Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/72/2016 z 15. 8. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. augusta 2017, sp. zn. 21S/72/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200355.3 Krajský súd Žilina | 21S/72/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200355.3 | 2017-08-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecde7448-84ff-41e2-8611-d906c1e984cd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200355.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/72/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200355
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200355.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Q.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. XXX/XX, XXX XX K. K., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury,
advokát, so sídlom F. XXXX, XXX XX G., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca, Matičné
nám. 1284, 022 01 Čadca, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti oznámeniu žalovaného č.
102592321/2016 zo dňa 19.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca rozhodnutím pod č. 20746731/2015 zo dňa 28.08.2015 podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 9.757,80 € na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú
kontrolu za zdaňovacie obdobie máj, október a november 2011. V odôvodnení rozhodnutia správca
dane uviedol, že spochybňuje deklarované dodávky tovaru do ČR pre spoločnosti BOLSAN, s.r.o.,
Panthera Group s.r.o., KR Stav, spol. s.r.o. pre zásadné rozpory, nedôveryhodnosť a nepreukázateľnosť
dokladov, ktorým daňový subjekt deklaroval prepravu tovaru do iného členského štátu. Pri uplatnení
oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je platiteľ zaťažený
dôkazným bremenom preukázania uskutočnenia obchodného prípadu, a to nielen po formálnej stránke,
ale aj po stránke obsahovej. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, alebo
formálne potvrdenie obchodného prípadu bez dôkazov je bez preukázania skutočného dodania tovaru
alebo služby pre daňové účely nepostačujúce.
Daňový subjekt predložil určité formálne doklady k oslobodeniu od dane, správca dane však tieto doklady
zhodnotil ako nedostatočné a nevierohodné a zistenia správcu dane navyše zakladajú pochybnosť o
tom, či konanie daňového subjektu nebolo v tejto veci iba účelové a to s hlavným cieľom získania
daňovej výhody, t. j. či nedošlo zo strany daňového subjektu k zneužitiu právu. V tejto súvislosti správca
dane poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom Súdny dvor EÚ
definoval zneužitie práva a zneužitie práva nasvedčuje súbor objektívnych okolností preskúmaných
v každej jednotlivej veci, umelý charakter vykonštruovaných transakcií nepreukázane deklarovaných
vzťahov a skutočností.
Ako vyplýva aj z rozsudkov Súdneho dvora EÚ (C-273/11 Mecsek - Gabona, C-409/04 Teleos) na
získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že
stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na
zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu,
daňovému úniku či prípadnému zneužitiu boli splnené. Dodávateľ musí dokázať dodanie tovaru do



iného členského štátu. Predloženie falošných dokladov alebo faktúr, ako aj akákoľvek iná manipulácia
s dôkazmi môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného
systému DPH. Preto ak platiteľ nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o dani z pridanej
hodnoty v oblasti dokazovania a oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej
hodnoty, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v
niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Od dodávateľa môžu byť požadované
všetky dostupné primerané opatrenia, ktorými sám zabezpečí, že sa nedopustí daňového podvodu.
V zmysle Smernice Rady 77/388/EHS (Šiestej smernice) princíp zdanenia v štáte určenia má byť
uplatnený v prípade, že je nepochybné, že k takémuto dodaniu v skutočnosti došlo. Pokiaľ nie je
jednoznačne preukázané, že tovar bol fyzicky premiestnený do iného členského štátu, nemôže byť
uplatnený princíp zdanenia v štáte určenia, ale je uplatnený princíp zdanenia v štáte pôvodu, čo
znamená, že u dodávateľa tovaru nedochádza k oslobodeniu od DPH, ale dodanie tovaru je povinný
zaťažiť daňou vo výške sadzby platnej v štátne dodania.
Daňový subjekt nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu.
Na základe vyššie uvedených skutočností bolo povinnosťou platiteľa uplatniť k cene daň z pridanej
hodnoty. V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane preto oprávnene vyčíslil daň
a základ dane nasledovne. Faktúra č. 2011001 zo dňa 25.05.2011 v hodnote 13.030,56 €, DPH 20%
2.171,76 €, základ dane 10.858,80 € pre spoločnosť BOLSAN, s.r.o., faktúra č. 2011002 zo dňa
25.05.2011 v hodnote 12.918,24 €, DPH 20% 2.153,04 €, základ dane 10.765,20 € pre spoločnosť
Panthera Group, s.r.o., faktúra č. 2011003 zo dňa 25.05.2011 v hodnote 12.399,84 €, DPH 20% 2.066,64
€, základ dane 10.333,20 € pre obchodnú spoločnosť KR Stav spol. s.r.o. v celkovej výške 38.348,64 €.
Správca dane po vyhodnotení dokazovania v rámci daňového konania dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal dostatočnými a vierohodnými dôkazmi, že skutočne došlo k dodaniu tovaru z tuzemska
do iného členského štátu, nepreukázal dostatočne a vierohodne podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH,
či sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 4 zákona. Platiteľ je povinný
v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo inou
osobou ním poverenou. Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z
tuzemska do iného členského štátu a nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom
štáte. Daňový subjekt nepreukázal vierohodnými preukázateľnými a dostatočnými dokladmi a dôkazmi,
že ide o dodávky tovaru, ktoré spĺňajú podmienky oslobodenia od dane. Správne dane spochybnil
deklarované dodávky tovaru do Českej republiky. V uvedenom rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť
dňa 05.10.2015. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručované poštou na doručenku do vlastných rúk na
adresu Q. XXX/XX, K. K., pričom zásielka sa vrátila daňovému úradu ako nedoručená s označením,
ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote s dátumom vrátenia dňa 22.09.2015, pričom na doručenke
je vyznačený prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou opakovaného doručenia dňa 02.09.2015,
opakované doručenie dňa 03.09.2015 a deň uloženia zásielky dňa 03.09.2015.

2. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 28.01.2016, v ktorom uvádza, že
dňa 13.01.2016 si osobne vyzdvihol na Daňovom úrade Žilina aj rozhodnutie správcu dane, pričom s
citovaným rozhodnutím zásadne nesúhlasí, pretože toto rozhodnutie pokladá za nezákonné. V prvom
rade poukázal na to, že daňové rozhodnutie mu vôbec nebolo doručené, nakoľko v čase doručenia
sa nachádzal v zahraničí, a to v Taliansku a v Poľsku. V čase od 17.09.2015 do 06.10.2015 bol v
Taliansku na letnej dovolenke a následne riešil v čase od 25.09.2015 do 06.10.2015 obchodné záležitosti
v Poľsku, odkiaľ v prevažnej väčšine dováža rozličný tovar za účelom jeho predaja v jeho firmách.
Ako dôkaz mal predložiť čestné prehlásenie F. U. zo dňa 27.01.2016. Poukazoval na nezákonnosť
doručenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu najmä aj vzhľadom k tomu, že pokiaľ sa
vrátil, resp. po príchode do miesta trvalého bydliska dňa 06.10.2015 nenašiel akékoľvek upovedomenie
doručovateľa o tom, že mu doručoval písomnosti. V jeho schránke nenachádzal ani žltý ani modrý
lístok o doručení, resp. opakovanom doručení. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby bol urobený dopyt na
konkrétneho poštového doručovateľa, ktorý mu mal doručiť uvedené daňové rozhodnutie. V ostatnom v
odvolaní namietal nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH ako takého.

3. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca oznámením o zamietnutí odvolania pod č.
102592321/2016 zo dňa 19.02.2016 oznámil žalobcovi podľa § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.,
že podľa § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. odvolanie žalobcu zamieta, nakoľko odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) zákona č.
563/2009 Z.z. - je podané po určenej lehote. Rozhodnutie, proti ktorému smerovalo odvolanie žalobcu



bolo doručené v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku dňa 18.09.2015. Doručovateľ vykonal prvý
pokus o doručenie dňa 02.09.2015, druhý pokus o doručenie dňa 03.09.2015, následne bola zásielka
uložená na pošte. Uplynutím 15 dňovej lehoty - dňa 18.09.2015 sa zásielka považuje za doručenú. Proti
tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Márnym
uplynutím posledného dňa lehoty sa rozhodnutie stalo právoplatným, a to dňa 05.10.2015.

4. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia oznámenia
žalovaného č. 102592321/2016 zo dňa 19.02.2016, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Žilina,
pobočka Čadca o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie november 2011. Poukazoval na
to, že dňa 13.01.2016 si osobne na Daňovom úrade Žilina - kontaktné miesto Turčianske Teplice,
prevzal rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca pod č. 20746731/2015 zo dňa 28.08.2015,
ktorým rozhodnutím Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca mu vyrubil rozdiel dane v sume 9.757,80
€ na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011. Proti uvedenému rozhodnutiu v
zákonom stanovenej lehote dňa 28.01.2016 podal odvolanie, nakoľko toto rozhodnutie pokladá za
arbitrárne, nedôvodné, predčasné, teda za nezákonné. Žalobca má za to, že rozhodnutiami bol porušený
zákon a žalobca bol ukrátený na svojich právach na spravodlivý administratívny proces. Namieta,
že už samotné prvostupňové rozhodnutie pokladá za nesprávne, nezákonne, nakoľko príslušný
správca dane nedostatočne zistil skutkový stav potrebný pre dôkladné posúdenie veci. Finančné
inštitúcie sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobuje, čo v spomínanom kontexte znamená
najmä umožniť daňovému subjektu, aby jeho záležitosť bola prejednaná v jeho prítomnosti, aby
sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom. Poukázal zároveň na § 45 ods. 1 Daňového
poriadku. Bolo znemožnené realizovať práva, ktoré vyplývajú z Daňového poriadku, v dôsledku čoho
rozhodnutia správneho orgánu vychádzajú z vykonania dôkazov, ktoré boli vykonané bez jeho účasti
ako kontrolovaného daňového subjektu. Postup správneho orgánu - žalovaného je aj v rozpore s čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd ako aj s čl. 48 Ústavy SR. Žalobca ako kontrolovaný daňový
subjekt si v predmetnom daňovom konaní splnil svoju dôkaznú povinnosť, pričom je na správcovi dane,
aby jasným spôsobom vyjadril svoje pochybnosti, čo sa konštatuje i v rozsudku NS SR 5Sžf/109/2009
zo dňa 06.07.2010. V preskúmavanej právnej veci sa Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca dôsledne
neriadil citovanými ustanoveniami Ústavy SR ako i ustanoveniami Daňového poriadku predovšetkým pri
vykonávaní daňovej kontroly a voľbou druhu dôkazných prostriedkov a celkovým spôsobom vykonaného
dokazovania nevytvoril pre žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt procesnoprávny priestor pre
Ústavou SR garantovaný spravodlivý administratívny proces. Poukázal aj na zásadu zákonnosti, ktorá
je zakotvená v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z.. V daňovom konaní správca dane to znamená Daňový
úrad Žilina, pobočka Čadca porušil ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z.z., pretože mu
neumožnil výsluchy navrhnutých svedkov a týmto klásť otázky pri ústnom pojednávaní veci, hoci tak
ako uvádza správca dane o to žiadal. Bolo v jeho záujme vypočuť navrhovaných svedkov G. a spol.
tak, aby mohol ako daňový subjekt preukázať bezpodmienečné splnenie podmienok dodania tovaru,
na ktorý sa viaže nárok na odpočet DPH. Tvrdenia správcu dane, že nemohli byť dodávané, resp.
predávané množstvá tovarov vždy v kusoch napr. 144, chcel iba uviesť, že tovar je vždy z Čínskej
ľudovej republiky dodávaný v násobkoch čísla 12, resp. 4. Preto množstvá tovarov pokladá za úplne
obvyklé, pretože takto sa to deje v bežnom obchodnom styku s čínskym tovarom. Ďalej uviedol, že
expedovanie protokolu o daňovej kontrole nie je ukončením daňovej kontroly. Správca dane v priebehu
daňovej kontroly neadresoval ani jedinú výzvu, s dôkazmi ho neoboznámil a prakticky žiadne výzvy
k predloženiu dokladov mu ako daňovému subjektu nezaslal. Prvýkrát daňový subjekt kontaktoval až
takmer po uplynutí jedného roka a 4 mesiacov od začatia daňovej kontroly. Týmto konaním správca dane
vytváral časový tlak na žalobcu z dôvodu potreby ukončenia daňovej kontroly v zákonom stanovenej
lehote. Týmto poukázal na nečinnosť správcu dane, nakoľko daňová kontrola bola začatá 15.05.2014
a prakticky 16 mesiacov správca s ním ako kontrolovaným daňovým subjektom nekomunikoval. Taktiež
porušil ust. § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z.. Odôvodnením svojich rozhodnutí správca dane nedal
náležitú odpoveď na otázku, či daňovým subjektom realizované odpočítania DPH boli, alebo neboli
podľa ustanovení zákona o DPH uplatnené v rozpore s jeho ustanoveniami a preto je rozhodnutie
správcu dane nepreskúmateľné. Proti rozhodnutiu o vyrubení dane žalobca podal odvolanie, v ktorom
zhodnotil a uviedol, v čom spočíva nesprávnosť a nezákonnosť samotného rozhodnutia ako aj postupu
správneho orgánu pred ich vydaním. Zároveň uviedol, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane mu
nebolo vôbec doručené, o tomto nemal ani vedomosť. V predmetnom období sa totiž zdržiaval na
adrese Q. XXX/XX, K. K. a navyše mu na tejto adrese nebol uložený žiadny žltý ani modrý lístok
preukazujúci doručenie predmetných zásielok (došlú poštu na dresu v K. K. mu kontrolujú zamestnanci
spolupracujúcej firmy, avšak títo žiadnu zásielku nezaevidovali). Nikdy v priebehu niekoľkých rokov sa



