Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 15Sd/133/2014 z 25. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. januára 2015, sp. zn. 15Sd/133/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3014200426.2 Krajský súd Trenčín | 15Sd/133/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3014200426.2 | 2015-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac67753-7377-49ce-a88b-aa71e9959e64 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200426.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/133/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200426
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3014200426.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľa: D., bytom
I., právne zastúpený: JUDr. Marián Ďurina, advokát, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava 3, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2014
ako zákonné a vecne správne.

Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 31. marca 2014 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) z dôvodu, že toto bolo vydané v
rozpore so zákonom. Odporkyňa rozhodla tak, že jeho žiadosť z 8. januára 2014 o priznanie starobného
dôchodku s prihliadnutím na dobu výkonu služby zamietla podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a § 21 a § 174 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Poukázal na okolnosti, že podľa
jeho názoru splnil potrebné podmienky na priznanie starobného dôchodku v rozsahu v akom žiadal
vo svojom odvolaní. Zotrval na názore, že poberanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie
výkonu hasiča nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Uviedol, že dôchodkový vek dovŕšil v 58. roku veku, teda 12. októbra 2013, a to podľa § 174
ods.1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb., pretože vykonával práce zaradené do II. pracovnej kategórie,
resp. v II. kategórii funkcií. Takto vykonával prácu 22 rokov a 97 dní. Nároky podľa § 274 zákona
mu musia byť zachované, pretože aj v minulosti nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do II.
pracovnej kategórie, resp. II. kategórie funkcií zakladali zníženie dôchodkového veku. Uviedol, že aj keď
mu bol priznaný výsluhový dôchodok, odporkyňa nesprávne v jeho veci aplikuje právne predpisy, čím
je oproti iným poistencom diskriminovaný a naviac povolanie hasiča - záchranára obnáša mimoriadne
riziká. Na podklade uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie
konanie a jeho odvolaniu vyhovieť. Žiadal priznať trovy konania.

Odporkyňa na podklade podaného odvolania zaslala krajskému súdu písomné vyjadrenie zo dňa
18. júla 2014, v ktorom žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na
okolnosť, že v danej veci rozhodla podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pri
posudzovaní navrhovateľovho nároku na starobný dôchodok, určenia dôchodkového veku a zaradenia
doby služobného pomeru hasiča, vychádzala z ustanovení § 65, § 255, § 274 zákona v znení neskorších
predpisov a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov. Uviedla, že navrhovateľovi bol od 1. októbra 2008 priznaný výsluhový dôchodok podľa



zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na tento dôchodok a pre jeho výšku mu bola
zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby a doba trvania služobného pomeru v v hasičskom
a záchrannom zbore bez označenia kategórii funkcií. Poukázala na to, že navrhovateľovi nevznikol nárok
na starobný dôchodok podľa zákona č. 100 a podľa zákona č. 461 mu vznikne nárok až splnením vekovej
podmienky 62 rokov, t.j. 12. októbra 2017. Na podklade uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie
potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľa, jeho ďalšími
písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným
administratívnym spisom odporkyne, výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu
navrhovateľa, vyjadrením zástupkyne odporkyne, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd
dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné priznať úspech.

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2014 odporkyňa rozhodla tak, že
navrhovateľovi jeho žiadosť z 8. januára 2014 o priznanie starobného dôchodku s prihliadnutím na
dobu výkonu služby zamietla podľa § 65 a § 274 zákona v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Krajský súd napadnuté
rozhodnutie preskúmal vo všetkých jeho častiach a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ si podal dňa 8. januára 2014
žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 12. októbra 2012. Zo spisu je preukázané, že právoplatným
rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 14. novembra 2008 bol
navrhovateľovi od 1. októbra 2008 podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
priznaný výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi
zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. októbra 1974 do 28. septembra 1976 bez
označenia kategórie funkcií, doba trvania služobného pomeru v hasičskom a záchrannom zbore od 1.
októbra 1977 do 30. septembra 2008 bez označenia kategórie funkcií.

Podľa § 65 ods.1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 2 vyššie citovaného
ustanovenia zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Iný dôchodkový vek sa pripúšťa len pre ženy, ktoré zodpovedajú podmienkam uvedeným v § 65 ods.
4 až 8 zákona a pre poistencov, ktorí do 31. decembra 2000 získali dobu zamestnania vo zvýhodnenej
I. pracovnej kategórii (§ 274 zákona).

