Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/137/2011 z 24. 1. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 24. januára 2012, sp. zn. 3CoE/137/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3811209754.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/137/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3811209754.1 | 2012-01-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb195836-60e9-438e-9d79-34bce7b2634c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3811209754.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/137/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811209754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3811209754.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C,
Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou so sídlom Mostná 72,
Nitra, proti povinnému: J. I., bytom D. H. XXX, o vymoženie 1 515,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/1901/2011-56 zo dňa 19. augusta
2011 jednomyseľne dňa 25. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom
zo dňa 11.04.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1
515,19 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp.zn. IBB 0410110
zo dňa 24.11.2010. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Ex. por., § 53 ods. 1, 4, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady č.
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z predloženého exekučného titulu súd
zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola dňa 27.12.2007 uzavretá zmluva
o úvere č. 8492094407, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý
sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd v prvom rade skúmal samotnú
zmluvu o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným
ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý
úver na výkon zamestnania, povolania, a z toho dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Oprávnený
uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo
je zjavné aj z výpisu z obchodného registra. Z toho dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo
samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich
obsah, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy mal
súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným
má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 285/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú
zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Preskúmaním rozhodcovskej doložky vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
a obchodných podmienok budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody povinný prijíma
návrh oprávneného na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so
zmluvou o úvere a obchodných podmienok vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o



úvere alebo obchodných podmienok v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom
zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. V danom prípade bola voľba
rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu
na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si
finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým
subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom je v tomto prípade veriteľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Existujúca, ale
neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný
titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené
spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.
Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to
s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. S
prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Ex. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec a odňal účastníkovi možnosť konať a uplatniť svoj nárok pred súdom.
Nesprávne právne posúdenie vychádza zo skutočností, že súd aplikoval správny predpis, ktorý
ale nesprávne vyložil. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá dňa 27.12.2007,
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák., ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008 nie je možné
na vzťahy z predmetnej úverovej zmluvy aplikovať. Ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, Obč. zák., ani
žiadny iný vtedy aplikovateľný právny predpis a dokonca ani ciele a zmysel smernice ako to uvádza
súd prvého stupňa po aplikovaní správneho prekladu neumožňuje súdu prvého stupňa rozhodcovskú
doložku právne posúdiť tak, ako ju súd prvého stupňa posúdil v napádanom rozhodnutí. Oprávnený
poukazuje na nesprávne preloženie smernice, v zmysle ktorého je skutočne ako neprijateľná zmluvná
podmienka bod q) nesprávne, proti duchu ostatných prekladov, preložený. Slovenská verzia je následne
zavádzajúca. Ďalej sa vo svojom odvolaní sústreďuje na podrobné rozobratie a výklad § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák.. Oprávnený poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v uzavretej zmluve
nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom (bankou) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa názoru oprávneného rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou. Skutočnosťou
zostáva, že súd prvého stupňa bližšie nešpecifikuje, z akých dôvodov aplikuje závery Súdneho dvora
uvedené v rozhodnutí Oceáno Grupo Editorial SA na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav.
Domnieva sa, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí
Oceáno Grupo Editorial SA, bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým
súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v uvedenom rozhodnutí je nesprávna.
Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na
pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, názor súdu prvého stupňa o neprimeranej
vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného je možné považovať za irelevantný.
Rozhodcovský súd súčasne v rámci rozhodovania o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia
príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Povinnému bola daná vo výzve na žalobnú
odpoveď možnosť na vyjadrenie námietok a výber rozhodcu, účastníci konania mohli tiež uzatvoriť
v zmysle § 19 Rokovacieho poriadku zmier. Povinný však tieto možnosti nevyužil. V prípade, ak by
zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný
súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd
pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. V
zmysle uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovel, alebo aby v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p.
rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť



podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 27.12.2007 je potrebné posudzovať podľa ustanovení o
spotrebiteľskom práve. Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého
základnou funkciou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky tie zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza
v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej
schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu
vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica
musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum
neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo
primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.

Správny bol potom postup súdu prvého stupňa, ktorý žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti zamietol. Preto dospel
odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť podľa
§ 219 O.s.p..

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.