nestalo, že by mu akákoľvek pošta nebola odovzdaná zo strany spolupracujúcej firmy, preto je o to
viac tento prípad zarážajúci, pretože sa tak stalo prvý krát. V septembri 2015 býval a zdržiaval sa v
rodinnom dome na adrese XXX XX J. č. XXXX, ktorého je výlučným vlastníkom. Na túto adresu mu
nebola doručená žiadna zásielka, ani nebol upovedomený o doručení nejakej zásielky. Správny orgán
pri doručovaní uvedeného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane aplikoval tzv. fikciu doručenia, ktorú
posudzoval nesprávne a nezákonne. Zároveň poukázal na to, aby nastala fikcia doručenia, musia byť
splnené podmienky - adresát nebol pri doručení zastihnutý, zdržiaval sa v mieste doručenia, adresát bol
vhodným spôsobom upovedomený, že mu bude zásielka doručovaná opäť s oznámením dňa a hodiny
ďalšieho doručovania, druhý pokus o doručenie zostal bezvýsledný, zásielka bola uložená na pošte
alebo orgáne obce, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že zásielka bola uložená
na pošte alebo orgáne obce, adresát si zásielku nevyzdvihne. Len ak sú splnené všetky uvedené
podmienky, súd môže prijať záver o tom, že nastala fikcia doručenia. Žalobca uvádza, že v jeho prípade
sa na adrese Q. XXX/XX, K. K. nezdržiaval a pokiaľ mu teda rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane boli
doručované na uvedenú adresu, čo však nepreukazuje žiaden listinný dôkaz, nemohla byť aplikovaná
fikcia doručenia, pretože nebola splnená jedna z podmienok, a to zdržiavania sa v mieste doručenia a
v dôsledku toho nebola naplnená formálna stránka právoplatnosti predmetných rozhodnutí o vyrubení
rozdielu dane, keďže tieto neboli riadne doručené, a preto nemohli tieto rozhodnutia o vyrubení rozdielu
dane nadobudnúť právoplatnosť. Správny orgán teda nemohol aplikovať fikciu doručenia. Žalovaný v
odôvodnení oznámenia o zamietnutí odvolania len uviedol, že podané odvolanie je neprípustné podľa
§ 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, pričom konanie správneho orgánu pokladá za nedostatočne
odôvodnené, a teda nepreskúmateľné, nesprávne a nezákonné, trpiace vadami, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť postupu, prípadne rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Rozhodnutie o odvolaní
musí obsahovať všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 3 a ods. 5 Daňového poriadku. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti žiadal oznámenie vydané žalovaným , ako aj rozhodnutie o vyrubení rozdielu DPH
zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, pričom namietal, že nie je splnená procesná
podmienka na preskúmanie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Mal za to,
že žalobca si nezvolil v zmysle § 30 ods. 5 Daňového poriadku miesto doručenia, zo strany správcu
dane boli zasielané všetky písomnosti na adresu trvalého pobytu uvedeného v registri správcu dane Q.
XXX/XX, K. Teplice v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca v podanom odvolaní okrem
skutočností týkajúcej sa výsledkov daňovej kontroly namietal aj skutočnosť, že v čase doručovania
rozhodnutia sa nachádzal v zahraničí konkrétne v Taliansku a v Poľsku ako uvádza v čase 17.09.
do 06.10.2015. Žalovaný týmto poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalobcu o zdržiavaní sa, resp.
nezdržiavaní sa na adrese trvalého pobytu v tom, že v podanej žalobe v bode IV. žalobca uvádza,
že v predmetnom období sa totiž nezdržiaval na adrese Q. XXX/XX, K. K., v septembri 2015 býval a
zdržiaval sa v rodinnom dome na adrese XXX XX J. č. XXXX, ktorého bol výlučným vlastníkom. V ďalšom
poukazuje na nemožnosť v danom prípade aplikovať fikciu doručenia v zmysle § 31 ods. 2 Daňového
poriadku s poukazom na žalobcom rátané lehoty pre nadobudnutie právoplatnosti napadnutých
rozhodnutí. Žalovaný má za to, že rozhodnutie správcu dane bolo riadne dňa 18.09.2015 doručené
uplynutím 15 dňovej lehoty na doručenie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2015.
Žalobca si dňa 13.01.2016 neprevzal originálne nedoručené rozhodnutie, na jeho žiadosť mu správca
dane vyhotovil iba fotokópie dokumentov rozhodnutí zo spisového materiálu. Pokiaľ žalobca v žalobe
uvádza, že v čase doručovania napadnutého rozhodnutia sa nezdržiaval na adrese Q. XXX/XX, K.
K., ale v septembri 2015 sa zdržiaval a býval v rodinnom dome na J. č. XXXX, na túto adresu mu
nebola doručená žiadna zásielka, ani nebol upovedomený o doručení nejakej zásielky. K uvedenému
uviedol, že s účinnosťou od 01.01.2012 je zákon č. 511/1992 Zb. nahradený Daňovým poriadkom -
zákon č. 563/2009 Z.z.. Doručovanie písomností je upravené v § 30 až § 35 predmetného zákona.
V zmysle § 17 ods. 3 zákona o správe daní účinného do 31.12.2011, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí
ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude
nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade
a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní
od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení
nedozvedel. Poukázal aj na § 31 ods. 2 Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého,
ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste
doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený
deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte



a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť
do 15 dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická
osoba o uložení nedozvedela. Ďalej poukázal na § 30 ods. 5 Daňového poriadku. Daňový poriadok
s účinnosťou od 01.01.2012 v § 30 ods. 5 umožnil, aby daňový subjekt oznámil správcovi dane tzv.
miesto doručenia, kam mu bude doručovať písomnosti a kde má teda reálnu možnosť ich prevziať.
Toto je významná zmena oproti zákonu o správe daní, ktorý umožňoval doručovanie písomností len na
adresu sídla u právnickej osoby alebo na adresu trvalého pobytu u fyzickej osoby. Správca dane teda
akceptuje akúkoľvek adresu v rámci členského štátu EÚ, ktorú mu daňový subjekt oznámi. Správca
dane akceptuje ako písomné oznámenie, rovnako aj ústne podanie, ktoré zaznamená v zápisnici o
ústnom pojednávaní. Ak teda daňový subjekt oznámi miesto doručenia, ktoré je iné ako miesto trvalého
pobytu, resp. sídla, správca dane toto akceptuje a zaznamená túto adresu aj v registri. Na túto adresu
správca dane potom doručuje všetky písomnosti. Daňový subjekt si môže kedykoľvek zmeniť adresu na
doručovanie a správca dane je povinný to akceptovať. Ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku upravuje
tzv. náhradné doručenie fyzickej osobe. Daňový poriadok v danom prípade s účinnosťou od 01.01.2012
umožňuje doručenie písomnosti tzv. uložením za podmienky, že bude zachovaný postup doručovateľa
pri doručovaní písomnosti. Významnou zmenou oproti právnej úprave účinnej do 31.12.2011 je tá
skutočnosť, že Daňový poriadok neukladá pri tomto spôsobe doručovania splnenie podmienky, t.j. že
adresát sa musí v mieste doručenia zdržiavať, pričom na uvedené poukazuje žalobca, že sa v mieste
trvalého pobytu dlhodobo nezdržiaval. Zároveň poukazuje na rozpor ním uvádzaného zdržiavania sa
mimo trvalého pobytu, v podanom odvolaní uvádza Taliansko - dovolenka a Poľsko. V podanej žalobe
uvádza, že v septembri 2015 býval a zdržiaval sa v rodinnom dome na adrese J. XXXX. V prípade,
ak bola písomnosť doručovaná podľa zákona o správe daní do 31.12.2011 v úložnej dobe a následne
adresát preukázal, že sa v čase doručenia nezdržiaval, zákonná podmienka zdržiavania sa nebola
dodržaná, doručenie písomnosti bolo právne neúčinné. Daňový poriadok na rozdiel od zákona o správe
daní pri náhradnom doručovaní nestanovuje povinnosť sledovať, či sa daňový subjekt v mieste doručenia
zdržuje a to vzhľadom k tomu, že Daňový poriadok umožňuje doručovať písomnosti na tú adresu,
ktorú daňový subjekt nahlásil, pričom nemusí ísť o jeho trvalý pobyt alebo sídlo (miesto doručenia
podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku). Ak nebola fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať za
právnickú osobu zastihnutá doručovateľom v mieste doručenia ani po opakovanom pokuse o doručenie,
doručovateľ oznámi uloženie písomnosti na pošte. Ak si adresát zásielku v 15 dňovej úložnej lehote
nevyzdvihne, bude sa považovať posledný deň tejto 15 dňovej úložnej lehoty za deň doručenia, pričom
nie je podstatné, či sa táto osoba v mieste doručenia zdržuje. Pokiaľ je takýmto spôsobom doručené
rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa opravný prostriedok, lehota na jeho podanie začne plynúť
v zmysle § 27 ods. 3 Daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni doručenia rozhodnutia. Márnym
uplynutím posledného dňa tejto lehoty sa rozhodnutie stane právoplatným. Žalobca mal možnosť si určiť
miesto doručenia aj iné ako je adresa jeho trvalého pobytu, na ktoré by správca dane doručoval všetky
písomnosti a kde by mal reálnu možnosť ich prevziať. Tak, ako uvádza v žalobe, v čase doručenia
napadnutých prvostupňových rozhodnutí sa na adrese Q. XXX/XX, K. K. nezdržiaval, zdržiaval sa na
adrese XXX XX J. č. XXXX, v rodinnom dome, ktorého bol výlučným vlastníkom, ako vyplýva z vyššie
uvedeného, žalobca mal možnosť si určiť iné miesto doručenia ako je adresa jeho trvalého pobytu, t.j.
ním uvedenú adresu XXX XX J. č. XXXX, kde sa podľa jeho vlastného vyjadrenia v danom čase zdržiaval.
Žalovaný by v danom prípade všetky písomnosti zasielal na uvedenú adresu, ktorú by si uviedol ako
miesto doručenia. Pokiaľ si však iné miesto doručenia neurčil, žalovaný bol povinný všetky písomnosti
doručovať na adresu trvalého pobytu v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku, a to Q. O., Q. XXX/XX,K.
K.. Na adresu uvádzanú v žalobe zo strany žalobcu preto ani nemohla byť doručovaná žiadna zásielka
a ani nemohol byť upovedomený o doručení takejto zásielky. Takúto adresu na doručovanie žalobca
žalovanému nikdy nenahlásil, ani pri ústnom pojednávaní nespomenul. Predpokladom úspešného
doručenia písomnosti uložením podľa § 31 ods. 2 Daňového poriadku je podmienka, že bude zachovaný
postup doručovateľa pri doručovaní písomnosti. Adresát písomnosti nebol zastihnutý v danom čase v
mieste doručenia, nie je teda podstatné, či sa žalobca v mieste doručenia skutočne zdržiaval. K tvrdeniu
žalobcu, že na adresu trvalého pobytu mu nebol uložený žiadny žltý ani modrý lístok preukazujúci
doručenie uviedol žalovaný, že z odpovede poštového doručovateľa na výzvu správcu dane zo dňa
27.05.2016 vyplýva, že úradné zásielky boli doručované podľa stanovených predpisov a žalobcovi bolo
zákonným spôsobom oznámené, že má úradné zásielky uložené na pošte tzv. modrý a žltý lístok -
odpoveď Slovenskej pošty, pobočka Turčianske Teplice. Zároveň priložil aj fotokópie dodávacích kariet
preukazujúcich túto skutočnosť. Zo strany pošty boli splnené všetky podmienky pre riadne doručenie
napadnutých rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu o nezákonnom doručovaní úradných zásielok považuje
žalovaný za irelevantné. Doručovanie bolo vykonané zákonným spôsobom ako zo strany správcu dane,



rovnako pošta preukázala zákonný postup doručovania úradných zásielok pre naplnenie fikcie doručenia
v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku. Odvolanie bolo teda podané po uplynutí zákonnej lehoty na ich
podanie a na základe tej skutočnosti, že žalobca si žiadal vyhotoviť fotokópie napadnutých rozhodnutí,
pričom tieto fotokópie predmetných rozhodnutí si osobne prezval. Žalovaný poukázal na to, že Daňový
poriadok v § 73 ods. 5 Daňového poriadku uvádza, že prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu
písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa ods. 4. Správca dane rozhodnutie v
danom prípade nevydáva, ale len oznámenie o zamietnutí odvolania. Žalovaný postupoval v súlade s §
73 ods. 5, keď oznámil žalobcovi neprípustnosť odvolania, pričom oznámenie odvolania nemá formálne
náležitosti rozhodnutia vydané v administratívnom konaní. Samotné oznámenie v dostatočnej miere
objasnilo žalovanému, z akého titulu a v zmysle akých zákonných ustanovení správca dane postupoval
pri zamietnutí podaného odvolania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

6. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 22.6.2017, mal za to, že naplnil
predpoklad uvedený v hypotéze právnej normy uvedený v § 247 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že v čase od
začiatku mesiaca september 2015 t.j. od 1.9.2015 sa zdržiaval v rodinnom dome na adrese J. č. XXXX a
až následne bol od 17.9.2015 do 6.10.2015 mimo miesta trvalého pobytu a to v Taliansku ako i v Poľsku,
presne ako uvádzal v predchádzajúcich vyjadreniach. Zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe.