Odlišne zákon určuje dôchodkový vek v prechodnom ustanovení § 274 zákona, podľa ktorého sa
zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa
priznávajú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Nároky vyplývajúce z výkonu
služby v I. kategórii funkcií vzhľadom na § 274 zákona sa zhodnocujú bez ohľadu na to, či išlo o výkon
služby policajtov a vojakov, alebo o výkon iného zamestnania, alebo o kombináciu takýchto činností.
Zachovanie týchto nárokov spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný
dôchodok a na určenie dôchodkového veku sa pri rozhodovaní konkrétne postupuje podľa § 21 a § 174
zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa § 21 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, okrem iného
poistenec má nárok na starobný dôchodok aj vtedy, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 25 rokov a
dovŕšil dôchodkový vek aspoň - podľa písm. a) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v
zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní
v uránových baniach; - podľa písm. b) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov
uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e); - podľa písm. c) - 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej
20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); - podľa písm. d) - 58 rokov, ak bol
zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l); alebo písm. e ) - 60
rokov. V týchto kategóriach navrhovateľ nezískal dôchodkové poistenie, čím pre vznik nároku nesplnil
zákonné podmienky.



Navrhovateľ nesplnil ani podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie,
prípadne službu I. a II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak
bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek predpokladaný v písm. a) až e) vyššie uvedeného
ustanovenia a za podmienok tam uvedených.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako
zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba
vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa
piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako
zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
zákona č. 235/1992 Zb.

Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre vojakov
z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre
príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli
týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti zákona,
platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Navrhovateľ nebol vojakom v zmysle § 129 zákona č. 100/1988 Zb., ale hasičom, a preto II. pracovnú
kategóriu v období od 1. októbra 1977 do 31. decembra 1999 nemožno zaradiť do II. kategórie funkcií,
lebo nejde o obdobie služby, ale o výkon civilného zamestnania.

Z potvrdenia MV SR, ako už vyššie vyplýva, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok a pre jeho
sumu boli zhodnotené tam uvedené doby bez označenia kategórie funkcií, inými slovami, navrhovateľ
nezískal pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní odpracované
roky zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie, preto nie je možné pre neho stanoviť iné podmienky,
ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ k 12. októbru 2012 nedosiahol vek 62 rokov a podmienky pre určenie
iného dôchodkového veku nesplnil, nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona mu vznikne
až jeho dovŕšením, teda dňom 12. októbra 2017.

K námietkam navrhovateľa súvisiacimi s právnymi nárokmi, ktoré sa priznávajú do roku 2023
je potrebné uviesť, že konkrétne v jeho prípade budú zohľadnené v čase, keď bude spĺňať zákonné
podmienky a jeho dôchodok bude vypočítaný podľa obidvoch zákonov, t.j. zákona č. 100 a zákona č.
461, a ktorý dôchodok bude vyšší, ten sa mu bude vyplácať. V tomto kontexte treba tiež poznamenať,
že zaradenie poistencov pre dôchodkové účely do preferovaných skupín z hľadiska posudzovania
ich práce, resp. odpracovaných rokov, nemožno zmeniť len na podklade dobrej vôle súdu, lebo by išlo
o mimo zákonom stanovené spôsoby.

Podľa § 244 a nasl. O.s.p. súd má kompetenciu na preskúmanie zákonnosti napadnutých
rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Inými slovami, súd preskúmava zákonnosť konkrétneho
rozhodnutia, ktoré je napadnuté opravným prostriedkom a teda predmet súdneho konania je vymedzený
tým, čo bolo predmetom rozhodnutia a inými nárokmi, ktoré neboli riešené napadnutým rozhodnutím
správneho orgánu nemá právomoc sa zaoberať.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Z vykonaného prieskumu napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že toto zodpovedá zákonu.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ktorý je pre
súd v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu



preskúmavaného rozhodnutia a ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľa
vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie. Odporkyňa ho vydala na podklade predložených
a dostupných dôkazov. Napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, logické, v dostatočnom rozsahu
odôvodnené, a preto aj súdom preskúmateľné. Námietky navrhovateľa sú pre posúdenie celej veci
právne irelevantné a neodôvodňujú nesprávnosť rozhodnutí v jeho dôchodkových nárokoch, lebo
žiadnym spôsobom nedokladuje a nepreukazuje ich prípadnú zmenu.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X. zo dňa 31. marca 2014 ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa
ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú
alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal a odporkyni sa v zmysle § 250k O.s.p. trovy konania nepriznávajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V
odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním
sleduje, odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum
vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu
súdu a čoho sa odvolateľ domáha.