúdnych  autorít  konštatuje  odvolací  súd,  že  odvolanie  žalovaného  je  nedôvodné.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, z oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní, z
objektívnej zodpovednosti štátu, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z., ako aj konštatovania
o splnení predpokladov pre uolatnenie nároku žalobcu na náhradu škoidy / existencia škody z titulu



právneho zastúpenia v trestnom konaní/, dospl odvolací súd k opodststnenosti nároku žalobcu na
náhradu škody.

24. Žalobcovi v danom prípade vznikla skutočná škoda tým, že zaplatil svojim právnym zástupcom,
ktorí ho zastupovali počas celého trestného konania, trovy právneho zastúpenia v to v celkovej výške
1.171,67,- eur, ktoré boli uplatnené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odvolacia námietka žalovaného,
či vyplatená záloha smerovala k zaplateniu úkonov, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil postup žalobcu pri úhrade trov v trestnom konaní, keď z príjmového pokladničného dokladu
zo dňa 02.12.2014 vyplýva, že suma vo výške 1.00,- eur bola vyplatená právnemu zástupcovi žalobcu
za obhajobu ako preddavok na právne služby. Žalobca udelil obhajcovi splnomocnenie dňa 09.06.2014.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.06.2015 skončilo trestné stíhanie žalobcu, preto suma
1.500,-eur zodpovedá vyčísleným trovám obhajoby.

25.  Odvolacia námietka žalovaného poukazom na predloženie fotokópie príjmového dokladu nie
je dôvodná. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  zo dňa
25.11.2013, sp. zn. 7 Cdo 16/2013, keď pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je
rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia je spôsobilá vyť vykonaná
ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom, pričom súd prvej inštancie správne zvážil jej dôkaznú
silu /rozsudok NS SR 4 M Cdo 9/2005/.

26.  Ďalší odvolací dôvod žalovaného, keď z opatrnosti zotrváva na vznesenej námietke  premlčania,
nie je dôvodný.

27. Podľa § 19 ods. 1,2,3 z.č.514/2003 Z.z. , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas šiestich mesiacov.

28.  Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej zák. č. 58/1969 Zb. je v rámci tohto predpisu všeobecnou normou
o premlčaní práva spadajúcou na prípady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom (s výnimkou zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím o väzbe, treste a ochrannom opatrení - § 23). Subjektívna premlčacia doba začína
plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z
ktorých môže vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah. Zároveň sa uplatní dikcia vety
druhej ustanovenia § 19 ods. 2 cit. zákona, ktorá tam, kde je podmienkou nároku na náhradu škody
zrušenie nezákonného rozhodnutia, posúva začiatok plynutia subjektívnej doby k okamihu, kedy sa
poškodený dozvedel o zrušení rozhodnutia pre nezákonnosť. Pri aplikácii tohto ustanovenia na prípady
zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným stíhaním je zrejmé, že obdobné účinky ako zrušenie
rozhodnutia má práve rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené alebo ktorým bol obžalovaný
oslobodený spod obžaloby, lebo práve týmto okamihom je splnená podmienka zodpovednosti štátu
za škodu. To znamená, že subjektívna premlčacia doba u nárokov na náhradu škody spôsobenej
trestným stíhaním, ktoré neskončilo odsudzujúcim trestným rozhodnutím, začína plynúť od okamihu,
kedy obžalovanému bolo oznámené rozhodnutie, že bol oslobodený spod obžaloby, lebo až týmto
rozhodnutím bolo trestné stíhanie zastavené.

29.  V danom prípade bolo žalobcovi oznámené rozhodnutie, že je oslobodený spod obžaloby na
pojednávaní Krajského súdu v Trenčíne , kedy bolo vyhlásené uznesenie sp. zn. 2To/8/2015-518 zo
dňa 16.06.2015, ktorým krajský súd zamietol odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/104/2013-420 zo dňa 08.10.2014. Citované rozhodnutie odvolacieho
súdu v tento deň nadobudlo aj právoplatnosť.

30. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z výkladu ust. § 19 ods. 2 cit. zákona treba brať na zreteľ, kedy sa
žalobca o tejto skutočnosti dozvedel, či to už bolo oznámením rozhodnutia alebo jeho doručením, keď
ide o rovnocenné možnosti, ktoré pre účely začatia plynutia subjektívnej lehoty majú rovnaké účinky.



Žalobcovi bolo teda dňa  16.06.2015 oznámené, že voči nemu nemalo byť vznesené obvinenie, pričom
subjektívna premlčacia lehota by uplynula dňa 16.06.2018. Do tohto obdobia  je potrebné pripočítať
obdobie od 26.08.2016 do 05.10.2016 , keď premlčacia lehota neplynula  a to  v zmysle § 22 ods. 3 cit.
zákona / obdobie   predbežného prejednania nároku/ . Keďže žalobca podal žalobu už dňa 31.01.2017,
jeho nárok na náhradu škody z dôvodu uplynutia 3-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty  premlčaný
nebol.  Posledným dňom trojročnej premlčacej doby bol deň 27.07.2018, teda žaloba bola podaná včas.

31. Súd prvej inštancie správne  posúdil žalobcom uplatnený nárok, keď žalobca podal žalobu na súd
pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby stanovenej v § 19 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z.,

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného,  preto súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť uplatneného
nároku na náhradu škody titulom obhajoby v trestnom konaní v celkovej výške 1.171,67 ,- eur s 5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.171,67,- eur od 10.1.02016 do zaplatenia  , pričom v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

33. Žalovaným  uplatnené  dôvody odvolania tak nebolo možné posúdiť inak, ako nespôsobilé v prospech
neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

34. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie  súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach (vyhovujúcej a v súvisiacej časti o náhrade trov konania), je  vecne správne,
preto ho  podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalovaný  v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie
neuviedol   žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a
ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

35. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že  priznal nárok na ich náhradu žalobcovi vo vzťahu k žalovanému  v rozsahu 100%
vzhľadom na jeho plný  úspech  v odvolacom konaní.

36. O výške náhrady trov odvolacieho  konania  žalobcu   rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37.  Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0  (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/5/2017", "guid": "b8bf5509-fa9b-44eb-9740-b25b0f3b188b:852dfe21-40ac-4206-9f4d-4ae4c78cb509", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:149b4042-e5d4-43fe-940a-803e6ece93ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.540.2016.1"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:2fd4300b-ac82-47c6-a095-1ea9dbdfa99b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 272, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.320.2016.2"}, {"guid": "ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6e55ba9-95a1-4c48-8044-db695d91d445"}, {"guid": "3b5d0b87-bb76-46cb-a471-54e38cd2f0cd:0c122b10-56a7-492a-a6f4-bc1cde4d60ba", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4", "spisova_znacka": "6Co/109/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/109/2018 z 20. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117201756.4"}, {"guid": "1a8d6c53-007e-4898-a84c-0eca32c7c6b2:3356037f-d3d5-4919-b81d-1f8c8d698818", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1514010459.1", "spisova_znacka": "2To/8/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2To/8/2015 z 11. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-02-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1514010459.1"}], "citovane_v": []}