7. Žalovaný sa už k vyjadrenie žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Žiline ako správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného v rozsahu
danom žalobnými dôvodmi žalobcu za použitia ust. § 491 ods. 1, 2 SSP mal za to, že žaloba nie je
dôvodná a žalobu bolo potrebné zamietnuť postupom cez ust. § 190 SSP, a to z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 491 ods. 1-3 Správneho súdneho poriadku - zákon č . 162/2015 Z.z. ak nie je ďalej
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty,
ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak
však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

10. Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,
d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



12. Podľa ust. § 30 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane doručuje písomnosť
elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť
prostredníctvom
a) poskytovateľa poštových služieb,
b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis,
c) verejnej vyhlášky.
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto
zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu
aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Ak
adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o
tom musí doručovateľ adresáta poučiť. Ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje
sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak
sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla
(ďalej len „miesto doručenia"); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ( Daňový poriadok ) do vlastných rúk sa doručujú
písomnosti,
a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo
byť spojené s právnou ujmou,
c) ak tak určí správca dane.

14. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. ak nebola fyzická osoba, ktorej má byť písomnosť
doručená do vlastných rúk, zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ vhodným
spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný
deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela.

15. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej
osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba,
ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

16. Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ak ide o také miesto doručenia, na ktoré nemožno doručiť
písomnosť určenú do vlastných rúk, považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrátenia správcovi
dane, a to aj vtedy, ak sa adresát, ktorému mala byť písomnosť doručená, o tom nedozvie.

17. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového
priečinku alebo ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok,
dátum príchodu zásielky sa považuje za dátum jej uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 15
dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení

18. Podľa § 63 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak tento zákon alebo osobitné
predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,



c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je
daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky,
ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie
doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú
kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Lehota plnenia podľa odseku 3 písm. d) je 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak
tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

19. Podľa § 72 ods. 1 až ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak
tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne
do zápisnice. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len
„prvostupňový orgán"). Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané
odvolanie zmeniť alebo doplniť. Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj
a) označenie prvostupňového orgánu,
b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) dôvody podania odvolania,
d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,
e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13
ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak
účastník konania vezme odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci nové odvolanie. Oznámenie o
späťvzatí odvolania musí byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Za deň späťvzatia odvolania
sa považuje deň spísania zápisnice o späťvzatí odvolania alebo deň, keď bolo oznámenie o späťvzatí
odvolania doručené správcovi dane. Tým dňom je odvolacie konanie zastavené a rozhodnutie nadobúda
právoplatnosť. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia vykonané prvostupňovým orgánom
v konaní úkony, späťvzatím odvolania sa nezrušujú a možno ich využiť v ďalšom konaní. Včas podané
odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolanie je neprípustné, ak
a) je podané po určenej lehote,
b) nie je podané oprávnenou osobou,
c) smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.
20. V odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bol vyrubený rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,
možno napadnúť len tento rozdiel. Ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane,
prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa § 74 ods. 1 odvolacie konanie zastaví a napadnuté
rozhodnutie zruší.

21. Podľa § 73 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. prvostupňový orgán môže rozhodnúť o
odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak



prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia
odvolacieho konania spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom
a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový
subjekt. Predkladacia správa obsahuje najmä
a) zhrnutie výsledkov doplneného daňového konania,
b) stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c) návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a) je neprípustné,
b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie
odvolania podľa odseku 4.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. (zákon účinný do 31.12.2011) ak nebol adresát písomnosti,
ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí
ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude
nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade
a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich
dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení
nedozvedel.

23. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca napáda rozhodnutie žalovaného, resp.
oznámenie žalovaného - Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca, ktorým žalovaný podľa § 73 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z.z. oznámil písomne žalobcovi, že s poukazom na § 73 ods. 4 písm. a) je odvolanie
žalobcu neprípustné z dôvodu toho, že je podané po určenej lehote. Nemožno spochybniť aj s poukazom
na ustálenú judikatúru napr. aj nález Ústavného súdu SR pod sp.zn. PL ÚS 21/08, I. ÚS 354/08, ale
aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžf/5/2011, ako aj 5Sžf/1/2011, že
predmetom súdneho prieskumu môžu byť aj také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne
nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb. Súdna prax ustálila, že spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môžu
byť podania, resp. listy s charakterom rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia, alebo
ktorými môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických a právnických osôb (§ 3 ods. 1 písm. c)
SSP). Je nepochybné, že teda oznámenie žalovaného takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že
žalovaný takto neformálne podľa ust. § 73 ods. 5 Daňového poriadku vybavil odvolanie žalobcu podané
proti rozhodnutiu č. 20746088/2015 zo dňa 28.08.2015.

24. Žalobca predovšetkým namieta v žalobe skutočnosť, že v danom prípade nemohla byť naplnená
fikcia doručenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011, a to konkrétne vo vzťahu k rozhodnutiu č.
20746731/2015 zo dňa 28.08.2015.

25. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že predmetné prvostupňové rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.10.2015, pričom rozhodnutie bolo doručované prostredníctvom pošty žalobcovi do
vlastných rúk na adresu Q. XXX/XX, XXX XX. K. K.. Na doručenke je vyznačený prvý neúspešný pokus
o doručenie s výzvou o opakované doručenia dňa 02.09.2015, 2. opakované doručené dňa 03.09.2015,
3. deň uloženia zásielky dňa 03.09.2015 s tým, že zásielka bola vyznačená ako neprevzatá v odbernej
lehote a bola dňa 23.09.2015 vrátená Daňovému úradu Žilina, pobočka Čadca ako neprevzatá. Na
rozhodnutí je vyznačená právoplatnosť dňa 5.10.2015.

26. Súd poukazuje na to, že v danom prípade postup pri doručovaní s uplatnením fikcie doručenia bol
plne v súlade s ust. § 31 a nasl. Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z.. V žalobe žalobca namieta,
že sa nezdržiaval v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia na adrese Q. XXX/XX, XXX XX K.
K., ale že sa zdržiaval - v septembri 2015 konkrétne, že býval a zdržiaval sa v rodinnom dome na adrese
XXX XX J.. XXXX., ktorého bol výlučným vlastníkom, pričom na túto adresu mu nebola doručená žiadna
zásielka, ani nebol upovedomený o doručení nejakej zásielky. Súd v predmetnom prípade poukazuje na
okraj veci na tú skutočnosť, že pokiaľ v žalobe žalobca namieta, že sa nezdržiaval na adrese v K. K.,
ale že sa teda zdržiaval v rodinnom dome na adrese J., súd konštatuje účelovosť jeho tvrdení, nakoľko



v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tvrdí, že v čase doručovania predmetného rozhodnutia sa
nachádzal v zahraničí, konkrétne v Taliansku a Poľsku, a to od 17.09.2015 do 06.10.2015.

27. Súd v tejto veci poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.01.2012 je zákon č. 511/1992 Zb. nahradený
novým zákonom a to Daňovým poriadkom - zákonom č. 563/2009 Z.z.. Doručovanie písomností je
upravené v § 30 - § 35 predmetného zákona. Súd poukazuje na znenie zákona č. 511/1992 Zb., ktorý
v § 17 ods. 3 zákona upravoval : ,, ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných
rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom
vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 od jej uloženia, považuje sa posledný deň
tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Zároveň poukazuje na znenie
ust. § 31 ods. 1 Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. podľa ktorého do vlastných rúk sa
doručujú písomnosti a) o ktorých ustanovuje zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok
plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí
správca dane. V zmysle ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku, ak nebola fyzická osoba, ktorej má
byť písomnosť doručená do vlastných rúk zastihnutá v mieste doručenia, upovedomí ju doručovateľ
vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus
o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a fyzickú osobu o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne fyzická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje
sa v posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa fyzická osoba o uložení nedozvedela. V zmysle
ust. § 30 ods. 5 Daňového poriadku, ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa
písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorý daňový subjekt oznámil správcovi dane. Inak sa
doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej
len miesto doručenia).

28. Daňový poriadok teda s účinnosťou od 01.01.2012 v § 30 ods. 5 umožnil, aby daňový subjekt
oznámil správcovi tzv. miesto doručenia, kam mu bude doručovať písomnosti a kde má teda reálnu
možnosť ich prevziať. Toto je významná zmena oproti zákonu o správe daní (zákon č. 511/1992 Zb.),
ktorý umožňoval doručovanie písomností len na adresu sídla u právnickej osoby alebo na adresu
trvalého pobytu u fyzickej osoby. Správca dane teda akceptuje akúkoľvek adresu v rámci členského
štátu EÚ, ktorú mu daňový subjekt oznámi. Ust. § 31 ods. 2 Daňového poriadku upravuje tzv. náhradné
doručenie fyzickej osobe. Daňový poriadok s účinnosťou od 01.01.2012 umožňuje doručenie písomností
tzv. uložením za podmienky, že bude zachovaný postup doručovateľa pri doručovaní písomností.
Významnou zmenou oproti právnej úprave účinnej do 31.12.2011, teda zákona č. 511/1992 Zb. je tá
skutočnosť, že Daňový poriadok už neukladá pri tomto spôsobe doručovania splnenie podmienky, t.j.
že adresát sa musí v mieste doručenia zdržiavať. Daňový poriadok, teda zákon č. 563/2009 Z.z. na
rozdiel od predchádzajúceho zákona č. 511/1992 Zb. pri náhradnom doručovaní nestanovuje povinnosť
sledovať, či sa daňový subjekt v mieste doručovania zdržuje, a to vzhľadom k tomu, že nový Daňový
poriadok umožňuje doručovať písomností na tú adresu, ktorú daňový subjekt nahlási, pričom nemusí
ísť o jeho trvalý pobyt alebo sídlo (miesto doručenia podľa § 30 ods. 5 Daňového poriadku). Ak teda
nebola fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať za právnickú osobu, prípadne osoba oprávnená
prijímať zásielky za právnickú osobu zastihnutá doručovateľom v mieste doručenia ani po opakovanom
pokuse o doručenie, doručovateľ oznámi uloženie písomnosti na pošte. Ak si adresát zásielku v 15
dňovej úložnej lehote nevyzdvihne, bude sa považovať posledný deň tejto 15 dňovej lehoty za deň
doručenia, pričom nie je podstatné, či sa táto osoba v mieste doručovania zdržuje. S poukazom aj na
uvedené skutočnosti žalobca mal možnosť určiť si miesto doručenia aj iné ako je adresa jeho trvalého
pobytu, na ktoré by správca dane doručoval všetky písomnosti a kde by mal aj reálnu možnosť ich
prevzatia. Žalobca mal teda možnosť určiť si iné miesto doručenia ako uvedené, pokiaľ by však iné
miesto doručenia neurčil, žalovaný bol povinný všetky písomnosti doručovať, adresovať na adresu jeho
trvalého pobytu v súlade s § 30 ods. 5 Daňového poriadku, a to Q. O., Q. XXX/XX, XXX XX K. K..
Z tohto dôvodu aj súd vyhodnotil uvedenú námietku žalobcu, že teda sa žalobca zdržiaval na adrese
XXX XX. J. a že teda mu mali byť doručované na túto adresu písomnosti zo strany žalovaného za
nedôvodnú. Takáto adresa nevyplýva jednak zo žiadnych písomností, ktoré žalobca adresoval správcovi
dane, naopak súd poukazuje na to, že na všetkých písomnostiach adresovaných správcovi dane je
uvedená adresa : K. K. Q. XXX/XX - odvolanie žalobcu zo dňa 28.1.2016 proti rozhodnutiu správcu
dane, žiadosť žalobcu o vyhotovenie fotokópii rozhodnutí za zdaňovacie obdobie 11/2011, 10/2011 a
5/2011, doručená Daňovému úradu Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice dňa 13.1.2016, žiadosť



o zaslanie rozhodnutia zo dňa 30.11.2015). Nebolo teda preukázané, že žalobca správcovi dane oznámil
inú adresu na doručovanie v zmysle § 30 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., preto mu bolo správne
doručované aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane na adresu jeho trvalého pobytu, tak ako bolo
uvedené. Taktiež z tohto dôvodu sú potom irelevantné námietky, že mu nebol uložený žiadny žltý ani
modrý lístok, ktorý preukazuje doručenie predmetných zásielok za zavádzajúce.

29. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný vykonal dopyt na príslušnú poštu, a to
konkrétne dňa 26.05.2016 aj vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane prvostupňového správneho orgánu,
teda k správnosti postupu pri doručovaní. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že do spisu boli
doložené fotokópie dodávacích kariet doručovateľa zo dňa 02.09.2015, kde pri predmetnej zásielke do
vlastných rúk s opakovaným doručením je vyznačeným prvý neúspešný pokus o doručenie - výzva -
zanechaný modrý lístok a zo dňa 03.09.2015, kde pri rovnakej úradnej zásielke je vyznačené, že z
dôvodu nezastihnutia adresáta bolo zanechané písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte tzv.
žltý lístok. Zároveň je tu uvedené, že poštový doručovateľ postupoval podľa stanovených predpisov.
Uvedené potvrdila B. H. vedúca HP Turčianske Teplice dňa 27.05.2016.
Z uvedeného vyplýva, že zo strany pošty boli splnené podmienky doručovania, to znamená, bol
vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie dňa 02.09.2015 a druhý neúspešný pokus dňa 03.09.2015
s uložením predmetnej zásielky na pošte. Z tohto dôvodu aj podľa názoru súdu žalovaný postupoval
správne, keď postupom cez ust. § 72 ods. 8 vrátane § 73 ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č.
533/2009 Z.z. stanoveným postupom žalobcovi písomne oznámil, že jeho odvolanie proti predmetnému
prvostupňovému rozhodnutiu je podané po zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka námietok, že
oznámenie nemá formálne náležitosti rozhodnutia, že bola porušená zásada dvojinštančnosti, súd
poukazuje na to, že v danom prípade správne prvostupňový správny orgán s poukazom na § 73 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodov podľa § 73 ods. 4 - neprípustnosť odvolania s poukazom na §
72 ods. 8 pís. a) zákona č. 563/2009 Z.z. oznámil zamietnutie odvolania žalobcovi. V danom prípade
zákon vyžaduje písomné oznámenie s poukazom na § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z , ktoré však
nemusí mať formu rozhodnutia s poukazom na ust. § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z.. V oznámení
o zamietnutí odvolania bolo presne uvedené, z akých dôvodov bolo odvolanie žalobcu zamietnuté.
Vzhľadom k tomu, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo doručené žalobcovi zákonným
spôsobom, lehota na odvolanie - 15 dní od doručenia rozhodnutia márne uplynula, keďže žalobcove
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu je zo dňa 28.1.2016. Prvostupňové rozhodnutie správcu
dane bolo žalobcovi doručené v súlade s § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. dňa 18.9.2015, z tohto
dôvodu je zrejmé, že podané odvolanie žalobcu je podané po zákonom stanovenej lehote. Žalobca
nemohol lehotu na podanie odvolania odvodzovať od doručenia fotokópie rozhodnutia správcu dane,
ktoré prevzal dňa 13.1.2016 v zmysle jeho žiadosti. Z tohto dôvodu, keďže oznámenie žalovaného
o neprípustnosti odvolania žalobcu je vydané v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z., prvostupňové
rozhodnutie správcu dane je právoplatné, nebolo možné sa zaoberať ostatnými žalobnými námietkami
žalobcu, vzhľadom na vykonaný prieskum oznámenia žalovaného z hľadiska dodržania zákonného
postupu pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žaloba žalobcu postupom cez ust. § 190 SSP zamietnutá
ako nedôvodná.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd postupom cez ust. § 167 ods. 1 SSP. Žalobca nebol úspešný
účastník konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Rovnako ako ani žalovaný nemá nárok
na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP
(výnimočnosť).

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP)
v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,



b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.